Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/27/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814200050 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6814200050.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa B.. C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., I. H. XXXX/X, t. č. A., W. L. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Janou Ježinkovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Považskej Bystrici, Nám. Andreja Hlinku 29/34, 017 01, proti odporkyni B.. L. E., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., I. H. XXXX/ X, v konaní zastúpenú advokátom Mgr. Mariánom Jankovičom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Revúcej, Bernolákova 151/9, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému G. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ako rodičia, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/60/2014-267 z 17. 02. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov (výrok I.), na čas po rozvode zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľa (v ďalšom texte označený aj ako „otec“) (výrok II.), odporkyni (v ďalšom texte označená aj ako „matka“) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. výživné vo výške 50,- Eur mesačne (výrok III.), upravil styk odporkyne s maloletým dieťaťom na každý párny víkend od piatku od 16. hod do nedele do 19. hod. okrem víkendov osobitne upravených, cez letné prázdniny od 15. 07. od .9 hod. do 31. 07. do 19. hod. a od 15. 08. od 9. hod. do 31. 08. do 19. hod., cez jarné prázdniny od prvého dňa prázdnin od 9. hod. do tretieho dňa prázdnin do 19. hod., cez veľkonočné sviatky párny rok od Zeleného štvrtka od 9. hod. do Bielej soboty do 19. hod. a nepárny rok od Bielej soboty od 9. hod. do Veľkonočného pondelka do 19. hod., cez Vianoce párny rok 24. 12. od 9. hod. do 16. hod. a 28. 12. Od 9. hod. do 03.01.nasledujúceho roka do 19. hod. a nepárny rok od 24. 12. od 16. hod. do 30. 12. do 19. hod. (výrok IV.), odporkyňa je oprávnená prevziať maloletého v určený čas pred bytom navrhovateľa a po zrealizovanom styku v určený čas maloletého navrhovateľovi pred jeho bytom odovzdať (výrok V.), navrhovateľ je povinný maloletého na styk s odporkyňou pripraviť a tento styk odporkyni umožniť (výrok VI.), navrhovateľovi a odporkyni uložil povinnosť podrobiť sa poradenskému procesu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca (výrok VII.), ako aj povinnosť nahradiť štátu trovy konania, každému vo výške 230,31 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok VIII.); vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IX.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podal dňa 06. 01. 2014 návrh na rozvod manželstva a žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti synov, pochádzajúcich z manželstva, G. (v súčasnosti už dospelého) a maloletého G. tak, že rodičia budú zabezpečovať osobnú starostlivosť striedavo v dvojtýždňových intervaloch a deti si budú odovzdávať zakaždým v piatok v čase o 17. hod.; výživné navrhol neurčiť. S takýmto návrhom odporkyňa nesúhlasila, žiadala zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti s určením výživného od odporcu vo výške 150,- Eur mesačne a upraveným stykom pre navrhovateľa s maloletým dieťaťom v každú párnu sobotu v čase od 8. hod. do 17. hod., neskôr po vykonaní znaleckého dokazovania, s ktorým najprv nesúhlasila, pretože by aj tak vyšiel v jej neprospech, sa vyjadrila, že nech je maloletý zverený radšej do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ako do striedavej osobnej starostlivosti; inak zotrvala na návrhu zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca prispievať výživným po 150,- Eur mesačne. Na návrh matky koná aj Okresný súd Rimavská Sobota o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas do rozvodu manželstva jeho rodičov pod sp. zn. 7P/22/2014, ktoré nie je právoplatne skončené. Uznesením č. k. 7P/22/2014-31 zo dňa 27.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoP/22/2014-51 zo dňa 05. 05. 2014 súd predbežným opatrením upravil styk otca s maloletým G. tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým každý utorok a štvrtok od 16. hod. do 19. hod. a každý párny týždeň v roku v dobe od piatka od 16. hod. do nedele do 17. hod., pričom matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť, v určenom čase ho otcovi pred jej bytom odovzdať a otec je oprávnený styk s maloletým v určenom čase uskutočniť a zároveň je povinný maloletého matke vrátiť v určenom čase pred jej bytom. Takto bol upravený styk otca s maloletým G. počas školského roka. G. predbežným opatrením č. k. 7P/22/2014-75 zo dňa 30. 06. 2014 Okresný súd Rimavská Sobota upravil styk otca s maloletým počas letných prázdnin tak, že otec je oprávnený s ním sa stýkať od pondelka 14. 07. 2014 do nedele 20. 07. 2014, od pondelka 28. 07. 2014 do nedele 03. 08. 2014 a od pondelka 11. 08. 2014 do nedele 17. 08. 2014, od pondelka 25. 08. 2014 do nedele 31. 08. 2014 s tým, že otec si maloletého prevezme v určenom termíne v mieste bydliska matky vždy v pondelok o 7.30 hod. a odovzdá ho v určenom termíne matke vždy v nedeľu o 18. hod. v mieste jej bydliska. V rámci vykonávania dokazovania Okresný súd Brezno mienil nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie, či striedavá osobná starostlivosť, navrhovaná otcom je v prospech maloletého dieťaťa. Matka nesúhlasila s pribratím znalca z dôvodu traumatizácie dieťaťa na jednej strane a na druhej strane z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ktoré by bolo potrebné zaplatiť. Súhlasila s tým, aby dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti navrhovateľa, čo zdôvodnila tým, že „nemá peniaze na vyhadzovanie a aj tak by znalecký posudok nevyšiel v jej prospech“. Dodala, že sa maloletého G. vzdáva; otec súhlasil so zverením dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Keďže však súd potreboval preveriť bytové pomery otca dieťaťa, odročil pojednávanie na neurčito so žiadosťou kolíznemu opatrovníkovi o prešetrenie bytových pomerov otca maloletého; zistil, že otec má vytvorené výborné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletého syna. V priebehu vykonávania tohto dokazovania dňa 21. 