Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/593/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812207657 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812207657.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa: H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., A. XXX, zast. JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Šafárikova 8, Rožňava proti odporcovi: Mesto Tornaľa, so sídlom Mierová 14, Tornaľa, IČO: 003 19 091, zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 1 776,63 € s prísl. o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č. k. 3C/484/2012-188 zo dňa 04. 03. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 776,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 776,63 € od 25. 04. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1 404,65 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok okresného súdu mení tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1 331,47 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 108 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 223,47 €, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ladislava Töröka, advokáta so sídlom v Rožňave, vedený vo A., a.s. pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 107,24 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ladislava Töröka, advokáta so sídlom v Rožňave vedený vo A., a.s. pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1 776,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 776,63 € od 25. 04. 2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v spojení s § 146 ods. 2 OSP tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 404,65 €, čo odôvodnil tým, že v časti, v ktorej konanie čiastočne zastavil bol navrhovateľ neúspešný - procesne zavinil čiastočné zastavenie konania, avšak jeho celkový neúspech bol iba nepatrný, preto navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že rozsudkom č. k. 3C/ 484/2012-99 zo dňa 27. 11. 2012 rozhodol Okresný súd Revúca tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 807,75 € s prísl. Po podanom odvolaní zo strany odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13Co 47/2013-122 zo dňa 30. 09. 2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd doplnil dokazovanie a o veci opätovne rozhodol dňa 04. 03. 2014. V rámci ďalšieho dokazovania vykonal okresný súd dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov Y.. U. B., O. W. a listinnými dôkazmi, pričom zistil, že dňa 05. 01. 2012 uzavreli účastníci konania Zmluvu o nájme nebytových priestorov v objekte č. XX, miestnosť č. XXX, XXX, XXX - XXX, XXX, XXX o podlahovej ploche 51,78 m2. Išlo o nebytové priestory nachádzajúce sa v budove súp. č. XXX, postavenej na parc. registra „C" č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX pre okres U., mesto D., kat. úz. D.. Účel nájmu bol vymedzený tak, že nájomca sa zaväzuje, že bude predmet nájmu výlučne užívať na zriadenie a prevádzkovanie predajne pekárenských výrobkov. Mestské zastupiteľstvo dalo súhlas s uzavretím tejto zmluvy uznesením č. 208/2011. Zmluva sa uzatvorila na dobu určitú a to 15 rokov. Zmluvné strany sa dohodli na nájomnom vo výške 473 € mesačne. Ďalej sa dohodli, že nájomca je povinný uhradiť prenajímateľovi kauciu vo výške dvojmesačného nájomného, teda vo výške 946 €. Táto kaucia mala slúžiť na úhradu akýchkoľvek pohľadávok prenajímateľa, ktoré mu vzniknú voči nájomcovi počas trvania nájmu. Podľa Zmluvy odovzdal prenajímateľ nájomcovi predmet nájmu v stave spôsobilom na obvyklé užívanie. Nájomca vyhlásil, že bol s predmetom nájmu oboznámený a prebral ho v stave, v akom sa nachádzal ku dňu podpísania zmluvy. Zo žiadosti o vykonanie ohliadky budovy bývalej Smažienky zo dňa 03. 02. 2012 okresný súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporcu o vydanie súhlasu s rekonštrukciou budovy bývalej Smažienky. Zo žiadosti o vydanie súhlasu s rekonštrukciou budovy bývalej Smažienky zo dňa 17. 01. 2012 okresný súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporcu o vydanie súhlasného stanoviska k odsúhlaseniu zmien vonkajšieho vzhľadu budovy bývalej Smažienky, odsúhlasenia zmien kúrenia úpravou na plynové, odsúhlasenia spôsobu kompenzácie nájomcom investovaných prostriedkov do rekonštrukcie budovy. Z odpovede odporcu na žiadosť o vydanie súhlasu s rekonštrukciou budovy bývalej Smažienky zo dňa 07. 2. 2012 okresný súd zistil, že žiadosť navrhovateľa bola prejednaná na zasadnutí Komisie odporcu, pričom Ďalej Komisia odporučila realizovať plynovú prípojku, ústredné plynové vykurovanie objektu, rekonštrukciu vodovodu, vyriešiť vetranie skladových priestorov vybudovaním okien z dvornej západnej časti objektu, opravu podláh, vnútorných omietok a realizovať keramický obklad stien okolo umývadiel. Ďalej Komisia odporučila kompenzáciu výdavkov navrhovateľa v súlade s finančnou čiastkou, ktorá bude odsúhlasená Odborom výstavby, životného prostredia a rozvoja mesta, v súlade a v rozsahu s odporučenými úpravami. Zasadnutie Mestského zastupiteľstva Mesta Tornaľa, na ktorom bola prejednaná žiadosť navrhovateľa sa konalo dňa 23. 02. 2012. Z oznámenia mesta Tornaľa zo dňa 05. 03. 2012 okresný súd zistil, že Mestské zastupiteľstvo v Tornali schválilo uzatvorenie novej nájomnej zmluvy s navrhovateľom v takom znení, že zmluva sa uzavrie na dobu 5 rokov pri výške nájomného 473 € mesačne. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že do spisu bola doložená aj verzia tejto Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 08. 03. 2012, ktorá však bola podpísaná iba odporcom. Predmetom Zmluvy zo dňa 08. 03. 