Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/734/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 321403790 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:321403790.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu SMSCREDITS, s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, v konaní zastúpeného LEGAL CARTEL, s. r.o. , so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677175, proti žalovanej X. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/X, I. I., štátnej občianke SR, o zaplatenie 274, 70 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 13C 229/2014-61 zo dňa 23. 04. 2015 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C 229/2014-61 zo dňa 23. 04. 2015 v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie vo zvyšnej časti návrh zamietol a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e (druhý a tretí výrok), II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie o nároku navrhovateľa (žalobcu) na zaplatenie sumy 274,40 € rozhodol tak, že odporkyni (žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 150 € spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 04. 04. 2013 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 274, 70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 04. 04. 2013 do zaplatenia z dôvodu, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke. 3. Súd prvej inštancie posúdil nárok v súlade s § 657, 658 ods. 1, 52 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. a/, c/, d/, zák. č. 266/2005 Z.z., § 1 ods. 3 písm. l, § 2 písm. c/, § 24 ods. 1, § 2 písm. g/, § 9 ods. 2 písm. j/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 544 ods. 1,2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 4. Z vykonaného dokazovania považoval okresný súd za preukázané, že medzi žalobcom ako iným veriteľom v zmysle § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 04. 03. 2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie uzatvorená zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a zákona č. 266/2005 Z.z., ktorá je vzhľadom na povahu zmluvných strán zmluvou spotrebiteľskou (žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti v postavení dodávateľa, žalovaná - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania v postavení spotrebiteľa). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné podmienky. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 150,- Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s odplatou vo výške 25,05 Eur (bod 1 zmluvy o pôžičke) v lehote 15 dní od prijatia pôžičky. Žalovaná túto povinnosť nesplnila ani po predĺžení lehoty splatnosti pôžičky žalobcom o ďalších 15 dní, t.j. do 03. 04. 2013. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia poskytnutej pôžičky vo výške 150,- Eur, odplaty 25,05 Eur, zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok vo výške 36,26 Eur a z provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok vo výške 63,39 Eur. 5. Uzatvorenú zmluvu okresný súd posúdil, že síce nie je spotrebiteľskou pôžičkou, pretože pôžička mala byť splatená v lehote nepresahujúcej 3 mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z.), avšak v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa aj na predmetnú zmluvu vzťahujú ustanovenia § 2, § 9 ods. 1, 2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. musí mať písomnú formu a obsahovať obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, v dôsledku čoho je pôžička bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 150,- Eur, z ktorej nič nezaplatila, súd návrhu v časti istiny vo výške 150,- Eur s prísl. vyhovel. 6. Vo zvyšnej časti istiny s prísl. súd prvej inštancie návrh zamietol. 7. Pokiaľ ide o odplatu vo výške 25,05 Eur, v tejto časti súd návrh zamietol, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov a aj v prípade, že by tomu tak nebolo, súd mal za to, že dojednaná výška odplaty je neprimerane vysoká, v rozpore s dobrými mravmi, a preto je táto časť zmluvy absolútne neplatná (§ 3 v spojení s § 39 OZ). 8. Súd prvej inštancie návrh zamietol aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Podľa bodu 7 zmluvných podmienok veriteľ je oprávnený požadovať za zaslanie upomienky dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10,- Eur za poštovné a administratívne výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s odosielaním upomienky plus 15 % z celkovej dlžnej sumy. Zmluvná pokuta nie je dohodnutá priamo v zmluve o pôžičke, iba v zmluvných podmienkach, preto nie je splnená základná podmienka platnosti dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 OZ, t.j. že medzi účastníkmi konania došlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute. V spotrebiteľských zmluvách dojednanie zmluvnej pokuty zásadne nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej spotrebiteľskej zmluvy (I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013). Žalobca ani nepreukázal, že by žalovanej nejaké upomienky poštou zasielal a že by mu vznikli s tým súvisiace náklady na poštovné a administratívne výdavky a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. 