Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/1038/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713200079 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713200079.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľky: M. S., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., H. nábr. XXX/XX, občianky SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ondrejka & Partners s.r.o., so sídlom Zvolen, J. Kozačeka 5, IČO: 47 235 985, proti odporcovi: Z. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., E. X, občanovi SR, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/1/2013-185 zo dňa 26. 06. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky titulom príspevku na výživu rozvedenej manželky sumou 40,- € mesačne od 04. 01. 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Zameškané výživné za obdobie od 04. 01. 2013 do 30. 06. 2014 vo výške 716,12 € zaviazal odporcu splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 15,- € mesačne pod stratou výhody splátok pri omeškaní, čo i len s jednou splátkou, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške 28,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka žiadala návrhom priznať príspevok na výživu rozvedenej manželky od 04. 01. 2013 vo výške 150,- € mesačne v súlade s ustanovením § 72 Zákona o rodine, nakoľko manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozhodnutím tunajšieho súdu. Po rozvode manželstva poberá len invalidný dôchodok, ktorý jej nepostačuje na krytie výdavkov na chod domácnosti, živobytie a z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je schopná sa zamestnať. Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Poukazoval na svoje osobné, rodinné a majetkové pomery s tým, že sám má problémy vyžiť, nakoľko finančne pomáha svojej rodine - matke z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a starostlivosti o maloletého brata. Navyše poukazoval na to, že do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o finančnom vyrovnaní zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že majetkové pomery navrhovateľky nie sú také ako ich prezentuje. V konaní mal prvostupňový súd preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozhodnutím súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17C 66/2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.6.2011. Účastníci v čase vyhlásenia rozhodnutia nežili v spoločnej domácnosti a odporca bol zo spoločnej domácnosti odsťahovaný. Práve odporca podával návrh na rozvod manželstva s tým, že nechce ďalej žiť s navrhovateľkou a nechce s ňou obnoviť manželské spolužitie. Naopak navrhovateľka ako odporkyňa v rozvode s rozvodom nesúhlasila, bola ochotná odpustiť neveru odporcovi a chcela manželstvo zachovať. Pred zahájením pojednávania sa prvostupňový súd pokúsil o mimosúdne vyriešenie sporu a musel konštatovať, že k dohode medzi účastníkmi ohľadom poskytovania príspevku na výživu rozvedenej manželky nedošlo. Tým mal za to, že je splnená zákonná hmotnoprávna podmienka obsiahnutá v ustanovení § 72 ods. 2 Zákona o rodine a ďalej vo veci konal. Zisťoval majetkové, osobné a rodinné pomery tak na strane navrhovateľky, ako aj na strane odporcu s tým, že navrhovateľka preukázateľne poberá len invalidný dôchodok, ktorý je jej vyplácaný vo výške 181,50 € od 23.3.2012. Miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách predstavuje 71% v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne - odborného posudku o invalidite. Výdavky, ktoré navrhovateľka v súvislosti so živobytím a so zakupovaním liekov a zdravotníckych pomôcok má po odpočítaní dani z nehnuteľnosti predstavujú cca 220,-- € mesačne. Odporca je zamestnaný, pracuje v Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a jeho čistý príjem za 12 mesiacov bol vyčíslený na čiastku 601,93 €. Po odpočítaní výdavkov, ktoré preukázateľne má a to úver z manželstva 180,-- € mesačne, cestovných výdavkov, ktoré pri priemernom počte pracovných dní v týždni 21 vychádza 50,-- €, poplatkov na domácnosť matke, v ktorej žije 200,-- € a výdavkoch na mobil, sú 450,-- € mesačne. Vzhľadom na takéto zistenie priznal okresný súd príspevok na výživu rozvedeného manžela tak ako to má na mysli ustanovenie § 72 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa správ zo Sociálnej poisťovne možnosť zamestnania je v chránenej dielni, kde sa nevyžadujú komunikačné schopnosti z dôvodu zdravotného postihnutia navrhovateľky. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške príspevku na výživu rozvedenej manželky zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že v priebehu konania sa navrhovateľka svojim pričinením podieľala na znížení majetku tým, že previedla darovacou zmluvou rodinný dom v širšom centre Mesta Y. na svoju matku. Tento krok odôvodňovala svojimi zdravotnými ťažkosťami a obavou, že by o dom do budúcna mohla prísť. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti v H., ktoré taktiež darovacou zmluvou vrátila svojej matke, ktorá jej predtým tieto nehnuteľnosti darovala, tu súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že v čase darovania nehnuteľnosti v roku 2009 mala byť matka navrhovateľky chorá. Po vyliečení spätne navrhovateľka v roku 2012 previedla darovacou zmluvou tieto nehnuteľnosti na svoju matku. Pri postupe ohľadom rodinného domu v centre Mesta L. však súd takýto krok považoval za účelový v snahe zmenšiť svoj majetok a tým mal za to, že práve navrhovateľka sa ukrátila na svojom majetku a potom súd túto skutočnosť vyhodnotil v neprospech nej. Keďže je potrebné pri rozhodovaní zobrať do úvahy všetky okolnosti v súvislosti s majetkovými pomermi účastníkov konania prvostupňový súd rozhodol o výške príspevku na výživu rozvedenej manželky tak, že priznal čiastku 40,-- € mesačne, ktorú je odporca povinný poskytovať navrhovateľke titulom príspevku na výživu rozvedenej manželky. Vyššia čiastka by totiž podľa názoru súdu bola v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na správanie sa a postoj navrhovateľky v priebehu konania. Táto čiastka podľa názoru súdu postačí na pokrytie potrieb navrhovateľky pri pripočítaní k invalidnému dôchodku. Keďže navrhovateľka žiadala priznať príspevok na výživu od 4.1.2013 prvostupňový súd rozhodol aj o zameškanom výživnom vo výške 716,12 €, ktoré uložil odporcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 15,-- €. Nakoľko navrhovateľka požadovala priznať výživné v sume 150,-- € a súd tak ako vyššie je konštatované jej návrhu v plnom rozsahu nevyhovel, v prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Pri rozhodovaní zobral do úvahy všetky okolnosti uvedené v rozhodnutí s tým, že porovnal majetkové pomery oboch účastníkov príjmy a výdavky a tiež samotný fakt, že navrhovateľka svojim konaním znížila svoj majetok v priebehu konania a previedla darovacou zmluvou nehnuteľnosť v centre Mesta L. na svoju matku. Týmto krokom sa sama pričinila o to, že sa jej majetok značným spôsobom znížil a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi ak by súd priznal vyššie výživné než je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol ustanovenia § 72 ods. 1,2,3 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o trovách konania prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odporca v zákonnej 15 dňovej lehote v súlade s § 204 ods. 1 OSP podal odvolanie voči rozhodnutiu v časti, ktorou súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky titulom príspevku na výživu rozvedenej manželky, žiadal rozhodnutie okresného súdu v súlade s § 220 OSP zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť, alebo v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na nové konanie, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne vyhodnotil vykonané dokazovanie. Jednoznačne vo svojom rozhodnutí zvýhodnil navrhovateľku, takýto rozsudok považuje za nezákonný a nespravodlivý. V odvolaní odporca uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za rozhodnutie v rozpore s dobrými mravmi - vzhľadom na správanie sa a postoj navrhovateľky, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania. Poukázal na to, že nejde o vyživovaciu povinnosť určenú za trvania manželstva, ale o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, kde sú iné podmienky na jeho priznanie a preto nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia, že vzhľadom na jeho príjem a jeho výdavky je namieste priznať príspevok na výživu rozvedenej