07. 2014 matka písomne oznámila súdu, že prehodnotila svoj postoj, prekonzultovala vec so svojou matkou, ktorá jej prisľúbila finančné prostriedky na zaplatenie trov súvisiacich s pribratím znalca, ktorý by posúdil zverenie maloletého G. do osobnej starostlivosti otca, resp. matky, prípadne o posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Uznesením č. k. 8P/60/2014-169 zo dňa 17. 09. 2014 preto Okresný súd Brezno ustanovil znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinickej psychológie dospelých D.. H. E., ktorá dňa 02. 12. 2014 súdu doručila znalecký posudok č. 27/2014. V závere svojho posudku znalkyňa uviedla, že obaja rodičia vyjadrili pozitívny vzťah k maloletému, obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloletého, majú porovnateľnú mentálnu kapacitu, ich osobnostná štruktúra umožňuje maloletého stimulovať a obohacovať ho a formovať. Obaja rodičia sú na maloletého citovo naviazaní, až do súčasnosti ho obaja vychovávajú a dieťa má k nim obidvom pozitívny vzťah. Znalkyňa uvádza striedavú osobnú starostlivosť ako starostlivosť v záujme maloletého, pretože obaja rodičia majú pozitívny osobnostný a výchovný potenciál; rodičia však musia aktívne spolupracovať a konštruktívne komunikovať a v takom prípade existuje predpoklad vytvárania výchovnej harmónie v prospech a blaho maloletého. Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúce problémy vo vzájomných vzťahoch rodičov, nedostatok obojstrannej konštruktívnej komunikácie a ustrnutie v niektorých vzorcoch vnímania a reagovania odporučila znalkyňa nariadiť obidvoch rodičom absolvovať program rodinnej terapie a poradenstva v odbornom psychologickom pracovisku. V kontexte na závery znaleckého posudku otec požiadal o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, pretože obýva byt, ktorý je vzdialený od bytu matky cca 150 až 200 m a matka dieťaťa mu neumožňuje stretávať sa s dieťaťom mimo súdom určeného času a to ani cez Vianoce a Silvestra. Matka nekomunikovala s ním dokonca ani v prípade, keď sa dieťaťu stal úraz a on potreboval od nej kartu poistenca. Ak by nesúhlasila matka so zverením do striedavej osobnej starostlivosti, v takom prípade trval na zverení dieťaťa do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, pričom on matke zakazovať nebude stretnúť sa s dieťaťom, čo neplatí naopak, pretože sa mu stalo, že maloletý si u matky niečo zabudol v rámci upraveného styku, avšak matka potom, čo dieťa z bytu odišlo, mu už neotvorila. Matka nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou a v takom prípade súhlasila so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Zdôraznila, že znalkyňa neodôvodnila záver, prečo doporučuje striedavú osobnú starostlivosť; žiadala, aby dieťa vypočul súd, pričom názor dieťaťa ona rešpektovať bude. Zdôraznila, že dieťa pokiaľ je v jej starostlivosti, dosahuje vo všetkých predmetoch výborné výsledky, čo je výsledkom jej snažení. Dieťa vyžaduje sústavnú pozornosť, učiteľka mu stále píše poznámky, že má písať krajšie; ona mu zabezpečuje dôslednú starostlivosť pri príprave do školy, otec nie. Spochybnila schopnosť voziť dieťa do školy na 7.30 hod. a aj vyzdvihovať ho zo školy, keďže učí v C. a býva v A.; dieťa potrebuje chodiť na rehabilitácie, musí nosiť zubný strojček, čo otec sám nezvládne, keďže ani v minulosti si na takéto veci čas nenašiel. Pokiaľ by dieťa bolo zverené do jej starostlivosti, nepriala si, aby sa dieťa stýkalo s otcom v priebehu týždňa, lebo ho otec nepripraví na vyučovanie. Pokiaľ si dieťa niečo zabudlo v byte a ona ho vypravila na styk s otcom, konštatovala, že ona už nie je mu povinná otvárať dvere, resp. dvíhať mobilný telefón, pretože si nemá dieťa čo zabúdať. Vzhľadom na postoje obidvoch rodičov súd vypočul na pojednávaní dňa 17. 02. 2015 znalkyňu, ktorá podrobne uviedla postup, ako vyšetrovala účastníkov a ako vypracovala písomný znalecký posudok. K záveru, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého, došla na základe vyšetrenia, ktorým zistila tak vzťah maloletého k rodičom, ako aj obidvoch rodičov k maloletému. Osobnostné predpoklady na výchovu maloletého majú obidvaja jeho rodičia; v niečom má otec lepšie predpoklady a to najmä v tom, že má vnútorný pokoj a usmernenia. Matka je veľmi sústredená na poriadok, presnosť, prísnosť, uniká jej podstata výchovy a to je vzťah a láska. Aj pri výsluchu na pojednávaní sa sústredila nie na vzťah k maloletému, ale na to, aby vyjadrila negatíva maloletého, jeho chyby, ktorých sa dopúšťa pri styku s otcom. Neochota rodičov maloletého komunikovať je zrejme dôsledkom toho, že zabudli na to, že ide o maloletého a nie o nich dvoch. U matky uniká rola rodiča, sústreďuje sa na hľadanie chýb u otca maloletého, znepríjemňuje aj radostný zážitok maloletého s otcom. Z tohto dôvodu odporučila obidvom rodičom absolvovať program rodinnej terapie a poradenstva v odbornom psychologickom pracovisku a v prípade, že nedôjde k zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi, striedavá osobná starostlivosť nie je namieste. V prípade, že matka nechce, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, znalkyňa odporučila dieťa zveriť do starostlivosti otca. U matky zistila prejavy nezrelosti, infantilné úzkostné zameranie osobnosti (keď nebude tak ako ona chce, tak chce, aby dieťa bolo u otca); toto je prejavom nezrelosti osobnosti matky. Znalkyňa zdôraznila, že povahové vlastnosti dospelých sú trvalé, môžu sa zmeniť, ale na to je potrebnej veľa ochoty, trpezlivosti a chcenia. Doporučila rodinnú terapiu pre obidvoch rodičov maloletého, ktorá môže prispieť k ich osobnému rastu, pričom môžu nastať prípadne pozitívne zmeny. Pokiaľ rodičia začnú pokojne bez napätia komunikovať ohľadom školy, zdravia dieťaťa, bude to len v jeho prospech. Neodporučila vypočúvať dieťa na pojednávaní, pretože to preň bude stres a v budúcnosti veľká ťarcha, keďže súd musí rozhodnúť, či bude zverený matke alebo otcovi, dieťa by si mohlo vyčítať, že súd rozhodol na základe jeho výpovede. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd manželstvo účastníkov rozviedol ako nefunkčné vzhľadom na rozdielnosť ich pováh, názorov a záujmov. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd vyhodnotil skutočnosti dôležité pre rozhodnutie: G. má 8,5 roka, v školskom roku 2014/2015 navštevuje tretí ročník Základnej školy v A., so školou má len bežné výdavky, necestuje, stravuje sa v školskej jedálni, za stravu mesačne zaplatí 25,- Eur, školskú družinu nenavštevuje, za výtvarný odbor na umeleckej škole ročne platí za materiál 20,- Eur a mesačný poplatok 5,- Eur. Okresný súd Rimavská Sobota v spojení s rozhodnutím krajského súdu predbežným opatrením odovzdal maloletého do starostlivosti matky a upravil styk otca počas školského roka a následne ďalším uznesením upravil styk otca s maloletým počas letných prázdnin tak, že si rodičia dieťa striedali v týždňových intervaloch. Pri pohovore kolízneho opatrovníka s maloletým dieťaťom dňa 27. 06. 2014 okrem iného dieťa uviedlo, že k otcovi chodí utorok, štvrtok a každý druhý týždeň od soboty do nedele, u otca sa hrajú, má u neho vtáčika, chcel by byť u otca trošku dlhšie. V rozhovore so znalkyňou o stretávaní sa s otcom bol vo vyjadreniach úsporný až vyhýbavý, samostatne o dianí v rodine nedokázal hovoriť, z jeho odpovedí vyplynulo, že má rád obidvoch rodičov. Keďže otec sa na čas po rozvode domáhal zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasila, súd musel v zmysle zákonných ustanovení skúmať, či by striedavá osobná starostlivosť bola v záujme maloletého. Znalkyňa striedavú osobnú starostlivosť posúdila ako starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa, pretože obidvaja rodičia majú pozitívny osobnostný a výchovný potenciál, podmienila to však ich aktívnou spoluprácou a konštruktívnou komunikáciou, čo vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúce problémy vo vzájomných vzťahoch rodičov nepovažovala bez absolvovania programu rodinnej terapie a poradenstva v odbornom psychologickom pracovisku za aktuálne. Súd vyhodnotil vzhľadom na absenciu komunikácie medzi rodičmi zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov ako starostlivosť v neprospech maloletého, pretože by bol vystavený stresu, lebo matka uplatňuje konfrontačnú stratégiu, je veľmi sústredená na poriadok, presnosť, prísnosť, pričom sa nesústreďuje na vzťah k maloletému, ale na to, aby vyjadrila negatíva, jeho chyby, ktorých sa dopúšťa pri styku s otcom. Súd preto na čas po rozvode zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, pričom vychádzal zo zistených skutočností, týkajúcich sa osobností rodičov maloletého, otec je podľa znaleckého dokazovania osobnosťou s miernou prevahou introverzie, s diferencovanou a na záťaž odolnou emotivitou, dokáže aktívne zvládať a prekonávať negatívne citové reakcie, je primerane citlivý, empatický, cieľavedomý a sebestačný so zmyslom pre poriadok a povinnosti, v jednaní je kultivovaný, trpezlivý, pomerne priamy a otvorený, dokáže vytvárať a udržiavať dobré medziľudské vzťahy, má dostatok sebadôvery, sociálnej prispôsobivosti a potenciálne dobrý náhľad na seba v kontexte interpersonálnych vzťahov. Osobnosť matky je s miernou prevahou extroverzie, s labilnejšou, menej zrelou a na záťaž menej odolnou emotivitou, t. č. sú u nej v popredí úzkostnosť, náladovosť, nepokoj, obavy, zvýšená dráždivosť, ľahko na ňu doliehajú vonkajšie stresy, ťažšie si udrží psychickú rovnováhu, prítomné sú u nej vnútorné konflikty, ktoré popiera, navonok ich málo efektívne kontroluje a reguluje. Pri vysokej kontrole ega, sklone k perfekcionizmu, vysokej kritike a sebakritike to zvyšuje vnútornú tenziu a tým aj možnosť korekcie vlastného správania. Následne prežíva pocity menejcennosti, nespravodlivosti, znižuje sebahodnotu, sebaúctu. To sa odráža aj v interpersonálnych situáciách, kedy napriek extroverzii reaguje uzatváraním sa, nedôverčivosťou, vzťahovačnosťou, izolovaním sa a určitým cynizmom, to ovplyvňuje sociabilitu, všeobecne i schopnosť prispôsobenie sa realite. Domnelé alebo skutočné previnenia voči nej ťažko odpúšťa, v jej prostredí je maloletý nadlimitne zaťažený, snaží sa minimalizovať prípadný nesúlad medzi svojimi postojmi a názormi. Súd vyhodnotil aj z celkového správania sa matky v priebehu konania, že matka sa správa ako trucovité dieťa a nie ako zodpovedný rodič. Otec má lepšie predpoklady v tom, že má vnútorný pokoj a usmernenie. Pri striedavej osobnej starostlivosti prechod a separácia dieťaťa od matky k otcovi a naopak, návrat od jedného rodiča k druhému majú byť kontinuálne, založené na dôvere, neohrozujúce, nestresujúce, netraumatizujúceho odovzdávania dieťaťa. Rodiča sa potrebujú učiť prispôsobovať sa potrebám dieťaťa, nie je úlohou dieťaťa prispôsobiť sa potrebám rodičov, keďže na to nie je potrebne zrelé. Rodičia sa musia naučiť navzájom kooperovať. Striedavá osobná starostlivosť „sťahovanie sa z domova matky do domova otca a naopak“ musí byť starostlivosť vážená a obidvaja rodičia musia byť na ňu dôkladne pripravený. O striedavej osobnej starostlivosti možno uvažovať za splnenia zákonom ustanovených podmienok vtedy, ak má dieťa možnosť prežívať pozitívnu skúsenosť zo vzájomnej kooperácie a komunikácie rodičov a ak obaja rodičia zodpovedne dodržiavajú stanovené pravidlá a podmienky. Medzi rodičmi kooperácia a produktívna komunikácia absentuje. Záujmom maloletého je nepochybne, aby bol v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v jeho živote a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloletého predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale aj imateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. Podľa názoru okresného súdu je otec vhodnejším na výchovu a starostlivosť dieťaťa, dokáže mu zabezpečiť zdravší a všestrannejší vývoj. Vzhľadom na zistené pomery maloletého a obidvoch rodičov súd uložil matke povinnosť prispievať výživným vo výške 50 Eur mesačne; vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z možností a schopností obidvoch rodičov s prihliadnutím na ich ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Marekovi, nar. 19. 