Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/74/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201428 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414201428.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žiar nad Hronom, dieťa rodičov matky B. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. M., S. T. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Žiar nad Hronom, SNP 120 a otca T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom A. M., R. XO, právne zastúpeného Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Žiar nad Hronom, SNP 62/65, v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 5C/13/14-124 zo dňa 23.7.2014 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil styk otca T. J. s maloletou W. J., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou pravidelne počas prvého mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia každú nepárnu sobotu od 9.00 do 17.00 hod a od druhého mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia každý nepárny víkend v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., ako aj počas sviatkov a to počas veľkonočných sviatkov, počas vianočných sviatkov, počas jarných školských prázdnin, počas letných školských prázdnin, v rozsahu ako je špecifikovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia s tým, že vo zvyšku návrh otca zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia okresný súd uviedol, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, žeby bol daný dôvod či už na obmedzenie alebo na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Zdôraznil, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby boli zachované citové väzby aj s otcom maloletého a aby sa dieťa s otcom stretávalo. Zohľadnil názor kolízneho opatrovníka a upravil spôsob stretávania sa primerane veku a dennému režimu dieťaťa. Otec maloletého má taktiež vytvorené podmienky, aby sa s maloletým dieťaťom pravidelne stretával a neboli zistené ani žiadne pochybnosti o tom, že otec maloletej sa stretáva pravidelne aj so svojím 14ročným synom, ktorý u neho trávi každý druhý víkend, pričom aj podľa vyjadrenia bývalej manželky otca maloletej sa vie otec o syna postarať a nemá žiadne výhrady voči tomu, aby dieťa trávilo u neho čas. Súd teda nezistil žiadne podstatné okolnosti, ktoré by sa týkali neschopnosti správania sa otca maloletého dieťaťa zabezpečiť starostlivosť o maloletú počas styku s ňou, prípadne žeby sa otec správal k dieťaťu nevhodným spôsobom. Pokiaľ aj matka maloletej poukazovala na to, že otec maloletej je zadlžený, potom skutočnosť, že otec maloletej má požičané určité finančné prostriedky a nespláca ich riadne a včas svojím veriteľom nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa a nemá vplyv na posúdenie nároku navrhovateľa na úpravu styku s maloletým dieťaťom. Z vykonaného dokazovania podľa okresného súdu nevyplynula ani ďalšia skutočnosť, na ktorú poukazovala matka maloletého v priebehu prvostupňového konania a to, že otec má duševnú poruchu. Z lekárskej správy od ošetrujúcej lekárky otca maloletého dieťaťa bolo preukázané, že otec maloletého dieťaťa je zdravotne spôsobilý starať sa o dieťa, nie je liečený ani evidovaný v žiadnej odbornej ambulancii, pričom v zdravotnej dokumentácii nie je žiaden záznam o ochorení (maniodepresívnych stavoch), resp. inej duševnej poruche, ktorá by mala závažný vplyv na spôsobilosť otca postarať sa o dieťa. Ani z výpovede svedkov nevyplynulo, že by sa otec správal k dieťaťu nevhodným spôsobom. Na základe týchto skutočností preto okresný súd čiastočne vyhovel návrhu otca na úpravu styku s maloletou a len v prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene pomerov môže súd na návrh alebo aj bez návrhu zmeniť uvedené súdne rozhodnutie. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá. O.s.p.) odvolanie matka maloletej. Namietala, že rozhodnutie súdu vníma ako rozhodnutie, ktoré je v rozpore so záujmami maloletej, pretože pri úprave styku súd nevzal do úvahy jej odôvodnené námietky, najmä podcenil reálnu hrozbu, ktorú pre maloletú predstavuje akýkoľvek pobyt s navrhovateľom. Naďalej zotrváva na tom, že otec maloletej nie je schopný zabezpečiť všestranný a nerušený rozvoj maloletej v bezpečnom prostredí, keď reálna hrozba pri stretávaní sa maloletej s otcom spočíva v jeho psychopatickom správaní, v spôsobe jeho života, keď si prostriedky na živobytie zabezpečuje z úverov osôb, ktoré na vzatie úverov najskôr nahovorí a potom ich o takto získané prostriedky pripraví. V dôsledku toho je potom sám otec maloletej atakovaný veriteľmi, ktorým je dlžný a ktorí sa opakovane a