Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/1114/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708201110 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6708201110.12 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI SLOVENSKO, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcom 1/ C. F., nar. XX. 9. XXXX, bytom Q., D. XXXX/XXX, zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Katarínou Húšťavovou, advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 67, 2/ K. F., nar. XX. X. XXXX, bytom N., D. II. č. XXX, zastúpenej splnomocnenou advokátkou Mgr. Innou Solaničovou, advokátska kancelária Detva, M. R. Štefánika 5, a 3/ C. U., nar. XX. X. XXXX, bytom D., Q. XXX/XX, zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Vierou Žembovou, advokátska kancelária Brezno, ČSA 5, o zaplatenie 1.413,39 EUR s príslušenstvom, o odvolaní odporcu 1/ a o odvolaní navrhovateľa voči uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 6C/41/2008-471 zo dňa 11. 6. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcu 1/ nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 191,73 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa, p o t v r d z u j e. Výrok uznesenia okresného súdu, ktorým zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi 3/ trovy konania vo výške 488,13 EUR na účet právnej zástupkyne odporcu 3/ m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 3/ trovy konania vo výške 323,4 EUR na účet právnej zástupkyne odporcu 3/ do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi 1/ nepriznáva. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 3/ trovy odvolacieho konania vo výške 8,03 EUR na účet právnej zástupkyne odporcu 3/. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zaviazal odporcu 1/ nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 191,73 EUR, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet jeho právneho zástupcu (1. výrok). Odporkyni 2/ okresný súd náhradu trov konania nepriznal (2. výrok) a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi 3/ trovy konania vo výške 488,13 EUR na účet právnej zástupkyne odporcu 3/ do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (3. výrok). V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa voči odporcom 1/ - 3/ po ostatnej úprave petitu domáhal zaplatenia neuhradenej ceny za dodaný a odobratý plyn vo výške 657,31 EUR s príslušenstvom a náhrady škody vo výške 756,08 EUR. O návrhu na začatie konania rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 6C/232/2011-242 zo dňa 5. 12. 2013 (správne má byť rozsudkom č. k. 6C/41/2008-387 zo dňa 20. 5. 2013 s spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/681/2013-464 zo dňa 6. 3. 2014 - poznámka odvolacieho súdu), ktorým zaviazal odporcu 1/ zaplatiť navrhovateľovi 657,31 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 657,31 EUR od 1. 12. 2006 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 25,53 EUR od 19. 5. 2007 do zaplatenia. Vo zvyšku (t. j. voči odporcovi 1/ čo do nároku na náhradu škody vo výške 756,08 EUR a voči odporcom 2/ a 3/ v celom rozsahu) okresný súd žalobu zamietol. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej okresný súd pristúpil k rozhodovaniu o trovách konania. Konštatoval, že odporcovia 2/ a 3/ boli v prejednávanom spore v plnom rozsahu úspešní, preto im s poukazom na § 142 ods. 1 zákona š. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) patrí plná náhrada trov konania potrebných na účelné bránenie ich práva. Odporkyňa 2/ si však právo na náhradu trov konania neuplatnila, preto jej okresný súd náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi 3/ okresný súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 488,13 EUR za 4 úkony právnej služby po 71,37 EUR (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, vyjadrenie k návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 18. 2. 2013 a účasť na pojednávaní dňa 20.5.2013), režijný paušál v sume 31,24 EUR za uvedené štyri úkony (4 x 7,81 EUR), cestovné náhrady v celkovej sume 67,33 EUR (cesta na pojednávanie dňa 18. 