Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/50/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715201723 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715201723.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľa F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, H., XXX XX X., štátne občianstvo SR, zastúpený B. H., bytom H. XXX/XX, H., XXX XX X. proti odporcovi F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX N., štátne občianstvo SR a vo veci starostlivosti o maloletého P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, H., XXX XX X., štátne občianstvo SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., J. U. XXX/X, XXX XX N., dieťa matky B. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, H., XXX XX X., štátne občianstvo SR a otca F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX N., štátne občianstvo SR, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa a odvolaní odporcu a otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14P/4/2015-125 zo dňa 16.04.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca m e n í tak, že otec F. H., nar. XX. XX. XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa F. H., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným v sume 150,- Eur mesačne, počnúc dňom 16. 02. 2015 so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa a na výživu maloletého P. H., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným v sume 100,- Eur mesačne, počnúc dňom 16. 02. 2015 so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa B. H., nar. XX. XX. XXXX. Zročné výživné pre navrhovateľa F. H. za obdobie od 16. 02. 2015 do 30. 09. 2015 súd u r č u j e sumou 334,32 Eur. Zročné výživné pre maloletéhoP. H. za obdobie od 16. 02. 2015 do 30. 09. 2015 súd u r č u j e sumou 185,68 Eur. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu (v čase rozhodovania súdu maloletého) F. H. zvýšeným výživným v sume 150,- Eur mesačne a na výživu maloletého P. H. zvýšeným výživným v sume 100,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky B. H.. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie F. H., ktorý v čase po rozhodnutí súdu nadobudol plnoletosť (prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne) a matka maloletého P. H.; odvolanie proti tomuto rozsudku podal aj otec detí F. H.. Navrhovateľ F. H. a matka maloletého P. H. podali odvolanie proti rozsudku okresného súdu v časti určenia vyživovacej povinnosti na navrhovateľa v sume 150,- Eur a maloletého P. v sume 100,- Eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku a vo zvyšnej časti, v ktorej súd návrh zamietol. Navrhli, aby rozsudok okresného súdu odvolací súd zmenil tak, aby uložil otcovi F. H. povinnosť prispievať na výživu F. H. výživným v sume 180,- Eur, počnúc dňom 16.02.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do jeho rúk a na výživu maloletého P. H. výživným v sume 140,- Eur, počnúc dňom 16.02.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zároveň navrhli rozhodnúť aj o zročnom výživnom. Namietali, že súdom určená vyživovacia povinnosť je nedostatočná s prihliadnutím na výpočet nákladov, ktorý bol uvedený v návrhu na začatie konania, pričom sa jedná len o nevyhnutné potreby detí, z ktorých nie je možné nič vylúčiť. Odporca, otec synov nepreukázal, že okrem poplatku za mobil 10,- Eur a poistky 8,- Eur by vynakladal iné prostriedky nad rámec výživného na syna F.. Pravdou je, že v októbri 2014 mu dal 50,- Eur na zaplatenie braneckého výcviku, tieto finančné prostriedky však nespadajú do obdobia podaného návrhu. V čase podania návrhu synom nič nezakúpil, ani nedal žiadne vreckové. Matka detí preukázala, že vznikla u detí potreba zabezpečovať zvýšené potreby školy, ako sú školské aktivity, nákladnejšie pomôcky pre syna F., stužková, liečenie, ktoré musí hradiť v sume 400,- Eur, zvýšené náklady na stravovanie v dôsledku diagnózy T. P. F. S.. Maloletý P. je vo vývine rastu žiaka končiaceho X. ročník ZŠ, má záujem športovať. Je potrebné uhradiť školský výlet a matka má záujem, aby dieťa tento absolvovalo. Z hľadiska rastu je potrebné zvýšiť náklady na stravu a oblečenie. Dieťa potrebuje fixný aparát na zuby, na ktorý je potrebné prispieť sumou 100,- Eur. Nestotožňujú sa so závermi súdu, v ktorom súd uvádzal, že súd nepriznáva výživné od podania návrhu, čo dôvodil príležitostným plnením zo strany otca. Otec detí nepredložil žiaden doklad o plnení od februára 2015 a z tohto dôvodu žiadajú, aby výživné bolo priznané od podania návrhu, t. j. od 16.02.2015. Uviedli, že príjem otca po zaplatení výživného je vyšší ako príjem na osobu v domácnosti matky. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj otec detí v zákonom stanovenej lehote. Navrhol zmeniť rozsudok prvostupňového súdu tak, že návrh na zvýšenie výživného súd zamietne. Žiadal, aby súd vzal do úvahy, že dôsledne platí výživné na obe deti, a to vždy včas podľa rozhodnutia súdu, ako aj na to, že platil výživné aj pred určením súdu. V decembri mieni vyplatiť synovi F. nemalú finančnú čiastku 3500,- Eur, ktorá mu zostala z termínovaného účtu, syn P. má našetrené ním stavebné sporenie. V jeho mesačných nákladoch 480,- Eur nie je uvedená strava pre neho a deti a takisto nie sú uvedené výdavky nad rámec, čo sa týka vecí, ktoré potrebujú deti do školy alebo na krúžky, kozmetika a výlety, na ktoré ich berie celoročne. Má za to, že matka má finančné prostriedky nielen pre deti, ale aj pre seba. V návrhu uvádza vymyslené sumy za účty u lekárov, pričom on chodí po vyšetreniach a vie, že uvádzané sumy sú zavádzajúce. Syn F. mal možnosť ísť na liečenie aj skôr, myslí si, že matka mu úmyselne liečenie nevybavila, aby pýtala väčší obnos. Má za to, že ide o osobný prospech matky a nie prospech detí. Poukázal vo vzťahu k nákladom na školy, že deti navštevujú štátne školy, ktoré nevyžadujú mesačne také náklady ako uvádzala matka. Poplatky sú jednorazové a nie mesačné. Čo sa týka stužkovej, o stužkovej bola vedomosť od začiatku školy, matka nebola ochotná prispievať už malou čiastkou a táto do dnešného dňa narástla na vysokú sumu. Prispel synovi sumou 50,- Eur, avšak on ich nepoužil do školy, ale na športovú výbavu, s čím matka súhlasila. Vynaložené financie na cestovné mohol syn použiť pre seba, pretože cestovné má syn zadarmo. Vo vzťahu k nákladom na výlet, táto suma nepredstavovala čiastku 260,- Eur, ale 197,- Eur. On sa snaží podľa svojich možností a schopností deti zaopatriť aj nad rámec výživného. Úver, ktorý si vzal, vzal preto, aby zabezpečil aj deťom primeraný komfort (prerobili sa okná, kúpeľňa, toaleta, dlážky). Synov vo všetkom podporuje, či už ide o školu alebo športové záujmy, neobmedzuje ich, keď majú svoje záľuby, prispieva im, keď potrebujú odvezie ich na zápasy, k lekárom, na výlety. Matka nepreukázala od poslednej súdnej úpravy výživného žiadnu zmenu pomerov a terajšie pomery detí boli zohľadnené pri pôvodnom rozhodovaní, ako aj zdravotný stav detí bol zohľadňovaný v rozvodovom konaní. Na jeho strane nedošlo od poslednej súdnej úpravy výživného k podstatnému zvýšeniu zárobku. Jednorázové výdavky nemôžu vyvolať zmenu pomerov tak, aby mohlo byť pristúpené k zvýšeniu výživného, súd nezohľadnil tiež platby, ktoré prispieva nad rámec stanoveného výživného. K podanému odvolaniu navrhovateľa a matky maloletého P. podal písomné vyjadrenie otec detí, v ktorom uviedol, že po rozvode manželstva zanechal matke detí celý byt bez ťarchy, jemu nezostali žiadne financie navyše, pri priemernom plate mu zostáva cca 100,- Eur mesačne pri súčasných 180,- Eur výživného. Príjem matky predstavuje vyššiu sumu ako 818,- Eur, nakoľko matka neuviedla, že má dlhodobo partnera, čím sa usudzuje, že spolunažívajú v spoločnom byte, a teda jej partner prispieva na domácnosť. Opätovne v písomnom vyjadrení navrhol návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky maloletého dieťaťa uviedol, že má za to, že stanovená výška výživného zodpovedá veku a potrebám detí a zárobkovým možnostiam otca. Vo veci zameškaného výživného, ktoré požaduje matka od podania návrhu, navrhuje odvolaniu vyhovieť, nakoľko poslednú výšku výživného, ktorá bola stanovená v konaní o rozvod manželstva, považuje za neprimeranú veku a potrebám detí. Navrhol matke vyhovieť v časti, kde žiada výživné zvýšiť od podania návrhu, t. j. od 16.02.2015. Navrhovateľ a matka maloletého P. v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca detí uviedli, že tento zakúpil knihu angličtiny a zošity synovi P., F. nezakúpil nič. Na korekciu zubov na strojček bude potrebná úhrada 100,- Eur podľa informácie lekára. Vo vzťahu k výletu do S., náklady na výlet celkovo predstavovali 291,- Eur, pričom poplatok na výlet bol 196,- Eur. Otec synovi na výlet ničím neprispel. Vo vzťahu k liečbe syna F. uviedli, že liečenie do dovŕšenia plnoletosti stálo 50,- Eur, pričom z dôvodu plnenia školských povinností nechcel na pobyt nastúpiť počas školského roka a po dovŕšení plnoletosti sú náklady na liečenie 400,- Eur, a to 19,- Eur na jeden deň, pričom pobyt trvá 3 týždne. Otec neprispel na stužkovú syna F. sumou 50,- Eur, ale prispel na branecký výcvik sumou 50,- Eur. Popiera tvrdenie, že zástupkyňa detí má dlhodobo partnera, čím sa usudzuje, že spolunažívajú v spoločnom byte, a teda jej partner prispieva na domácnosť. Toto tvrdenie považujú za účelové. Žiadajú odvolanie otca zamietnuť. Kolízny opatrovník maloletého P. v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa uviedol, že stanovená výška vyživovacej povinnosti zodpovedá veku a potrebám detí, ale aj zárobkovým možnostiam otca. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa a otca detí v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2, písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi a maloletému P. v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil a v časti určenia doby, od ktorej je priznané zvýšené výživné, zmenil v zmysle § 220 O.s.p. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§221 ods. 1). Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 O.s.p., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku, ktorým súd určil zvýšenú vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľovi sumou 150,- Eur mesačne a k maloletému P. sumou 100,- Eur mesačne, po preskúmaní spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14P/4/2015 konštatuje, že prvostupňový súd v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie a dostatočne zistil skutkový stav, na právne posúdenie použil správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré aj správne aplikoval. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, pričom nemožno prisvedčiť otcovi maloletých detí, že vzhľadom na uplynulý čas od poslednej súdnej úpravy výživného nenastala podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí. Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov správne vyhodnotil, že podstatná zmena pomerov nastala u maloletých detí, ktorá zmena spočíva vo zvýšení výdavkov na maloleté deti v súvislosti s vyšším vekom maloletých detí, ako aj so zvýšenými nákladmi na školské a mimoškolské aktivity detí, pričom súd správne prihliadol aj na vývoj životných nákladov u maloletých detí od poslednej súdnej úpravy s prihliadnutím na to, že sa jedná o chlapcov, ktorí sú vo vývoji, pričom sa im nutne zvýšili aj náklady na ich stravovanie. Rovnako správne prvostupňový súd vyhodnotil, že k podstatnej zmene pomerov nedošlo na strane rodičov, u ktorých sa podstatným spôsobom nezvýšil príjem a nezmenil sa ani okruh ich vyživovacích povinností. Nebolo možné pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadať na tú skutočnosť, že otec nad bežné výživné prispieva v čase rozhodovania na maloletého F., na poistku 8,- Eur mesačne, na mobil 10,- Eur mesačne, keďže tieto platby vykonával aj v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v rozvodovom konaní. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že je v schopnostiach a možnostiach povinného, t. j. otca detí prispievať na ich výživu zvýšeným výživným v sume 150,- Eur mesačne pre navrhovateľa a v sume 100,- Eur mesačne pre maloletého P., pričom suma zvýšeného výživného spolu na navrhovateľa a maloletého P. zodpovedá nepovinnému výdavku otca na splátku úveru na rekonštrukciu bytu, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. Odvolací súd má za to, že zvýšené výživné, ktoré je povinný poskytovať na výživu detí ich otec spolu s vyživovacou povinnosťou matky, ktorá má rovnako v súlade s ust. § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine vyživovaciu povinnosť k deťom a je postačujúce zároveň na zabezpečenie potrieb navrhovateľa a maloletého P.. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. To znamená, že súd musí mať preukázanú podstatnú zmenu pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešponduje povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča vzhľadom k tomu, že dieťa má právo benefitovať zo životnej úrovne jeho rodičov. Zákon predpokladá, že rodičia budú vo vzťahu k dieťaťu plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu zodpovedajúcemu odôvodneným potrebám dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna, odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zariadenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Obidvaja rodičia sa musia podieľať na výžive svojho dieťaťa podľa svojich síl, možností, pomeru svojich príjmov s ohľadom na ich celkovú majetkovú a sociálnu situáciu. Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., správne aplikoval ustanovenia Zákona o rodine, tak ako sú tieto uvedené vyššie a rozsudok vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti prvostupňový súd adekvátne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom odvolací súd uvádza, že s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Navrhovateľ, matka maloletého P., ani otec detí v odvolaní neuviedli žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesno-právnom postupe prvostupňového súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti jeho rozhodnutia v napadnutej časti. Odvolací súd odvolanie navrhovateľa, matky maloletého P., ako aj otca detí vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o určení výšky vyživovacej povinnosti nepovažuje za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu s výnimkou určenia počiatku doby, od ktorej je otec detí povinný prispievať na výživu navrhovateľa a maloletého P. zvýšeným výživným potvrdil s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti. Odvolací súd sa plne stotožnil po skutkovej aj právnej stránke s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového súdu v časti určenia zvýšenej vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa, ktoré sa týka určenia doby od kedy je otec detí povinný prispievať zvýšeným výživným na ich výživu, keď prvostupňový súd určil, že otec detí je povinný prispievať na výživu vtedy maloletého F. H. a na výživu maloletého P. H. počnúc právoplatnosťou rozsudku, odvolací súd postupujúc podľa § 220 O.s.p. v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu zmenil a stanovil povinnosť otca navrhovateľa a maloletého P. H. prispievať zvýšeným výživným na ich výživu počnúc dňom 16.02.2015, t. j. dňom podania návrhu na súd v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa v zásade priznáva výživné odo dňa začatia súdneho konania. Hoci prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zvýšil vyživovaciu povinnosť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, nie dňom podania návrhu, tak ako to žiadala matka, z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec doposiaľ prispieval maloletým deťom aj nad rámec bežného peňažného výživného, či už formou zakúpenia oblečenia, obuvi, pri príležitosti sviatkov, a teda nebolo dôvodné zvýšiť výživné spätne, odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že prvostupňový súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keďže v konaní pred súdom nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by otec prispieval na výživu svojich detí okrem platby pre syna F. za poistku 8,- Eur mesačne a nákladov na mobil 10,- Eur mesačne (ktoré však prvostupňový súd nezohľadnil pri určení výšky vyživovacej povinnosti z dôvodu, že takéto náklady otec vo vzťahu k synovi F. vynakladal aj v čase posledného rozhodovania o určení vyživovacej povinnosti v rozvodovom konaní). Z výpovede samotného otca detí na pojednávaní dňa 16.04.2015 nevyplynulo, že by prispieval na výživu detí aj nad rámec vyživovacej povinnosti za obdobie od podania návrhu, keď vypovedal, že nad rámec výživného prispel deťom na Vianoce, keď im kúpil darčeky, pri príležitosti sviatkov, keď sú s ním tak ich vezme do obchodu a kúpi im, čo si povedia, v lete bol s nimi v ZOO, na kúpalisku, deti boli u neho cez leto, pričom podľa názoru odvolacieho súdu z výpovede otca detí nevyplýva, že by a v akom rozsahu poskytoval ďalšie prostriedky na výživu navrhovateľa a maloletého P., a to či už formou finančnou, resp. zakúpením vecí potrebných pre navrhovateľa a maloletého P.. S tomto smere bolo potrebné prisvedčiť odvolacej námietke navrhovateľa a matky maloletého P. v podanom odvolaní. Neexistujú žiadne okolnosti, prečo by zvýšená vyživovacia povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi a maloletému P. mala byť určená až odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu a nie v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pričom v konaní nebolo preukázané, že by otec detí na ich výživu poskytoval za obdobie od podania návrhu plnenie nad rámec bežného peňažného výživného. Okrem toho podľa názoru odvolacieho súdu poskytovanie darčekov pri príležitosti sviatkov, Vianoc a podobne, nemožno považovať za formu plnenia vyživovacej povinnosti nad rámec bežného peňažného výživného. Z týchto dôvodov odvolací súd postupujúc v zmysle § 220 O.s.p. zmenil rozsudok prvostupňového súdu a určil počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti otca k deťom počnúc dňom podania návrhu. Zároveň určil zročné výživné od 16.02.2015 do septembra 2015 vrátane, vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo už zročné výživné aj za obdobie mesiaca september 2015. U navrhovateľa došlo k zvýšeniu výživného o sumu 45,- Eur mesačne, pričom pri výpočte za mesiac február vydelením počtu dní 28 predstavuje zvýšené denné výživné o 1,61 Eur, za 12 dní v mesiaci február od 16.02.2015, predstavuje zročné výživné sumu 19,32 Eur. Za mesiace marec 2015 až september 2015 (7 mesiacov) predstavuje zročné výživné po 45,- Eur mesačne spolu sumu 315,- Eur, celkovo zročné výživné predstavuje čiastku vo výške 334,32 Eur. Vo vzťahu k maloletému P. zvýšená vyživovacia povinnosť bola o 25,- Eur mesačne. Za mesiac február 2015 od 16.02.2015 potom prestavuje sumu 10,68 Eur, keď súd vydelil sumu 25,- Eur počtom dní 28 a zistil zvýšené výživné denne vo výške 0,89 Eur, za 12 dní v mesiaci február potom čiastka predstavuje 10,82 Eur. Za mesiace marec 2015 až september 2015 (7 mesiacov) po 25,- Eur mesačne predstavuje zročné výživné 175,- Eur, celkovo spolu zročné výživné predstavuje za celé obdobie sumu 185,68 Eur. O trovách konania súd rozhodol vo vzťahu k navrhovateľovi a odporcovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vo veci starostlivosti o maloletého P. podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.