Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/318/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410200717 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6410200717.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa TENISOVÝ KLUB SMEČ Nová Baňa, občianske združenie, so sídlom Nábrežná 17, 968 01 Nová Baňa, IČO: 35673281, zastúpený Špireková & Partners, s. r. o., Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47232811, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Barbara Špireková, usadený euroadvokát, proti odporcovi ETD Services s. r. o., so sídlom Sandrická 1062/29 966 81 Žarnovica, IČO: 45940860, zastúpený JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou so sídlom Bystrická 1029/101, 966 81 Žarnovica, v konaní o určenie vlastníckeho práva o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/25/2010-161 z 25. 09. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu mení tak, že určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to športového ihriska postaveného na CKN parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1197 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. R. D., športového ihriska (tréningovej plochy s betónovou stenou) a cesty postavených na geometrickým plánom X.. S. I. č. 10935479-140/13 z 18. 09. 2013, overeného Správou katastra U. dňa 24. 09. 2013 pod č. 257/2013 vytvorenej CKN parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 611 m2 v pomere 1/1. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v poradí druhým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa a určil „že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti a to športového ihriska postaveného na CKN parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1197 m2 športového ihriska /tréningová plocha s betónovou stenou/ postaveného na novovytvorenej CKN parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 611 m2, cesty /prístupovej komunikácie/ postavenej na novovytvorenej CKN parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 611 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie R. D., identifikované geometrickým plánom č. 10935479 - 140/13 zo dňa 17.09.2013, úradne overený Správou katastra U. zo dňa 24.09.2013“. Rozhodnutie o trovách konania vyhradil právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol ako znel pôvodný návrh na začatie konania, kedy a akým spôsobom zmenil navrhovateľ pôvodný návrh a ako vymedzil navrhovateľ predmet konania po poslednej úprave návrhu na pojednávaní dňa 25. 09. 2013, kedy bola poloha stavieb na pozemkových nehnuteľnostiach identifikovaná geometrickým plánom. Po poslednej zmene návrhu, ktorú súd pripustil uznesením z 25. 09. 2013 vyhlásenom na pojednávaní za účasti všetkých účastníkov, sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k športovému ihrisku nachádzajúcom sa na parcele CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1197 m2 a k športovému ihrisku (tréningovej ploche s betónovou stenou) a k ceste (prístupovej komunikácii) obe postavené na novovytvorenej parcele č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 611 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. 10935479 - 140/13 zo 17. 09. 2013 overeného Správou katastra U. dňa 24. 09. 2013. Prvostupňový súd už vychádzajúc aj z názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení z 15. 08. 2012 sp. zn. 17Co/122/2012, ktorým bol zrušený skorší zamietajúci rozsudok okresného súdu č. k. 6C/25/2010-83 z 31. 01. 