Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/1164/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911205426 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6911205426.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľky X. Q., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. L., Y. X/XX, zastúpenej JUDr. Andreou Andrášiovou, advokátkou, Advokátska kancelára Rimavská Sobota, Hlavné námestie 14, proti odporcom 1.) R. Z., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., L. 1, 2.) N. Z., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., L. 1, oboch zastúpených JUDr. Róbertom Lakatošom, Advokátska kancelária Rimavská Sobota, Daxnerova 5, o určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 6C/90/2011- 147 zo dňa 01. 10. 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej vo výroku 1) p o t v r d z u j e ; rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania (výrok 2) mení tak, že odporcovia 1, 2 sú povinní nahradiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 99,50 EUR a na účet právnej zástupkyne navrhovateľky trovy právneho zastúpenia 687,18 EUR, všetko do troch dní. Odporcovia 1, 2 sú povinní nahradiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 306,37 EUR na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Andrei Andrášiovej, Advokátska kancelária Rimavská Sobota, Hlavné Námestie 14, do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom určil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcami ako kupujúcimi dňa 23. 02. 2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra C. L. pod č. V XXX/XXXX dňa 20. 04. 2009 v časti, v ktorej bol predmetom kúpnej zmluvy prevod vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Q., zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra v C. L. v čase uzavretia kúpnej zmluvy na LV č. XXX na navrhovateľku ako predávajúcu, a to pozemku parc. č. EKN XXX/XX orná pôda o výmere 6.320 m2, po povolení vkladu nehnuteľnosť vedená Správou katastra v C. L. na LV č. XXX na odporcov ako kupujúcich. Okresný súd vychádzal zo žalobného návrhu, podľa ktorého bola medzi navrhovateľkou a odporcami dňa 23. 02. 2009 uzavretá kúpna zmluva o prevode nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, nachádzajúcich sa v kat. úz. Q., ktoré boli vedené na LV č. XXX ako parcely reg. „E“, za dohodnutú kúpnu cenu 25.100,- EUR. Navrhovateľka nemala záujem obhospodarovať ani prenajímať nehnuteľnosti, ktoré zdedila po rodičoch. Všetky záležitosti ohľadom predaja realizovala dcéra J. M.. Predmetom prevodu boli pozemky umiestnené mimo zastavané územie obce, orná pôda, lesné pozemky a lúky. Tak bola do kúpnej zmluvy zahrnutá aj sporná parc. č. XXX/XX-orná pôda o výmere 6.320 m2, pri ktorej navrhovateľka dodatočne, na podnet synovca K. V. zistila, že ide o parcely evidované v registri „C“ KN ako parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, nachádzajúce sa v zastavanom území (intraviláne) obce a evidované v katastri ako zastavané plochy, záhrady a orná pôda, ku ktorým neboli založené listy vlastníctva. Tieto pozemky mali podľa dohody dedičov patriť bratovi navrhovateľky, ktorého právnym nástupcom je jeho syn a synovec navrhovateľky K. V., nakoľko sa v skutočnosti jednalo o dvor, stodolu, ovocný sad, záhradu a prístupovú cestu k rodinnému domu, ktorý patrí K. V. a ktorý sporné pozemky užíva. Navrhovateľka sa pokúsila s odporcami mimosúdne dohodnúť na vrátení spornej parcely výmenou za iné pozemky. Navrhovateľka tvrdila, že kúpnu zmluvu v časti, v ktorej odpredala sporné pozemky užívané v skutočnosti K. V. odpredala v omyle a neodpredávala by ich, keby vedela, že by mali byť predmetom kúpnej zmluvy. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/132/2012 z 28. 06. 2012 zrušil predchádzajúci rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd návrhu vyhovel, z dôvodu nesprávnosti právneho záveru okresného súdu, že odporcovia omyl navrhovateľky vyvolali alebo o ňom v čase právneho úkonu museli vedieť a vec nesprávne právne posúdil podľa § 49a Občianskeho zákonníka, s tým, že okresný súd mal ďalšie dokazovanie zamerať na prípadné ďalšie dôvody neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy, na ktoré navrhovateľka v návrhu poukazovala, najmä podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Odporcovia tvrdili, že oslovili navrhovateľku, pretože mali záujem o kúpu predmetných pozemkov, ktoré im navrhovateľka najskôr nechcela predať, lebo záujem o kúpu mal p. F.. Potom, ako tento pozemky nekúpil, kontaktovala odporcov za účelom predaja dcéra navrhovateľky p. M.. Pred uzavretím zmluvy sa stretli u navrhovateľky, za prítomnosti p. M., kedy odporcom ukázali na kópii pozemkovej mapy z r. 1995 parcely, ktoré chceli odpredať, vrátane spornej parcely. Následne kúpnu zmluvu vyhotovil na požiadanie odporcov p. L., odporcovia ju odovzdali navrhovateľke a jej dcére, u ktorých bola asi mesiac a potom zmluvu navrhovateľka podpísala. Následne účastníci uzavreli aj ďalšiu kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľka odporcom odpredala ďalšie pozemky. Z výsluchu navrhovateľky okresný súd zistil, že táto v žiadnom prípade nemala záujem odpredať spornú nehnuteľnosť, nechcela predávať dvor a záhradu, pretože ani nevedela, že sú v jej vlastníctve, tieto pozemky považovala za vlastníctvo svojho brata R. V., resp. jeho dedičov. V čase uzavretia zmluvy nevidela listy vlastníctva, ani mapy, týmto ani nerozumie, a ani v prírode odporcom neukazovala, čo je predmetom predaja. Svedok Y. Q., syn navrhovateľky, uviedol, že sporné parcely, dvor a záhradu užíval R. V. a potom jeho syn K. V., bratranec navrhovateľky, s ktorým sú v dobrom príbuzenskom vzťahu, preto nemali záujem predávať pozemky, ktoré považovali za vlastníctvo V.. Z dokladov predložených správou katastra vyplývalo, že sporná parcela KN „E“ č. XXX/XX na LV XXX v kat. úz. Q. je totožná s pozemno-knižnou parcelou č. XXX/XX vedenou v pkn. vl. č. XXX kat. úz. U.. Po zmene katastrálnych hraníc bola pustatina L. pričlenená do kat. úz. Q. a parc. E-KN č. XXX/XX je vedená podľa identifikácie ako orná pôda. Keďže časť spornej parcely je podľa identifikácie parciel dodnes vedená ako orná pôda, aj toto mohlo byť dôvodom, že si navrhovateľka nevšimla, že v zmluve boli uvedené aj sporné parcely. Otázka neplatnosti právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na všetky okolnosti v momente, kedy k právnemu úkonu došlo. Predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený a či ten, kto vôľu prejavil, ju skutočne mal a či chcel to, čo prejavil, či prejav skutočnej vôli zodpovedá právnemu úkonu. Okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľka nemala záujem odpredať odporcom spornú nehnuteľnosť, lebo mala záujem odpredať len poľnohospodárske pozemky. Navrhovateľka nevedela, že sporné pozemky sú v jej vlastníctve, pretože ich stále užívali V. a domnievala sa, že sporné pozemky patria jej príbuzným V.. Pretože navrhovateľa nemala vôľu spornú nehnuteľnosť predať, z dôvodu chýbajúcej vôle je v tejto časti predmetná kúpna zmluva neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal podľa § 142 ods. 1 OSP náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 EUR a trov právneho zastúpenia za 16 úkonov právnej služby v sume 1.300,88 EUR. Odporcovia vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkali nepreskúmateľnosť záverov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok okresného súdu z dôvodu, že žalobný návrh kumuloval viacero dôvodov čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy, v tom aj dôvod podľa § 37 Občianskeho zákonníka, o čom však okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie. Okresný súd v ďalšom konaní prihliadol len na dôkazy v prospech navrhovateľky. Nevysporiadal sa s rozpormi v dôkazoch produkovaných navrhovateľkou a jej rodinnými príslušníkmi a nevysporiadal sa s ostatnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami, z ktorých žiadnym spôsobom nevyplynula neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka. V stručnom odôvodnení rozhodnutia okresný súd nevysvetlil, na základe akých dôkazov dospel k rozhodnutiu, akú vieryhodnosť priznal výpovediam svedkov M. a Q., ktorí sú deťmi navrhovateľky a mali dôvod vypovedať v jej prospech, a svedka K.. V., ktorého navrhli vypočuť odporcovia. Navrhovateľka, resp. jej dcéra M., na súde uviedli, že na podrobné preštudovanie zmluvy, ktorú nechali odporcovia vyhotoviť u právnika JUDr. Stacha, mali dobu približne jeden mesiac. Ďalej uviedli, že disponovali viacerými mapovými podkladmi sporných nehnuteľností. Navrhovateľka tak mala dostatočný časový priestor, aby sa oboznámila s obsahom zmluvy a skontrolovala vymedzenie predmetu zmluvy, pričom nevzniesla žiadne námietky. Jej výhrady sa týkali výlučne platobných podmienok. Konštatovanie okresného súdu, že parc. č. W.je pozemok patriaci rodine V., nemá oporu v dokazovaní, súd vychádzal len z tvrdenia navrhovateľky a jej rodinných príslušníkov. Nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľka nemala v záujme spornú nehnuteľnosť odpredať a že túto okolnosť nespochybňujú ani odporcovia. Odporcovia vždy tvrdili, že navrhovateľka mala záujem odpredať aj spornú nehnuteľnosť, že predmetom predaja bolo všetko, čo bolo uvedené na liste vlastníctva. Okresný súd sa nevysporiadal s existenciou kúpnej zmluvy z 09. 07. 1990, ktorej prílohou bol geometrický plán na odčlenenie časti pôvodnej pozemno- knižnej parcely XXX/XX. Navrhovateľke ako vlastníčke tohto pozemku už v roku 1990 nič nebránilo, aby zvyšnú časť tohto pozemku previedla na synovca K. V. tak, ako urobila s časťou nehnuteľnosti v uvedenej zmluve prevodom na svoju neter L. U. a jej manžela. Okresný súd sa tiež nevysporiadal s rozpormi vo výpovediach svedkyne M. a K.. V. ohľadne toho, že navrhovateľka ponúkala predaj spornej nehnuteľnosti aj iným osobám a že sa s K.. V. stretli za účelom možnosti kúpi spornej nehnuteľnosti ešte pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy s odporcami. Navrhovateľka dňa 28. 01. 2008 uzavrela so zamestnávateľom svedka K.. V. zmluvu o predaji nehnuteľnosti, ktorá bola od spornej nehnuteľnosti vzdialená len 1,5 km. Z toho vyplýva, že navrhovateľka musela byť uzrozumená s umiestnením spornej nehnuteľnosti. Navrhovateľka disponovala grafickou identifikáciou nehnuteľností, ktorú si dala vyhotoviť v r. 1995, preto je nevierohodné jej tvrdenie, že nevedela, kde bola sporná nehnuteľnosť situovaná. Okresný súd sa nevysporiadal ani s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktorý bol vydaný v obdobnej právnej veci v rozsudku 1Cdo 113/2008 z 27. 