manželke. Podľa zákona č. 36/2005 Zb. rovnakú životnú úroveň majú dosahovať manželia za trvania manželstva, nie po rozvode manželstva. Uviedol, že návrh považuje za podaný účelovo z dôvodu, že on podal návrh na vyporiadanie BSM po rozvode. Navrhovateľka sa vyjadrila, že návrh na príspevok pre rozvedenú manželku zoberie späť ak zoberie on návrh na vysporiadanie BSM späť. Poukázal na to, že je nesporné, že navrhovateľka má zdravotné problémy, mala ich už pred uzatvorením manželstva, nie je odkázaná na príspevok na výživu rozvedenej manželky - vzhľadom na jej majetkové pomery. Vzhľadom na svoj zdravotný hendikep poberá navrhovateľka príspevky a invalidný dôchodok. Okresný súd nesprávne vyhodnotil dokazovanie, najmä čo sa týka majetkových pomerov na strane navrhovateľky. Jednoznačne bolo preukázané, že v priebehu konania o vyporiadanie BSM a pred podaním návrhu o príspevok na výživu pre rozvedenú manželku, navrhovateľka účelovo previedla svoju domovú nehnuteľnosť vo L. a svoj spoluvlastnícky podiel na dome v H. darovacou zmluvou na svoju matku. Jednoznačne týmto úkonom sa navrhovateľka ukrátila na svojom majetku v snahe vytvárať situáciu jej odkázanosti na príspevok na výživu pre rozvedenú manželku. Ide teda preukázateľne o úmyselné konanie zo strany navrhovateľky a za takejto situácie je priznanie príspevku na rozvedenú manželku v rozpore s dobrými mravmi. Takýmto spôsobom sa snaží navrhovateľka vrátiť možnú výplatu z titulu vyporiadania BSM, ktorá mu prináleží, keďže zo spoločných peňazí a poskytnutého úveru, ktorý do dnešného dňa spláca sám, investoval do majetku patriaceho výlučne navrhovateľke. Jednoznačne bolo preukázané, že býva u svojej matky v jej domácnosti, kde musí na domácnosť prispievať, matka je invalidná dôchodkyňa, stará sa o šestnásťročného odporcovho nevlastného brata, ktorý je študentom, jej manžel poberá príspevok a dávku v hmotnej núdzi. Je nútený prispievať na domácnosť matky mesačne sumou 200,- €, keďže tam býva. Ďalej spláca úver, ktorý si zobrali s navrhovateľkou za trvania manželstva a to mesačne sumou 184,87 €. Jednoznačne bolo preukázané, že býva u svojej matky, v jej domácnosti, kde musí na domácnosť prispievať. Matka je invalidná dôchodkyňa, stará sa o šestnásťročného jeho nevlastného brata, ktorý je študentom, pričom jej manžel poberá príspevok a dávku v hmotnej núdzi. Za týchto okolností je nútený prispievať na domácnosť matky mesačne sumou 200,- €, keďže tam býva. Uviedol, že je potrebné vysporiadať sa, či vôbec je morálny nárok zo strany navrhovateľky na takýto príspevok, či navrhovateľka pre takýto príspevok spĺňa podmienky a na druhej strane, či má odporca dostatočný príjem - po zohľadnení jeho nákladov. Poukázal na to, že navrhovateľka je sluchovo postihnutá, má ťažkú poruchu sluchu, no nie je liečená na psychiatrii. V tomto smere sa viackrát snažila navrhovateľka vyhýbať konaniam s odôvodnením, že uvedené konania na ňu zle vplývajú a preto sa ich odmietla zúčastňovať. Aj takýto postoj zo strany navrhovateľky považuje výslovne za účelový, vzhľadom na závery lekárskych správ. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že ona sa nedomáhala návrhom nároku na dosiahnutie rovnakej životnej úrovne, ako má odporca. Návrh podala, preto, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a nie je schopná sama sa živiť. Jedinou relevantnou skutočnosťou pri určení príspevku na výživu manželky môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa v tomto prípade neskúma a ani neporovnáva. V konaní preukázala, že nie je schopná sama sa živiť. Dokazovanie v prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela, sa na strane oprávneného obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb, ak súd zistí, že nie je objektívne, alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela, živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v potrebnej miere. Uviedla, že nepodala návrh na určenie príspevku z dôvodu, že bol podaný odporcom návrh na vyporiadanie BSM. Návrh podala dňa 04. 01. 2013, pričom odporca podal návrh na vyporiadanie BSM 12. 03. 2012. Vyporiadanie BSM s odporcom nemá žiadny súvis s príspevkom na výživu rozvedeného manžela. Poukázala na to, že nie rozhodujúce, či zdravotné problémy mala už pred uzatvorením manželstva. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že býva u svojej matky a musí jej prispievať na domácnosť, uviedla, že jeho matka býva v Obci N., pričom odporca si uvádzal trvalý pobyt na adrese E. 9, L.. Teda má za to, že odporca nežije so svojou matkou v spoločnej domácnosti. Poukázala na to, že sú splnené všetky podmienky, manželstvo bolo právoplatne rozvedené, nie je schopná sama sa živiť; schopnosti, možnosti a pomery rozvedeného manžela umožňujú súdu príspevok priznať; bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť na poskytovaní príspevku t.j. všetky podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželke boli splnené. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne, v súlade s § 219 ods. 2 OSP odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Podľa § 72 Zákona o rodine (1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. (2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. (3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode... Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Zo znenia ustanovenia § 72 Zák. o rodine možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela: a/manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, b/ jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, c/ schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, d/ bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku, e/ súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu). Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Konštrukcia normy presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká. Súdna prax zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie je povinný speňažovať svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75. Podľa § 72 ods. 2 Zák. o rodine, na základe použitej formulácie zákonného ustanovenia súdu vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy príčiny rozvratu manželstva. Pojmom "príspevok na výživu" chcel zákonodarca zdôrazniť rozdiely vo vzťahu k výživnému medzi manželmi spočívajúce jednak v podmienkach ich vzniku, ako aj v ich rozsahu. Toto označenie však neznamená, že by sa mala uhrádzať len časť nákladov na primeranú výživu, ale ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu. Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Uspokojené majú byť v primeranej miere aj ďalšie životné potreby rozvedeného manžela ako bývanie, ošatenie, kultúrne potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života a pod. Okresný súd svoje rozhodnutie v súlade so zákonom založil predovšetkým na tom, že dôvodom na poskytovanie príspevku pre navrhovateľku je jej neschopnosť sa živiť, vzhľadom na jej zdravotný stav, čo nerozporoval ani odporca, a že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch odporcu prispievať na primeranú výživu navrhovateľke sumou 40 Eur. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými zákonnými predpokladmi, ktoré musia existovať, na to aby súd rozhodol o príspevku na primeranú výživu navrhovateľke, skutkové zistenia a úvahy uviedol v odôvodnení rozhodnutia riadne a vyčerpávajúco, pričom zobral do úvahy namietané skutočnosti odporcom ( vrátane prevodu nehnuteľností ). Pokiaľ odporca uvádza, že navrhovateľka podala návrh účelovo, preto, že podal návrh na vysporiadanie BSM, súd poukazuje na to, že pri určení povinnosti prispievať na primeranú výživu rozvedeného manžela súd zisťuje, či sú splnené zákonnom stanovené podmienky na určenie príspevku, a ak sú súd povinnosť prispievať na primeranú výživu rozvedeného manžela určí. Pokiaľ ide o vysporiadanie BSM ide o samostatné súdne konanie, v ktorom sa okrem iného vyrieši aj namietaná skutočnosť odporcom, a to úver. Odvolací súd považuje výšku príspevku na primeranú výživu navrhovateľke v sume 40,- EUR mesačne za primeranú, zodpovedajúcu schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil po stránke skutkovej ako aj z hľadiska právneho správne, rešpektoval právnu úpravu Zákona o rodine, zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania v súlade s § 224 ods. 4 OSP rozhodne súd prvého stupňa, nakoľko odvolací súd rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.