2012, v prvom rade riešil otázku, či nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha navrhovateľ určenia vlastníckeho práva, sú vecami v právnom slova zmysle podľa Občianskeho zákonníka. Stavby za nehnuteľnosti kvalifikoval znalec ustanovený súdom v konaní, ktorý športové ihrisko na parcele CKN XXXX/X, na parcele CKN XXXX/X, i cestu na parcele CKN XXXX/X označil za stavby pevne spojené so zemou, teda za nehnuteľnosti spĺňajúce požiadavky samostatnej stavby podľa stavebno-právnych predpisov. Obe športové ihriská aj účelová komunikácia sú podľa § 43a ods. 3 písm. a/, o/ stavebného zákona považované za (inžinierske) stavby. Ak účelová komunikácia môže byť podľa zákona o pozemných komunikáciách vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb, aj prístupová komunikácia je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Všetky tri stavby môžu byť podľa názoru okresného súdu predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Za druhú významnú otázku považoval okresný súd, kto stavby, ku ktorým sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva, vystaval a s akým úmyslom. Z vykonaných dôkazov považoval okresný súd za jednoznačne preukázané, že predmetné nehnuteľnosti vybudoval navrhovateľ z vlastných prostriedkov s úmyslom mať ich pre seba. Medzi stavebníkom a vlastníkom pozemkov v čase výstavby nehnuteľností neexistovala žiadna dohoda o tom, že by právny predchodca odporcu Nemocnica s poliklinikou v Novej Bani sa mala stať spoluvlastníkom týchto stavieb. Vypočutí svedkovia a štatutárny zástupcovia Nemocnice s poliklinikou v Novej Bani, ktorej pozemky vlastnícky patrili, potvrdili, že pozemky pod stavbami neboli odpredané navrhovateľovi len z dôvodu legislatívnych obmedzení. Stavby mali slúžiť hlavne na hranie a trénovanie tenisu vrátane vybudovania prístupovej cesty k týmto športovým ihriskám. Sekundárnym účelom stavieb bolo vybudovať plochu na pristávanie vrtuľníka pri nemocnici. Znenie nájomnej zmluvy o prenájme pozemku CKN XXXX/X svedčí o úmysle navrhovateľa vyporiadať si pozemky pod stavbami. K parcele CKN XXXX/X, na ktorej je postavená tréningová plocha a prístupová cesta, nebola uzatvorená nájomná zmluva, ale výstavbe ihriska a cesty vlastník pozemku nebránil. Právny predchodca odporcu ani súčasný odporca neposkytli navrhovateľovi súčinnosť pri zápise stavieb do katastra nehnuteľností a bez súhlasného stanoviska odporcu ako vlastníka pozemku navrhovateľ takýto zápis dosiahnuť nemohol. Navrhovateľ sa dôvodne žalobou na určenie vlastníckeho práva domáhal v súdnom konaní vydania rozhodnutia o vlastníctve stavieb. Okresný súd zdôraznil, že navrhovateľ investoval do výstavby stavieb značné finančné prostriedky. Stavby boli realizované so súhlasom právneho predchodcu odporcu, ktorý porušil dohodnuté predkupné právo. Neposkytnúť ochranu právam navrhovateľa, ktorý konal v dobrej viere a prejavil úmysel vyporiadať tieto pozemky pod stavbami, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Geometrický plán predložený navrhovateľom vyhotovený za účelom identifikácie presnej polohy tréningovej plochy a prístupovej cesty označil za súčasť rozsudku. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca. Za nesprávny označil postup navrhovateľa, ktorý požiadal o pripustenie zmeny účastníka na strane odporcu po tom, ako kúpnou zmluvou zo dňa 29. 03. 2012 pôvodný odporca INTERNATIONAL RESCUE SYSTEM s. r. o., so sídlom v Bratislave previedol vlastnícke právo k pozemkom CKN parcela XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1197 m2 a CKN parcele XXXX/X - ostatné plochy o výmere 18170 m2, obe vedené na LV č. XXXX pre kat. úz. R. D. na spoločnosť ETD Services s. r. o., so sídlom v Žarnovici. Súčasný odporca ETD Services s. r. o., so sídlom v Žarnovici kúpnou zmluvou z 29. 03. 2012 nadobudol pozemky, okrem iných aj CKN parcely XXXX/X a XXXX/X a niektoré stavby zapísané v katastri nehnuteľností, ale stavby, ku ktorým sa navrhovateľ v tomto konaní domáha určenia vlastníckeho práva, zostali vo vlastníctve pôvodného odporcu. Navrhovateľom označený odporca nie je v tomto spore vecne pasívne legitimovaný. V kúpnej zmluve z 29. 03. 