2012 bol nájom tých istých nebytových priestorov s tým, že tieto nebytové priestor bude navrhovateľ užívať výlučne na zriadenie a prevádzkovanie predajne (kancelárske priestory) a to v zmysle oprávnenia, ktoré bolo vydané navrhovateľovi na jeho podnikanie. Zmluva sa mala uzatvoriť na dobu určitú a to 5 rokov. Nájomné malo byť dohodnuté v sume 473 € mesačne a mala byť zložená tiež kaucia. Z výpisu z uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Tornaľa č. 208/2011 zo dňa 13. 09. 2011 okresný súd zistil, že Mestské zastupiteľstvo mesta Tornaľa schválilo zámer dať do prenájmu mestský majetok (nebytový priestor, ktorý je predmetom tohto konania). Z výpisu z uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Tornaľa č. 30/2012 zo dňa 23. 02. 2012 okresný súd zistil, že Mestské zastupiteľstvo mesta Tornaľa schválilo po úspešnom vydražení prenájmu nebytových priestorov Zmluvu o nájme nebytových priestorov s nájomcom - navrhovateľom za tam uvedených podmienok (išlo o Zmluvu zo dňa 05. 01. 2012). Následným uznesením č. 31/2012 zo dňa 13. 09. 2012 Mestské zastupiteľstvo mesta Tornaľa schválilo výmenu výplní otvorov za výplne na báze dreva s pôvodným členením resp. so zmenou drevených krídiel na neotvárateľné. Zároveň udelilo súhlas na vybudovanie plynovej prípojky k systému ústredného kúrenia a drobné úpravy potrebné na zahájenie podnikateľskej činnosti s kompenzáciou do výšky 5 000 € v rovnomerných mesačných čiastkach počas trvania nájmu. V liste zo dňa 10. 04. 2012 navrhovateľ odporcovi oznámil, že odstupuje od zmluvy zo dňa 05. 01. 2012, keďže nesúhlasí so zmenami schválenými mestským zastupiteľstvom bez akéhokoľvek predchádzajúceho jednania zmluvných strán, ako aj s prístupom odporcu k ústnym dohodám s navrhovateľom, ktorých existenciu odporca neskôr popieral a tiež so zmenami, ktoré viedli odporcu k príprave novej Zmluvy zo dňa 08. 03. 2012, ktorú však navrhovateľ nepodpísal. V odstúpení od zmluvy navrhovateľ ďalej uviedol, že v deň keď uzatvoril s odporcom Zmluvu zo dňa 05. 01. 2012 mu boli nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájmu odovzdané „Zápisom o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov", pričom námietky, ktoré mal navrhovateľ ku stavu týchto nebytových priestorov neboli podľa tvrdenia navrhovateľa do predmetného Zápisu zaznamenané s prísľubom odporcu, že navrhovateľ si môže tieto priestory podľa svojich potrieb zrekonštruovať a náklady na rekonštrukciu mu budú odrátané z nájomného, preto s tým súhlasil. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že navrhovateľ do spisu doručil podací lístok, z ktorého vyplýva, že odstúpenie od zmluvy odovzdal pošte na prepravu dňa 17. 04. 2012. Z čestného prehlásenia navrhovateľa zo dňa 15. 12. 2011 (č. l. 26 spisu) okresný súd zistil, že navrhovateľ vyhlásil, že sa oboznámil s dražobnými podmienkami na právo prenájmu nehnuteľného majetku mesta, zaviazal sa dodržiavať tieto podmienky a zároveň vyhlásil, že „ pozná súčasný stav draženej nehnuteľnosti". Z príjmového pokladničného dokladu, ktorý sa nachádza v spise na č. l. 11 okresný súd zistil, že navrhovateľ vyplatil odporcovi dňa 15. 12. 2011 sumu 914,84 €. Ďalej zaplatil nájomné za mesiac január a február 2012 v sume 2 x po 473 € (č. l. 155 spisu) a dohodol sa aj s primátorkou mesta Tornaľa, že túto nehnuteľnosť zrekonštruuje a cenu rekonštrukčných prác, teda jeho investíciu mu započítajú do nájmu. Nehnuteľnosť sa však nedala užívať, nebytový priestor bol hygienicky nevyhovujúci, preto navrhovateľ žiadal odporcu o predloženie správy o elektroinštalácii. Tvrdil, že bez súhlasného stanoviska odporcu nemohol dať nič do poriadku. Z faktúry č. 2012033 vystavenej odporcom pre navrhovateľa okresný súd zistil, že za nájom nebytového priestoru v mesiaci január 2012 bola navrhovateľovi vyfakturovaná suma 473 €. Z výpisu z účtu (č. l. 150 spisu) okresný súd zistil, že táto suma bola uhradená odporcovi navrhovateľom dňa 14. 02. 2012. Z faktúry č. 2012079 vystavenej odporcom pre navrhovateľa okresný súd zistil, že za nájom nebytového priestoru v mesiaci február 2012 bola navrhovateľovi vyfakturovaná suma 473 €. Z výpisu z účtu (č. l. 152 spisu ) okresný súd zistil, že táto suma bola uhradená navrhovateľom odporcovi dňa 13. 03. 2012. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi odporcom a obchodnou spoločnosťou RER plus s.r.o. okresný súd zistil, že odporca ako prenajímateľ prenajal tejto obchodnej spoločnosti nebytové priestory v objekte č. 03, miestnosť č. 101, 102, 103 o podlahovej ploche 26,82 m2. Z prezenčnej listiny z verejnej dražby konanej dňa 15. 12. 2011 okresný súd zistil, že prítomní boli T. S., Y.. U. B., Q. S., Y.. D. I., RER plus s.r.o. - U. U. a navrhovateľ; na druhej straty zápisnice je uvedený priebeh licitácie. Z vyhlásenia Mesta Tornaľa o verejnej dražbe zo dňa 07. 05. 2002 okresný súd zistil, že odporca vyhlásil dražbu na prenájom nebytového priestoru v Tornali na ul. B., budova súp. č. XXX, postavená na parcele č. XXXX, objekt č. XX miestnosť 101, 102, 103. Ďalej okresný súd vykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami svedkov Y.. U. B., zamestnanca odporcu a O. W., manželky navrhovateľa. Napriek námietkam právneho zástupcu odporcu súd svedeckú výpoveď manželky navrhovateľa, O. W. považoval za vieryhodnú. Konštatoval, že svedkyňa O. W. vypovedala veľmi presvedčivo, odpovedala bez zaváhania o tom, čo sa o veci dozvedela, pričom uviedla, že pomáha manželovi pri podnikaní, čo považoval okresný súd za konanie normálne a v súlade so zákonom. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a to z toho dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 05. 01. 2012 k uzavretiu nájomnej zmluvy ohľadom nebytových priestorov, pričom sa jednalo konkrétne o nebytové priestory nachádzajúce sa v budove súp. č. XXX, na B. ul. v D., zapísanej na LV č. XXXX pre obec D., kat. úz. D.. Okresný súd uviedol, že Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 15 rokov. Konštatoval, že navrhovateľ ešte pred podpísaním Zmluvy uhradil odporcovi dňa 15. 