agresívnym spôsobom domáhajú vrátenia dlhov, čo neraz zažila i sama maloletá. Uvedené hrozby sú v rozpore so záujmami maloletej. Naviac súd nevykonal dôkaz vyšetrením psychického stavu navrhovateľa, hoci tak mal vykonať a naopak uspokojil sa len s potvrdením všeobecného lekára, že navrhovateľ nemá v zdravotnej dokumentácii žiadny záznam o uvedených zdravotných problémoch. Všeobecný lekár však nie je spôsobilý hodnoverne sa vyjadriť k tak špeciálnej problematike ako je psychický stav pacienta, pričom aj z rodinnej anamnézy vyplýva, že jeho sestra trpí obsedantno - kompulzívnou poruchou správania, ktorej pôvod môže byť napríklad aj vrodený. Aj v dôsledku tohto ochorenia má finančné dlhy, manipuluje ďalších ľudí, aby si vzali úvery a v tomto duchu vychováva aj maloletú, v dôsledku čoho ju do budúcnosti privedie do rovnakej situácie v akej je sám. Matka maloletej ďalej vytýkala, že okresný súd sa nezaoberal ani tým, že otec maloletej kupuje drahé veci, vodí ju do luxusných reštaurácií a navodzuje atmosféru, že si môžu všetko dovoliť, s ktorým správaním sa matka taktiež nestotožňuje. Má vedomosť o tom, že voči navrhovateľovi sú vedené viaceré trestné stíhania, pravdepodobne pre týranie blízkej a zverenej osoby na podnet jeho bývalej manželky, ako aj pre podozrenie z majetkovej trestnej činnosti, avšak súd nevykonal žiadne dokazovanie ohľadne preukázania stabilného legálneho príjmu navrhovateľa či už z podnikateľskej činnosti alebo z pracovno-právneho vzťahu, hoci takýto dôkaz sa v konaniach o starostlivosti o maloletých štandardne vykonáva. Poukázala na dodatočnú písomnú výpoveď bývalej manželky otca maloletej, v ktorej opisovala jeho spôsoby a chovanie svedčiace o jeho nebezpečných povahových vlastnostiach odôvodňujúcich pochybnosti o jeho nepriaznivom duševnom stave. Zdôraznila, že maloletá nestretávaním sa s otcom neutrpela doposiaľ žiadnu ujmu, práve naopak je chránená pred jeho negatívnym a deštruktívnym vplyvom a pred stresovými situáciami zo strany jeho veriteľov. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Otec maloletej k odvolaniu matky v písomnom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi, ku ktorým dospel prvostupňový súd. Zdôraznil najmä to, že matka maloletej počas celého konania rovnako ako aj v odvolaní poukazuje na to, že nie je spôsobilý na výchovu a starostlivosť maloletej, pričom žiadnym relevantným spôsobom tieto tvrdenia nepreukázala, naviac dôkazy, ktoré sama označila v rámci konania vykonať nepreukázali ňou tvrdené skutočnosti, skôr naopak, preukázali pravdivosť jeho tvrdení. Má za to, že neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa nemohol s maloletou stretávať, ide o štandardný rámec úpravy rodiča, ktorý nežije s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, pričom pre styk s maloletou má vytvorené všetky podmienky. K zdravotnému stavu jednoznačne uviedol, že nikdy netrpel žiadnou psychickou poruchou ani chorobou a ani sa neliečil na žiadne psychické ochorenia a tieto skutočnosti boli preukázané potvrdením od všeobecnej lekárky, ktorá ako jeho ošetrujúci lekár dôverne pozná jeho zdravotnú a rodinnú anamnézu. Poukázal na výpovede svedkov pred prvostupňovým konaním, ktoré jednoznačne poukázali na to, že netrpí žiadnou psychickou poruchou a nemá také výkyvy nálad, ako na to poukazovala matka maloletej, napríklad výpovede svedkyne J., svedka A., svedkyne V.. D. J., V. B.. Jedinou prekážkou, ktorá mu bráni v stretávaní sa maloletou je len úmyselné obštrukčné konanie matky maloletej, na základe ktorého je jeho styk s maloletou prerušený už po dobu 8 mesiacov, pričom on má skutočný záujem stretávať sa s dcérou, pretože má k nej vybudované hlboké a silné citové väzby. Napriek nariadenému predbežnému opatreniu, ktoré malo viesť dočasne k úprave styku s maloletou, matka mu bráni v styku s dieťaťom a súdne rozhodnutie nerešpektuje. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že sa v súčasnej dobe stretáva aj so svojím starším synom T. z prvého manželstva, s ktorým má veľmi dobrý vzťah, pravidelne sa stretávajú, pričom sa riadne podieľa na jeho výchove a starostlivosti a matka maloletého voči nej nemá žiadne námietky. Pokiaľ ide o skutočnosť, že by kvôli jeho záväzkom voči tretím osobám hrozilo maloletej nebezpečenstvo, ani tieto skutočnosti matka maloletej žiadnym spôsobom nepreukázala. Aj v tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov V. F. a V. W.. Uviedol, že jeho životným štýlom nie je neúnosné nadobúdanie finančných záväzkov, avšak ani to, že by mal dlhy nemôže mať vplyv na obmedzenie styku s maloletou. Navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v