9. Okresný súd návrh zamietol aj v časti provízie vo výške 63,39 Eur uplatnenej žalobcom v zmysle bodu 8 zmluvných dojednaní, podľa ktorého „veriteľ v prípade nesplnenia povinností dlžníka je oprávnený bez súhlasu dlžníka začať proces vymáhania a poveriť pracovníka alebo splnomocniť tretiu osobu alebo tretie osoby v konaní voči dlžníkovi s cieľom dosiahnutia úhrady dlžnej sumy.... V takom prípade sú veriteľ alebo takéto tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu, a to najviac do výšky 30 % z celkovej sumy pohľadávky.“ V konaní žalobca nepreukázal, že by dlh voči žalovanej vymáhal, kedy, ako, komu v akej výške províziu za vymáhanie dlhu vyplatil, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho, v prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom a začatia procesu vymáhania pohľadávky veriteľom (napr. aj v súdnom konaní), má veriteľ právo na náhradu účelných trov avšak v skutočnej výške (za konkrétne úkony podľa hodnoty veci), nie určitým percentom z vymáhanej pohľadávky a to podľa pomeru úspechu vo veci. Preto stanovenie takejto provízie percentuálne je podľa názoru súdu neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ a teda neplatné v zmysle § 53 ods. 5 OZ. 10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že pomer úspechu oboch účastníkov v konaní bol približne rovnaký. 11. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP), platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaní, preto odvolací súd na miesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný. 13. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb., účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu a rozhodnutia o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 274,70 € s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 04. 04. 2013 do zaplatenia a trovy konania. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na zák. č. 266/2005 Z.z. ust. § 2, 3 ods. 1, 4, na Smernicu 2002/1992/ES Európskeho parlamentu a Rady z 09. 12. 2002, ktorá definuje trvalé médium, zmluva o pôžičke medzi účastníkmi bola uzatvorená na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón a to na žiadosť dlžníka. Návrh zmluvy o pôžičke, spolu s prílohou č. 1 k zmluve o pôžičke, zmluvnými podmienkami spoločnosti a kartou klienta sa doručuje kuriérskou službou do vlastných rúk klienta. Veriteľ súčasne sprístupní dlžníkovi uvedené dokumenty v osobnom účte na internetovej stránke veriteľa. Ak dlžník súhlasí s prijatím pôžičky na základe sprístupneného návrhu zmluvy o pôžičke, zašle veriteľovi po obdržaní ponuky akceptačnú SMS. Zmluva o pôžičke je uzavretá okamihom dôjdenia akceptačnej SMS. Samotné znenie zmluvy o pôžičke, ako aj zmluvných podmienok, je dostupné dlžníkovi v jeho osobnom profile, teda tieto dokumenty sú uložené spôsobom umožňujúcim ich použitie v budúcnosti. Zmluva bola uzatvorená dňa 04. 03. 2013. Odvolateľ považuje za nesprávny záver súdu, že zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na neuvedenie RPMN. Zákon č. 129/2010 Z. z. zakotvuje, ktoré náležitosti resp. dojednania musí obsahovať samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere (samotná listina obsahujúca podpis spotrebiteľa), teda tieto dojednania nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Avšak výnimku z tejto zásady predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (napr. zmluvy o preprave osôb a iné). Takýmto prípadom je aj poskytnutie pôžičky na základe zmluvy uzatvorenej prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi obsahuje všetky údaje vrátane RPMN a to s poukazom na ustanovenie bodu 4 zmluvy o pôžičke v spojení s ustanovením bodu 17 písm. b/ zmluvných podmienok. Návrh zmluvy o pôžičke a zmluvné podmienky tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke, ktorá takýto údaj obsahuje a toto bolo zaslané žalovanej doporučene do vlastných rúk. 14. Odvolateľ tiež považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok a v časti provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie označil tieto ustanovenia za neprijateľné zmluvné podmienky. S týmto sa odvolateľ nestotožňuje, dohoda o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej spotrebiteľskej zmluvy, avšak výnimku z tejto zásady predstavujú špecifické prípady, kam podľa názoru odvolateľa sa zaraďujú aj zmluvy uzatvárané prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad porušenia povinností dlžníka riadne a včas vrátiť veriteľovi pôžičku vrátane odplaty. Zmluvná pokuta bola dojednaná písomne. Keďže žalovaná si nesplnila povinnosť, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu a/ to vo výške 10 € ako réžijného poplatku za administratívne, poštové