2012 boli presne identifikované stavby, ktoré sa stali predmetom prevodu. Z tejto zmluvy nevyplýva, že by predmetom prevodu mali byť akékoľvek iné nehnuteľnosti, a to ani tie, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva alebo tie, ktoré by mohli byť nazvané príslušenstvom hlavnej veci. Navrhovateľ sa v priebehu celého konania snažil preukázať, že tenisové kurty ako aj príjazdová komunikácia a tréningová plocha sú samostatnou vecou a to vecou nehnuteľnou, ktorá môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Navrhovateľ nielenže sa neoboznámil so znením kúpnej zmluvy, ale sa neopýtal ani pôvodného odporcu, či bolo jeho úmyslom previesť na nového odporcu aj stavby nezapísané na liste vlastníctva. Navrhovateľ nekontaktoval ani nadobúdateľa pozemkov za účelom zistenia, či na neho prešlo vlastníctvo stavieb, ktoré sú predmetom konania a či tieto stavby by nebol ochotný vydať navrhovateľovi. Odporca pri rokovaniach o predmete kúpnej zmluvy z listu vlastníctva zistil, že ohľadne stavieb vybudovaných na pozemkoch, ktoré sú predmetom kúpy, prebieha súdne konanie. Keďže odporca má iný zámer s predmetnými pozemkami, nebolo jeho záujmom stavby kúpiť. V čase rokovaní nebol súdny spor ukončený, preto sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli, že v prípade, ak budú stavby uznané za vlastníctvo pôvodného odporcu, tento na vlastné náklady stavby odstráni, nakoľko sa jedná o stavby postavené po roku 1976 bez stavebného povolenia. Pre prípad, že pôvodný odporca nebude vlastníkom stavieb, bude vecou kupujúceho, aby sa dohodol s vlastníkom na odstránení stavieb. Prvostupňový súd nesprávne rozhodol o vlastníctve navrhovateľa k stavbám na parcelách CKN XXXX/X a XXXX/X z dôvodu, že účastníkom konania bol niekto, kto ním nemal byť. Odporca za nesporné považuje, že na pozemkoch v jeho vlastníctve zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. R. D. sa nachádzajú stavby a to: športové ihrisko postavené na CKN parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1197 m2 , športové ihrisko - tréningová plocha s betónovou stenou postavené na novovytvorenej CKN parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2 , cesta - prístupová komunikácia postavená na novovytvorenej CKN parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2. Právny názor, že uvedené stavby sú samostatnými vecami, zastáva Okresný súd v Žiari nad Hronom aj Krajský súd v Banskej Bystrici. Tieto stavby však nie sú vlastníctvom odporcu a odporca nikdy sám seba za vlastníka nevyhlasoval, ani nebránil navrhovateľovi v užívaní stavieb v jeho vlastníctve. Preto absentuje naliehavý právny záujem na tom, aby súd proti odporcovi rozhodol o vlastníctve stavieb vybudovaných na pozemkoch, ktoré odporca kúpil až následne, keď stavby existovali. Ak v konaní nebolo zisťované, či stavby kúpnou zmluvou prešli na odporcu, súd nezistil správne skutkový stav a vo veci nesprávne rozhodol. Odporca sa na pojednávaní bál akokoľvek vyjadriť z dôvodu, že nemal právneho zástupcu a problematike sám nerozumel. Jeho obava spočívala najmä v tom, že bude zaviazaný k povinnosti na náhradu trov predchádzajúceho konania a to aj za predchádzajúceho odporcu. Navrhovateľ užíval pozemok CKN parcelu č. XXXX/X, na ktorom zriadil stavbu športové ihrisko na základe nájomnej zmluvy z 05. 11. 1999 a ďalšej zmluvy z 29. 10. 2004 len do 31. 10. 