Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/1340/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213617 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213617.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/280/2012-52 zo dňa 20. 05. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43NcC/1/2012 zo dňa 11. 10. 2012 tak, že zákonnú sudkyňu v tejto veci JUDr. Adrianu Dulovičovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci, keďže nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci, od ktorej si navrhovateľ odvodzuje svoje nároky. Zo sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci len JUDr. Erik Varga, ktorý konal v exekučnej veci, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje nároky. Okresný súd zdôraznil, že samotná skutočnosť, že navrhovateľ s týmto rozhodnutím krajského súdu nebol spokojný a podal preto sťažnosť na Ústavný súd SR nie je dôvodom na prerušenie konania, ako to navrhovateľ navrhuje, pretože o jeho námietke zaujatosti bolo už právoplatne rozhodnuté. V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na uznesenie NS SR č. k. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11. 03. 2013 v obdobnej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov konania ako aj toho istého predmetu konania, kde NS SR uviedol, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a to len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa navrhovateľ odvolal. Okresnému súdu vytkol, že nekonkretizoval prečo sa v čase rozhodovania o návrhu na prerušenie konania domnieval, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania. Navrhovateľ ďalej v odvolaní okrem iných skutočností uviedol, že riadne a včas požiadal o prerušenie konania a uviedol dôležité dôvody, pričom predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, teoreticky rozobral otázku kedy je podľa jeho názoru sudca z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený a kedy vo veci rozhoduje zákonný sudca. V závere odvolania uviedol: „S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby, žiadam, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu zo dňa 20. 05. 2014 sp. zn. 6C/327/2012 a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané vedenie takého konania, pre ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci konanie podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP prerušiť. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 727/2011, kde NS ČR vyslovil názor, že sudcu vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že sťažnosť navrhovateľa adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorú navrhovateľ pripojil k návrhu na prerušenie konania sa týka uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/604/2012, teda iného ako je uznesenie, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený rozhodoval o námietke zaujatosti v tomto konaní. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že aj keby pripojil navrhovateľ k návrhu na prerušenie konania sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týka tohto konania, nebol by daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorou navrhovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožných veciach napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013 a sp. zn. I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, ktorými Ústavný súd SR sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, (ktorými krajský súd rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci) odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) OSP nie je dôvodný, preto odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.