05. 2010, podľa ktorého je platný právny úkon, ktorým sa navrhovateľka nesporne slobodne rozhodla svoje nehnuteľnosti odpredať komukoľvek, kto prejavil záujem. Rozhodnutie okresného súdu zakladá pocit absolútnej neistoty účastníka zmluvného vzťahu k nadobúdaným právam, ak jedna zmluvná strana začne dodatočne tvrdiť, že právny úkon nezodpovedá tomu, čo ním mienila prejaviť. Z uvedených dôvodov odporcovia navrhli rozsudok okresného súdu zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Okresný súd v potrebnom rozsahu svoje rozhodnutie odôvodnil, keď uviedol, na základe akých skutočností dospel k záverom. Pri spornej parcele predstavuje výmera len 5 % z celej zmluvne prevádzanej výmery. Odporcovia argumentovali a predkladali dôkazy, ktoré neboli pre rozhodnutie rozhodujúce, resp. ich svedkovia mali záujem o kúpu nehnuteľností. Je pravdou, že sporný pozemok bol vedený na navrhovateľku, o tom sa však dozvedela až dodatočne, po prevode na odporcov. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec a odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) a po pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1, písm. a) OSP, napadnutý rouzsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne. Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd prejednal odvolanie odporcov na pojednávaní, na ktorom vypočul účastníkov konania a prečítaním oboznámil svedecké výpovede a písomné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho spisu. Z obsahu spisu vyplýva, že sporná nehnuteľnosť bola až do uzavretia zmluvy evidovaná v katastri nehnuteľností ako parc. č. 239/14, orná pôda s výmerou 6.320 m2. Okresný súd doplnil dokazovanie, keď nechal prostredníctvom príslušnej správy katastra vyhotoviť identifikáciu spornej parcely. Identifikácia parciel zo dňa 09. 10. 2012 bola predložená spolu s kópiou mapy určeného operátu (č. l. 110-113), ktorý dôkaz však okresný súd nevyhodnotil, hoci už k návrhu na začatie konania boli pripojené parcely KN „C“ (č. l. 9 až 13), z ktorých vyplývalo, že popri liste vlastníctva č. XXX, z ktorého účastníci pri uzavretí zmluvy vychádzali (č. l. 64), a v ktorom je sporná parcela evidovaná ako parc. reg. „E“ o výmere 6.320 m2 ako pozemok mimo zastavaného územia obce, boli sporné nehnuteľnosti evidované aj ako parc. reg. „C“, evidované v intraviláne obce, a to ako parc. č.XXXX/XX záhrada o výmere 2.995 m2, parc. č. XXXX/XX, zast. plocha o výmere 82 m2, parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere 2.168 m2, parc. č. XXXX/XX záhrada o výmere 766 m2, parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 1.765 m2, parc. č. XXXX/ XX o výmere 2.010 m2. Ani celková výmera týchto nehnuteľností evidovaných v registri KNC, ani ich kultúra nezodpovedali údajom uvedeným v kúpnej zmluve a na pôvodnom LV č. XXX kat. úz. Q., z ktorého zmluvné strany vychádzali. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo pre posúdenie veci podstatné, ako sa k zmluve vyjadrili svedkovia navrhovateľky ani svedkovia odporcov, ktorí neboli prítomní pri uzatváraní zmluvy, resp. v súvislosti s predajom poľnohospodárskej pôdy, ktorá v tom čase patrila navrhovateľke, mali vlastné záujmy. Odporcom sa nepodarilo vyvrátiť tvrdenie navrhovateľky, že jej vôľou bolo predať iba tie pozemky, ktoré sú v extraviláne, resp. o ktorých sa domnievala, že tvoria ornú pôdu, že navrhovateľka ani jej dcéra, ktorá zmluvu sprostredkovala, nerozumeli podkladom, ktoré mali k dispozícii, vrátane pozemnoknižných máp. Nebolo v tej súvislosti rozhodujúce ani to, že