04. 1996, študujúcemu na vysokej škole a bývajúcemu na internáte. Súd konštatoval, že maloletého G. nevypočúval, lebo tak urobil už kolízny opatrovník a jeho názor zisťovala aj znalkyňa. Na pojednávaní dňa 17. 02. 2015 matka nielen navrhla vypočuť maloletého, ale aj zabezpečila jeho prítomnosť z vlastnej iniciatívy. Súd zamietol návrh na výsluch dieťaťa aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané znalkyňou, že aj pri psychologickom vyšetrení sa dieťa úzkostne vyhýbalo povedať niečo v prospech matky alebo otca, jeho výsluch bol pre neho neúmernou záťažou, pretože by v podstate rozhodovalo o tom, či bude pri matke alebo pri otcovi; v budúcnosti by to mohla byť pre neho priveľká ťarcha a mohlo by si vyčítať, že súd rozhodol tak alebo onak na základe jeho výpovede. V konaní bol zisťovaný názor dieťaťa; v konečnom dôsledku však v zmysle Zákona o rodine posúdenie záujmu maloletého prináleží súdu. Úlohou súdu je korigovať predstavy a názory dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie. Nemožno pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne len názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti. Práve prihliadnuc na všetky skutočnosti, ktoré vyšli za konania najavo, súd považoval zverenie maloletého do starostlivosti otca za rozhodnutie, ktoré je v najlepšom záujme dieťaťa. Súd upravil styk matky, ktorej maloletý nebol zverený do starostlivosti tak, aby mala možnosť aj ona na výchovu maloletého pôsobiť, pretože úloha obidvoch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a po rozpade rodiny je potrebné, aby maloleté dieťa udržiavalo kontakt s obidvomi svojimi rodičmi.. Styk matky s maloletým mienil súd upraviť tak, ako bol predbežným opatrením upravený styk otca s maloletým a to aj na pracovné dni v utorok a štvrtok; toto však matka odmietla. Preto súd tento styk upravil iba na každý párny víkend od piatku od 16 hod. do nedele do 19. hod. a na polovicu prázdnin (letné prázdniny, jarné prázdniny) a sviatkov (veľkonočné sviatky, Vianoce a Nový rok). Vzhľadom na závery znaleckého posudku tak ohľadom maloletého ako aj obidvoch jeho rodičov (vplyvom dlhšie trvajúcich konfliktov medzi rodičmi a v poslednom roku aj bojom o neho prejavili u maloletého známky neurotickej symptomatológie neurotického vývinu, známky úzkosti, napätia, neistoty, obavy o život rodičov, strach zo samoty atd.) súd považoval za potrebné uložiť rodičom výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa poradenskému procesu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca. Rodičia maloletého, ak im záleží na dieťati a na tom, aby predišli alebo zabránili negatívnemu dopadu vzájomných konfliktov naň, by sa mali naučiť urovnať si svoj vzájomný partnerský vzťah a komunikáciu. Obidvaja rodičia sa potrebujú učiť prispôsobovať sa potrebám maloletého, ktorého prvoradou potrebou je mať obidvoch rodičov bez ohľadu na to, či žijú spolu alebo nie. Rodičia sa musia naučiť navzájom kooperovať, konštruktívne komunikovať, aby dieťa vedelo, že aj po rozvode manželstva oni zostali jeho plnohodnotnými rodičmi. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. súd uložil povinnosť zaplatiť odmenu a náhradu znalkyni za vypracovanie písomného znaleckého posudku, priznanú vo výške 422,62 Eur, ako aj za účasť na pojednávaní dňa 17. 02. 2015 vo výške 38 Eur, čo je spolu 460,62 Eur, obidvom rodičom, ktorí sú majetní, zárobkovo činní a nebol u nich daný dôvod na oslobodenie od súdnych poplatkov, a to každému v jednej polovici, to je po 230,31 Eur. Podľa § 144 O. s. p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka a to proti výroku II, III, IV, V, VI a VII z dôvodu § 205 ods. 2 písm. b), c), d) O. s. p.. Žiadala, aby krajský súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie predovšetkým za účelom zistenia názoru maloletého k celej veci, prípadne, ak bude považovať vec z hľadiska vykonania dokazovania za dostatočnú, aby zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v odvolaním napádaných výrokoch tak, že na čas po rozvode zverí maloletého XXX do jej osobnej starostlivosti, otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého 150 Eur mesačne a upraví mu styk s maloletým XX.na každý párny víkend od piatku od 16. hod. do nedele do 19. hod. okrem víkendov osobitne upravených, cez letné prázdniny od 15. 07. od 9. hod. do 31. 07. do 19. hod. a od 15. 08. od 9. hod. do 31. 08. do 19. hod., cez jarné prázdniny od prvého dňa prázdnin od 9. hod. do tretieho dňa prázdnin do 19. hod., cez veľkonočné sviatky párny rok od Zeleného štvrtka od 9. hod. do Bielej soboty do 19.00 hod., v nepárny rok od Bielej soboty od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., cez Vianoce párny rok 24. 12. od 9.00 hod. do 16.00 hod. a 28. 12. od 9.00 hod. do 03.01.nasledujúceho roka do 19.00 hod. a nepárny rok od 24. 12. od 16.00 hod. do 30. 12. do 19.