zmysle ustanovenia 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd náležite zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol vecne správne v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje najmä na odôvodnenie rozhodnutia na strane 4 až 6, kde sa podrobne vysporiadal i s námietkami matky maloletého dieťaťa voči úprave styku otca s maloletou. Matka maloletej však ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom, opakovane namietala voči úprave styku otca s maloletým ohľadne schopnosti otca postarať sa o maloletú vzhľadom na jeho zdravotný stav a skutočnosť, že si neúmerne požičiava finančné prostriedky, následne je preto atakovaný veriteľmi, v dôsledku čoho vedie neusporiadaný spôsob života, ktorý nemôže byť vhodným prostredím pre výchovu maloletej. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ako aj vzhľadom na podané odvolanie matky maloletej odvolací súd dodáva nasledovné: Okresný súd podrobne vykonal dokazovanie nielen výsluchom oboch rodičov, ale i výsluchom svedkov, kolízneho opatrovníka a zároveň si vyžiadal i nevyhnutné listinné dôkazy najmä týkajúce sa zdravotného stavu otca maloletej. Oboznámil sa teda aj s listinnými dôkazmi ako aj správou kolízneho opatrovníka o pomeroch na strane oboch rodičov. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom konštatuje, že skutočnosti uvádzané matkou v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybňujú vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu a jeho právny záver o tom, že otec maloletej je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletú v rozsahu jeho úpravy styku s maloletou ako je špecifikovaná v napadnutom rozhodnutí a ani o tom, že takto ustálený rozsah otca s maloletou je v záujme dieťaťa. V konaní a ani v rámci odvolacieho konania nebolo zistené, že by otec maloletej trpel nejakou duševnou poruchou alebo chorobou a ani to, že by mal nejaké príznaky, resp. nevhodne by jeho zdravotný stav pôsobil na maloletú. Počas celého konania matka maloletej neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali záujem maloletej stretávať sa s otcom a z obsahu spisu teda ani z iných vykonaných dôkazov nezáujem maloletej o stretávanie sa s otcom nevyplynul. Matka maloletej nenavrhla výsluch dieťaťa, maloletá počas celého prvostupňového konania nebola vypočutá, a to napriek tomu, že je v predškolskom veku a tento výsluch mohol kolízny opatrovník vykonať. Matka maloletej však dobrý vzťah medzi maloletou a otcom žiadnym spôsobom nespochybnila. Odvolací súd v tejto súvislosti preto uzatvára, že matka maloletej nepreukázala, že by vzťahy medzi maloletou a otcom boli tak vážne narušené, v dôsledku čoho by bolo nutné obmedziť či zakázať styk otca s maloletou. Okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu otca maloletej neboli žiadnym spôsobom preukázané a aj odvolací súd poukazuje na svedecké výpovede vykonané pred prvostupňovým súdom, ktoré okresný súd dôsledne vyhodnotil. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym záverom okresného súdu spočívajúcim v tom, že finančná zadlženosť otca maloletej resp. nedôvodné zaťažovanie svojej osoby finančnými úvermi a dlhmi nemá žiadny vplyv na to, aby sa otec mohol s maloletou stretávať resp. že by v tomto zmysle boli zákonom obmedzené jeho práva v spôsobilosti zabezpečovať starostlivosť o maloletú, a to počas úpravy styku, nakoľko otcovi dieťa zverené do osobnej starostlivosti nebolo. Aj okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že predmetné konanie, ktoré sa vedie, nie je konaním o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, ale o jeho práve stretávať sa s maloletou v rozsahu, ktorý je primeraný veku a potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam otca zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú v podmienkach, v ktorých sa má styk realizovať, a ktorú skutočnosť potvrdil i kolízny opatrovník. Nie je zanedbateľné, že otec maloletej má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi T. z prvého manželstva, s ktorým sa pravidelne stretáva a voči ktorému styku matka maloletého T. nemá žiadne výhrady, naopak súčasná partnerka otca maloletej potvrdila, že otec sa s maloletým stretáva a ich vzťah je dobrý. Z obsahu spisu preto nevyplynulo, že by sa maloletá bránila stretávať sa s otcom, prípadne akým spôsobom by sa prejavovali negatívne dôsledky styku otca s maloletou. Matka maloletej v odvolaní vôbec nepoukazovala na to najpodstatnejšie, teda aký je vzťah medzi otcom a maloletou, výhradne sa zameriavala len na zdravotný stav otca maloletej, spochybňovanie lekárskej správy od všeobecného lekára, ktorý