navrhovateľka, v rozpore s existujúcim právnym stavom vlastníctva nehnuteľností tvrdila, že sporné nehnuteľnosti patrili rodine V., ani tvrdenie odporcov, že spor o predmetnú parcelu a prvé právne kroky začala navrhovateľka robiť v roku 2011, resp. až na podnet týchto príbuzných, prípadne vzhľadom na príbuzenský vzťah aj z dôvodu vnútornej výhrady, na ktorú sa neprihliada. Preto ani svedecké výpovede starostu obce, resp. osôb znalých miestnych pomerov o tom, že spornú nehnuteľnosť užíval brat a neskôr synovec navrhovateľky, nemali vplyv na posúdenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu. Odporcovia nepreukázali, že navrhovateľka pred uzavretím zmluvy trvala na tom, aby od nej kúpili aj záhradu v strede obce, t. j. všetko na liste vlastníctva, lebo práve na základe listinných dôkazov, na podklade ktorých bola zmluva uzavretá, na LV č. XXX (č. l. 64) žiadne záhrady neboli, bola tam výlučne poľnohospodárska pôda v extraviláne obce. Je preto možné vychádzať z tvrdenia odporcov, že predmetom predaja bolo všetko, čo bolo uvedené na liste vlastníctva č. XXX kat. úz Q., čo však, vzhľadom na predloženú identifikáciu sporných parciel, bolo potrebné vykladať tak, že predmetom predaja mohli byť, a to vzhľadom na dôvod a účel predaja, činnosť odporcov ako súkromne hospodáriacich roľníkov, iba nehnuteľnosti, ktoré skutočne zodpovedali údajom uvedeným na uvedenom liste vlastníctva, t. j. orná pôda, trvalé trávne porasty, resp. lesné pozemky v extraviláne obce, ako bolo uvedené v zmluve. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sporná nehnuteľnosť bola súčasťou kúpnej zmluvy uzavretej 23. 02. 2009 (č. l. 7, 8) a že formuláciu, obsah a vyhotovenie zmluvy obstarali odporcovia. Účastníci konania na okresnom súde aj na odvolacom súde potvrdili, že pred uzavretím zmluvy na mieste samom v prírode neboli, neposudzovali skutočný, faktický ani právny stav prevádzaných nehnuteľností. Je potom zrejmé, že pri uzavretí zmluvy vychádzali z tej evidencie nehnuteľností, ktorá bola v rozpore so skutočným aj právnym stavom vyplývajúcim z evidencie sporných nehnuteľností ako parciel registra KN „C“ , čomu nasvedčuje identifikácia sporných parciel, t. j. dôkaz, ktorý nariadil vykonať v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí krajský súd. Výkladom možno obsah právneho úkonu zisťovať, nie však dopĺňať. V konaní nebolo preukázané, že by bolo vôľou navrhovateľky predávať spornú nehnuteľnosť, ktorá sa v skutočnosti nenachádzala v extraviláne, ako poľnohospodárska pôda, ale išlo o záhrady a zastavané plochy v intraviláne obce, ktoré boli v reálnom užívaní príbuzných navrhovateľky. Pretože vyhotovenie zmluvy zabezpečovali odporcovia, právna vada, spôsobujúca čiastočnú neplatnosť právneho úkonu, spočívajúca v čiastočnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu chýbajúcej vôle predávajúceho ako aj neurčitosti právneho úkonu, ktorá vyplývala zo skutočného stavu užívania, evidencie a právnej povahy sporných nehnuteľností, zaťažuje odporcov. Navrhovateľka mala naliehavý právny záujem domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, lebo v prípade chýbajúcej vôle a určitosti ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú je súd povinný prihliadať. Z posudzovaného skutkového stavu vyplýva, že naň nebolo možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 113/2008 z 27. 05. 