12. 2011 sumu vo výške 914,88 € ako kauciu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že je nespochybniteľné, že na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavreli účastníci konania dňa 05. 01. 2012 sa nájomca zaviazal, že predmet nájmu bude užívať výlučne na zriadenie a prevádzkovanie predajne pekárenských výrobkov a to v zmysle oprávnenia, ktoré mu bolo vydané na jeho podnikateľskú činnosť. Z listinných dôkazov doložených do spisu okresný súd zistil, že nájomca v predmetnej zmluve o nájme vyhlásil, že bol so stavom predmetu nájmu oboznámený a prebral ho v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpísania tejto Zmluvy. Z Čestného prehlásenia navrhovateľa zo dňa 15. 12. 2011 okresný súd ďalej zistil, že navrhovateľ vyhlásil, že sa oboznámil s dražobnými podmienkami na právo prenájmu nehnuteľného majetku mesta, zaviazal sa dodržiavať tieto podmienky a zároveň vyhlásil, že „pozná súčasný stav draženej nehnuteľnosti". Zmluva aj Čestné prehlásenie boli podpísané navrhovateľom, čo navrhovateľ nespochybnil. Svedok Y.. U. B. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že navrhovateľa pred konaním dražby oboznámil so stavom predmetných nebytových priestorov. Navrhovateľ vyhlásil, že pozná stav predmetných nebytových priestorov. Tieto skutočnosti však neboli podľa názoru okresného súdu pre posúdenie predmetnej právnej veci podstatné, ale podstatné bolo to, že prenajaté nebytové priestory v stave, v akom boli odporcom navrhovateľovi odovzdané nemohli byť užívané na v zmluvne dohodnutý účel, teda prevádzkovanie predajne pekárenských výrobkov. Okresný súd uviedol, že ohľadom stavu nebytových priestorov vypočul svedkyňu O. L., ktorá popísala zlý stav nebytových priestorov, ktorý sa nedal v takom stave aký bol užívať na dohodnutý účel. Okresný súd uviedol, že navrhovateľ vedel, v akom stave sú predmetné nebytové priestory, ale chcel so súhlasom odporcu ako vlastníka vykonať viaceré podstatné úpravy, ktoré z mali z predmetných nebytových priestorov urobiť nebytové priestory v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že v konaní mal preukázané, že už na začiatku existencie zmluvného stavu bolo účastníkmi ústne dohodnuté, že navrhovateľ vykoná také práce na predmete nájmu, ktoré predmet nájmu dajú do stavu spôsobilého na dohodnuté užívanie s tým, že hodnota vynaložených investícii na predmetnú nehnuteľnosť zo strany navrhovateľa sa premietne do neskoršieho nájomného. Tieto skutočnosti potvrdzuje podľa okresného súdu aj korešpondencia účastníkov konania, z ktorej vyplýva, že odporca súhlasil s určitými úpravami nebytových priestorov a spôsobe kompenzácie na to vynaložených prostriedkov. Okresný súd uviedol, že povinnosťou odporcu ako prenajímateľa bolo odovzdať nebytové priestory nájomcovi v stave spôsobilom k jeho dohodnutému užívaniu, pričom spôsobilosť predmetu nájmu je posudzovaná v konkrétnom prípade najmä s ohľadom na dohovorené užívanie nebytového priestoru. Navrhovateľ, teda nájomca bol oprávnený užívať nebytové priestory v rozsahu dohodnutom v zmluve, teda na prevádzkovanie predajne pekárenských výrobkov. Avšak na prevádzkovanie takejto predajne musel nebytový priestor spĺňať viaceré požiadavky, ktoré sa na takéto prevádzky kladú. Tieto požiadavky sú napr. určené v zákone č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Predajňa potravín musí mať dobre udržiavateľné podlahy, skladové priestory musia byť dobre vetrateľné, priestory nesmú byť prašné, musia byť dobre osvetlené, chránené pred vlhkom a následným plesnivením. Musí byť zabezpečený prívod vody za účelom očisty priestorov ale aj osobnej hygieny zamestnancov. Okresný súd zdôraznil, že bez akéhokoľvek bližšieho skúmania je zrejmé, že prevádzkovanie predajne pekárenských výrobkov si vyžaduje splnenie veľmi prísnych predpisov z hľadiska bezpečnosti, ochrany zdravia pri práci, stavebno-technických predpisov, epidemiologických predpisov, hygienických prepisov, zdravotných predpisov, protipožiarnych predpisov a pod. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že pokiaľ odporca tvrdí, že ak v liste zo dňa 17. 01. 2012 navrhovateľ žiadal o odsúhlasenie zmien vonkajšieho vzhľadu budovy, zmien kúrenia a kompenzácie nákladov, tak sa to týkalo zmien nehnuteľnosti ako takej, nie samotných nebytových priestorov, tak reakcia odporcu na tento list navrhovateľa podľa názoru súdu jasne prezentuje, že nebytové priestory neboli v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, keď komisia odporcu odporučila realizovať plynovú prípojku, ústredné plynové vykurovanie objektu, rekonštrukciu vodovodu, vyriešiť vetranie skladných priestorov vybudovaním okien z dvornej západnej časti objektu, opravu podláh, vnútorných omietok a realizovať keramický obklad stien okolo umývadiel. Takto popísané stavebné úpravy nebytových priestorov potvrdzujú podľa názoru okresného súdu, že nebytové priestory neboli spôsobilé na dohodnuté užívanie, preto ak sa mali nebytové priestory užívať na dohodnutý účel, bolo potrebné ich dať do stavu spôsobilého k dohodnutému užívaniu (ináč sa predmetné nebytové priestory nedali užívať na dohodnutý účel). Nesplnenie povinností odporcu ako prenajímateľa odovzdať nebytové priestory nájomcovi v stave spôsobilom na ich dohodnuté užívanie, má podľa názoru okresného súdu za následok, možnosť požadovať zľavu z nájomného, možnosť odstúpenia od zmluvy podľa § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, alebo nájomnú zmluvu vypovedať. Za stav nebytových priestorov pritom nesie zodpovednosť prenajímateľ. Aj keď navrhovateľ vedel o stave nebytových priestorov, ktoré si od odporcu prenajal, neznamená to, že by mu tým zanikla možnosť, ktorú mu ponúka Občiansky zákonník v § 679 ods. 1, teda možnosť odstúpiť od zmluvy. Túto možnosť odporca využil a od Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 05. 