2009. Pozemok CKN parcelu č. XXXX/X, na ktorom navrhovateľ zriadil ďalšie športové ihrisko (tréningovú plochu s betónovou stenou) a cestu (prístupovú komunikáciu) navrhovateľ nikdy nebol oprávnený užívať. Pokiaľ mal navrhovateľ právo užívať parcelu CKN XXXX/X len na dobu určitú, dočasne a parcelu č. XXXX/X nebol oprávnený užívať nikdy, je povinnosťou navrhovateľa stavbu zriadenú na cudzom pozemku odstrániť. Odporca ako vlastník pozemku sa domáha ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podáva vzájomný návrh na odstránenie stavieb v zmysle § 97 Občianskeho súdneho poriadku proti navrhovateľovi, ktorým sa v zmysle § 135c OZ domáha uloženia povinnosti navrhovateľovi odstrániť stavby a to športové ihrisko postavené na CKN parcele č. XXXX/X a športové ihrisko a cestu postavené na parcele č. XXXX/X. Navrhovateľ označil rozsudok okresného súdu za vecne správny. Tvrdil, že v tomto konaní boli splnené podmienky pasívnej legitimácie na strane odporcu z dôvodu, že odporca, resp. jeho právny predchodca bránil navrhovateľovi v užívaní predmetnej nehnuteľnosti a pri osobných stretnutiach priamo spochybňoval vlastnícke právo navrhovateľa. K vzájomnému návrhu odporcu sa nevyjadroval z dôvodu jeho neprípustnosti v odvolacom konaní. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu podal aj vzájomný návrh na odstránenie stavieb. Odporca môže podľa § 97 ods. 1 O. s. p. za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Vzájomný návrh v odvolacom konaní však vylučuje ustanovenie § 216 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a § 98 pre odvolacie konanie neplatia. Ustanovenie § 216 ods. 1 v tomto znení platí od účinnosti zákona č. 353/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov od 01. 09. 2003. Dôvodová správa k zákonu č. 353/2003 Z. z. v osobitnej časti k bodu 93 (§ 216) uvádza: „Pre odvolacie konanie podľa tohto ustanovenia neplatilo pristúpenie ďalšieho účastníka ani jeho zámena (§ 92 ods. 1, 4). Doplnením tohto ustanovenia nová právna úprava sleduje cieľ nepredlžovať súdne konanie možnosťou uplatniť v odvolacom konaní vzájomný návrh a započítanie ako formu obrany. Opäť je to zdôraznenie koncentrácie väčšiny úkonov účastníkov do prvostupňového konania a nepredlžovania tohto konania novými skutočnosťami a návrhmi v odvolacom konaní“. Ustanovenie § 216 ods. 1 O. s. p. vylučuje v odvolacom konaní uplatnenie vzájomného návrhu odporcom, ale nerieši dôsledky nerešpektovania tohto ustanovenia účastníkom, ktorý napriek zneniu § 216 ods. 1 O. s. p. vzájomný návrh v odvolacom konaní podá. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo 9/2011 z 01. 05. 2013 (uverejnené v časopise Zo súdnej praxe v č. vydania 3, ročník 2013, na str. 128 pod por. č. 25/2013), v ktorom najvyšší súd vyslovil, že dodržanie dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania predpokladá, že odvolací súd je povinný rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie pokiaľ odporca v odvolacom konaní vznesie voči navrhovateľovi vzájomný návrh, pretože vzájomný návrh možno podať od začatia konania až do jeho skončenia (rozhodnutia vo veci samej) a konaním o vzájomnom návrhu odporcu alebo zamietnutím takéhoto návrhu odvolacím súdom by došlo k naplneniu vady konania uvedenej pod písmenom f/ §-u 237 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 04. 04. 2013 sp. zn. II. ÚS 207/2013, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo 9/2011 z 26. 10. 2011, napriek tomu odvolací súd dospel k názoru, že odporcom podaný vzájomný návrh na odstránenie stavieb nebráni vecnému prejednaniu jeho odvolania proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/25/2010-161 z 25. 09. 2013 a nie je potrebné len v dôsledku podaného vzájomného návrhu odporcu rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zhodne s navrhovateľom, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu odporcu, obsahom ktorého bol vzájomný návrh, upozornil na rozhodnutie Mestského súdu Praha z 10. 01. 1968 sp. zn. 6Co/676/67 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR vo zv. 8, ročník 1968 na str. 474 pod por. č. 76/1968 uvádza, že aj pred novelou ustanovenia § 216 ods. 1 O. s. p. všeobecne platil názor, že vzájomný návrh je možné podať len pred súdom prvého stupňa a je pojmovo vylúčené, aby odporca uplatňoval svoje nároky v odvolacom konaní vzájomným návrhom výnimkou kompenzácie. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5Obdo 9/2011 tiež konštatuje, že odvolací súd podľa § 216 O. s. p. o vzájomnom návrhu v odvolacom konaní rozhodovať nemôže a postup odvolacieho súdu, ktorý za tejto situácie zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, neodňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, naopak, konaním o tomto protinávrhu by došlo k naplneniu vady konania uvedenej pod § 237 písm. f/ O. s. p. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení II. ÚS 207/2013 zo 04. 04. 2013 výslovne uviedol, že ústavný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému bola podaná sťažnosť, jeho úlohou je zistenie, či napadnutým rozhodnutím bolo porušené základné právo sťažovateľky zaručené v článku 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto považoval za potrebné zaoberať sa nie zákonnou právnou argumentáciou, ktorou bola odôvodnená opodstatnenosť sťažnosti, ale iba jej ústavnoprávnymi aspektmi. Ústavný súd sa v tomto uznesení k názoru najvyššieho súdu, že odvolací súd musí vždy zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu, ak odporca v odvolacom konaní podá vzájomný návrh, nevyjadril. Prípustnosť vzájomného návrhu v odvolacom konaní vylučuje aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 27. 07. 2005 sp. zn. 29Odo 171/2003 uverejnený v Zbierke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 4/2006 pod Rc 33/2006 s odôvodnením, že v odvolacom konaní nie je možné uplatniť nový nárok z dôvodu, že by odvolací súd rozhodoval v jednej inštancii. Rovnako Veľký komentár autorov Drápal, Bureš a kolektív: Občanský soudní řád I, II, 1. vydání, C. H. Beck, s. 1738 uvádza, že odporca nemôže v odvolacom konaní uplatniť svoje práva vzájomným návrhom. Keby predsa taký návrh podal, nemôže mať právne následky a odvolací súd naň neprihliadne. Odlišná právna úprava v Občianskom súdnom poriadku platnom na území Českej republiky, ktorý v § 41a ods. 3 ustanovuje, že k úkonu účastníka, ktorý nie je za konania prípustný, sa neprihliada, nebráni názorovej zhode súdov v Českej a Slovenskej republike o výklade ustanovenia § 216 ods. 1 O. s. p., ktorého znenie je totožné (ustanovenie § 97 pre odvolacie konanie neplatí). Ak slovenská právna úprava nerieši tak ako česká v § 41a ods. 3 O. s. p., akým spôsobom má súd naložiť so vzájomným návrhom podaným v odvolacom konaní a ustanovenie § 216 ods. 1 O. s. p. výslovne vylučuje prejednanie takéhoto návrhu v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k názoru, že je potrebné vecne prejednať odvolanie odporcu proti rozsudku okresného súdu, aby bol naplnený zmysel a účel ustanovenia § 216 ods. 1 O. s. p. nepredlžovať odvolacie konanie akýmkoľvek vzájomným návrhom účastníka a o vzájomnom návrhu na odstránenie stavieb po vyriešení vlastníckeho práva k stavbám, ktorých odstránenie sa žiada, môže konať súd prvého stupňa aj po právoplatnom skončení konania o určení vlastníckeho práva k stavbe (po jeho vylúčení na samostatné konanie). Odvolací súd vychádzajúc z týchto úvah prejednal v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania vec v rozsahu odvolania odporcu proti rozsudku okresného súdu a rozsudok okresného súdu iba formálne z dôvodu potreby upresnenia výroku podľa § 220 O. s. p. zmenil. Obsahovo ide o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu. Okresný súd po opätovnom prejednaní veci a doplnení dokazovania zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ je vlastníkom stavieb športového ihriska postaveného na CKN parcele č. XXXX/X a aj ďalších dvoch stavieb tréningovej plochy s betónovou stenou a cesty postavených na novovytvorenej parcele č. XXXX/X. Charakter týchto stavieb bol popísaný znalcom X.. S. D. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stavebné konštrukcie, odhad nehnuteľností, projektovanie v stavebníctve v znaleckých posudkoch č. 21/2010 a 11/2011, v ktorých znalec jednoznačne konštatoval, že všetky tri stavby sú spojené so zemou pevným základom. Odvolací súd už v uznesení sp. zn. 17Co/122/2012 uviedol, aké skutočnosti je potrebné zisťovať pre správne posúdenie, či je stavba len typovou premenou najvrchnejšej časti zemského povrchu (súčasť pozemku) alebo stavbou spojenou so zemou pevným základom a v zmysle § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťou. Zo spôsobu technického riešenia výstavby oboch ihrísk aj príjazdovej cesty bolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že obe športové ihriská aj príjazdová cesta sú nehnuteľnými stavbami a ako také samostatnými predmetmi občianskoprávnym vzťahov. Stavba, ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2 OZ súčasťou pozemku. Pokiaľ ide o pozemnú komunikáciu (príjazdovú cestu), ide tiež o samostatný predmet právnych vzťahov, ktorého právna úprava sa nachádza v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). V priebehu dokazovania došlo k vykryštalizovaniu názorov účastníkov a súdu a podstata námietok pôvodného odporcu INTERNATIONAL RESCUE SYSTEM s. r. o., so sídlom v Bratislave sa týkala otázky, pre koho staval navrhovateľ a súčasný odporca ETD Services s. r. o., so sídlom v Žarnovici sa v priebehu konania k predmetu sporu vôbec nevyjadroval, iba v odvolacom konaní tvrdí nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v spore. V odvolaní už odporca uznáva, že na jeho pozemkoch, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou z 29. 03. 2012, sú postavené stavby, ktorých odstránenia sa domáha vzájomným návrhom. Nepopiera ani prevoditeľnosť týchto stavieb, keď tvrdí, že kúpnou zmluvou vlastnícke právo k týmto stavbám na odporcu z pôvodného „vlastníka“ na odporcu neprešlo a zostali vo vlastníctve pôvodného odporcu INTERNATIONAL RESCUE SYSTEM s. r. o., Bratislava. Odporca popiera existenciu naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe s tvrdením, že on seba nikdy za vlastníka stavieb nevyhlasoval, ani nebránil navrhovateľovi v užívaní stavieb „v jeho vlastníctve“. Už len zo skutočnosti, že odporca na jednej strane tvrdí, že stavby zostali vo vlastníctve pôvodného odporcu, vzápätí na to, že nikdy nebránil navrhovateľovi, aby stavby v jeho vlastníctve užíval a proti navrhovateľovi podal návrh na odstránenie stavieb, je zrejmé, že naliehavý právny záujem na určení, kto je vlastníkom dvoch športových ihrísk a príjazdovej cesty existuje, pretože rozhodnutie súdu napevno ustáli, kto je vlastníkom týchto stavieb. Okresný súd existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. videl v postoji právneho predchodcu odporcu, resp. súčasného odporcu, ktorí neposkytli navrhovateľovi súčinnosť pri riešení vlastníckeho práva k stavbám, hoci k legalizácii stavieb a ich zápisu do katastra nehnuteľností navrhovateľ potrebuje súhlasné stanovisko vlastníka pozemku. Nie každá stavba sa podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zapisuje do katastra nehnuteľností. V katastri sa podľa § 6 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú: 1. označené súpisným číslom, 2. nie sú označené súpisným číslom, 3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim, 4. sú podzemnými stavbami a to v medziach ich prienikov so zemským povrchom, 5. sú nadzemnými stavbami a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch. Spôsob zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností upravuje § 4 katastrálneho zákona tak, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam a záznamom práv k nehnuteľnostiam. Zo žiadneho ustanovenia katastrálneho zákona nie je možné vyvodiť, že k zápisu stavby do katastra nehnuteľností je potrebná súčinnosť vlastníka pozemku. Nie každá stavba sa zapisuje do katastra nehnuteľností. V katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby. Tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. Existencia