2010. Uvedené rozhodnutie sa týkalo posúdenia dvoch kúpnych zmlúv ohľadne tej istej nehnuteľnosti a v tej súvislosti jednoty vôle a prejavu podľa § 34 Občianskeho zákonníka s tým, že na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený, neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. V tam posudzovanej veci súd nezistil zákonné prekážky brániace uzavretiu kúpnej zmluvy (sloboda a vážnosť vôle, absencia omylu a tiesne). Odvolací súd tiež nezistil dôvod na opravu rozsudku okresného súdu, ktorý vo výroku rozhodnutia uviedol Správu katastra C. L., hoci kataster nehnuteľností v súčasnosti spravuje okresný úrad, odbor katastra nehnuteľností, a to z dôvodu, že uvedené označenie zodpovedá stavu, ktorý tu bol v čase právneho úkonu, ktorého neplatnosť súd posudzoval. Odvolací súd dodáva, že odporkyňa v 2) rade aj na odvolacom súde uviedla, že s navrhovateľkou následne uzavreli ďalšiu kúpnu zmluvu, pričom kúpnu cenu dohodnutú v oboch zmluvách odporcovia zaplatili až po uzavretí druhej kúpnej zmluvy. Odporcovia, ktorí spochybňovali tvrdenia navrhovateľky, tak sami nedodržaním zmluvných podmienok ohľadne splatnosti kúpnej ceny dali dôvod na odstúpenie od zmluvy, ak by bola pravda, že navrhovateľka sa až po uzavretí zmluvy dozvedela o dôvodoch, pre ktoré nechcela nehnuteľnosti predať odporcom. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa zásady úspechu v konaní a § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP, pričom dôsledne posudzoval účelnosť uplatnených trov. Na rozdiel od okresného súdu, ktorý právnej zástupkyni navrhovateľky priznal všetky uplatnené trovy právneho zastúpenia, odvolací súd nepovažoval za účelné úkony písomné podanie protistrane pred podaním návrhu na súd, návrh na vykonanie dokazovania z 07. 09. 2011, ani ďalších päť úkonov právnej služby, uplatnených za konanie na okresnom súde pred zrušením rozhodnutia odvolacím súdom, lebo tieto sa týkali posudzovania neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka, čo však nebolo v konaní preukázané. Okresný súd preto priznal náhradu trov iba za prevzatie zastúpenia a návrh na začatie konania po 57,- EUR, ďalej zastupovanie na pojednávaní 27. 11. 2012 v sume 58,69 EUR, zastupovanie na pojednávaní 05. 03. 2013, 16. 04. 2013, 30. 04. 2013, 10. 09. 2013, vyjadrenie k dôkazom z 25. 06. 2013 po 60,07 EUR, účasť na vyhlásení rozsudku v sume 30,03 EUR, spolu odmena v sume 503,34 EUR, k tomu paušálnu sumu náhrad spolu v sume 69,31 EUR a 20 % DPH v sume 114,53 EUR. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výrok o trovách prvostupňového konania a navrhovateľke priznal trovy právneho zastúpenia spolu na okresnom súde v sume 687,18 EUR (572,65 + 114,53) vyčíslené podľa § 11 ods. 1, § 13a, § 14, § 16 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a ďalej priznal navrhovateľke náhradu trov na zaplatenom súdnom poplatku 99,50 EUR, ktoré trovy sú odporcovia povinní uhradiť spoločne a nerozdielne do troch dní. Krajský súd navrhovateľke ďalej priznal náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania, ktoré boli vyčíslené podľa § 151 ods. 1, ods. 5 OSP a § 11 ods. 1, § 13a, § 16 a § 17 vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za dva úkony právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu 60,07 EUR + paušálna suma náhrad 7,81 EUR, zastupovanie na pojednávaní na krajskom súde 64,53 EUR + paušálna suma náhrad 8,39 EUR, cestovné výdavky osobným motorovým vozidlom z Rimavskej Soboty a späť 2 x 108 km, náhrada za požitie vozidla 14,20 EUR + 39,53 EUR (§ 16 ods. 4 vyhl. 655/2004), náhrada za stratu času za 8 polhodín (8 x 13,98) v sume 111,84 EUR, spolu 306,37 EUR.. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.