2. 2013, dňa 20.5.2013 a späť) a náhradu za stratu času v sume 102,08 EUR (8 začatých polhodín strávených cestou na pojednávania a späť). Na náhradu uvedených trov odporcu 3/ okresný súd zaviazal navrhovateľa, ktorý vo vzťahu k odporcovi 3/ nebol v konaní úspešný. Pokiaľ ide o trovy konania navrhovateľa, okresný súd konštatoval, že navrhovateľ bol voči odporcovi 1/ úspešný v rozsahu 56,96 % a neúspešný v rozsahu 43,04 %, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 13,92 % účelne vynaložených trov konania voči odporcovi 1/. Nakoľko navrhovateľ v konaní účelne vynaložil trovy konania v celkovej výške 1.377,39 EUR (7 úkonov právnej služby á 49,8 EUR, režijný paušál v sume 64,21 EUR, cestovné náhrady na pojednávanie dňa 14.5.2012, dňa 11.6.2012, dňa 18.2.2013 a dňa 20.5.2013 v celkovej sume 372,19 EUR, náhrada za stratu času strávenú cestou na uvedené pojednávania v rozsahu 36 polhodín v celkovej sume 553,39 EUR a zaplatený súdny poplatok v sume 39 EUR), odporca je povinný nahradiť mu 13,92 % z tejto sumy, t. j. 191,73 EUR. Uznesenie okresného súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním tak odporca 1/, ako aj navrhovateľ. Odporca 1/ svoje odvolanie smeroval voči výroku uznesenia, ktorým ho okresný súd zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 191,73 EUR. V dôvodoch svojho odvolania v prvom rade poukázal na nesprávnosť vyúčtovania trov právneho zastúpenia navrhovateľa, keď v tomto sa nachádza i úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 19.10.2013. Tento úkon však podľa názoru odporcu 1/ vykonaný byť nemohol, keď rozsudok vo veci samej bol vyhlásený už dňa 20. 5. 2013 a od tohto okamihu sa vo veci samej nepojednávalo. Ďalej dal odvolaciemu súdu do pozornosti potrebu aplikácie § 150 ods. 1 O. s. p. na prejednávaný prípad, keď odporcovi 1/ bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, sp. zn. 5846/2013-1 zo dňa 27.6.2013 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej spoluúčasti, čo už samé o sebe prezumuje ťaživú finančnú situáciu odporcu 1/ ako žiadateľa v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.. V tejto súvislosti poukázal na to, že dopad aplikácie § 150 O. s. p. na prejednávaný prípad v podobe nepriznania trov konania navrhovateľovi nebude zďaleka taký na pomery navrhovateľa, ako na pomery odporcu 1/ malo to, že okresný súd citované ustanovenie neaplikoval a odporcu 1/ na náhradu trov konania navrhovateľovi zaviazal. S odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 563/2011-14 pritom poznamenal, že jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V závere svojho odvolania zdôraznil, že v predmetnej veci bol podaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/681/2013-464 zo dňa 6. 3. 2014, a že prípadné zrušenie tohto rozhodnutia bude mať vplyv i na otázku trov konania jeho účastníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca 1/ navrhol uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým ho okresný súd zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania, zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň z dôvodu podaného mimoriadneho dovolania navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. konanie prerušil. Písomným podaním zo dňa 6. 8. 2014 následne odporca 1/ uviedol, že mu bol doručený odklad jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Z tohto dôvodu už odporca 1/ ďalej na svojom návrhu na prerušenie konania nezotrval. Navrhovateľ svojím odvolaním napadol výrok, ktorým ho okresný súd zaviazal nahradiť odporcovi 3/ trovy konania vo výške 488,13 EUR. Bol si vedomý, že súd jeho návrh voči odporcovi 3/ zamietol, avšak mal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné odporcovi 3/ náhradu trov konania nepriznať. Odporca 3/ totiž vstúpil do konania ako dedič po poručiteľke XX. U. tak, že okresný súd podaním zo dňa 25. 7. 