Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/1035/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711200181 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711200181.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočikovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, D.: XX XXX 151, zastúpeného Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Veľká Okružná 26 A, 010 01 Žilina proti odporcovi P. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Za zámkom XXX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 2 341,33 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C 68/2011-187 zo dňa 10. 06. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 131,15 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Pavla Karmana, advokáta so sídlom v Žiline vedený v Sberbank a.s., Žilina pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 1081468, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2 341,33 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 341,33 € od 24. 11. 2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte OSP) tak, že zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2 215,63 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň zaviazal odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen štátom preddavkované trovy vo výške 123,- €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Návrhom doručeným súdu 7.1.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu za neoprávnený odber na odbernom mieste Vigľaš, Za zámkom 531, číslo odberného miesta XXXXXXX čiastku 2.341,33 €, ktorá bola faktúrovaná daňovým dokladom - faktúrou č. XXXX XXXX XXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX. Okrem istiny žiadal priznať aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti na faktúre. Na základe písomného oznámenia o neoprávnenom odbere prebehla dňa 20.10.2009 na odbernom mieste kontrola pracovníkmi kontrolného oddelenia navrhovateľa, kde bolo zistené, že používa prístroje, ktoré sú zapojené na vlastný zdroj a káble mali byť teplé. V rozpore so zmluvou s bodom 5.3. obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy konal odporca a tým sa dostal do rozporu so zmluvou, obchodnými podmienkami čo sa klasifikuje ako neoprávnený odber. Navyše poukazovali na to, že vlastné zdroje na výrobu elektrickej energie používal bez súhlasu prevádzkovateľa a takéto konanie je v rozpore so zmluvou. Pri výpočte výšky neoprávneného odberu postupovali v zmysle vyhlášky v tom čase platnej č. 154/2005 Z.Z.. Potom čo tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel dňa 10.3.2011 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odporca odpor. V odpore namietal dôvodnosť samotného nároku s tým, že poprel akýkoľvek nelegálny odber elektrickej energie. Potvrdil, že má vlastné zdroje na výrobu elektrickej energie, ktoré používa najmä pri práci v garáži. Jedná sa o centrálu s nízko frekvenčným a vysokofrekvenčným napätím. S podaným návrhom nesúhlasil. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 16.4.2013 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol. Proti rozhodnutiu tunajšieho súdu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 25.2.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že sa okresný súd nevyporiadal s odpoveďou znalca na otázku č. 3 a to či bolo možné odobrať elektrickú energiu spôsobom popísaným v protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.10.2009. Znalec na uvedenú otázku uviedol, že „elektrickú energiu bolo možné odoberať spôsobom popísanom v protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.10.2009“. Práve túto skutočnosť považoval navrhovateľ za neoprávnený odber elektrickej energie tak ako to vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 20.10.2009. Keďže sa okresný súd nevysporiadal so závermi znaleckého posudku a nevysporiadal sa ani s odpoveďou znalca na otázku č. 5, rozhodnutie okresného súdu krajský súd zrušil. V odôvodnení rozhodnutia zároveň poukázal na to, že v konaní bolo preukázané a účastníkmi nebolo spochybňované to, že odporca mal alternatívny zdroj na výrobu elektrickej energie, ktorý používal na elektrospotrebiče, hobľovačku, cinkulár, ale aj elektrospotrebiče v domácnosti. Znalec síce pripustil vo svojej výpovedi, že by mohlo ísť o neoprávnený odber tým, že jedna z troch fáz primerane nefungovala, avšak automaticky to neznamenalo neoprávnený odber. Pripustil, že sa nevylučuje ani neoprávnený odber. Podľa ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Po zrušení veci krajským súdom súd opätovne vec prejednal a rozhodol. Vychádzal pritom z právneho názoru vysloveného krajským súdom, ktorým bol viazaný s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 226 O.s.p.. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1, písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. v znení do 31.8.2012 oprávnený odberateľ má právo uzatvoriť zmluvu o pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny k sústave s prevádzkovateľom prenosovej sústavy, alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak spĺňa technické a obchodné podmienky pripojenia. Podľa ustanovenia § 30 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z .z. v znení do 31.8.2012 odberateľ elektriny v domácnosti môže uzatvoriť zmluvu o pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak splní technické a obchodné podmienky pripojenia. Ustanovenia § 29 ods. 1, písm. d/ a ustanovenie § 30 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení, že oprávnený odberateľ má právo prípadne odberateľ elektriny v domácnosti môže uzatvoriť zmluvu o pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny s prevádzkovateľom presnej sústavy znamená, že tieto ustanovenia umožňujú odberateľovi elektriny v domácnosti aj takúto možnosť, aby mohol uzatvoriť zmluvu o pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny k sústave s prevádzkovateľom prenosnej sústavy. Ak odberateľ elektriny v domácnosti túto možnosť využije potom je povinný uzatvoriť zmluvu o pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny k sústave s prevádzkovateľom prenosnej sústavy. Ak teda tak neurobí poruší ustanovenie § 29 ods. 1, písm. d/ a ustanovenie § 30 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení do 31.8.2012. Neoprávneným odberom elektriny je potom odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave (§ 39 ods. 1, písm. a/ zákona č. 656/2004 Z.z. v znení do 31.8.2012). V zmysle uvedeného krajský súd skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné a odporca to nespochybňoval, že užíva vlastný zdroj na výrobu elektrickej energie, ktorý používa jednak na domáce elektrospotrebiče, ako aj elektrospotrebiče v garáži ako je hobľovačka, cinkulár a podobne. Taktiež potvrdil, že samostatnú zmluvu s navrhovateľom o využití vlastného zdroja elektrickej energie nemá. Keďže súd v pôvodnom rozhodnutí vyhodnotil túto skutočnosť ako nie v rozpore so zmluvou a všeobecnými ustanoveniami zákona o energetike vzhľadom k tomu, že tieto žiadnu sankciu pre prípad porušenia povinností nestanovovali, bolo vyslovené, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Neoprávneným odberom elektrickej energie je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave. Keďže v konaní bolo preukázané, že odporca nemal takúto zmluvu a vlastný, t.j. alternatívny zdroj na výrobu elektrickej energie, ktorý využíval čo potvrdil a v konečnom dôsledku potvrdil to aj znalec používa v rozpore so zákonom bez predchádzajúceho súhlasu navrhovateľa bez uzavretej zmluvy, jedná sa o neoprávnený odber elektrickej energie za čo je povinný zaplatiť dlžnú sumu tak ako bola vyčíslená písomným návrhom. Pokiaľ sa súd v zmysle rozhodnutia krajského súdu má vyporiadať s odpoveďou znalca na otázku č. 3 a otázku č. 5 je potrebné skonštatovať, že znalec v oboch prípadoch uviedol, že sa mohlo odoberať v prípade odporcu elektrická energia spôsobom popísaným v protokole o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.10.2009 a takisto sa mohol odporca napojiť na nemeranú poistkovú skrinku kedykoľvek a čerpať stade elektrickú energiu. Vzhľadom na pripustenie možnosti takéhoto odberu bolo možné konštatovať, že došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie tak ako to vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 20.10.2009 tak ako to konštatovali aj pracovníci kontrolného úseku navrhovateľa. Pokiaľ ide o výšku sumy, ktorú požadoval navrhovateľ v konaní táto bola vypočítaná pracovníkom navrhovateľa Ing. Vicianom, kde vychádzal z vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorá upravuje spôsob výpočtu škody zistenej pri neoprávnenom odbere. Takisto sa spravuje aj z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví URSO 0021/2009/ E z 27.11.2008 sadzby D24 uvedené pod písm. a/ a b/. Podľa menovitej hodnoty istiaceho prvku 3 x 35A, výpočet príkonu je 3 x 230 V x 35 A = 24 kW. Denná spotreba je x 12 hodín, to znamená 288 kWh/ deň. V zmysle metodického pokynu SSE-D, a.s. fakturácia neoprávnených odberov sa spotreba 288 kWh rozdelí na 2/3-iny do VT čo predstavuje 192 kWh a 1/3-ina do NT čo predstavuje 96 kWh. Doba trvania neoprávneného odberu vychádza z ustanovenia § 1 ods. 2 vyššie citovanej vyhlášky za obdobie 60-tich dní od 22.8.2009 do 20.10.2009. Za 60 dní pri VT predstavuje spotreba 11520 kWh a pri NT 570 kWh. Následne škoda sa počíta podľa § 1 ods. 1 citovanej vyhlášky, kde sa používa sadzba D24 z cenníka elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti navrhovateľa platného v roku 2009. S poukazom na vyššie konštatované pri viazanosti prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu, súd konštatuje, že došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie prinajmenšom tým, že odporca nemal uzatvorenú zmluvu s navrhovateľom o pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave v súlade s citovanými ustanoveniami § 29 a § 30 zákona 656/2004 Z.z. v znení do 31.8.2012 čím porušil zákon a jedná sa tu o neoprávnený odber elektrickej energie v súlade s ustanovením § 39 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Rovnako samotný znalecký posudok tak ako bol znalcom vyhotovený a znalcom vyslovené ohľadom neoprávneného odberu, kde znalec pripustil, že mohlo dôjsť k neoprávnenému odberu spôsobom popísaným v protokole o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 20.10.2009 znamená, že k neoprávnenému odberu došlo a pripustil aj to, že bol na uvedenom odbernom mieste neoprávnený odber. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd potom návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom v zákonom stanovenej výške s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., kde maximálne stanovená výška úroku z omeškania k prvému dňu omeškania, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy v zmysle faktúry predstavovala 9% ročne. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný navrhovateľ, preto mu prináležalo právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 140,-- € a trov právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie zastúpenia, spísanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu, zastupovanie na pojednávaniach dňa 23.6.2011, 19.3.2013, 16.4.2013 a 10.6.2014, podanie vo veci samej ako reakcia na výzvu súdu dňa 15.7.2011, vyjadrenie k znaleckému posudku 28.11.2012, spísanie odvolania zo dňa 4.6.2013. Hodnota úkonu 101,25 € x 10 je spolu 1.012,50 €, ďalej účasť na štyroch pojednávaniach, strata času za osem polhodín pri ceste zo Žiliny do Zvolena a späť a cestovné za jednotlivé pojednávania spolu vo výške 641,44 €. Režijný paušál vzhľadom k tomu, že bol v rozličných obdobiach k jednotlivým úkonom vo výške 75,75 € a 20% DPH, nakoľko právny zástupca je platcom DPH o čom doložil doklad v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Spolu trovy konania boli priznané vo výške 2.215,63 €, ktoré je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O povinnosti úhrady štátom preddavkovaným trov bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní vznikli trovy znaleckým dokazovaním zaplatením znalečného vo výške 123,-- €, ktoré boli predbežne hradené z rozpočtových prostriedkov štátu. Vo zvyšku boli trovy znalca hradené zo záloh zložených účastníkmi konania. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o štátom preddavkované trovy súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť tieto trovy ako neúspešnému účastníkovi konania“. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporca v podaní zo dňa 25. 07. 2014 odvolal a v odvolaní uviedol, že v prílohe odvolania zasiela súdu Odborné stanovisko č. 1/2014 a toto stanovisko dopĺňa nasledovným odôvodnením odvolania: „nič nebolo namerané, ani zapnuté, tým pádom nedošlo k žiadnemu čiernemu odberu.“ V závere odvolania odporca navrhol odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť. K obsahu odvolania odporcu sa navrhovateľ písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že odvolanie odporcu nespĺňa náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1,2 OSP. Zároveň uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny. Zdôraznil, že tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní už boli preskúmané v konaní pred súdom prvého stupňa, na preukázanie uvedených tvrdení boli vykonané dôkazy, ktoré prvostupňový súd vyhodnotil. V súvislosti s Odborným vyjadrením č. 1/2014, ktoré pripojil odporca k odvolaniu navrhovateľ poukázal na ust. § 205a OSP a uviedol, že na takéto novopredložené odborné stanovisko nemôže súd prihliadať. Zároveň však v súvislosti s uvedeným odborným vyjadrením navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že toto stanovisko znalec vypracoval na žiadosť odporcu a na základe odporcom predložených listín, bez toho aby zobral do úvahy dôkazy, ktoré v konaní predložil navrhovateľ a bez toho aby mal k dispozícii protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, ktorý sa nachádza v súdnom spise, fotografií neoprávneného odberu elektrickej energie, resp. iné listinné dôkazy predložené navrhovateľom v konaní. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu ďalej uviedol, že znalec pri vypracovaní uvedeného odborného vyjadrenia vychádzal zo zákona č. 251/2012 Z. z., ktorý však nadobudol účinnosť až 01. 09. 2012 a teda v čase neoprávneného odberu neúčinný právny predpis nemohol byť podľa navrhovateľa na daný prípad aplikovaný. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu tiež uviedol, že pokiaľ znalec v predmetnom odbornom vyjadrení poukázal na to, že pracovníci navrhovateľa vstúpili na cudzí pozemok, tak podľa ust. § 30 ods. 2 písm. a) Zákona o energetike zákona je vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti povinný umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k odbernému elektrickému zariadeniu, ktoré má vo vlastníctve alebo v správe a podľa ust. § 30 ods. 3 písm. e) Zákona o energetike je vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti povinný umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k odbernému elektrickému zariadeniu, ktoré má vo vlastníctve alebo v správe, z čoho je podľa navrhovateľa zrejmé, že nemohlo dôjsť a ani nedošlo k pochybeniu navrhovateľa pri zisťovaní neoprávneného odberu elektrickej energie. V závere vyjadrenia k odvolaniu odporcu navrhovateľ uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Na obsah vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu reagoval odporca v podaní zo dňa 14. 