01. 2012 odstúpil. Podľa názoru okresného súdu, vzhľadom na to, že prenajaté priestory boli odovzdané navrhovateľovi v stave nespôsobilom na dohodnuté užívanie - prevádzkovanie predajne pekárenských výrobkov, navrhovateľ v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodne odstúpil od Zmluvy o nájme zo dňa 05. 01. 2012. Okresný súd ďalej konštatoval, že navrhovateľ tak mohol urobiť kedykoľvek, pričom právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka nestratil tým, že prevzal predmetné nebytové priestory v stave nespôsobilom na dohodnuté užívanie - zriadenie a prevádzkovanie predajne pekárenských výrobkov. Vo vzťahu k možnosti odstúpenia od zmluvy okresný súd uviedol, že osobitný zákon, ktorý upravuje nájom a podnájom nebytových priestorov je zákon č. 116/1990 Z. z. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Tento zákon je vo vzťahu ku všeobecnej právnej úprave uvedenej v § 663 až 684 Občianskeho zákonníka zákonom špeciálnym. V uvedenej súvislosti okresný súd zdôraznil, že aj keď sa nájom a podnájom nebytových priestorov riadi osobitným zákonom, neznamená to, že je absolútne vylúčená aplikácia všeobecnej právnej úpravy nájmu a podnájmu v prípadoch neupravených v osobitnom zákone, nakoľko nie je možné vylúčiť dôvody zániku daného nájomného vzťahu v zmysle ustanovení o nájomnej zmluve obsiahnutých v Občianskom zákonníku resp. v zmysle všeobecných dôvodov zániku záväzku ako je napr. odstúpenie od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaných dôkazov okresný súd ustálil, že navrhovateľ dôvodne odstúpil od Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavrel dňa 05. 01. 2012, pretože v zmysle ust. § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohol od tejto zmluvy odstúpiť, keďže jemu prenajatá vec mu bola odovzdaná v stave nespôsobilom k dohodnutému užívaniu. Okresný súd uviedol, že napriek svojej snahe navrhovateľ počas dlhšieho časového obdobia nedostal jasné a zreteľné stanovisko ku svojmu zámeru dať nebytové priestory do stavu spôsobilého na dohodnuté užívanie, ale naopak dostal rozporuplné vyjadrenia a informácie ako napr. keď mu odporca oznámil, že zmluvu uzavretú medzi nimi považuje za neúčinnú, pričom mu zaslal nový návrh nájomnej zmluvy, s novými zmluvnými podmienkami. Takéto konanie odporcu posúdil okresný súd ako rozporuplné a zmätočné konanie, preto navrhovateľ ako nájomca mohol podľa názoru okresného súdu využiť svoje zákonné právo a od Zmluvy o nájme nebytových priestorov odstúpiť, pretože predmet nájmu mu bol odovzdaný v stave nespôsobilom k dohodnutému užívaniu. Okresný súd uviedol, že pre odstúpenie od zmluvy tam, kde bola zmluva uzavretá písomne platí, že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné. Odstúpenie od zmluvy sa ako jednostranný adresovaný právny úkon stáva účinným (perfektným) tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Okresný súd zdôraznil, že odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo urobené po práve, nemôže byť kvalifikované ako porušenie zmluvnej povinnosti, ale ide naopak o výkon práva, ktorý oprávnenej osobe prináleží. Okresný súd mal preukázané, že odstúpenie od zmluvy došlo do dispozičnej sféry odporcu, čo odporca ani nepopieral. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že medzi právne následky odstúpenia od zmluvy patrí v prvom rade to, že sa zmluva sa od samého počiatku zrušuje a práva a povinnosti zmluvných strán zo zrušenej zmluvy zanikajú. Pokiaľ už bolo na základe takto zrušenej zmluvy plnené, potom sa subjekty zrušenej zmluvy vzájomne vyporiadajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Vyporiadanie bezdôvodného obohatenia v tomto prípade spočíva v povinnosti prenajímateľa vydať nájomcovi prijaté peňažné plnenie a v povinnosti nájomcu odovzdať prenajímateľovi prenajaté nebytové priestory. V danom prípade bolo preukázané, že navrhovateľ neužíval prenajaté nebytové priestory na účel dohodnutý v Zmluve, nakoľko tieto priestory neboli v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Odporca je preto povinný vrátiť navrhovateľovi sumu, ktorú získal od navrhovateľa titulom plnenia nájomného od navrhovateľa a to v celkovej výške 1 776,63 €, ktorá suma pozostáva zo zaplateného nájomného za mesiace január až február 2012 vo výške 2 x 473 €, zo zaplatenej kaucie vo výške 914,88 €. Od tejto sumy navrhovateľ odpočítal sumu 84,25 €, ktorú sumu mu zaslal odporca späť a tak dospel k žalovanej sume 1 776,63 €, s ktorou sa súd stotožnil. Okresný súd konštatoval, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je nárokom, pri ktorom nie je stanovená doba plnenia, táto je viazaná na výzvu veriteľa, ktorému prináleží určiť čas plnenia. Akonáhle veriteľ o plnenie požiada, je dlžník povinný splniť dlh vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia prvý deň nasledujúci potom, čo nastala jeho splatnosť. Splatnosť teda nastáva nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný k plneniu. Ak dlžník nesplní svoj dlh v deň jeho splatnosti, dostáva sa ďalší deň do omeškania. V danom prípade mal okresný súd preukázané, že v odstúpení od zmluvy navrhovateľ vyzval odporcu o vrátenie všetkých platieb za nájomné, ktorými sa odporca na ňom bezdôvodne obohatil. Podľa podacieho lístka bolo dané odstúpenie od zmluvy na poštu na prepravu dňa 17. 04. 2012. Okresný súd mal za to, že v rámci vnútroštátnej poštovej prepravy k doručeniu tohto odstúpenia od zmluvy došlo do 3 dní, teda najneskôr 20. 04. 2012. Konštatoval, že od 21. 04. 2012 je odporca so zaplatením žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia v omeškaní. Nakoľko však navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokmi z omeškania až odo dňa 25. 04. 