a telekomunikačné výdavky veriteľa b/ zo sumy vo výške 26,26 €, ktorá predstavuje 15% celkovej dlžnej sumy. Nejde o neprimerane vysokú pokutu vo vzťahu k výške poskytnutej pôžičky. Rovnako nie je neprijateľnou podmienkou dohoda o provízii za vymáhanie dlhu. Žalovanej poskytol značné výhody v podobe možnosti požiadať o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky a ďalšie, bolo preto na mieste pristúpiť k vyváženiu práv a povinností jednotlivých strán zmluvného vzťahu, a teda k vyváženiu nerovnováhy v právach a povinnostiach spôsobenej v poskytnutí vyššie uvedených výhod v prospech žalovanej, čo sa dosiahlo tým, že medzi žalobcom a žalovanou bola dohodnutá provízia pre prípad, že žalobca bude v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovanej prinútený pristúpiť k procesu vymáhania dlžnej sumy. Žalobca je oprávnený v dôsledku neplnenia povinnosti žalovanej uplatňovať si voči nej províziu, ktorá predstavuje náklady spojené s uplatnení pohľadávky v predsúdnom štádiu, zahŕňajúce cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením zročnej pohľadávky, keďže tieto náklady možno uplatňovať v súdnom spore ako hmotno- právny nárok odlišný od trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP. 16. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto predmetnú vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 379, 380 CSP. 18. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. 20. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. 21. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval. 22. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie žalovanej sumy titulom neplnenia si povinností žalovanej zo zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podriadiť ju aj zákonu č. 266/2010 Z.z. a príslušným ustanoveniam zák. č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie správne zistil, že na zmluvu sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 9 ods. 1, 2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. musí mať písomnú formu a obsahovať obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona a správne súd zistil, že v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, v dôsledku čoho je pôžička bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru. Zákon výslovne vyžaduje uvedenie tohto údaju v zmluve, vzhľadom funkciu RPMN, keďže ide o údaj, ktorý slúži na porovnanie „cien“ pôžičiek, resp. úverov zákon vyžaduje jednoznačné uvedenie tohto údaju zreteľne v zmluve, nestačí v zmluve odkaz na (rozsiahle, neprehľadné) zmluvné podmienky, resp. uvedenie, že si RPMN môže klient vypočítať podľa vzorca v zákone, tak ako sa domnieva žalobca. Správny je potom záver súdu prvej inštancie, keď žalobcovi nepriznal nárok na odplatu, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, ako aj v časti nepriznania zmluvnej pokuty podľa bodu 7, keď nie je dohodnutá písomne priamo v zmluve o pôžičke, iba vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré sú neprehľadné. V spotrebiteľských zmluvách dojednanie zmluvnej pokuty zásadne nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej spotrebiteľskej zmluvy. 23. Súd prvej inštancie správne návrh zamietol aj v časti provízie vo výške 63,39 Eur uplatnenej v zmysle bodu 8 zmluvných dojednaní, podľa ktorého „veriteľ v prípade nesplnenia povinností dlžníka je oprávnený bez súhlasu dlžníka začať proces vymáhania a poveriť pracovníka alebo splnomocniť tretiu osobu alebo tretie osoby v konaní voči dlžníkovi s cieľom dosiahnutia úhrady dlžnej sumy.... V prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom a začatia procesu vymáhania pohľadávky veriteľom (napr. aj v súdnom konaní), má veriteľ právo na náhradu účelných trov v skutočnej výške. Z ujednania ani nie zrejmé, za čo konkrétne, za aké úkony a v akej konkrétnej výšky si tento nárok na „províziu“ môže žalobca uplatniť (keďže si môže uplatniť províziu do výšky 30%). Preto stanovenie takejto provízie správne súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ a teda neplatné v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Naviac pod pojmom provízia, treba rozumieť odmenu obchodnému zástupcovi, alebo inému sprostredkovateľovi obchodu za činnosť spojenú s uzavretím obchodu, teda nárok na províziu nevzniká poskytovateľovi pôžičky. Odvolací súd nevidí dôvod, aby sa zmluva o pôžičke uzatvorená na diaľku, tak ako to uvádza odvolateľ mala považovať za výnimku a mal by sa na ňu uplatňovať špecifický režim, tak ako to udáva žalobca (napr. spotrebiteľ by si musel z VOP vyberať, čo konkrétne sa vzťahuje na jeho zmluvu, a to vrátane základných náležitostí zmluvy, napr. RPMN). 24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (§ 379 pís. a CSP). 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu vzniklo proti žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. 26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).