Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/59/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201359 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715201359.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, vo veci starostlivosti o maloletého V. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky Q. V., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX Z., občianky SR, zastúpenej JUDr. Vladimírou Trvalovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava a otca H.. X. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. č. XXX, okres G., občana SR, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11P/3/2015 - 284 zo dňa 26. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa V. V. zvýšeným výživným zo sumy 120,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne počnúc dňom 09. 02. 2015 do 30. 06. 2015 a na sumu 300,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 07. 2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa Q. V.. V prevyšujúcej časti súd návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného zamietol. Uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť zaplatiť zameškané výživné na maloleté dieťa za obdobie od 09. 02. 2015 do 30. 06. 2015 vo výške 297,15 Eur v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa. Zároveň rozhodol, že dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14P/12/2012 - 40 zo dňa 26. 06. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/91/2012 - 67 zo dňa 23. 01. 2013 v časti, ktorou bola určená výška výživného na maloletého V. V.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na strane rodičov maloletého dieťaťa došlo od poslednej úpravy výšky výživného k nárastu ich príjmu, keď matka dosahuje priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 842,90 Eur a otec maloletého dieťaťa vo výške 996,- Eur. K zmene pomerov u obidvoch rodičov došlo aj z dôvodu, že bývajú samostatne. V čase podania návrhu o zvýšenie výživného obidvaja rodičia maloletého dieťaťa mali vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému synovi Q. V., ktorý bol študentom vysokej školy v dennom štúdiu. Súd mal za to, že s prihliadnutím na výšku príjmu obidvoch rodičov v čase určenia výživného rozsudkom v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14P/12/2012 a v čase rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného, ako aj s prihliadnutím na to, že maloletý V. je takmer o I. roky starší, boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného, pričom súd považoval za primerané zvýšenie výživného od 09. 02. 2015 (od podania návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 120,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne a od 01. 07. 2015 na sumu 300,- Eur mesačne, keď súd prihliadol na to, že starší syn rodičov maloletého V., Q. V., ukončil denné vysokoškolské štúdium na E. E. I. T.. Ukončením vysokoškolského štúdia sa tento stal schopný sám sa živiť v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine. S prihliadnutím na preukázanú výšku príjmu otca maloletého dieťaťa a na skutočnosť, že od 01. 07. 2015 má už len jednu vyživovaciu povinnosť, súd považoval výživné vo výške 300,- Eur mesačne za primerané, lebo maloleté dieťa má právo na takú životnú úroveň, akú majú jeho obidvaja rodičia. Z potvrdenia Základnej školy s materskou školou Z. zo dňa 24. 04. 2015 bolo zistené, že škola potvrdila, že maloletý V. je integrovaný v Y. ročníku základnej školy s materskou školou, ide o žiaka so závažnou diagnózou, G. Q. W., potrebuje preto vo zvýšenej miere školské pomôcky, ako kružidlá, perá, pravítka, temperové farby a podobne. Taktiež potrebuje mimoriadnu a zvýšenú starostlivosť zo strany pedagogického zboru. Súd ustálil, že v zdravotnom stave maloletého dieťaťa nedošlo k podstatnej zmene pomerov, pretože tento bol už vážne zdravotnej postihnutý v čase určenia výživného v roku 2012. Sumu, ktorú matka maloletého dieťaťa uvádzala ako mesačné náklady na maloleté dieťa vo výške 450,- Eur, súd považoval za privysokú. Z týchto dôvodov v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného, ktorého sa matka domáhala vo výške 350,- Eur mesačne, zamietol. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, v ktorom uviedol, že je nesporné, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Podľa jeho názoru spornou je výška výživného určená rozhodnutím súdu. V konaní pred okresným súdom dokladoval výšku svojho príjmu tak, ako ho správne konštatoval súd vo výške cca 996,- Eur. Z uvedenej sumy má náklady vo výške 257,- Eur na bývanie, 130,- Eur na nájom za byt, 200,- Eur jeho životné minimum. Nepopiera a uznáva, že matka maloletého dieťaťa svojou dennou osobnou starostlivosťou zabezpečuje opateru maloletého zdravotne postihnutého dieťaťa, nebráni sa ani zvýšeniu výživného zo sumy 120,- Eur mesačne na vyššiu sumu výživného, ale len za predpokladu jeho preukázania hodnovernými dôkazmi. Matka maloletého riadne nezdokladovala