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme v určený čas pred bytom matky a po zrealizovanom styku v určený čas dieťa odporkyni pred jej bytom odovzdá a matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a tento styk otcovi umožniť. V odvolaní zdôraznila, že v priebehu konania sústavne poukazovala na to, že otec v čase, keď sa dieťa u neho nachádza, zanedbáva prípravu na vyučovanie, dieťa sa vracia k nej nepripravené, nemá napísané úlohy, ak úlohy napísané má, sú v nich chyby, teda ona musí opätovne prekontrolovať jeho prípravu do školy, doplniť úlohy, stáva sa, že vo večerných hodinách musia úlohy písať. Ona v priebehu celého súdneho konania nesúhlasila so striedavou starostlivosťou, čo jasne súdu dala najavo, pretože podľa nej pri striedavej osobnej starostlivosti by sa o maloletého starala len ona. Preto aj prehlásila na pojednávaní, že nech je teda dieťa radšej zverené otcovi; napriek tomuto vyjadreniu však trvala na zverení jej. Nemožno jej uprieť maximálnu starostlivosť o dieťa, venuje mu všetok voľný čas, dôsledne ho pripravuje na vyučovanie, čo nikto nespochybnil, ani otec dieťaťa. Pôvodne nesúhlasila s pribratím znalca z dôvodu možnej traumatizácie dieťaťa znaleckým dokazovaním ako aj z finančných dôvodov, svoje stanovisko však prehodnotila potom, čo jej matka prisľúbila finančné prostriedky na zaplatenie znaleckých trov. Vypracovaný znalecký posudok ona považuje za neobjektívny a neúplný, pretože sa v ňom vyskytujú viaceré chyby, ktoré vytkla znalkyni prítomnej na pojednávaní. Znalkyňa sa nezaoberala dôsledne otázkou, ktorému z rodičov by malo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti; jednoducho skonštatovala v záveroch znaleckého posudku, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov je v záujme maloletého dieťaťa. Znalkyňa nepristupovala rovnako k obom rodičom; vykonala test agresivity len u odporkyne (mienila ho vykonať iba u matky, pretože si chcela zistiť alebo podporiť niektoré iným spôsobom zistené skutočnosti). Znalkyňa sama pripustila chyby v znaleckom posudku vytknuté matkou dieťaťa. Keďže ani zo znaleckého posudku nevyplýva, že by striedavá starostlivosť rodičov bola riešená v rámci psychologického vyšetrenia s maloletým, z týchto dôvodov navrhla súdu vypočuť dieťa, ktorého účasť v čase pojednávania zabezpečila. Napriek tomu sudkyňa sa rozhodla dieťa nevypočuť z dôvodov, aby si dieťa v budúcnosti nevyčítalo dôsledky svojej výpovede; podľa jej názoru si to isté môže dieťa vyčítať aj na základe svojho vyjadrenia u psychologičky; podľa nej psychologička neodporučila výsluch dieťaťa na pojednávaní, lebo mala obavy, že by dieťa mohlo vypovedať niečo úplne iné, ako bolo uvedené v znaleckom posudku. K dezinterpretácii určitých skutočností pritom mohlo v znaleckom posudku s najväčšou pravdepodobnosťou aj dôjsť, pretože znalkyňa sama uviedla, že výpovede účastníkov aj maloletého dieťaťa pri ich výsluchoch si nenahrávala a robila si z ich výpovedí len poznámky. Dieťa by podľa názoru matky nebolo vôbec traumatizované tým, keby sa ho sudkyňa citlivým spôsobom opýtala len za prítomnosti odborníkov v danej veci (znalkyni i kolízneho opatrovníka), s kým chce byť v osobnej starostlivosti, ak by len táto otázka prichádzala do úvahy, resp. či rozumie striedavej osobnej starostlivosti a jeho vyjadrenie k nej. Keďže dieťa doma stále vyjadrovalo názor, že chce bývať s ňou a nie s otcom, vysvetľovala mu, že na súde môže povedať, ako to chce v budúcnosti a dieťa s tým súhlasilo, že na súd pôjde a všetko povie. Podľa názoru odvolateľky je nevyhnutné zisťovať u maloletého dieťaťa prianie, s kým chce byť, pričom poukázala na aktuálnu judikatúru českých súdov. Konštatovala traumatizovanie dieťaťa 8 hodinovými testami u znalkyne, pričom ale na druhej strane súd nepripustil niekoľko minútový výsluch dieťaťa na zistenie jeho názoru. Nevyslúchnutie dieťaťa spôsobilo neobjektívne zistenie vôle maloletého, ku ktorému z rodičov viac inklinuje a ktorému z rodičov by malo byť zverené. Zdôraznila, že dieťaťu venuje maximálnu starostlivosť, možno až prehnanú, s cieľom naučiť ho zodpovedne si plniť všetky, nielen školské povinnosti, s cieľom vypestovať u maloletého zodpovednosť k plneniu si úloh, ako i doviesť ho k určitej samostatnosti; naproti tomu otec maloletého dieťaťa prejavil benevolentnejší prístup k plneniu úloh, ktoré sú na maloletého kladené, súhlasí s tým, aby navštevovalo školskú družinu, čím fakticky presúva určitú časť starostlivosti o maloletého na školu. Nesúhlasila so záverom znalkyne, že matke uniká podstata výchovy (vzťah a láska) v dôsledku vyžadovania poriadku a presnosti; spochybnila závery posudku vo vzťahu ku striedavej starostlivosti, ako aj vo vzťahu hodnotenia rodičov (menej pozitívnych hodnotení matky oproti otcovi); v záujme maloletého nie je zmena prostredia, v ktorom vyrastalo, na ktoré je zvyknuté, nebude môcť chodiť do záhrady, pretože záhrada patrí jej, stratí kontakt so starším s bratom, ktorý z internátu k otcovi chodí minimálne. Poukázala na dôvody rozpadu manželstva okrem iného aj v dôsledku nevery zo strany otca, pričom ona kvôli deťom urobila pre záchranu vzťahu všetko, čo sa dalo. Súd nevzal do úvahy, že o deti sa starala predovšetkým ona, zatiaľ čo otec sa chodil bicyklovať s kamarátmi a frajerkou a keď bol doma, väčšinu času trávil pri počítači. Celý rok 2013 sa synovi nevenoval, celé víkendy nebol doma, v školských povinnostiach sa mu venovala hlavne ona. Poukázala na to, že jej na dieťati záleží a preto sa stane, že občas aj vybuchne a kričí, keď chce, aby sa dieťa učilo; keby jej na ňom nezáležalo, tak by ho už 3. januára 2014, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, dala otcovi. Spochybnila schopnosť otca dieťa ráno odprevádzať do školy, keďže tak nerobil doposiaľ, ako aj to, že dieťa dá do školskej družiny, pretože vo štvrtom ročníku už školská družina nie je; pokiaľ dieťa bývalo v družine, odchádzalo medzi poslednými, keď sú už deti v zbernej triede; v minulosti otec pre dieťa nechodieval medzi 14. a 15. hodinou, ako to chce robiť teraz; pracovný čas majú s otcom rovnaký, pričom jej zamestnávateľ vychádzal v ústrety ohľadom dodržiavania pracovného času kvôli maloletému dieťaťu. Poukázala na to, že otec pochádza z G. nad F., v A. nemá nikoho, kto by mu s dieťaťom v prípade potreby pomohol; ona má v A. svoju mamu aj sestru, ktoré jej vedia pomôcť s dieťaťom, keď je choré, mama ho nosí do výtvarnej. Matka sa odvolala aj proti výroku rozsudku (VII.), ktorým súd uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa poradenskému procesu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca napriek tomu, že sama znalkyňa na pojednávaní uviedla, že na základe výsledkov vyšetrení povahových vlastností matky a jej neochoty nič na sebe zmeniť a mať nadhľad, nevidí pozitívny efekt takejto rodinnej terapie, pretože skutočne nevidí dôvod takejto terapii sa podrobiť. Poukázala aj na príhodu, keď po ukončení pojednávania dňa 17. 