2012 oznámil navrhovateľovi úmrtie pôvodne žalovanej T. U. a žiadal ho o oznámenie procesnej zmeny postavenia účastníkov na strane odporcov. Na predmetné oznámenie navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 26. 12. 2007 (správne má byť zo dňa 26. 7. 2012 - poznámka odvolacieho súdu) a žiadal, aby súd postupoval podľa § 107 ods. 3 O. s. p.. V čase zaslania tohto oznámenia navrhovateľ nemal vedomosť o výsledku dedičského konania, keď osvedčenie od dedičstve bolo vyhotovené až 20. 9. 2012, a teda nedisponoval informáciou, že odporcovia 2/ a 3/ nadobudli dedičstvo, ktorého čistá hodnota predstavovala len 4,76 EUR. V prípade, ak by mal vedomosti o tejto čistej hodnote dedičstva, netrval by na ich vstupe do konania. Po tom, ako mu zo strany odporcu 3/ bol oznámený výsledok dedičského konania, zobral návrh voči odporcom 2/ a 3/ spať. Ďalej spochybnil účelnosť úkonu účasť na pojednávaní dňa 18. 2. 2013, na ktorom sa právny zástupca odporcu 3/ nevedel žiadnym spôsobom vyjadriť k veci, ako aj účelnosť úkonu účasť na pojednávaní dňa 20. 5. 2013 s poukazom na to, že tohto pojednávania sa už odporca 3/ a ani jeho právny zástupca zúčastniť nemali, keď navrhovateľ už dňa 15. 5. 2013 zobral svoj návrh voči odporcom 2/ a 3/ späť, pričom účinky späťvzatia návrhu nastávajú už jeho doručením na súd. Na základe uvedeného navrhol odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách odporcu 3/ zmeniť a tomuto náhradu trov konania nepriznať. Spolu s odvolaním si voči odporcovi 3/ uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 52,47 EUR. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca 3/. Vo vzťahu k navrhovateľom namietanej účelnosti úkonu účasť na pojednávaní dňa 18. 2. 2013 uviedol, že odporca 3/ už bol účastníkom predmetného konania, a to až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia okresného súdu č. k. 6C/41/2008-106 zo dňa 9. 6. 2009, ktorým bolo toto konanie voči nemu zastavené. Následne s odstupom niekoľkých rokov odporca 3/ obdržal predvolanie na pojednávanie na 18. 2. 2013 bez akýchkoľvek príloh, prípadne uznesenia, ktorým by odporca 3/ do konania vstúpil. Navyše predmetom konania už bola iná suma, ako tomu bolo v čase, keď konanie voči odporcovi 3/ bolo zastavené. Odporca 3/ sa až na samotnom pojednávaní dňa 18. 2. 2013 dozvedel, čoho sa navrhovateľ domáha, t. j. že žiada uhradiť pôvodných 657,31 EUR a ďalej aj sumu 756,08 EUR titulom náhrady škody. Mal teda za to, že okresný súd pri doručovaní predvolania na pojednávanie v prípade takto rozšíreného návrhu na začatie konania mal analogicky postupovať podľa § 79 ods. 4 O. s. p., t. j. odporcovi doručiť zmenený návrh na začatie konania spolu s jeho prílohami tak, aby sa tento vedel náležite na pojednávanie pripraviť. Ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že ani pojednávania konaného dňa 20. 5. 2014 sa už odporca 3/ nemal zúčastniť s prihliadnutím na „údajné“ späťvzatie návrhu navrhovateľom, táto skutočnosť je vyvrátená už len samotnou skutočnosťou, že uvedené pojednávanie sa konalo a jeho priebeh bol v zápisnici zaznamenaný. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu vo vzťahu k výroku o trovách konania odporcu 3/ potvrdil. Spolu s vyjadrením voči odvolaniu navrhovateľa si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,28 EUR. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p.. Odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti odporcu 1/ nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 191,73 EUR odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 219 O. s. p.), ani na zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.) výroku uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi 3/ trovy konania vo výške 488,13 EUR na účet právnej zástupkyne odporcu 3/, krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi 3/ trovy konania vo výške 323,4 EUR na účet právnej zástupkyne odporcu 3/. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok o trovách konania odporkyne 2/) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O. s. p.). V ustanoveniach § 142 O. s. p. je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Rozhodovanie podľa § 142 O. s. p. je založené na týchto zásadách: a/ účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (ods. 1), b/ účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť trov konania, a ak bol úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania (ods. 2), c/ účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech čiastočný, súd prizná proti druhému účastníkov plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej výške alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia od znaleckého posudku alebo bolo na úvahe súdu (ods. 3). Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ sa svojím návrhom vo veci samej domáhal voči odporcom 1/ - 3/ uhradenia ceny za dodaný a odobratý plyn s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania, ako aj náhrady škody. Jeho návrhu voči odporcom 2/ a 3/ vyhovené nebolo ani s časti, preto procesným výsledkom takéhoto návrhu voči odporcom 2/ a 3/ bol procesný neúspech navrhovateľa a naopak procesný úspech odporcov 2/ a 3/. Uvedené potom odôvodňovalo postup okresného súdu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. so záverom o povinnosti navrhovateľa nahradiť v konaní úspešnému odporcovi 3/, ktorý si právo na náhradu trov uplatnil a trovy konania riadne vyčíslil, účelne vynaložené trovy konania. Vo vzťahu k odporcovi 1/ bol naopak navrhovateľ v prevažnej miere úspešný, čo správne vyjadril okresný súd vo svojom rozhodnutí aplikáciou § 142 ods. 2 na uvedený prípad a priznaním pomernej časti účelne vynaložených trov konania navrhovateľovi. Zo zásady, že úspech v konaní sa s poukazom na § 142 ods. 1, 2 O. s. p. posudzuje z procesného hľadiska, pritom vyplýva, že je vo všeobecnosti irelevantné, z akého dôvodu bol účastník, ktorý je povinný nahradiť trovy konania, v spore neúspešný. Ak tu však existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, prípadne, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, nemusí súd s poukazom na znie § 150 O. s. p. náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. V sporovom konaní tak Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej má účastník nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo veci úspech. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa ustanovenia § 150 O. s. p.. Zo znenia § 150 O. s. p. vyplýva, že ide o ustanovenie, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti (Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obo 269/2007). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Tiež je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a v tejto súvislosti sú významné aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 5/2006). Všetky vyššie citované okolnosti však musí konajúci súd (ak aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. zvažuje) skúmať vo vzájomných súvislostiach. Povedané inak, len splnenie jednej z uvedených okolností, nebude na záver o potrebe aplikácie citovaného ustanovenia postačovať. Dôvodom hodným osobitného zreteľa potom vo vzťahu k majetkovým pomerom účastníkov konania môže byť napr. ten, že existuje osobitne výrazný nepomer medzi majetkovými pomermi účastníka, ktorý má trovy konania nahradiť a účastníka, ktorému trovy konania majú byť nahradené, s tým, že v konaní neúspešný účastník má značné problémy s ich úhradou. V praxi sa pritom bude jednať hlavne o prípady, ak v konaní neúspešným účastníkom je majetkovo a sociálne slabá fyzická osoba a naopak úspešným najčastejšie ekonomicky silná obchodná spoločnosť, pre ktorú neuhradenie náhrady trov konania nebude predstavovať výraznejšiu ujmu na majetku. Aj v takomto prípade by však aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. museli odôvodňovať i ďalšie okolnosti prípadu (napr. okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, okolnosti dané charakterom samotného konania a pod.), keď ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje ohrozené alebo porušené práva, obdržal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil ( k uvedenému pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2862/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 2/2008 a pod.). Uvedená nespravodlivosť pritom nemôže byť daná len samotným výrazným nepomerom v majetkovej situácii jednotlivých účastníkov konania, ako faktorom úplne nezávislým od priebehu konania, správania účastníkov v ňom, ako aj od okolností, ktoré viedli navrhovateľa k uplatnenia nároku, a podobne. V opačnom prípade by totiž napríklad v spore zahájenom bankou voči jej dlžníkovi z úverovej zmluvy, ktorej podmienky dlžník neplnil, a tým sa dostal do omeškania, banke s poukazom na § 150 ods. 1 vzhľadom na jej značnú majetkovú prevahu nad dlžníkom, v podstate ani nemohlo byť priznané právo na náhradu trov konania, a to bez ohľadu na výsledok alebo priebeh konania. Vo vyššie uvádzaných súvislostiach potom odvolací súd v žiadnom prípade nespochybňuje stanovisko odporcu 1/, že už samotné priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci dostatočne dokladuje jeho nepriaznivú finančnú situáciu, ani že majetkové pomery navrhovateľa sú také, že aj prípadne nepriznanie náhrady trov konania s poukazom na § 150 ods. 1 O. s. p. by na jeho postavenie nemalo nejaké zvlášť vážne následky. Jednako však odvolací súd dáva do pozornosti, že účelom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci je zabezpečenie dosiahnutia cieľa, aby sa pre nedostatok finančných zdrojov neodňala niekomu možnosť efektívne uplatniť alebo brániť svoje právo na súde, nie však cieľu, aby účastník, ktorému právna pomoc priznaná bola, z tejto okolnosti „vyťažil“ i to, že v prípade vlastného neúspechu v konaní, nebude musieť nahradiť trovy účastníka v konaní úspešného. Preto aj keď možno konštatovať zlú finančnú situáciu odporcu 1/ a naopak neporovnateľne lepšiu u navrhovateľa, ktorému bola náhrada trov konania v sume 191,73 EUR priznaná, nakoľko odporca 1/ v odvolaní netvrdil a ani odvolací súd preskúmaním súdneho spisu nezistil žiadne ďalšie okolnosti prípadu, ktoré by aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. odôvodňovali, postupoval okresný súd správne, pokiaľ o náhrade trov konania medzi odporcom 1/ a navrhovateľom rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O. s. p. bez potreby aplikácie § 150 ods. 1 O. s. p.. V ďalšej časti svojho odvolania odporca 1/ poukázal na nesprávnosť vyúčtovania trov právneho zastúpenia navrhovateľa, keď v tomto sa nachádza i úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 19.10.2013, avšak v predmetnej veci sa v danom čase pojednávanie neuskutočnilo. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že je správny poukaz odporcu 1/, že úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 19. 10. 2013 nemohol byť navrhovateľom vykonaný, keď rozsudok vo veci samej bol vyhlásený dňa 20. 5. 2013 a od vyhlásenia meritórneho rozhodnutia vo veci pojednávanie nariadené nebolo. Uvedená nezrovnalosť však nevznikla na strane navrhovateľa, ako sa odporca 1/ nesprávne domnieval, ale je pochybením okresného súdu, ktorý mylne v odôvodnení svojho uznesenia uvádza, že navrhovateľovi prináleží i odmena za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 19. 10. 2010. Ako však vyplýva z vyúčtovania trov konania navrhovateľa ako aj zo samotného spisu, dňa 19. 10. 2013 uskutočnil právny zástupca navrhovateľa nie úkon účasť na pojednávaní, ale úkon vyjadrenie k odvolaniu odporcu 1/, za ktorý mu vznikol nárok na tarifnú odmenu ako aj na režijný paušál, spolu v sume 59,17 EUR s DPH. V rovnakej výške pritom bola navrhovateľovi priznaná tarifná odmena a režijný paušál spolu s DPH aj v odvolaním napadnutom výroku uznesenia okresného súdu. Preto uvedená nesprávnosť, dotýkajúca sa len označenia úkonu, ktorý navrhovateľ preukázateľne v konaní vykonal, nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť tohto výroku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolanie odporcu 1/ vyhodnotil ako nedôvodné, a výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti odporcu 1/ nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 191,73 EUR, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ sa jedná o odvolanie navrhovateľa proti výroku uznesenia okresného súdu, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť trovy konania odporcovi 3/, navrhovateľ v prvom rade namietal, že okresný súd mal na trovy konania odporcu 3/ aplikovať § 150 ods. 1 O. s. p.. Potrebu aplikácie § 150 ods. 1 O. s. p. pritom odôvodnil tým, že odporca 3/ vstúpil do konania ako dedič po poručiteľke XX. XXXX tak, že okresný súd podaním zo dňa 25. 