však má vedomosť o zdravotnom stave pacienta ako aj o tom, či tento absolvuje odborné vyšetrenia vrátane vyšetrení psychológom či psychiatrom. Z výsluchu svedkov nevznikli ani žiadne pochybnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, či psychiatrie za účelom posúdenia zdravotného stavu otca, nakoľko z doposiaľ zisteného skutkového stavu považuje aj odvolací súd uvedené nariadenie znaleckého dokazovania za nadbytočné a nedôvodné. Matka maloletej v odvolaní opätovne poukazovala len na nevhodné správanie otca maloletej v súvislosti s jeho finančnou zaťaženosťou a úvermi, ktoré skutočnosti nemôžu byť u maloletej primerane jej veku vôbec podstatné pre vnímanie otca ako rodiča. Ak má matka maloletej námietky, že otec vodí maloletú do luxusnejších reštaurácií, príp. zakupuje drahšie veci, uvedené skutočnosti nemôžu byť na ťarchu stretávania sa otca s maloletou len z dôvodu, že matka maloletej nesúhlasí so spôsobom výchovy druhého rodiča. Obaja rodičia majú právo podieľať sa na výchove maloletej a doposiaľ neboli zistené také vážne pochybnosti zo strany zabezpečovania starostlivosti otca o maloletú a vplyve jeho výchovy na dieťaťa, ktoré by podstatným spôsobom a dosiahnutím vysokej intenzity mali vplyv na obmedzenie či zákaz styku otca s maloletou, najmä ak je tohto času vo veku 5-tich rokov. Je samozrejmé, že najvhodnejším spôsobom výchovy maloletej je najmä okolnosť, aby výchova rodičov bola približne zameraná na rovnaké hodnoty a výchovné postupy, avšak v prípade ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, nie je možné len z dôvodu, že jeden z rodičov nesúhlasí so spôsobom a prístupom druhého rodiča k maloletej vyvodiť, že tento rodič nie je spôsobilý vôbec sa s dieťaťom stretávať a v konečnom dôsledku mu zabrániť podieľať sa na jeho výchove. Pokiaľ matka spolu s odvolaním predložila záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 z. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zo dňa 14.8.2014, ani z tohto oznámenia nevyplýva, že by otec maloletej akýmkoľvek spôsobom nevhodne vplýval na maloletú resp. by sa mala týkať vzťahu otca s maloletou. Naopak, z uvedeného oznámenia vyplýva, že ide opakovane o nezhody rodičov navzájom, ktoré nemôžu mať vplyv na to, aby sa otec s maloletou stretával. Keďže styk otca s maloletou je upravený v neprítomnosti matky nie je ani predpoklad, že by k uvedeným nezhodám malo opakovane dôjsť pri jeho realizácii. Ak matka maloletej poukazuje v odvolaní na to, že nebol preukázaný pravidelný príjem otca maloletej a že ide o bežný štandardný postup súdu, k tomu odvolací súd poznamenáva, že uvedené skutočnosti sú podstatné najmä pri úprave výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu, nie v konaní o úprave styku rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Naviac, uvedenou skutočnosťou sa okresný súd zaoberal a nebolo ani zistené že by si otec maloletej voči nej svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Pokiaľ ide o výpoveď V.. D. J., nar. XX.XX.XXXX odvolací súd poukazuje, že táto bola vypočutá na pojednávaní ako svedkyňa po zákonnom poučení v zmysle § 126 O.s.p., a to na pojednávaní dňa 26.5.2014, keď výslovne uviedla, že nemá vedomosť o tom, že otec maloletej trpel nejakou duševnou poruchou alebo chorobou, psychické problémy zatiaľ nemal. Keďže odvolací súd z obsahu spisu ani z odvolania matky maloletej nezistil konkrétne negatívne dôsledky správania sa otca na maloletú počas styku s ňou, matka len všeobecne považovala jeho vplyv na dieťa za nevhodný, nebol žiadnym spôsobom preukázaný akýkoľvek nezáujem zo strany dieťaťa stretávať sa s otcom, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. Odvolanie matky maloletej nepovažuje v žiadnom prípade za dôvodné, pričom sám právny zástupca pred prvostupňovým súdom uviedol, že nenavrhuje zákaz styku otca s maloletou, napriek tomu žiadnu inú alternatívu úpravy styku otca s maloletou, ktorá by podľa matky, zodpovedala veku a potrebám maloletej, nepredniesol. Odvolací súd má za to, že správanie sa rodičov v tomto čase je len dôsledkom rozpadu ich spolužitia v marci roku 2013, pričom do tej doby rodičia maloletej žili spolu a na starostlivosti o maloletú sa podieľal aj jej otec, pričom tento i potvrdil, že i po ukončení spolužitia sa zo začiatku vedeli rodičia dohodnúť na úprave styku s maloletou, až neskôr došlo k nezhodám medzi rodičmi. Aj kolízny opatrovník konštatoval, že medzi rodičmi sú vážne nezhody v komunikácii. V prípade, ak do budúcna dôjde k zmene pomerov, súd môže na návrh alebo aj bez návrhu toto rozhodnutie zmeniť. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.