niektorých druhov stavieb teda vyplýva len z označenia spôsobu využitia pozemku označeného v liste vlastníctva v stĺpci druh pozemku ako zastavané plochy a nádvoria. Spôsob využívania pozemku sa označuje kódom v zmysle prílohy 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (napr. kód 22 pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, kód 23 pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - vzletová, pristávacia a rolovacia dráha letiska a jej súčasti, kód 30 pozemok, na ktorom je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha, auto kemp, pamätník a iné). Stavby, ku ktorým sa domáha navrhovateľ určenia vlastníckeho práva, neboli evidované v katastri nehnuteľností ani v čase začatia súdneho sporu, čo je zistiteľné z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného 07. 04. 2010, ktorý je súčasťou znaleckého posudku X.. S. D. č. 21/2010 a neboli evidované v katastri nehnuteľností ani v čase rozhodovania prvostupňového súdu, o čom svedčí výpis listu vlastníctva č. XXXX na č. l. XXX spisu z 25. 09. 2013, v ktorom je ako vlastník pozemkov CKN parciel XXXX/X a XXXX/X zapísaný odporca ETD Services s. r. o., so sídlom v Žarnovici (poznámka odvolacieho súdu - práve v tom spočíva nejasnosť výroku rozsudku okresného súdu, ktorý uviedol, že všetky nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. R. D.). Pôvodný odporca na pojednávaní dňa 08. 04. 2010 tvrdil, že ak stavby budú považované za súčasť pozemku, tak ich pôvodný odporca nadobudol súčasne s pozemkom. Pokiaľ však súd dospeje k názoru, že stavby sú samostatnými nehnuteľnými vecami, žiadal zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku vecne pasívnej legitimácie „pretože odporca by v danom prípade nebol vlastníkom tejto veci, bol by vlastníkom len pozemku“. Z uvedeného je zrejmé, že ak súd ustálil, že stavby dvoch ihrísk a príjazdovej cesty sú samostatnými nehnuteľnými vecami, pôvodný odporca sa ich vlastníkom necíti a žaloba o určenie vlastníckeho práva k týmto stavbám mohla smerovať len proti vlastníkovi pozemku, na ktorom sú tieto stavby postavené. Bez ohľadu na to, či budú tieto stavby zapísané v katastri nehnuteľností alebo nie, vždy sa právo k stavbe bude dotýkať práva k pozemkom, na ktorom sú postavené a tak to pociťuje aj odporca, ktorý v odvolacom konaní podal návrh na odstránenie stavieb zo svojho pozemku. Námietka nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu nebola dôvodne vznesená. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Pred prvostupňovým súdom vypočutí svedkovia štatutárny zástupca navrhovateľa C. U., štatutárni zástupcovia Nemocnice s poliklinikou Nová Baňa n. o., ktorí nájomné zmluvy s navrhovateľom o nájme pozemkov pod stavbami podpisovali, svedok K. W. - člen navrhovateľa aj svedok K.. A. H., ktorý bol riaditeľom Nemocnice s poliklinikou v Novej Bani v čase začatia výstavby športových ihrísk, potvrdili, že stavby uskutočnil výlučne navrhovateľ zo svojich finančných prostriedkov s úmyslom stavať ich pre seba na základe ústnej dohody s vtedajším vlastníkom pozemku a medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom neexistovala žiadna dohoda o podielovom spoluvlastníctve stavby. Z týchto dôkazov vyvodil okresný súd správny právny záver, že nehnuteľnosti - stavby spojené so zemou pevným základom nadobudol do svojho výlučného vlastníctva navrhovateľ v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka originárne - vytvorením novej veci. Tento právny názor okresný súd podrobne a priliehavo zdôvodnil, odvolací súd sa s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v plnom rozsahu stotožňuje a podrobnostiach na dôvody rozhodnutia okresného súdu odkazuje. Ak by nebolo potrebné upresniť výrok rozhodnutia okresného súdu, odvolací súd by v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. iba skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní dňa 25. 