nárast zvýšených nákladov tak, ako tvrdila v návrhu na úpravu výživného a ako uveril jej tvrdeniam okresný súd. Výška výživného v sume 300,- Eur sa mu zdá neprimeraná. Takéto náklady môžu vzniknúť v budúcnosti, keď syn pôjde na strednú školu. V súčasnosti takáto výška výživného je neadekvátna ku skutočným nákladom na maloleté dieťa ako aj k výške jeho príjmu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že otca maloletého dieťaťa zaviaže k povinnosti prispievať na výživu maloletého syna V. V. vo výške 200,- Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa, ani kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie otca v rozsahu danom § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tieto môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. To znamená, že súd musí mať vždy preukázanú podstatnú zmenu pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou, ktoré v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešponduje povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životnú úroveň každého rodiča vzhľadom k tomu, že dieťa m právo benefitovať zo životnej úrovne jeho rodičov. Zákon predpokladá, že rodičia budú vo vzťahu k dieťaťu plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna, odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zariadenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11P/3/2015 a po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že otcom napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, to znamená, že v konaní bolo preukázané, že od doby určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 14P/12/2012 - 40 zo dňa 26. 06. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/96/2012 - 67 zo dňa 23. 01. 2013 došlo k takej zmene pomerov, ktoré v zmysle vyššie citovaného ustanovenia odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu. Súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. a správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine. Rozsudok prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. adekvátne odôvodnil, pričom odvolací súd uvádza, že s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní proti rozsudku okresného súdu neuviedol žiadnu podstatnú okolnosť a skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia prvostupňového súdu. Odvolací súd odvolanie otca nepovažuje za dôvodné, pričom v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal. V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy výživného vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Zvolen v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici bola určená vyživovacia povinnosti otcovi maloletého dieťaťa vo vzťahu k maloletému dieťaťu sumou 120,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva, t. j. dňom 07. 08. 2012. Správne prvostupňový súd ustálil, že došlo k zmene pomerov na strane rodičov maloletého dieťaťa s prihliadnutím na dosahovaný priemerný zárobok, pričom odvolací súd konštatuje, že u otca maloletého dieťaťa došlo k zvýšeniu priemerného mesačného príjmu cca o 230,- Eur mesačne, rovnako došlo k zmene na strane maloletého dieťaťa z dôvodu, že tento je takmer o I. roky starší, čím sú splnené podmienky pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ktorú otec maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom ani nespochybňoval. Za situácie, že od 01. 07. 2015 starší syn otca maloletého dieťaťa ukončil vysokoškolské vzdelanie a tento je schopný sám sa živiť v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, došlo od 01. 07. 2015 aj k ďalšej zmene pomerov, keď otec maloletého dieťaťa má už len jednu vyživovaciu povinnosti, a to k maloletému dieťaťu, na ktorú skutočnosť prvostupňový súd správne pri rozhodovaní prihliadol a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa za obdobie od podania návrhu do 30. 06. 2015 na sumu 200,- Eur mesačne, pričom aj z odvolania otca maloletého dieťaťa je zrejmé, že s výškou vyživovacej povinnosti vo výške 200,- Eur tento súhlasí a za obdobie od 01. 07. 2015 s prihliadnutím na zánik vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu sumou 300,- Eur mesačne, pričom odvolací súd v súlade s názorom prvostupňového súdu poukazuje na to, že takéto výživné je s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj schopnosti povinného rodiča primerané a otec maloletého dieťaťa je schopný takéto výživné na maloleté dieťa poskytovať bez ujmy na svojej vlastnej výžive. Rovnako správne prvostupňový súd ustálil, že maloleté dieťa má právo na takú životnú úroveň, ako majú jeho rodičia. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným vo výške 200,- Eur mesačne počnúc dňom 09. 02. 2015 do 30. 06. 2015 a vo výške 300,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 07. 2015, z dôvodu jeho vecnej správnosti v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. V časti, v ktorej rozsudok okresného súdu nebol napadnutý odvolaním, rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.