02. 2015 po vyjdení účastníkov z pojednávacej miestnosti povedala synovi, že bude bývať u otca, tento sa rozplakal. Keď sa k nemu sklonil otec, syn ho odtisol so slovami, nechcem ťa, choď preč, čím jasne vyjadril svoj názor, že u neho bývať nechce. Od tohto pojednávania dieťa stále opakuje, že chce bývať s matkou, že k otcovi bývať nepôjde. Toto sústavne hovorí aj otcovi, ten mu však vraví, že musí. Vôbec ho netrápi, že dieťa k nemu ísť nechce. Otec sa k odvolaniu matky vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu; žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne a právne správny v plnom rozsahu potvrdiť. Matka dieťaťa počas celého konania namietala a spochybňovala výkon rodičovských práv otcom, nesúhlasila so striedavou starostlivosťou, obmedzovala stretávanie sa dieťaťa s otcom, využívala všetky možnosti jej postavenia preferenčného rodiča na formovanie názorov dieťaťa proti otcovi a zamerala sa aj na budovanie emocionálnej závislosti na nej. Toto konanie bolo dostatočným spôsobom ozrejmené aj v konaní vypočutou znalkyňou, ktorá svoje závery uvedené v posudku dostatočne logicky vysvetlila aj na pojednávaní a skutočné problémy vo výchove, starostlivosti a v rodine pomenovala tak na strane matky, ako aj otca. Pokiaľ matka vytýka znalkyni rozdielne postupy pri vykonaní znaleckého dokazovania, znalkyňa na pojednávaní dostatočne ozrejmila dôvody a postupy, ktoré sú popísané na strane 6 a 7 rozsudku. Znalecká činnosť je odbornou činnosťou a matka nedisponuje potrebnými vedomosťami a znalosťami na to, aby o spôsobe jej vyšetrovania a použití testov mohla diskutovať na odbornej úrovni. Vyjadrenia matky vo vzťahu k starostlivosti o deti evokujú presne zistenia znalkyne, že matka, ktorá sa vždy obetuje pre rodinu (jej optikou), vyžaduje za to vďačnosť. Záver znalkyne bol vyhodnotením správania sa matky jednak pred znalkyňou a jednak pred súdom na pojednávaní; znalecký posudok bol len jedným z dôkazných prostriedkov. Odvolanie matky v podstate považuje otec za vyhrážanie, o čo všetko dieťa príde tým, že bude v starostlivosti otca, akoby matka zabúdala, že má upravené stretávanie s dieťaťom a že otec môže zabezpečiť rovnaký komfort trávenia času s dieťaťom ako matka. Otec spochybnil aj otázku vyjadrenia ohľadom plnenia si vyživovacej povinnosti voči dieťaťu; on si túto povinnosť plnil, skutočnosť, že matka si pod plnením vyživovacej povinnosti predstavuje len zaslanie finančných prostriedkov na účet matky, otec neovplyvní. Tiež spochybnil aj vyjadrenia v odvolaní ohľadom pomoci jeho rodiny, pretože jeho matka v minulosti opakovane pricestovala z G. nad F. a je pripravená kedykoľvek so starostlivosťou o maloleté dieťa pomôcť aj v súčasnosti. Matka dieťaťa buduje závislosť dieťaťa na svojej osobe, obmedzuje jeho kontakt s rovesníkmi mimo školy a rovnako aj s otcom, čo je pre dieťa nebezpečné. Príliš majetnícky vzťah matky k dieťaťu preukázateľne obmedzuje ďalší vývoj dieťaťa. Majetníctvo a závislosť môže viesť v budúcnosti k sociálnej izolácii dieťaťa, kedy dieťa bude mať problém s adaptáciou sa v prostredí. Naviac, čo bolo u matky jednoznačne preukázané, za svoju starostlivosť požaduje vďačnosť dieťaťa, pričom ak nie je rešpektovaná jej predstava o vďačnosti, vytvára to u nej pocit frustrácie a agresivity. Otec nespochybnil, že matka má rada obidve ich deti, ani to, že by dieťa malo byť v kontakte s matkou, ale zároveň je presvedčený, že rodičmi sú obidvaja a výkon ich práv má byť rovnocenný a rovnomerný, čo matka nedodržiavala a nerešpektovala; úpravu styku, ktorá je pre ňu nepostačujúca, navrhuje vo vzťahu k otcovi, pre ktorého má byť postačujúca. Otec sa mienil podieľať na výchove maloletého dieťaťa prostredníctvom jeho styku s maloletým dieťaťom, pričom by bolo zverené do výchovy a opatery matke, avšak táto nepripustila akúkoľvek možnosť rozšírenia stretávania, nedovolila dieťaťu, aby za ním prišlo počas Vianoc pre darčeky, pretože nebol deň určený na stretávanie, nepustila ho k nemu na Mikuláša, nedovolila mu tráviť s ním jarné prázdniny, nedvíhala telefón, odmietala komunikovať o potrebách dieťaťa, vyhadzovala veci, ktoré mu kúpil a ponižovala ho pred synom. Až takýto jej rigidný prístup možnosti realizácie styku viedol otca k požiadavke na striedavú starostlivosť a následne na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti. Úpravu styku matky s dieťaťom on chápe ako úplné minimum, ktoré je výsledkom prejavov správania sa oboch rodičov, nebude dieťaťu brániť chodiť za ňou, kedy bude chcieť, i keď už teraz vie, že pokiaľ by k tejto situácii došlo, matka využije jeho ústretovosť proti nemu a bude dieťaťu vysvetľovať, že on sa o dieťa nevie a nechce starať. V súčasnosti matka obmedzuje jeho styk s dieťaťom aj napriek rozhodnutiu súdu, eliminuje možnosť jeho starostlivosti a výchovy, jej správanie je aj naďalej detinské a malicherné. Pokiaľ v závere odvolania popisuje situáciu, ktorá nastala po vyhlásení a odôvodnení rozsudku, pre správanie matky značne skráteného s odkazom na písomné jeho vyhotovenie, jej opis je značne skreslený. Práve matka pri kontakte so synom, sediacim na chodbe súdu, mu oznámila, že sa môže pobaliť a ísť k otcovi, a že s ňou už byť nemôže. Reakcia dieťaťa bola potom úplne normálna, keď reagovalo plačom a podráždením. O dve hodiny neskôr si ho v rámci upraveného styku vyzdvihol a strávil s ním celé popoludnie, kedy mu vysvetlil, čo sa v R. vlastne stalo a že je všetko v poriadku a nie je dôvod čohokoľvek sa báť, pričom práve syn sa uisťoval, že bude s otcom. Tiež vravel, že má mamu rád a nechce, aby sa na neho hnevala. Správanie sa dieťaťa je presným opisom jeho snahy vyhovieť matke tak, ako to opísala znalkyňa a určite nie je vhodné, aby matka budovala závislosť dieťaťa na svojej osobe. Konajúci súd mal možnosť vizuálneho, verbálneho i osobného kontaktu s účastníkmi konania - rodičmi maloletého dieťaťa; sudkyňa mohla