09. 2014 označenom ako „Doplnenie odvolacích dôvodov a námietky k vyjadreniu právneho zástupcu protistrany voči rozsudku prvostupňového súdu OS Zvolen sp. zn. 15C/68/2011 zo dňa 10. 06. 2014“, kde uviedol, že namieta voči vyjadreniu právneho zástupcu protistrany, že neuviedol dôkazy už pred prvostupňovým súdom. Ďalej uviedol, že „okresný súd vydal vo svojom rozsudku nesprávne závery a napáda výrokovú časť jeho rozsudku v celom rozsahu.“ Okresnému súdu vytkol, že pripustil „nezákonný dôkaz, akým bola prehliadka jeho rodinného domu, na ktorú nemal navrhovateľ príkaz súdu, na základe toho usvedčujúci dôkaz nájdený pri domovej prehliadke dňa 20. 09. 2009 sa nedá pred súdom použiť “. Odporca v predmetnom podaní ďalej uviedol, že k neoprávnenému odberu elektriny sa nikdy nepriznal a uvedený usvedčujúci dôkaz nikdy vo svojom dome nepoužil. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací, prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 potvrdil. Z obsahu podaného odvolania odporcu vyplýva, že odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné odvolacie dôvody, poukázal len na Odborné stanovisko č. 1/2014 vypracované Ing. Jánom Meravým, znalcom v odbore elektrotechnika, odvetvie elektroenergetické stroje a zariadenia, odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky zo dňa 24. 7. 2014, ktoré k odvolaniu pripojil. Relevantné odvolacie dôvody neuviedol odporca ani v doplnení odvolania, ktoré navyše podal po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Takýto postup odporcu je nielen v rozpore s ust. § 205 ods. 1 OSP, kde sa uvádza, že „ v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha“, ale aj v rozpore s ust. § 205a ods. 1 písm. d) OSP, podľa znenia ktorého „skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa“. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, z výsledkov ktorého súd získava pre rozhodovanie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom dokazovania. Postup súdu pri dokazovaní upravuje ust. § 120 OSP. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci. Prejednacia zásada teda úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 OSP a ust. §§ 101 ods. 1 a 120 ods. 1 OSP. Zároveň je ale dokazovanie ovládané koncentračnou zásadou vyjadrenou v ust. § 120 ods. 4 OSP. Podľa uvedeného ustanovenia majú účastníci možnosť predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr a) do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (vo veciach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie - § 115a OSP), b) do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (vo veciach, v ktorých súd nariaďuje pojednávanie). Na skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskôr súd s výnimkou prípadov vymedzených v ust. § 205a OSP neprihliada, a teda na ne hľadí, akoby neboli uplatnené, pričom ich nemôže použiť na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení účastníkov, o čom musia byť účastníci konania v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP poučení. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 10. 06. 2014 si okresný súd splnil zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 120 ods. 4 OSP a teda poučil účastníkov konania o tom, že všetky skutočnosti a dôkazy musia predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, čo je zrejmé zo Zápisnice o pojednávaní z uvedeného dňa (č. l. 176 spisu) a teda odporca, ktorý bol na pojednávaní prítomný si musel byť vedomý uvedenej procesnej povinnosti. Napriek uvedenej skutočnosti si odporca v odvolaní uplatnil nový dôkaz - Odborné stanovisko č. 1/2014 vypracované Ing. Jánom Meravým, znalcom v odbore elektrotechnika, odvetvie elektroenergetické stroje a zariadenia, odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky zo dňa 24. 7. 2014, na ktoré odborné vyjadrenie súd nemôže v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP a ani v zmysle ust. § 205a ods.1 písm. d) OSP prihliadať, nakoľko sa nejedná o dôkaz, ktorý by odporca nemohol bez vlastnej viny v konaní pred súdom prvého stupňa predložiť, resp. ktorý by si odporca nemohol dať vypracovať počas konania pred súdom prvého stupňa. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP. Trovy v odvolacom konaní úspešného navrhovateľa predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu) stanovená podľa ust. § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 101,25 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 € plus 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 21,85 €; spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavujú sumu 131,15 €. O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Senát odvolacieho súdu rozhodol o veci pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.