Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/254/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914202871 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6914202871.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa W. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. G., I. XX, právne zastúpeného AK Bitalová & Demeterová, s. r. o., so sídlom Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 8, IČO: 47 244 798, proti odporcom 1/ W. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. G., G. M. XXXX/XX, 2/ V.. V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., U. XXX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Kubalom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Piešťany, Pod Párovcami 1362/55 a 3/ U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. G., J. H. XXXX/XX, v konaní o vypratanie bytu, o odvolaní odporcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/66/2014-105 zo dňa 13. 01. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/66/2014-105 zo dňa 13. 01. 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom 1/, 2/ a 3/ povinnosť vypratať byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX, v bytovom dome v M. G. na Ulici J. H. súp. č. XXXX, postavenom na pozemku C-KN parc. č. XXX/XX., zapísaný na LV č. XXX Okresného úradu Rimavská Sobota, Katastrálny odbor v katastrálnom území U., pre obec a okres M. G. a odovzdať ho navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd týmto rozsudkom uložil odporcom 1/, 2/, 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania, a to súdny poplatok za podaný návrh 99,50 Eur, za návrh na vydanie predbežného opatrenia 33,- Eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia JUDr. Pavlom Balogom vo výške 209,73 Eur a na účet AK Bitalová & Demeterová, s. r. o., trovy právneho zastúpenia vo výške 251,71 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na aplikáciu § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v platnom znení a na § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd uzavrel, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že „návrh navrhovateľa je odôvodnený, a keďže predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva príklepom udelený mu na dobrovoľnej dražbe a odporca 3/ užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, pričom odporcovia 1/ a 2/ ako bývalí vlastníci bytu sú povinní tento byt vypratať a odovzdať ho navrhovateľovi, preto návrhu v plnom rozsahu vyhovel.“ O trovách konania súd rozhodol aplikujúc § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania voči odporcom, ktorí vo veci úspech nemali. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie odporca 1/. Domáhal sa zrušenia odvolaním napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetný byt daroval odporcovi 3/, ktorému bol zamietnutý vklad do katastra pre nezaplatenie poplatku. Následne predmetný byt kataster zavkladoval navrhovateľovi napriek tomu, že voči dražbe boli vznesené námietky. Proti rozsudku okresného súdu podala taktiež v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 2/, ktorá sa domáhala zmeny odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu tak, že návrh voči nej bude zamietnutý a navrhovateľovi bude uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní odporkyňa 2/ uviedla, že nikdy nebola a ani v súčasnosti nie je osobou, ktorá by predmetný byt protiprávne zadržiavala a tým bránila akýmkoľvek spôsobom navrhovateľovi vo výkone jeho vlastníckeho práva. Poukázala tiež na to, že nie je vlastníkom bytu a ani vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré sa v byte nachádzajú. Namietala, že súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jej obranou a základnou podmienkou predpokladu úspechu vedeného voči nej. Zdôraznila, že nie je osobou pasívne vecne legitimovanou v konaní o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Návrh navrhovateľa tak mal byť zo strany súdu voči nej pre neexistenciu vecnej pasívnej legitimácie zamietnutý. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie i odporca 3/, ktorý sa takisto ako odporkyňa 2/ domáhal zrušenia odvolaním napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že pripúšťa, že dobrovoľná dražba bytu prebehla v súlade so zákonom a udelením príklepu sa stal vlastníkom bytu navrhovateľ. Namietal, že súd síce interpretoval správnu právnu normu, ale na skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Poukázal na to, že v čase dražby už byt nepatril dedičom, teda dlžníkom alebo obdarovanému. Uviedol tiež, že darovaciu zmluvu chcel (ako obdarovaný) zavkladovať, avšak Katastrálny úrad v Rimavskej Sobote jeho návrh zamietol s tým, že nemal zaplatený správny poplatok. Naproti tomu zavkladoval navrhovateľovi vydražený byt protiprávne, pretože voči dražbe bola vznesená námietka, ktorá bola doručená aj katastru a vedel to aj navrhovateľ. Navrhovateľ vo vyjadrení k podaným odvolaniam navrhol, aby krajský súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V súvislosti s odvolaním odporcu 3/ uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, teda je nesporné, že k prevodu vlastníctva v prospech obdarovaného nedošlo. V súvislosti s odvolaním odporkyne 2/ navrhovateľ uviedol, že doteraz mu nikto neodovzdal byt a nedisponuje ani kľúčmi od bytu, a ani nevie, kto presne byt užíva. Ak by aj niektorý z odporcov byt reálne neužíval, predchádzajúci vlastníci sú povinní predmet prevodu vlastníckeho práva novému vlastníkovi odovzdať riadne vyprataný aj s príslušnými kľúčmi od neho. V byte, ktorý je predmetom konania, napriek tomu, že ho vlastní už viac ako rok, ešte nebol. Len z písomných odkazov odporcu 1/ je mu známe, že byt užíva je syn (odporca 3/) a zároveň synovec odporkyne 2/. V súvislosti s pasívnou legitimáciou odporkyne 2/ uviedol, že je presvedčený, že aj odporkyňa 2/ ako právna predchodkyňa navrhovateľa je pasívne legitimovaná v spore o vypratanie a odovzdanie bytu. Odporkyňa 2/ k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ má v tomto konaní bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci, a že ona mu neoprávnene do jeho vlastníckeho práva zasahuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre navrhovateľa vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu vlastníckeho práva a zároveň existenciu všetkých rozhodujúcich skutkových tvrdení. Odporkyňa 2/ je toho názoru, že tieto svoje tvrdenia navrhovateľ riadne nepreukázal a neuniesol tak povinnosť tvrdenia ani dôkazné bremeno. Opätovne uviedla, že nie je vecne pasívne legitimovaná a navrhla, aby súd návrh voči nej zamietol. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrenia a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré oprel súd svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, majúcej svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravných prostriedkov, ale súvisiace aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania. Pri jeho vydávaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. V prejednávanej veci prvostupňový súd svoje závery, na základe ktorých rozhodol tak, že uložil odporcom 1/, 2/ a 3/ povinnosť vypratať predmetný byt, riadne a presvedčivo neodôvodnil. V tomto smere nepostačuje strohá konštatácia, že „po vykonanom dokazovaní dospel súd k tomu záveru, že návrh navrhovateľa je odôvodnený, a keďže predmetnú nehnuteľnosť nadobudol tento do vlastníctva príklepom udeleným na dobrovoľnej dražbe a odporca 3/ užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, pričom odporcovia 1/ a 2/ ako bývalí vlastníci bytu sú povinní tento byt vypratať a odovzdať ho navrhovateľovi, preto súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel“. Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho odôvodnenia vôbec nevysporiadal s pasívnou legitimáciou odporcov 1/ a 2/, hoci obaja títo odporcovia už na začiatku konania vo svojich vyjadreniach k návrhu na začatie konania súdu uviedli, že predmetný byt darovali a teda, že k nemu nemajú žiaden vzťah, z čoho sa možno domnievať, že k nemu už nemajú ani žiadny faktický vzťah. Tento podstatný aspekt však prvostupňový súd v rámci dokazovania náležite neskúmal. S poukazom na uvedené nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa zaťažil konanie tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.), keď pre nedostatok odôvodnenia nie je rozhodnutie možné vecne preskúmať a ustáliť, či vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. V ďalšom konaní bude potrebné predovšetkým vykonať dokazovanie na zistenie, či odporcovia 1/ a 2/ sú osobami vecne pasívne legitimovanými v konaní o vypratanie predmetného bytu. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania odvolací súd poznamenáva, že trovy konania (a teda i trovy právneho zastúpenia) sa priznávajú podľa úspechu v konaní priamo účastníkovi, s tým, že v prípade, ak má právneho zástupcu účastník zaviazaný na ich náhradu ich uhradí (podľa § 149 ods. 1 O. s. p.) k rukám, resp. na účet aktuálneho právneho zástupcu oprávneného účastníka. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.