sledovať reakcie, vyjadrenia, správanie sa na pojednávaní, výpovede, ich obsahy ako aj nonverbálne prejavy, ktoré tiež prispievajú k utváraniu si názoru a obrazu o predmete konania. Vo veci starostlivosti súdu o maloletých je nevyhnutným predpokladom citlivé vnímanie prejavov rodičov; zároveň môže byť správanie sa účastníkov pred súdom i vodítkom pri rozhodovaní súdu. Súd rozhodol správne a v zmysle zákona, sledujúc najlepší záujem dieťaťa, rešpektujúc článok 12 Dohovoru a v súlade s ustanovením § 100 ods. 3 O. s. p., kde bol názor dieťaťa prezentovaný jeho zástupcami; súčasťou spisu je niekoľko správ o ňom, aj vyjadrenie pred znalkyňou. Otec bol už v prvostupňovom konaní proti výsluchu dieťaťa pred súdom, na tomto trvá aj naďalej; s ohľadom na výsledok znaleckého dokazovania, prejavy správania sa matky a s ohľadom na vyslovený názor maloletého namietol, že by toto malo byť vadou v konaní. Odvolací súd by mal pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia rovnako ako prvostupňový súd prihliadať predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa a zodpovedať otázku, či je v záujme dieťaťa vychovávať z neho hysterické, úzkostné dieťa, ktoré sa bojí prejaviť radostné prežívanie s akoukoľvek inou osobou mimo matky, ktoré sa bude mimovoľne podrobovať matke, osvojovať si jej prehnané reakcie, podstupovať nadmernú psychickú záťaž a pociťovať prehnanú zodpovednosť pri plnení si svojich povinností, alebo z neho bude úplne normálne a veselé dieťa, tráviace čas vo svojej škole či mimo školy s priateľmi, ktoré sa bude vedieť samo rozhodovať a kreovať si vlastné názory bez strachu o to, akým spôsobom to robí a s kým a kde sa raduje, a či sa o zážitky s otcom môže s niekým podeliť; a či sa nebude báť ktorémukoľvek z rodičov oznámiť bežnú dvojku či neúspech v škole alebo v živote. Krajský súd, ako súd odvolací, (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov: Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním rodinných a sociálnych pomerov účastníkov, kde otec vytvoril pre maloletého prijateľné podmienky na bývanie bez nutnosti zmeniť základnú školu, ktorú navštevuje. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ako aj pri úprave styku, súd vychádzal z výsluchu účastníkov (rodičov i kolízneho opatrovníka), listinných dokladov (správy zo základnej školy, zo zamestnania, z obce), ako aj zo znaleckého dokazovania, kde psychologička v znaleckom posudku vyhodnotila osobnosti rodičov, maloletého dieťaťa, ich vzájomný vzťah ako aj vzťah k maloletému dieťaťu a vzhľadom na antagonistický postoj rodičov, resp. matky voči otcovi odporučila ďalší postup súdu; súd toto odporučenie akceptoval, keď uložil rodičom povinnosť podrobiť sa poradenskému procesu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca. V zmysle platnej právnej úpravy - § 113 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Vzhľadom na to je súd povinný v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa vždy upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom vychádza najmä z ustanovení § 24 a § 25 Zákona o rodine. O úprave rodičovských práv a povinností manželov do ich rozvodu môže rozhodnúť súd podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine na základe príslušnosti, určenej podľa § 88 ods. 1 písm. c) O. s. p. (v prejednávanom prípade o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu rozhoduje Okresný súd Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 7P/22/2014, ktoré nie je doposiaľ skončené). Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine súd v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a zverí maloleté dieťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a podobne) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a podobne), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, bytové pomery rodičov, hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a podobne). Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza súd najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa; nie je vylúčené ani znalecké dokazovanie, ktoré by však malo byť len krajnou možnosťou, keďže vo väčšine prípadov negatívne vplýva na maloleté dieťa. Súd zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Súd pritom dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého rodiča, ktorému dieťa nebude zverené, na pravidelné informovanie o dieťati. Súd prihliadne aj na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovnú schopnosť a zodpovednosť rodiča, stabilitu budúceho výchovného prostredia, na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom, na citové väzby voči súrodencom, prarodičom a ďalším príbuzným, ako aj na hmotné zabezpečenie zo strany rodiča, vrátane bytových pomerov. Súd vždy zoberie do úvahy, kto sa dosiaľ okrem riadnej starostlivosti o dieťa staral o jeho výchovu zo stránky citovej, rozumovej a mravnej. So zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd môže maloleté dieťa vypočuť, pričom jeho názoru venuje náležitú pozornosť. Rodičia často navrhujú, aby sa dieťa samo rozhodlo, u koho by chcelo po rozvode manželstva rodičov zostať. U tohto dieťaťa však môže dôjsť ku konfliktu lojality a dieťa prežíva ešte väčší stres, než ktorý má zo samého rozvodu svojich rodičov, preto k výsluchu maloletého dieťaťa v dokazovaní by sa nemalo pristupovať v prípade, ak ide o maloleté dieťa nižšieho veku a ak to nie je nevyhnutné. Názor maloletého dieťaťa, ktoré je v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkom konania a je zastúpené kolíznym opatrovníkom, ustanoveným podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, môže súd podľa § 100 ods. 3 O. s. p. zisťovať aj prostredníctvom tohto orgánu sociálno-právnej ochrany detí, ale i výsluchom maloletého dieťaťa bez prítomnosti rodičov. Postupuje pritom podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine; maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach, týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Cieľom tohto ustanovenia, ktoré vychádza