2012, okresný súd viazaný jeho návrhom zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania až odo dňa 25. 04. 2012. Výšku úrokov z omeškania určil podľa ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru je rozhodnutie okresného súdu nesprávne, nakoľko okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že prvý rozsudok okresného súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 47/2013 zo dňa 30. 09. 2013. Z právneho názoru odvolacieho súdu podľa odporcu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal až do momentu faktického odovzdania predmetu nájmu práva a povinnosti vyplývajúcemu z platne uzatvorenej zmluvy s odporcom, t.j. aj povinnosť platiť nájomné. S ohľadom na takto jasne a presne prezentovaný názor odvolacieho súdu je pre odporcu záhadou, prečo prvostupňový súd opätovne priznal navrhovateľovi uplatnený nárok. Odporca uviedol, že „súhlasí s názorom odvolacieho súdu, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo prevzatím predmetného nájmu od navrhovateľa a to podľa odporcu znamená, že k zániku zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom došlo fakticky dohodou strán, keďže navrhovateľ odporcovi predmetné nebytové priestory odovzdal a odporca ich od neho prevzal. Je preto podľa odporcu nepochopiteľné, že okresný súd opätovne vyvodil záver, že navrhovateľ má nárok plynúci mu z odstúpenia od zmluvy. Odporca v odvolaní ďalej poukázal na tú skutočnosť, že prvostupňový súd nesprávne pochopil rozhodnutie odvolacieho súdu v kontexte s hmotným právom a ustálenou súdnou praxou. Odstúpenie navrhovateľa od zmluvy, (keďže sa podľa odporcu jedná o neplatný právny úkon, ktorý nemá oporu v hmotnom práve), nie je možné konvalidovať následným schválením tohto úkonu, čo by sa malo v tomto prípade stať prevzatím predmetu nájmu odporcom. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu podľa odporcu vyplýva, že právny názor prvostupňového súdu sa odvíja od právneho pochybenia v otázke odstúpenia od zmluvy, keďže prvostupňový súd považuje za jednoznačné, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, s ktorým sú spojené nároky navrhovateľa na vrátenie nájomného ako bezdôvodného obohatenia, ktoré do odstúpenia od zmluvy zaplatil odporcovi. Odporca v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku podľa jeho názoru nad mieru vykonaného dokazovania bráni navrhovateľa, pričom sa snaží odporcovi podsúvať skutočnosti, ktoré ho majú presvedčiť o oprávnenosti uplatneného nároku. Aj napriek takémuto postupu prvostupňového súdu však odporca nemôže súhlasiť s tým, že v danom prípade mal navrhovateľ nárok odstúpiť od zmluvy, resp. že boli splnené zákonné predpoklady pre platné odstúpenie od zmluvy. Podľa názoru odporcu v súdnom konaní nebolo preukázané, že prenajaté nebytové priestory boli odovzdané v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, čo by podľa ustanovenia § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladalo nárok navrhovateľa na odstúpenie od nájomnej zmluvy. V prvom rade je podľa odporcu potrebné si uvedomiť, že nájom predmetu nájmu vzišiel z dražby, v ktorej uspel navrhovateľ pred inými jej účastníkmi, pričom navrhovateľ už v Čestnom vyhlásení vyhlásil, že bol oboznámený s predmetom dražby a že nemá voči nemu žiadne námietky. To, že navrhovateľ nemá k predmetu dražby nájmu žiadne námietky, potvrdil aj pri podpísaní nájomnej zmluvy, v ktorej vyhlásil, že bol oboznámený so stavom predmetu nájmu a v takom stave ho preberá. V tejto súvislosti je podľa názoru odporcu nutné pripomenúť, že už v tom čase bolo medzi účastníkmi zrejmé, že navrhovateľ bude užívať predmet nájmu na predaj pekárenských výrobkov. To znamená, že aj napriek vedomosti o stave predmetu nájmu mal navrhovateľ záujem Zmluvu s odporcom uzatvoriť a v predmete nájmu podnikať. Ak by sa navrhovateľ podľa odporcu po zistení stavu nebytových priestorov domnieval, že tam nemôže byť umiestnená predajňa pekárenských výrobkov z dôvodu nespôsobilosti tohto priestoru na zamýšľaný účel prenájmu, nebol by podpísal nájomnú zmluvu za podmienok v nej uvedených. Odporca uviedol, že trvá na tom, že predmet nájmu bol a je plne spôsobilý na prevádzku predajne pekárenských výrobkov a navrhovateľovi len nevyhovovalo, že nemôže vykonať úpravy priestoru, ako aj celej nehnuteľnosti podľa svojich predstáv. V tejto súvislosti poukázal odporca na to, že v konaní preukázal, že predmet nájmu je spôsobilý na užívanie v oblasti potravinárstva, keď predložil nájomnú zmluvu, ktorú uzatvoril so spoločnosťou RER plus s.r.o., predmetom ktorej bol prenájom predmetu nájmu, ktorý bol predtým zverený do užívania navrhovateľovi a to na prevádzkovanie bufetu s občerstvením a nealkoholickými nápojmi. S poukazom na skutočnosť, že táto nájomná zmluva bola uzatvorená necelé dva mesiace po vrátení predmetu nájmu navrhovateľom a s poukazom na judikát NS SR č. 130/1998 je podľa názoru odporcu nevysvetliteľné, prečo by mal byť predmet nájmu nespôsobilý na účel, na ktorý je a aj bol užívaný. Odporca v odvolaní uviedol, že napriek tomu, že na tento judikát NS SR poukazoval už pred vydaním prvého rozsudku, prvostupňový súd sa ani v prvom a ani v tomto odvolaním napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s tým, z akého dôvodu sa odchýlil od ustálenej súdnej praxe, čím sa odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu javí v tejto časti podľa odporcu nepreskúmateľným. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd sám zo svojej vlastnej iniciatívy uviedol skutočnosti vyplývajúce zo zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ako aj z iných právnych predpisov a to napriek tomu, že v konaní neboli preukázané žiadne také vady a ani poškodenia predmetu nájmu, ktoré by absolútne znemožňovali jeho užívanie na dohodnutý účel. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní uviedol, že na to, aby mohol vypísať dražbu na prenájom predmetu nájmu, nie je povinný poznať všetky právne predpisy a podmienky nimi stanovené na prevádzkovanie predajne pekárenských výrobkov, preto bolo úlohou navrhovateľa, aby si pred svojim rozhodnutím o účasti na dražbe uvedomil, že vo vydraženom predmete nájmu chce vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a preto je nútený si ho aj prispôsobiť na jej vykonávanie a vykonať v ňom nevyhnutné úpravy vyžadované právnymi predpismi. Odporca okresnému súdu vytkol, že pri svojom rozhodovaní opomenul posúdiť korešpondenciu zmluvných strán a to najmä listu navrhovateľa zo 17. 01. 2012, v ktorom žiadal odporcu o vydanie súhlasného stanoviska k odsúhlaseniu navrhovanej rekonštrukcie. Z toho listu podľa odporcu vyplýva, že navrhovateľ ani v dobe písania tohto listu nenamietal, že predmet nájmu nie spôsobilý na dohodnuté užívanie, žiadal len o vydanie súhlasu na vykonanie zmeny vonkajšieho vzhľadu budovy, zmeny kúrenia úpravou na plynové, ako aj spôsobu kompenzácie investovaných prostriedkov do rekonštrukcie budovy, čo podľa názoru odporcu znamená, že prvostupňový súd pochybil ak tento dôkaz vyložil tak, že ním navrhovateľ vytkol odporcovi, že predmet nájmu bol odovzdaný v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, čo by podľa § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladalo nárok navrhovateľa na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Z uvedeného podľa odporcu vyplýva, že navrhovateľ neodstúpil platne od nájomnej zmluvy uzavretej s odporcom a preto nemožno hovoriť v danom prípade ani o nárokoch, ktoré by mu v prípade platného odstúpenia vznikli. Z uvedeného dôvodu nemôže byť odporca podľa názoru odporcu zaviazaný na vrátenie zaplateného nájomného za dobu, v ktorej mal navrhovateľ v užívaní predmet nájmu t.j. za dobu od jeho prevzatia od odporcu do doby jeho faktického vrátenia odporcovi. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že považuje za nesprávny aj výrok rozhodnutia okresného súdu o trovách konania, pretože výšku trov právneho zastúpenia navrhovateľa, tak ako je vyčíslená v rozhodnutí nemožno považovať za súladnú s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia zodpovedajúce odmene za účasť na pojednávaniach konaných na okresnom súde dňa 16. 01. 2014 a dňa 30. 01. 2014 v sume 81,33 €, napriek tomu, že na týchto pojednávaniach bola len vyjadrená vôľa strán sa dohodnúť a pojednávania boli odročené bez prejednania veci. V tomto prípade má právny zástupca navrhovateľa podľa odporcu nárok len na štvrtinu základnej sadzby tarifnej odmeny. Odporca namietal aj trovy právneho zastúpenia spočívajúce v náhrade cestovných výdavkov v súvislosti s účasťou právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach konaných na okresnom súde dňa 16. 01. 2014, dňa 30. 01. 2014 a dňa 04. 03. 2014, čo odôvodnil tým, že na tieto pojednávania cestoval právny zástupca navrhovateľa so svojim klientom na jeho motorovom vozidle a nevynaložil na tieto cesty žiadne náklady. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odporca navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a navrhovateľa zaviaže na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania spolu vo výške 1 309,32 € na účet právneho zástupcu odporcu. K obsahu odvolania odporcu sa navrhovateľ písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že trvá na platnom a dôvodnom odstúpení od zmluvy a nevidí žiaden dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu tak, ako to uvádza odporca. Na odstúpenie od zmluvy ust. § 679 Občianskeho zákonníka nepredpisuje žiadnu formu, možno ho teda urobiť v akejkoľvek forme a kedykoľvek. Navrhovateľ tak učinil písomným podaním zo dňa 10. 04. 2012, navyše potom ako mu odporca zaslal oznámenie zo dňa 05. 01. 2012, v ktorom mu oznámil, že nájomnú zmluvu považuje za neúčinnú, túto žiadal vrátiť a podpísať novú nájomnú zmluvu, v ktorej odporca jednostranne zmenil jednak dobu trvania nájmu, ako aj predmet nájmu z predajne pekárenských výrobkov na kancelárske priestory, čím došlo k zmareniu účelu zmluvy. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že pokiaľ odporca namietal, že v súdnom konaní nebola preukázaná nespôsobilosť prenajatej veci na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, tak podľa navrhovateľa v konaní bol preukázaný opak a to jednak svedeckými výpoveďami, fotodokumentáciou predmetu nájmu ale aj samotnou písomnou komunikáciou medzi navrhovateľom a odporcom počas trvania nájomného vzťahu, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ napr. aj písomným podaním zo dňa 02. 03. 2012 nazvaným výzva na uvedenie nebytových priestorov do prevádzkyschopného stavu žiadal odporcu o uvedenie predmetných priestorov do prevádzkyschopného stavu ako aj o predloženie všetkých revíznych správ týkajúcich sa predmetu nájmu, načo však odporca reagoval listom zo dňa 27. 03. 2012 bez toho, aby navrhovateľovi akokoľvek vyšiel v ústrety. V uvedenej súvislosti odporca zdôraznil, že samotný fakt jednostrannej zmeny predmetu nájmu odporcom svedčí len o tom, že odporca sa takto snažil dodatočne vyriešiť problém s nespôsobilosťou nebytových priestoroch na dohodnuté užívanie predajne pekárenských výrobkov. Skutočnosť, že navrhovateľ opakovane písomne potvrdil, že pozná stav predmetu nájmu a nemá voči nemu námietky, bola v súdnom konaní vysvetlená jednak samotnou výpoveďou navrhovateľa ako aj svedkyňou O. W., ktorí zhodne potvrdili, že odporca mal vopred pripravené tlačivo, na ktorom nemal navrhovateľ možnosť čokoľvek zmeniť, najmä po ubezpečení odporcu, že sa jedná len o formalitu a predmet nájmu bude uvedený do prevádzkyschopného stavu podľa požiadaviek navrhovateľa, čo sa však nestalo. Fakt, že po uplynutí necelých dvoch mesiacov po odovzdaný predmetu nájmu odporcovi bol spoločnosťou RER plus s.r.o. v predmetných nebytových priestoroch zriadený bufet s občerstvením a nealkoholickými nápojmi žiadnym spôsobom podľa navrhovateľa nepreukazuje, že by mal byť predmet nájmu spôsobilý na prevádzkovanie predajne pekárenských výrobkov v čase trvania Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 05. 