Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Co/127/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213899 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213899.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/323/2012-88 zo dňa 10.12.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ sa domáhal vyčíslenej náhrady škody 125 Eur a nemajetkovej ujmy 306,10 Eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) spôsobenej navrhovateľovi ako oprávnenému okresným súdom v exekučnom konaní proti povinnej Rite Lázókovej sp. zn. súdneho exekútora EX 2718/2011, o vymoženie pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 617400303 povinnou, a to tvrdeným nesprávnym úradným postupom - zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty a súčasne preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v rozpore so zákonom. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s fotokópiou časti spisu sp.zn. 15Er/183/2011 a zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 21.02.2011, súd ju uznesením z 23.06.2011 zamietol a následne uznesením z 05.05.2014 exekúciu zastavil. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení platnom v rozhodujúcom období, z ktorého možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo neaplikovať 15-dňovú lehotu pri poverení exekútora aj v prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Konštatoval, že v prípade nesplnenia podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zákonodarca žiadnu lehotu neuviedol, teda na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie žiadna lehota nie je daná. K namietanému prekročeniu právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu uviedol, že vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 EP musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Okrem iného je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom. K tvrdeným prieťahom v konaní poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 63/00 a I. ÚS 42/01. Uviedol, že navrhovateľ podáva hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov a tým de facto znemožňuje rozhodnúť exekučným súdom v primeraných lehotách, pričom návrhy na exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že navrhovateľom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom sa žiadosti o vydanie poverenia zamietajú. Zo strany navrhovateľa dochádza k šikanóznemu výkonu práva, keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že súdy nemôžu vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne spôsobuje samotný navrhovateľ a túto situáciu zneužíva tým, že podáva návrhy na náhradu škody voči štátu za nesprávny úradný postup súdov. Takýto šikanózny výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu, keďže navrhovateľ chce ťažiť zo situácie, ktorú sám svojím konaním a podnikateľskými aktivitami spôsobil. Uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/ a § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v jeho neprítomnosti a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote. Tvrdil, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, preto mal súd prinajmenšom rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou a vytýkal súdu, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 1/2014 o výške vzniknutej škody. Namietol, že súd v rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Súd sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd uvádza, že z úradnej povinnosti je povinný prihliadať v súlade s ustanovením § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takýto následok majú predovšetkým vady vzniknuté nesplnením niektorej z procesných podmienok, okrem iných aj porušením predpisu o spôsobe vykonania dôkazu a podobne. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 10.12.2014 o 9,30 hod., ako to vyplýva z úpravy sudcu na č.l. 26. Predvolanie (č.l. 27) bolo riadne doručené účastníkom konania, právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 04.12.2014. Pojednávanie bolo nariadené napriek tomu, že sa jedná o drobný spor a vo veci bolo možné rozhodnúť aj verejným vyhlásením rozsudku (§ 115a ods. 2, v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p.). Odporca ospravedlnil neprítomnosť na nariadenom pojednávaní dňa 08.12.2014 (č.l. 31). Navrhovateľ v odvolaní proti napadnutému rozsudku okrem iného vytýka prvostupňovému súdu, že sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých môže viesť konanie, že ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Vytýkal súdu porušenie práva navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces a namietal spôsob vykonania dokazovania, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám súd. Odvolací súd zistil, že v súdnom spise nie je žurnalizovaná zápisnica z pojednávania, ktoré nariadil okresný súd na deň 10.12.2014. Nie je žurnalizovaná ani zápisnica z verejného vyhlásenia rozsudku, teda nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd prejednal vec, či na pojednávaní, resp. pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku. Rovnako nie je zrejmé, v akom rozsahu a akým spôsobom vykonal okresný súd dokazovanie. Absencia zápisnice z nariadeného pojednávania, pričom zo súdneho spisu nevyplýva, že by došlo k zrušeniu nariadeného pojednávania, či absencia zápisnice z verejného vyhlásenia rozsudku, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by súd zverejnil informáciu o takomto spôsobe rozhodnutia, je takou vadou v konaní, ktorú odvolací súd nemohol prehliadnuť a spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Bez zápisnice z pojednávania nie je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania. Odvolací súd dospel k záveru, že ak nie je zrejmý spôsob a rozsah vykonaného dokazovania, jedná sa o takú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. pri aplikácii ustanovenia § 212 ods. 3 O.s.p. zrušil a vec v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.