z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy, ale aj ako aktívny účastník výchovného procesu; toto stanovisko je zdôraznené aj tým, že mu zákon nepriznáva len práva, ale ukladá aj povinnosti (§ 43 ods. 2 a 3 Zákona o rodine) a to v širšom rozsahu, než to bolo v minulosti. S právom dieťaťa korešponduje povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti; takáto pozornosť však musí nájsť aj svoje vyjadrenie v praxi, čo znamená, že rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či je mu vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. Pokiaľ sa týka inštitútu striedavej osobnej starostlivosti, zavedenú zákonom č. 217/2010 Z. z. do rodinného práva, kedy ide o pravidelné striedanie miesta pobytu dieťaťa, kde zákon neurčuje dĺžku doby, počas ktorej by malo byť dieťa u každého z rodičov a jej určenie ponecháva na úvahe súdu, ide o prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, zohľadňujúci právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvomi rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu dieťaťa, prispieva k citovanej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí; striedavá osobná starostlivosť však nie je vhodná pre každé dieťa ani pre každého rodiča. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach, súvisiacich so školskou dochádzkou aj s mimo školskými aktivitami a záujmami. Dieťa by striedaním osobnej starostlivosti nemalo meniť okruh kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Preto je pre rozhodnutie rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk rodičov; zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude vhodná, pokiaľ rodičia bývajú v iných mestách, resp. vzdialených mestských častiach. Rodič, ktorý so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu. Pritom záujem dieťaťa je potrebné chápať čo najextenzívnejšie; v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva, uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje boj o dieťa, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča trýzniť druhého rodiča prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súd má možnosť využívať prostriedky, poskytované Zákonom o rodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môže postihovať toho z rodičov, či už má zámer alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. 11. 1989, vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Rodičia, alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa; základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Záujem dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Nesúhlas niektorého z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa; ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas, spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky z 23. 02. 2010, sp. zn. III.ÚS 1206/09). I keď sa pri rozvode manželstva vždy rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (v prípade, že nie je zverené do striedavej osobnej starostlivosti), zákonná úprava má zabrániť jednak tomu, aby dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu druhého rodiča a jednak tomu, aby druhý rodič stratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa (§ 24 ods. 5 Zákona o rodine). S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch rozsudku za správne. So všetkými skutočnosťami, uvádzanými odvolateľkou, sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukázala v odvolaní matka. Zverenie maloletého Mateja do osobnej starostlivosti otca je vzhľadom na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj so závermi znaleckého posudku a výsluchu znalkyne na pojednávaní pred súdom rozhodnutím, ktoré korešponduje s najlepšími záujmami maloletého dieťaťa. Na návrh matky Okresný súd Rimavská Sobota upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas školského roku ako aj počas školských prázdnin; v reálnom živote tak účastníci konania mali možnosť realizovať oddelený spôsob života a starostlivosť o maloleté dieťa. Ako vyplynulo z ich výsluchu, matka umožnila otcovi styk len v čase striktne vymedzenom súdnym rozhodnutím; otec deklaruje svoju ochotu umožniť matke stretávať sa s dieťaťom podľa záujmu maloletého dieťaťa, resp. matky a nielen podľa súdneho rozhodnutia. Rodičia maloletého dieťaťa bývajú vo vzdialenosti cca 200 m v jednom meste. V prípade rozumnej komunikácie prichádza do úvahy výchova maloletého dieťaťa, ktorá ho bude traumatizovať čo najmenej. Ako konštatovala znalkyňa vo svojom znaleckom posudku, ale aj na pojednávaní pred súdom, maloleté dieťa veľmi citlivo vníma rozchod svojich rodičov, a odmietlo sa jednoznačne vyjadriť, ku komu by chcelo ísť bývať natrvalo. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že výsluch maloletého dieťaťa pred súdom napriek skutočnosti, že matka jeho prítomnosť zabezpečila, by napriek akejkoľvek ohľaduplnosti pôsobil na dieťa negatívne. Vo veku 8,5 roka si maloletý G. uvedomuje rozchod svojich rodičov, ale v prostredí matky naňho pôsobí nadlimitná záťaž, pretože sa snaží minimalizovať prípadný nesúlad medzi svojim postojmi a názorom matky; inak sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať ho, majú porovnateľnú mentálnu kapacitu, ich osobnostná štruktúra umožňuje dieťa stimulovať, obohacovať ho a formovať, obaja sú na svojho syna citovo naviazaní a až do súčasnosti ho obaja vychovávajú a dieťa má k nim obidvom vytvorený pozitívny vzťah. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd mal za to, že odvolanie matky je v plnom rozsahu nedôvodné; preto rozsudok okresného súdu v zmysle § 219 ods. 1, 2 potvrdil, pretože nevidel dôvod na jeho zmenu (§ 220 O. s. p.) ani zrušenie (§ 221 O. s. p.). Matka síce nenapadla výrok IX. rozsudku o náhrade trov konania, avšak tento výrok je výrokom závislým (§ 212 ods. 2 písm. b) O. s. p.); aj tento výrok je však správny, súd rozhodoval s odkazom na § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., preto ho odvolací súd tiež potvrdil. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.