7. 2012 oznámil navrhovateľovi úmrtie pôvodne žalovanej XX.U. a žiadal ho o oznámenie procesnej zmeny postavenia účastníkov na strane odporcov. Na predmetné oznámenie navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 26. 7. 2012 a žiadal, aby súd postupoval podľa § 107 ods. 3 O. s. p.. V čase zaslania tohto oznámenia navrhovateľ nemal vedomosť o výsledku dedičského konania, keď osvedčenie od dedičstve bolo vyhotovené až 20. 9. 2012, a teda nedisponoval informáciou, že odporcovia 2/ a 3/ nadobudli dedičstvo, ktorého čistá hodnota predstavovala len 4,76 EUR. V prípade, ak by mal vedomosti o tejto čistej hodnote dedičstva, netrval by na ich vstupe do konania. Po tom, ako mu zo strany odporcu 3/ bol oznámený výsledok dedičského konania, zobral návrh voči odporcom 2/ a 3/ spať. V okolnostiach konkrétnej prejednávanej veci však ani skutočnosť, že na miesto pôvodnej odporkyne p. T. U. po jej smrti vstúpili do konania odporcovia 2/ a 3/, ktorí však s poukazom na § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka za poručiteľkine dlhy zodpovedajú len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý by aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. odôvodňoval, a to bez ohľadu na výšku ceny dedičstva, ktoré odporcovia 2/ a 3/ nadobudli. Z obsahu súdneho spisu totiž bolo zistené, že po tom, čo pôvodná odporkyňa dňa 13. 6. 2012 zomrela a táto skutočnosť bola oznámená navrhovateľovi, navrhovateľ okresnému súd dňa 1. 8. 2012 doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na podanom návrhu trvá a požiadal okresný súd, aby v konaní pokračoval v zmysle § 107 ods. 3 O. s. p., t. j. aby konanie prerušil a následne v tomto pokračoval s dedičmi pôvodnej odporkyne, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Iste možno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že v tejto fáze konania ešte nemohol mať vedomosť o tom, že čistá hodnota dedičstva po poručiteľke bude len 4,76 EUR, ktorej skutočnosti by mohol prispôsobiť aj svoj procesný postup a žiadať konanie voči pôvodnej odporkyni zastaviť. To sa však už dobre nedá povedať o jeho ďalšom podaní zo dňa 30. 10. 2012, okresnému súdu doručenému dňa 6. 11. 2012, v ktorom okresnému súdu sám uviedol, že dedičské konanie po pôvodnej odporkyni bolo skončené právoplatným osvedčením o dedičstve zo dňa 20. 9. 2012, a že vzhľadom na uvedené žiada o pokračovanie v konaní. Navrhovateľ teda minimálne v času uskutočnenia tohto podania mal vedomosť o ukončení dedičského konania po pôvodnej odporkyni, v ktorom dedičskom konaní mal navyše uplatnenú i pohľadávku, ktorej zaplatenia sa domáha v predmetnom konaní, ako to vyplýva aj z osvedčenia o dedičstve č. k. 29D/76/2012, Dnot 167/12 zo dňa 20. 9. 2012, spísaného notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom (č. l. 347-8 spisu). Napriek uvedenému týmto podaním a ani na najbližšom pojednávaní dňa 18. 2. 2013 svoj návrh na začatie konania voči pôvodnej odporkyni, resp. voči odporcom 2/ a 3/ späť nevzal. Účinne tak pritom neurobil ani po tom, čo mu bolo zaslané vyjadrenie odporcu 3/ zo dňa 27. 2. 2013, v ktorom tento poukázal na to, že čistá hodnota dedičstva po pôvodnej odporkyni bola len vo výške 4,76 EUR, že za dlhy poručiteľky s poukazom na § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, navyše, že za tieto dlhy nezodpovedá ten dedič, ktorý nadobudol majetok len nepatrnej hodnoty. Navrhovateľ totiž v reakcii na uvedené vyjadrenie odporcu 3/ doručil okresnému súdu len písomné podanie zo dňa 15. 5. 2013, v ktorom žiadal konanie zastaviť voči T. F.. Uvedené podanie z dôvodu, že subjekt označený navrhovateľom nie je a ani nikdy nebol účastníkom prebiehajúceho konania, možno označiť za podanie zmätočné, nevyvolávajúce právne účinky, keď do rozhodnutia okresného súdu vo veci samej nebolo toto podanie navrhovateľom opravené, a to napriek tomu, že právny zástupca sa zúčastnil i pojednávaná, dňa 20. 5. 2013, kedy okresný súd vo veci meritórne rozhodol. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nie sú správne tvrdenia navrhovateľa o tom, že tento nevedel (resp. nemohol vedieť), aký bol výsledok dedičského konania po pôvodnej odporkyni T. U., rod. T., a rovnako ani jeho tvrdenia, že voči menovanej účinne zobral svoj návrh na začatie konania späť. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v prejednávanej veci dôvody na aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. nevzhliadol. V ďalšej časti svojho odvolania navrhovateľ spochybňoval účelnosť úkonu odporcu 3/ účasť na pojednávaní dňa 20. 5. 2013 s poukazom na to, že tohto pojednávania sa už odporca 3/ a ani jeho právny zástupca zúčastniť nemali, keď navrhovateľ už dňa 15. 5. 2013 zobral svoj návrh voči odporcovi 3/ späť, pričom účinky späťvzatia návrhu nastávajú už jeho doručením na súd. K uvedenej argumentácii odvolací súd len v stručnosti poukazuje na odôvodnenie predchádzajúceho odseku, z ktorého vyplýva, že zo strany navrhovateľa nedošlo k účinnému späťvzatiu návrhu na začatie konania, čo je zrejmé napokon aj z následného postupu okresného súdu, ktorý nevyzýval jednotlivých odporcov, aby sa vyjadrili, či s týmto späťvzatím návrhu súhlasia, ale vec prejednal na pojednávaní a návrh voči odporcom 2/ a 3/ zamietol. Navyše, aj keby navrhovateľov procesný úkon späťvzatia návrhu bol právne perfektný, možno konštatovať, že samotné späťvzatia návrhu, ak k nemu nedošlo pred prvým pojednávaním, nemá automaticky za následok zastavenie konania. S poukazom na § 96 ods. 2 O. s. p. totiž súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Preto odvolací súd odvolaciu argumentáciu navrhovateľa v tejto časti vyhodnotil ako účelovú. Pokiaľ však navrhovateľ v rámci svojho odvolania spochybnil i účelnosť úkonu účasť na pojednávaní dňa 18. 2. 2013, na ktorom sa právny zástupca odporcu 3/ nevedel žiadnym spôsobom vyjadriť k veci, s uvedeným sa odvolací súd stotožnil. Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 18. 2. 2013 totiž vyplýva, že advokátsky koncipient právnej zástupkyne odporcu 3/ sám uviedol, že sa k veci vyjadriť nevie a ani sa v priebehu celého pojednávania k veci nevyjadril. Pokiaľ pritom uvedenú skutočnosť ospravedlňoval tým, že právne zastúpenie odporcu 3/ bolo prevzaté „len minulý týždeň“, t. j. najskôr dňa 11. 2. 2013, uvedená skutočnosť je vyvrátená obsahom plnomocenstva, ktoré preukazuje, že odporca 3/ splnomocnil svoju právnu zástupkyňu na zastupovanie v predmetnej veci. Uvedené plnomocenstvo je totiž datované dňa 17. 1. 2013, t. j. viac ako jeden mesiac pred konaním nariadeného pojednávania. Pritom nie sú pravdivé tvrdenia odporcu 3/, že po tom, čo sa stal v priebehu konania jeho účastníkom, bolo mu doručené len predvolanie na pojednávanie a nie ďalšie písomnosti, preto sa nevedel jeho právny zástupca na pojednávanie pripraviť. Z obsahu súdneho spisu totiž vyplýva, že odporcovi 3/ bolo okrem predvolania na pojednávanie doručené aj vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 3. 7. 