09. 2013 doručil navrhovateľ súdu geometrický plán č. 10935479-140/13 zo 17. 09. 2013 X.. S. I., vyhotovený za účelom zamerania športového ihriska označovaného účastníkmi ako tréningová plocha s betónovou stenou a príjazdovej cesty. V geometrickom pláne zakreslil vyhotoviteľ plánu tieto stavby ako ležiace na novovytvorenej parcele CKN XXXX/X, ktorá vznikla odčlenením 611 m2 z parcely CKN XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX v prospech odporcu. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že tento geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou jeho rozsudku, ale v skutočnosti ho za súčasť svojho rozsudku neučinil, keď ho nespojil pevne s týmto rozsudkom. Znalecký plán majúci náležitosti geometrického plánu musí byť súčasťou rozsudku v prípadoch, keď v dôsledku súdneho rozhodnutia vzniká medzi pozemkami nová hranica, ktorá doteraz nie je evidenčne v mapových podkladoch zachytená. Súčasťou rozsudku okresného súdu nemusel byť geometrický plán z dôvodu, že okresný súd neurčoval vlastnícke právo k pozemkom, nevytváral nové hranice pozemkov doteraz neevidovaných v katastri nehnuteľností, navrhovateľom predložený geometrický plán má slúžiť len na identifikáciu polohy športového ihriska - tréningovej plochy s betónovou stenou a príjazdovej cesty (účelovej komunikácie), ktoré boli postavené na rozľahlom pozemku CKN parcele č, XXXX/X o výmere 18170 m2 . Tento geometrický plán vytvára novú parcelu CKN XXXX/X, ale rozsudok okresného súdu nie je právnym titulom na zápis vlastníckych práv k tejto parcele do katastra nehnuteľností práve z dôvodu, že vlastnícke právo k nej súd neurčoval. Sám vyhotoviteľ geometrického plánu v poznámke pod výkazom výmer uviedol: novonavrhovanú parcelu č. XXXX/X možno do KN zapísať iba na základe doloženia žiadosti o vykonanie zmeny druhu pozemku. Na základe tohto geometrického plánu môže len vlastník parcely CKN XXXX/X (odporca) dosiahnuť zápis novovytvorenej parcely č. XXXX/X do katastra nehnuteľností a na svoj list vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. R. D.. Geometrickým plánom vytváraná parcela XXXX/X nie je doteraz evidovaná v katastri nehnuteľností a na liste vlastníctva nie sú zapísané ani stavby, ku ktorým sa domáha navrhovateľ určenia vlastníckeho práva, ako by to vyplývalo z výroku rozsudku okresného súdu. Formulácia výroku: „Súd určuje, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti ... všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. R. D. ...“ navodzuje, že všetky nehnuteľnosti, ku ktorým určil okresný súd vlastnícke právo navrhovateľa sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. R. D. alebo by mohol byť tento výrok mylne vysvetľovaný, že sa navrhovateľ stal vlastníkom aj parciel CKN XXXX/X a geometrickým plánom oddelenej parcely CKN XXXX/X. Odvolací súd len v záujme vylúčenia akýchkoľvek pochybností, ku ktorým nehnuteľnostiam určil okresný súd vlastnícke právo navrhovateľa napadnutým rozsudkom, formálne v zmysle § 220 O. s. p. zmenil rozsudok okresného súdu v prvom výroku tak, že presne špecifikoval nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. Podľa § 224 ods. 4 O. s. p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Navrhovateľ sa označoval obchodným menom rozdielnym od zapísaného obchodného mena v registri organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky. Odvolací súd navrhovateľa označil v súlade s verejným registrom organizácií. Identifikačné číslo organizácie pridelené navrhovateľovi dostatočným spôsobom, bez možnosti zámeny identifikuje navrhovateľa. Tento identifikátor a verejne prístupný register Štatistického úradu Slovenskej republiky bol dostatočným podkladom pre správne označenie navrhovateľa v súlade so zapísaným obchodným menom. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.