Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/32/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412215732 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412215732.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov 1/ B. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. E., ul. K.. I. D. č. XXXX/XX a 2/ E. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. E., ul. K.. I. D. č. XXXX/XX, oboch právne zastúpených Advokátskou kanceláriou Dobiš, s. r. o., so sídlom Zechenterova č. 356/24, IČO: 36 857 327 proti odporcovi I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. E., ul. K.. I. D. č. XXXX/XX, prechodne bytom X., D. č. XX, o návrhu navrhovateľov o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/164/2012-55 zo dňa 21. 11. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa 1/ B. T. výživným v sume 90,- Eur mesačne, počnúc mesiacom december 2013 a na výživu navrhovateľky 2/ E. T. sumou 100,- Eur mesačne, počnúc mesiacom december 2013. Súd zároveň vyslovil, že takto určené výživné je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľov vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc mesiacom december 2013, pod následkom výkonu rozhodnutia. Zároveň týmto rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom súdny poplatok vo výške 45,60 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že vzhľadom na dikciu zákona kvalifikoval súd návrh navrhovateľov ako dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na strane navrhovateľov došlo k závažnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie nákladov na ich výživu a výchovu. Poukázal na to, že navrhovateľ v prvom rade je žiakom X. ročníka D. Y. S. v J. J. a navrhovateľka v druhom rade je študentkou X. ročníka V. X. D. X. A. v J.. Uviedol, že k zmene pomerov došlo tým, že navrhovatelia nastúpili na vyšší stupeň školy. Konštatoval, že v danom prípade obidvaja navrhovatelia sú nútení uhrádzať školné a to mesačne, ako aj náklady spojené so školou, a to s dochádzkou do školy a s ubytovaním, pričom matka navrhovateľov vzhľadom na jej zlú sociálnu situáciu, nemôže zabezpečovať sama ich všetky potreby. Dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je opodstatnený a z tohto dôvodu návrhu navrhovateľov vyhovel tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia. Povinnosť odporcu zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 45,60 Eur okresný súd odôvodnil tým, že navrhovatelia boli v konaní oslobodení od úhrady súdneho poplatku, súd preto zaviazal na úhradu vo výške 2 % ročného plnenia odporcu. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Z obsahu podaného odvolania vyplynulo, že napáda prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu. Uviedol, že nepracuje a je vedený na úrade práce ako nezamestnaný. Poukázal na to, že poberá len 63,- Eur mesačne, pričom má ešte syna I. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V súvislosti so svojou sociálnou situáciou uviedol, že mu musia pomáhať súrodenci s jeho matkou, napriek tomu si neustále hľadá zamestnanie, avšak zamestnanie sa mu nájsť nedarí vzhľadom na jeho vek. V závere podaného odvolania odporca konštatoval, že z príjmu 63,- Eur mesačne nie je schopný platiť navrhovateľom výživné v takej výške ako bolo určené prvostupňovým súdom. Vyslovil požiadavku, aby odvolací súd určil výšku výživného, z čoho odvolací súd dovodil, že navrhuje zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré oprel súd svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, majúcej svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravných prostriedkov, ale súvisiacej aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania. Pri jeho vydávaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. V prejednávanej veci prvostupňový súd svoje závery, pre ktoré rozhodol tak, ako to formuloval vo výrokovej časti rozhodnutia, riadne a presvedčivo neodôvodnil. V tomto smere nepostačuje strohá konštatácia, že „z vyjadrenia otca mal preukázané, že samotný odporca si uvedomuje svoju povinnosť, vo vzťahu ku svojím deťom, platiť výživné. Poukazoval však na to, že vzhľadom na svoje sociálne pomery, nie je schopný platiť na navrhovateľov výživné tak ako oni požadujú. Vzhľadom na tieto okolnosti súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je opodstatnený a z tohto dôvodu návrhu navrhovateľov vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania je návrh navrhovateľov o zvýšenie výživného (tak označil prvostupňový súd predmet konania v záhlaví svojho rozhodnutia), pri rozhodovaní o ktorom musel súd prvého stupňa prihliadnuť na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia však nie je jasné, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov a ani dôvody, pre ktoré na niektoré dôkazy neprihliadol. Prvostupňový súd sa vôbec nevysvetlil prečo dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľov ním určeným výživným, hoci v odôvodnení citoval aj ustanovenie § 75 ods. 1 zák. č. 36/2006 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Zákon o rodine), a teda označil právnu normu podľa ktorej vec posudzoval. Skutočnosť, že uznesením o nariadení predbežného opatrenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/164/2012- 16, zo dňa 18.12.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/44/2013-39, zo dňa 03. 06. 2013, bola uložená odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa 1/ výživným v sume 90,- Eur a na výživu navrhovateľky 2/ výživným v sume 100,- Eur mesačne, neznamená, že rozhodnutie vo veci samej musí byť totožné s rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia. Je tomu tak preto, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až v rozhodnutí vo veci samej. Z daného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný vždy formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj skutočnosť, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Napriek nedostatku riadneho odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nebráni odvolaciemu súdu poznamenať, že súd prvého stupňa je povinný v danej veci postupovať v zmysle zákonných hmotnoprávnych ustanovení vzťahujúcich sa na prejednávaný prípad, t. j. ustanovenie § 78 v spojení s ustanovením § 75 a § 62 Zákona o rodine. Odvolací súd tiež poznamenáva, že výrok súdneho rozhodnutia, ktorým sa mení vyživovacia povinnosť (zvyšuje sa výživné), musí rešpektovať ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, teda z výroku musí byť zrejmé, že ide o zmenu už existujúceho rozhodnutia, čo z výroku odvolaním napadnutého rozsudku nevyplýva. Prvostupňový súd tiež ani v odôvodnení svojho rozhodnutia, napriek odkazu, že na daný prípad aplikoval aj ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, neuviedol aké rozhodnutie sa malo jeho rozhodnutím meniť. S poukazom na uvedené nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa zaťažil konanie tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.), keď pre nedostatok odôvodnenia a i nedostatok samotného výroku rozhodnutia (nezodpovedajúceho ustanoveniu § 78 ods. 1 Zákona o rodine) nie je rozhodnutie možné vecne preskúmať a ustáliť, či vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, z akých skutkových okolností prípadu súd vyvodil úvahu o výške vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľom. V ďalšom konaní bude potrebné predovšetkým vykonať dokazovanie na zistenie celkových majetkových pomerov odporcu a stupňa jeho životnej úrovne. Okresný súd vykoná v tomto smere aj ďalšie dokazovanie, ak to bude považovať za potrebné (§ 120 ods. 1 posledná veta O. s. p.). Svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s vysloveným právnym názorom. V súdenej veci neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že prvostupňový súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 45,60 Eur, pričom svoje rozhodnutie o povinnosti nahradiť odôvodnil len tým, že navrhovatelia boli v konaní oslobodení od úhrady súdneho poplatku, súd preto zaviazal na úhradu vo výške 2 % ročného plnenia odporcu a to v sume 45,60 Eur. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Prvostupňový súd pri rozhodovaní v ďalšom konaní zváži, či toto konkrétne konanie o zvýšenie výživného nespĺňa kritériá uvedeného ustanovenia, a teda by sa jednalo o konanie, ktoré je od poplatku oslobodené. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.