2012 zažurnalizované na č. l. 337 spisu, v ktorom navrhovateľ presne špecifikoval svoju pohľadávku i jej dôvody. Navyše, ak aj z akýchkoľvek dôvodov nemal právny zástupca odporcu dostatok podkladov na prípravu na pojednávanie, nič mu nebránilo nahliadnuť do spisu a tieto podklady si zabezpečiť, prípadu sa mohol i na uvedenom pojednávaní brániť skutočnosťou, že čistá hodnota dedičstva po právnej predchodkyni odporcu 3/ bola len 4,76 EUR, o ktorej skutočnosti už odporca 3/ v danom čase vedomosť mal, a ktorú skutočnosť uviedol až vo svojom následnom úkone po skončení predmetného pojednávania. Na základe uvedeného, nakoľko s poukazom na § 142 ods. 1 o. s. p. možno účastníkovi priznať len tie trovy konania, ktoré boli vynaložené účelne, pričom za účelnú rozhodne nemožno považovať účasť na pojednávaní, na ktorom zástupca účastníka nedokáže formulovať žiadne stanovisko k prejednávanej veci, považoval odvolací súd uvedený úkon, vrátane režijného paušálu zaň, ako aj cestovné náklady vynaložené na uvedené pojednávania a náhradu za stratu času strávenou cestovaním na toto pojednávanie, za trovy konania, ktoré účelne vynaložené neboli. Na základe uvedeného odvolací súd výrok uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi 3/ trovy konania vo výške 488,13 EUR na účet právnej zástupkyne odporcu 3/, podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi 3/ trovy konania vo výške 323,4 EUR na účet právnej zástupkyne odporcu 3/. Uvedenú zmenenú sumu trov konania odporcu 3/ pritom odvolací súd určil zo sumy pôvodne priznaných trov konania po odpočítaní tarifnej odmeny za úkon účasť na pojednávaní dňa 18. 2. 2013, režijného paušálu za uvedený úkon, cestovných výdavkov na pojednávanie dňa 18. 2. 2013 a náhrady za stratu času strávenej cestou na uvedené pojednávanie, ktoré položky boli uznesením okresného súdu pôvodne odporcovi 3/ priznané (488,13 EUR - 71,37 EUR - 7,41 EUR - 33,91 EUR - 52,04 EUR = 323,4 EUR). V odvolaním nenapadnutej časti (výrok o trovách konania odporkyne 2/) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 142 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1,. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní voči odporcovi 1/ úspešný. Nakoľko si však trovy odvolacieho konania voči odporcovi 1/ neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania voči odporcovi 1/ nevznikli, odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi 1/ nepriznal. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania medzi navrhovateľom a odporcom 3/ vychádzal odvolací súd z porovnania miery úspechu oboch uvedených účastníkov v odvolacom konaní, vychádzajúc zo skutočnosti že predmetom odvolacieho konania vo vzťahu k týmto účastníkom bola len otázka priznaných trov konania odporcovi 3/ v celkovej výške 488,13 EUR. Odvolací súd svojím zmeňujúcim výrokom uvedenú sumu priznaných trov odporcu 3/ znížil tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 3/ trovy konania v sume 323,4 EUR. Preto bol navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný v rozsahu 33,7 % a odporca 3/ v rozsahu 66,3 %. Za takéhoto stavu patrí odporcovi 3/ 32,6 % účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Odporca 3/ si uplatnil trovy odvolacieho konania v celkovej výške 49,28 EUR za dva úkony, a to „príprava a prevzatie veci“ a vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa spolu s režijným paušálom za uvedené úkony. Odvolací súd mal však preukázané uskutočnenie len jedného úkonu právnej služby, a to, vyjadrenia odporcu 3/ k odvolaniu navrhovateľa. Ďalší úkon odporcom 3/ označený ako „príprava a prevzatie veci“ odvolací súd preukázaný nemal, pričom ak odporca 3/ mal uvedeným úkonom na mysli úkon podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., tu odvolací súd uvádza, že úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom je možné priznať v každej veci len jedenkrát, a to vtedy, keď sa právny zástupca zastúpeného účastníka prvý krát s vecou zoznámi. Odmena za uvedený úkon pritom už odporcovi 3/ bola priznaná v prvostupňovom konaní. Na základe uvedeného mal dovolací súd za to, že odporca 3/ v predmetnej veci účelne vynaložil trovy odvolacieho konania vo výške 24,64 EUR (16,6 EUR + 8,04 EUR režijný paušál), z ktorých mu podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní patrí 32,6 %, t. j. suma 8,03 EUR. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi 3/ trovy odvolacieho konania vo výške 8,03 EUR na účet právnej zástupkyne odporcu 3/. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.