Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/915/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211568 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6914211568.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcom: 1/ J. X., narodená XX. XX. XXXX, bytom Q. XX a 2/ K. F., narodená XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkýň 1/ a 2/ VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zámocká 36, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.621,84 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/300/2014-38 zo dňa 18. 03. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava do konania na strane odporcov 1/ a 2/. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že na základe námietky navrhovateľa na vstup vedľajšieho účastníka do konania rozhodol s poukazom na ust. § 93 ods. 3 tretej vety O. s. p. tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcov pripustil, a to z nasledovných dôvodov: „Pokiaľ v súčasnej dobe platný Občiansky súdny poriadok v zmysle § 93 ods. 3 druhej vety O. s. p. vyžaduje, aby vedľajší účastník, ktorý vstupuje do konania z vlastného podnetu, pri vstupe do konania predložil aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje v konaní, na túto skutočnosť súd nemohol prihliadnuť, keďže vedľajší účastník na strane odporcov vstúpil do konania v čase, keď v tom čase platná právna úprava nevyžadoval k vstupu vedľajšieho účastníka súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje v konaní. Keďže spotrebiteľské združenie ako vedľajší účastník nemusí preukazovať právny záujem na výsledku v konaní, pri vstupe vedľajšieho účastníka nebol potrebný súhlas účastníka so vstupom, bolo potrebné rozhodnúť tak, že súd pripustil vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcov. Čo sa týka prípadnej účelovosti úkonov vedľajšieho účastníka s poukazom na trovy konania, tieto v skutočnosti je možné riešiť len v rámci rozhodnutia vo veci samej pri rozhodovaní o trovách konania.“ Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie navrhovateľ, namietal, že okresný súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01. 01. 2015 pre každý takýto subjekt je stanová povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil tak, ako v iných prípadoch, vstúpil do konania spôsobom, kedy o odporcovi má informácie získané od súdu. Nutnosť skúmať súhlas odporcu mal súd v čase rozhodovania o pripustení vedľajšieho účastníka. Zmyslom zákonných ustanovení bolo zamedziť stavu, aký nastal aj v tomto prípade, teda, aby na strane účastníka vystupoval subjekt, o účasti ktorého ani podporovaný účastník nevie, nesúhlasí a pod. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nepripustí účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako v celom rozsahu vecne správne. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vedľajší účastník vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba (§ 93 ods. 4 prvá a druhá veta O. s. p.). V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, a to zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti s odporkyňami 1/ a 2/ ako spotrebiteľom. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Okresný súd vecne správne posúdil námietku vznesenú navrhovateľom voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania ako nedôvodnú. Svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p., preto odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné : Podaním zo dňa 01. 12. 2014 oznámilo vstup do konania Združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava. Následne podaním zo dňa 02. 03. 2015 doručil súdu navrhovateľ námietku vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že pre účely posudzovanej veci je nutné uzavrieť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); právna úprava platná a účinná do 31. 12. 2014 výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nevyžaduje. Prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma a dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013). Vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe do konania na strane odporcu do 31. 12. 2014, okresný súd postupoval vecne správne, ak vzhľadom na navrhovateľom vznesenú námietku (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne rozhodol tak, že vstup Združenia VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽA, ako vedľajšieho účastníka do konania pripustil. Vzhľadom na vývoj právnej úpravy občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd v celom rozsahu viazaný návrhom (§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či spotrebiteľská zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné podmienky (§ 172 ods. 9 O. s. p.) a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po jeho začatí, a to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade ak je spotrebiteľ v konaní nečinný). Účelom postavenia vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. účinného od 15. 10. 2008 je v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám založeným na tento účel chrániť práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov. V prejednávanej veci musí súd brať na zreteľ, že existujú dva typy vedľajšieho účastníctva a v prípade, ak zo zákona vstúpila do určitého konania právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní, príp. na možnosť uskutočňovať právne úkony v takomto konaní, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno klásť žiadne ďalšie podmienky okrem tých, ktoré sú stanovené v § 93 ods. 4, druhá a tretia veta O. s. p. Iba uvedený výklad totiž dôsledne zodpovedá tomu, že všeobecné súdy sú povinné vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné práva na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Pokiaľ je potom účelom ustanovenia § 93 ods. 2, v spojení s § 93 ods. 4 O. s. p. zvýšiť ochranu určitých subjektov prostredníctvom právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je práve ochrana záujmov týchto subjektov, nemožno mať pochybnosti o tom, že je v súlade s uvedeným účelom právnej úpravy, uvedeným právnickým osobám zabezpečiť účinné právne prostriedky ochrany, ktoré by mohli v prospech chránených subjektov využiť. Novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 neobsahuje ustanovenia prechodného charakteru, preto novelizované znenie §-u 93 ods. 2 a 3 O. s. p. je možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené okresnému súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zák. č. 353/2014 Z. z. ak konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená novela zák. č. 353/2014 Z. z. mala byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 nemožno aplikovať na tie prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej úpravy, ktorá takéto podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by sa tak podľa novej právnej úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré vedľajšiemu účastníkovi jeho vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pred jej prijatím. Na záver odvolací súd poznamenáva, že okolnosť, že okresný súd o námietke navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhodol až po tom, ako rozhodol o veci samej, vrátane náhrady trov konania, nemožno vyvodiť, že by do uvedenej doby nepovažoval jeho vstup do konania za zákonný, teda aj do rozhodnutia o jeho pripustení do konania uznesením zo dňa 18. 03. 2015 považoval vedľajšieho účastníka za subjekt, ktorý mal právo v konaní vystupovať, čo sa prejavilo vo forme jeho písomného rozhodnutia, ako rozhodnutia deklaratórneho, ak vstup vedľajšieho účastníka posúdil ako jeho vstup, ktorý mu vyplýva zo zákona. Naviac je nutné podotknúť, že pokiaľ by voči vstupu vedľajšieho účastníka navrhovateľ nevzniesol námietku, ktorú vzniesol až podaním dňa 02.03.2015 ( po rozhodnutí okresného súdu vo veci samej ), súd nie je povinný o (ne)prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka rozhodovať ex offo, teda bez námietky. V takom prípade by s vedľajším účastníkom konal, a to bez akéhokoľvek rozhodnutia o pripustení či nepripustení jeho vstupu do konania. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nepovažuje odvolanie navrhovateľa za dôvodné a napadnuté uznesenie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.