01. 2012 uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Práve naopak po odovzdaní nebytových priestorov navrhovateľom boli na predmete nájmu vykonané viditeľné stavebné úpravy, ako je napr. oprava zatekajúcej strechy, výmena vchodových dverí a iné. Čo sa týka trov konania a trov právneho zastúpenia navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje rozhodnutie prvostupňového súdu v časti trov konania potvrdiť, nakoľko trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Zo zápisnice o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 16. 01. 2014 a dňa 30. 01. 2014 je podľa navrhovateľa zrejmé, že súd pojednával a vo veci konal. Zároveň nie je podľa navrhovateľa zrejmé, z akých skutočností odporca vyvodil záver, že na pojednávania cestoval právny zástupca navrhovateľa motorovým vozidlom navrhovateľa, v dôsledku čoho by nemal mať nárok na náhradu cestovných výdavkov. Toto tvrdenie odporcu sa podľa navrhovateľa nezakladá na pravde a je aj nelogické, aby navrhovateľ cestoval z Plešivca do Rožňavy a odtiaľ do Revúcej a späť, čo by činilo 120 km, keď trasa priamo z Plešivca do Revúcej činí 60 km. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 OSP potvrdil a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 107,24 €. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 776,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 776,63 € od 25. 04. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil; vo výroku ktorým okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 404,65 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov okresného súdu z hľadiska odvolacích námietok odvolateľa, ktorým je v danom prípade odporca. Odporca v odvolaní namietal, že navrhovateľ nemal právo odstúpiť od zmluvy a teda mu voči odporcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré v danom prípade predstavujú platby nájomného za mesiac január a február 2012 2 x po 473 € a uhradená kaucia vo výške 914,88 €, t. j. spolu 1 860,88 €, od ktorej sumy odpočítal navrhovateľ sumu 84,25 €, ktorú mu vrátil odporca späť, takže v konečnom dôsledku si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1 776,63 €. Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd uvádza, že v rámci vyššie uvedenej odvolacej námietky odporca vytrhol z kontextu odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/47/2013-122 zo dňa 30. 09. 2013, (ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prvý rozsudok okresného súdu v danej veci zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie) časť jednej vety a to, že „Odovzdaním a prevzatím predmetných nebytových priestorov došlo k faktickému ukončeniu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, nakoľko... ", od čoho následne odvodil odporca absolútne nesprávnu argumentáciu a to, že „k zániku zmluvného vzťahu (de iure) medzi navrhovateľom a odporcom došlo fakticky dohodou strán, keď žalobca nebytový priestor odovzdal a žalovaný ho od neho prevzal." V uvedenej súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že každý úkon subjektu práva má svoje dopady tak v právnej ako aj vo faktickej rovine. V rovine právnej je možno za úkon s právnou relevanciou považovať taký prejav vôle konajúceho subjektu, s ktorým právne predpisy spájajú vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. V opačnom prípade sa jedná len o úkon s dopadom vo faktickej rovine. V danom prípade za úkon navrhovateľa s právnou relevanciou možno považovať odstúpenie navrhovateľa od Zmluvy v liste zo dňa 10. 04. 2014, vo vzťahu ku ktorému okresný súd ustálil, že sa dostalo do dispozičnej sféry odporcu dňa 20. 04. 2012 a nie odovzdanie nebytových priestorov odporcovi, ktoré bolo nie de iure ale de facto (faktickým) ukončením vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Právo odstúpiť od zmluvy o nájme nebytových priestorov je upravené v § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona sa uvádza, že nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Pred uplynutím času môže prenajímateľ vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas z dôvodov uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až i) cit. zákona; nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak sa b) nebytový priestor bez zavinenia nájomcu stane nespôsobilý na dohodnuté užívanie. Okrem zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, možno na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov aplikovať všeobecnú právnu úpravu nájomnej zmluvy obsiahnutú v Občianskom zákonníku a to v tom prípade, ak osobitný zákon (zákon č. 116/1990 Zb.) niektoré otázky súvisiace s nájmom nebytových priestorov neupravuje. Z ust. § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa táto vec stane neskôr (bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť) nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa nájomcovi odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy. Nájomca aj prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy „kedykoľvek", t. j. bez časového obmedzenia. Dôvodmi na odstúpenie od zmluvy sú a) závady prenajatej veci (nespôsobilosť na dohodnuté užívanie), ktoré existovali už v čase odovzdania veci nájomcovi alebo vznikli počas trvania nájmu, bez zavinenia nájomcu - t. j. bez toho aby nájomca porušil svoju povinnosť, b) neupotrebiteľnosť veci, ak k nej došlo počas trvania nájmu c) odňatie takej časti prenajatej veci nájomcovi, že by sa tým zmaril účel zmluvy. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ nemohol užívať predmetné nebytové priestory na účel dohodnutý v zmluve, preto mu v zmysle ust. § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniklo právo odstúpiť od zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva v zmysle občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) od počiatku (ex tunc) zrušila, pričom vznikol obidvom zúčastneným stranám nárok na vrátenie navzájom poskytnutého plnenia v zmysle právnej úpravy bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľovi teda vznikla povinnosť vrátiť odporcovi prenajaté nebytové priestory k čomu fakticky podľa „Zápisu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov" (č. l. 16 spisu) došlo dňa 25. 04. 2012 a odporcovi vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi plnenie, ktoré na základe od počiatku zrušenej zmluvy (ex tunc) od navrhovateľa prijal. V súvislosti s právom odstúpiť od zmluvy v zmysle ust. § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že medzi spôsobilosťou prenajatých priestorov užívať tieto priestory na obvyklé užívanie a spôsobilosťou prenajatých priestorov užívať tieto priestory na v zmluve dohodnuté užívanie je podstatný rozdiel, preto v tomto smere neobstojí argumentácia odporcu, že navrhovateľ vedomý si skutočnosti v akom stave sa predmetné nebytové priestory nachádzajú, si tieto nebytové priestory prenajal. To že predmetné nebytové priestory boli v čase uzavretia Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 05. 01. 2012 v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, v žiadnom prípade nevylučuje skutočnosť, že sa tieto nebytové priestory nedali užívať na v zmluve dohodnutý účel. Preto argumentácia odporcu v súvislosti so spochybňovaním platného odstúpenia od Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 05. 01. 2012 zo strany navrhovateľa uvedená v odvolaní odporcu, neobstojí. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 776,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 776,63 € od 25. 04. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil, konštatujúc že z obsahu odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/47/2013 - 122 zo dňa 30. 09. 2013 žiadnym spôsobom nevyplýva, že by odvolací súd považovala odstúpenie navrhovateľa od Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 05. 01. 2012 za neplatný právny úkon, naopak odvolací súd v odôvodnení predmetného uznesenia výslovne uviedol, že „odvolacie námietky odporcu týkajúce sa odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa sú zavádzajúce". Pokiaľ odporca v odvolaní namietal správnosť záverov okresného súdu aj vo vzťahu ku trovám konania a to konkrétne pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi v rozsahu cestovných výdavkov v súvislosti s pojednávaním konaným na okresnom súde dňa 16. 01. 2014, 30. 01. 2014 a dňa 04. 03. 2014 vo výške 3 x po 29,72 € t. j. spolu 89,16 € a odmeny za účasť na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 16. 01. 2014 a dňa 30. 01. 2014 uplatnenej a priznanej v plnej 2 x 81,33 € argumentujúc tým, že uvedené pojednávania boli odročené bez prejednania veci a preto podľa odporcu patrí navrhovateľovi v súvislosti s týmito dvoma pojednávaniami nárok na náhradu odmeny len v rozsahu 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, odvolací súd uvádza, že z odvolacích námietok odporcu týkajúcich sa trov konania je opodstatnená len námietka týkajúca sa výšky odmeny za účasť na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 16. 01. 2014 a to z toho dôvodu, že podľa ust. § 13a ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb „Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny", pričom z obsahu Zápisníce o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 16. 01. 2014 (č. l. 145 spisu) vyplýva, že pojednávanie konané na okresnom súde dňa 16. 01. 2014 bolo odročené bez prejednania veci, čo neplatí vo vzťahu k pojednávaniu konanému na okresnom súde dňa 30. 01. 2014 (Zápisnica o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 30. 01. 2014 č. l. 153 spisu). Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu 1 404,65 € ako sumu pozostávajúcu zo sumy 108 € predstavujúcej zaplatený súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania a zo sumy 1 296,65 € predstavujúcej trovy právneho zastúpenia, podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1 331,47 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania vo výške 108 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 223,47 € (ktorá suma je výsledkom rozdielu medzi sumou, na ktorej náhradu vznikol navrhovateľovi titulom odmeny za účasť na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 16. 01. 2014 nárok a sumou, ktorej náhradu okresný súd titulom odmeny za účasť na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 16. 01. 2014 navrhovateľovi priznal), na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; tvrdenia odporcu, týkajúce sa odvolacej námietky odporcu vo vzťahu k cestovným náhradám ako súčasti celkovej navrhovateľovi priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, nepovažoval odvolací súd za opodstatnené, pretože odporca tieto svoje tvrdenia právne relevantným spôsobom nepreukázal. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 2 OSP. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu) priznaná podľa ust. § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 81,33 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 € a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 17,87 €; spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavujú sumu 107,24 €. O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Senát odvolacieho súdu rozhodol o veci pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné