Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/44/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213404 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714213404.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava IČO: 36 864 421, proti povinnému Q. P., trvale bytom: V. T. XXX/XX, XXX XX K., vedenej pod spisovou značkou EX 27883/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 691,22 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 6Er/522/2014-10 zo dňa 01.12.2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 104 ods. 1 z.č. 99/1963 Z.z Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) a podľa § 159 ods.3 OSP zastavil exekučné konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia exekučný súd uviedol, že zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyplýva, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn.: SR 3113/06 Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. zo dňa 04.08.2006 právoplatný dňa 21.08.2006 a vykonateľný dňa 24.08.2006 vydaný JUDr. Michalom Rašlom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriadovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok”). Rozhodcovský rozsudok zaväzuje zaplatiť žalovaného žalobcovi sumu 51.300 Sk spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 51.100 Sk od 3.5.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 10.852 Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Exekučný súd vo svojom uznesení uviedol, že lustráciou v súdnom registri zistil, že na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11Er/5029/2006 súd viedol exekučné konanie v prospech toho istého oprávneného, voči tomu istému povinnému, a to na základe toho istého exekučného titulu ako predmetná exekúcia. Táto exekúcia bola uznesením číslo konania 11Er/5029/2006-23 zo dňa 19.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoE/30/2013 zo dňa 04.04.2013 zastavená. Exekučný súd ďalej vo svojom uznesení uviedol, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. V exekučnom konanie pôjde o totožnú vec, ak pôjde o ten istý exekučný titul a účastníkmi konania budú tí istí účastníci. Exekučný uvádza, že v danom prípade súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a teda toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní oprávnený uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP), súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) OSP). Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP). V predmetnej fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhodol výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn..: 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Oprávnený uviedol, že v danom prípade je v exekučnom konaní nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci ( res iudicata). Exekučný súd neprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta, § 109 OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podlá § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať res iudicatu. V zmysle § 159 ods. 3 OSP, je potrebné vecou chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo o tejto právnej veci rozhodnuté. Oprávnený tvrdí, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete ”vec”, ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konaní, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo ale len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Vôľa zákonodarca takisto ukazuje nato, že v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku právoplatne rozhodnutej veci ako vadu konania, a ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným postupom teda podľa oprávneného exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko o ich návrhu na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté. Exekučný súd podľa oprávneného prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Oprávnený žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 215 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Na základe toho istého exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku sp. zn.: SR 3113/06 bola vedená exekúcia v prospech toho istého oprávneného a proti tomu istému povinnému. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 19.05.2011 č.k.: 11Er 5029/2006-23 exekúciu zastavil v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 04.04.2013 č.k.: 16 CoE/30/2013-, ktorý uviedol, že uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie potvrdzuje a vo zvyšku zostáva uznesenie nedotknuté. Oprávnený v predmetnej veci podal proti uzneseniu Krajského súdu zo dňa 04.04.2013 sp. zn. 16CoE 30/2013 dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 23.09.2014 sp. zn.: 3 ECdo 179/2013 3CoE 55/2013 odmietol. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 311/2012 zo dňa 28.03.2013 prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne upravuje zásadu, v zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Primeranosť použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napríklad v tom, že v sporovom konaní v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom ( ust. § 152 ods. 1 prvá veta O.s.p.), pričom zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhodne uznesením, zatiaľ čo v exekučnom konaní súd vždy rozhoduje len uznesením. Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať ustanovenie OSP, ktoré upravujú inštitút res iudicata. Odvolací súd má preto za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné konanie ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom uznesení správne skonštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, nakoľko súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.