Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/8/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010598 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712010598.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému B. V., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 25. marca 2015, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, o odvolaní obžalovaného B. V., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.10.2014, sp.zn. 4T/144/2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. V. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen uznal označeným rozsudkom obžalovaného B. V. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 18. 02. 2012 v čase okolo 16.00 hod. v obci W., okres P. v rodinnom dome č. XXX, na prvom poschodí, na chodbe pod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napadol svoju bývalú manželku Q. V., nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že potom ako mu Q. V. povedala, aby sa prezul, lebo z povaly nanosí škvaru, ju z ničoho nič dvakrát udrel nešpecifikovaným predmetom po chrbte, kde po tomto napadnutí ako bola Q. V. od neho otočená chrbtom, hodil po nej ten istý nešpecifikovaný predmet, ktorý jej zasiahol pätu na pravej nohe, na čo Q. V. pred ním ušla do kuchyne, kde sa pred ním uzamkla a tu jej začal nadávať do kuriev, že sa chodí kurviť, čím Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom W. č. XXX spôsobil zranenia a to pomliaždenie pravého členkového klbu ťažkého stupňa a pomliaždenie zadnej hrudnej steny v oblasti medzi lopatkami ľahkého stupňa, ktoré zranenia s i vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 20 dní. Za to obžalovanému uložil podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d) Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák., § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil, pričom podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu zároveň určil skúšobnú dobu na pätnásť mesiacov. O uplatnených nárokoch na náhradu škody rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. tak, že obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, a to Q. V. v sume 538,30 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, v sume 82,63 Eur. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný B. V., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2014, ktoré odvolanie následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne, a to písomným podaním zo dňa 21.10.2014, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa v nasledujúci deň, t.j. 22.10.2014. V dôvodoch svojho odvolania predovšetkým namietal záver prvostupňového súdu o jeho vine a taktiež treste, prvostupňový súd sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie súdu o podanej obžalobe. S poškodenou je už dlhší čas rozvedený, naďalej však bývajú v spoločnom rodinnom dome. Z takého spolužitia vznikajú rôzne problémy, najmä v súvislosti s úhradou nákladov na bývanie, teplo a energie. Poškodená odmietala prispievať z tohto titulu akoukoľvek sumou, pričom naň nadávala. V kritický deň v popoludňajších hodinách šiel na povalu upraviť polohu antény, dvere bývali podopreté dvomi drevenými klinmi, tieto vtedy odhodil a vypadli na zem na chodbu. Poškodená bola v tom čase v kuchyni. Anténu napravil, potom pozeral televízor a neskôr šiel do obchodu na nákup. Poškodenej nič nebolo, bola aj u susedov, lekársku pomoc vyhľadala až o dva dni, vraj preto, že ju bolí noha a začala tvrdiť, že následkom jeho útoku. Najskôr uvádzala, že ju napadol kovovou tyčou, neskôr ten predmet zmenila na drevený a nakoniec šlo o nešpecifikovaný predmet. Poukázal na psychické ochorenie poškodenej, jej demenciu a tiež povahové črty. V žiadnom prípade jej neublížil, všetko si naň vymyslela v úmysle dostať ho preč z domu. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený, postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného B. V. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané. Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2013 vykonal výsluchy obžalovaného, svedkov Q. V., Q. V., nadväzne na to sudca osobitným uznesením zo dňa 29.01.2014 pribral do konania znalkyňu Q.. X. O., znalkyňu z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, a to za účelom vyšetrenia duševného stavu svedkyne - poškodenej Q. V.. Po doručení písomného vyhotovenia znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2014 za splnenia procesných podmienok predpokladaných ust. § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal obsah tohto znaleckého posudku z odboru psychiatrie a taktiež obsah písomného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva - chirurgie, Q.. Q. M., ktorý sa týka zranení poškodenej Q. V.. Nakoniec na podklade ust. § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, najmä lekárske správy, obsah registra priestupkov, správy na obžalovaného a aktuálny odpis z registra trestov, týkajúci sa jeho osoby. Oboznámil tiež obsah spisu totožného súdu sp.zn. 3T/106/2009. Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k správnemu, nielen skutkovému, ale i právnemu záveru, že obžalovaný zisteným konaním dňa 18.02.2012 v čase približne o 16.00 hod. v W., v rodinnom dome č. XXX, poškodenej Q. V. úmyselne ublížil na zdraví, pričom taký čin spáchal na osobe nielen blízkej, ale i osobe vyššieho veku, ako to predpokladá obsah ust. § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zák. K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd stručne konštatuje, že vo veci nezistil žiadnu významnú skutočnosť, ktorá by výpoveď poškodenej Q. V. akýmkoľvek spôsobom spochybňovala, pričom podporne bol vo veci vykonaný i dôkaz, a to závermi písomného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva - chirurgie Q.. Q. M.. Podrobne sa týmito dôkazmi zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia (strany 4 až 6) súd prvého stupňa, toto odôvodnenie si krajský súd v plnom rozsahu osvojuje a bolo by nadbytočné z pohľadu krajského súdu túto argumentáciu znovu opakovať. Nepochybne medzi obžalovaným a poškodenou vznikajú dlhodobo nedorozumenia, správanie obžalovaného bolo opakovane riešené v priestupkovom konaní a dokonca bol riešený aj súdom. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení poškodenej, touto problematikou sa podrobne zaoberal znalec - chirurg, ktorý síce čiastočne pripustil aj iný mechanizmus ich vzniku než aký dokazovala poškodená, no prakticky dospel k záveru, že jej zranenia vznikli útokom inej osoby. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný zákon umožňuje v sankcii ust. § 156 ods. 2 Tr. zák. jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody na jeden rok až tri roky. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody za použitia § 38 ods. 2,3 Tr. zák. pri zistení poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej vo vyššom veku obžalovaného a tiež za použitia § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák. Vymeral mu 6-mesačný trest odňatia slobody, zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný prihliadnuť. Ako je to zistiteľné z obsahu odpisu z registra trestov, obžalovaný B. V. bol v minulosti dvakrát riešený súdom, v prvom prípade dávnejšie a hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol. Naposledy mu bol rozsudkom totožného súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.05.2010 sp.zn. 3To/116/2010 uložený podmienečný trest odňatia slobody za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. V mieste bydliska nie je hodnotený negatívne i keď jeho správanie bolo v minulosti prejednávané komisiou verejného poriadku kvôli nezhodám s poškodenou Q. V.. Správne okresný súd na strane obžalovaného zistil splnenie podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon uloženého trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil v súlade so zákonom, pričom mu určil primeranú skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní pätnásť mesiacov. Takto uložený mierny trest obžalovanému musí byť pre neho ponaučením, aby sa v budúcnosti vyhol akémukoľvek protiprávnemu konaniu, najmä však nedorozumenia s poškodenou neriešil neadekvátnym spôsobom, ako v teraz súdenom prípade. Keďže prvostupňový súd nepochybil ani vo výrokoch, ktorými obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, poškodená Q. V. a tiež poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, si svoje nároky uplatnili včas a zákonom predpokladaným spôsobom, s poukazom na už uvedené, krajský súd odvolanie obžalovaného, považujúc ho v celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.