Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/72/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239925 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:4113239925.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu H.. J. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, K., zastúpeného advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/23/2014-379 zo dňa 21. 11. 2014, takto r o z h o d o l : I. Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/23/2014-379 zo dňa 21. 11. 2014 p o t v r d z u j e. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že súd návrh navrhovateľa (žalobcu), ktorým sa domáhal uložiť odporcovi (žalovanému) povinnosť strpieť, aby navrhovateľ (žalobca), na náklady odporcu (žalovaného) maximálne vo výške 1 000,-- Eur poskytol na uverejnenie tlačovej agentúre Tlačová agentúra Slovenskej republiky a SITA Slovenská tlačová agentúra a. s., vydavateľovi denníka Pravda a vydavateľovi denníka SME, prevádzkovateľom webových portálov www.pravda.sk <http://www.pravda.sk>, www.sme.sk <http://www.sme.sk>, www.teraz.sk <http://www.teraz.sk> a www.webnoviny.sk <http://www.webnoviny.sk> ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky sa ospravedlňuje H.. J. D. v minulosti podnikajúcemu pod obchodným menom H.. J. E.iscal Group za výrok: I. uverejnený dňa 03. 09. 2013 na webovom portáli www.pravda.sk <http://www.pravda.sk> v článku s názvom „Zrušili certifikáty pokladniciam, ktoré umožňovali manipuláciu: Podnikatelia, ktorí tento typ fiskálnych tlačiarní používajú, dostanú v najbližších dňoch od finančnej správy list s upozornením, že používajú elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá stratila licenciu a teda nie je v súlade so zákonom. Okrem toho bude finančná správa dôsledne kontrolovať, či podnikatelia naďalej používajú pokladnice aj bez certifikátu. V prípade, že to zistíme, tak budú nasledovať sankcie, dodala hovorkyňa.“ II. uverejnený dňa 05.10. 2013 v denníku Pravda a dňa 07. 10. 2013 na webovom portáli www.prada.sk <http://www.prada.sk> v článku s názvom „Daniari zakázali časť pokladníc.“ Podľa hovorkyne Finančnej správy V. Q. chystajú v týchto dňoch daniari kontroly, či v daných prevádzkach obchodníci pokladnice vymenili za nové. Elektronický výskumný a projektový ústav Nová Dubnica zrušil ešte koncom augusta dva certifikáty na pokladnice, respektíve fiškálne tlačiarne, ktoré dodáva spoločnosť Fiscal Group z Nitry. ... Q. odkázala, že obchodníkom používajúcim naďalej tieto pokladnice hrozí momentálne pokuta až do výšky 6 600,-- eur. Pokutovať budú daniari každý bloček, ktorý vzíde z týchto tlačiarní. Výška pokuty tak v konečnom dôsledku môže byť ešte niekoľkonásobne vyššia.“ III. vyhotovený písomne v liste s názvom „Zrušenie certifikátu - upovedomenie,“ ktorý bol doručovaný podnikateľom používajúcim fiskálne tlačiarne a/alebo elektronické registračné pokladnice vyrobené podnikateľským subjektom H.. J. D. Fiscal Group: „Dôvodom bolo porušenie podmienok zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.), ktorých výrobcom je H.. J. D.. ... Túto informáciu finančná správa zasiela výlučne používateľom tohto typu ERP s cieľom po jej obdržaní dosiahnuť zákonný stav. Ak by podnikateľ naďalej takúto ERP používal, porušil by príslušné zákonné predpisy.“ IV. uverejnený dňa 12. 09. 2013 v denníku SME v článku s názvom „Ani bloček nezaistí, že štátu príde DPH.“ „Zamerali sme sa špeciálne na typ, o ktorom sme mali viac informácií, že umožňuje podvody,“ V. uverejnený dňa 03. 10. 2013 na webovom portáli ekonomika.etrend.sk v článku s názvom „Bločková lotéria odhaľuje podvodníkov.“ „Podnikateľom sme odporučili nepoužívať spomínané fiskálne pokladnice, nakoľko nie sú v súlade so zákonom.“ Vyššie uvedené výroky sa nezakladajú na pravde a je nám ľúto nášho konania, ktorým sme zasiahli do navrhovateľových (žalobcových) zákonom chránených práv.“ a uloženia povinnosti odporcovi (žalovanému) doručiť navrhovateľovi (žalobcovi) vyššie uvedené ospravedlnenie v písomnej forme v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, zamietol. O trovách konania rozhodol, tak že o nich bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že „Navrhovateľ sa návrhom domáhal od odporcu primeraného zadosťučinenia - ospravedlnenia za rozširovanie nepravdivých tvrdení voči jeho osobe prostredníctvom médií, ktoré zasiahli do jeho občianskej cti. Tvrdenia boli zverejňované v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. 3. Odporca žiadal návrh zamietnuť. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Podľa navrhovateľa od roku 1993 úspešne podnikal. Hlavným predmetom jeho činnosti bola výroba fiskálnych tlačiarní, ktorú vykonával na základe certifikátov vydaných akreditovanou a autorizovanou osobou - spoločnosťou EVPÚ a. s. Dňa 19. 08. 2013 doručil odporca EVPÚ a. s. list, v ktorom žiadal, aby mu boli tieto certifikáty zrušené. Tri dni od doručenia tohto listu EVPÚ a. s. bez prešetrenia certifikáty zrušil rozhodnutiami zo dňa 21. 08. 2013. Odporca začal mediálne, telefonicky, aj písomne vyzývať podnikateľov, ktorí používali jeho výrobky, na ich výmenu. Hoci sa voči rozhodnutiu EVPÚ a. s. odvolal, o jeho odvolaní nebolo rozhodnuté. Odporca naďalej poskytoval nepravdivé mediálne vyhlásenia o tom, že porušil zákon, v dôsledku čoho mali byť vymenené všetky jeho pokladnice na trhu. Na daňových úradoch sa nachádzajú oznamy, podľa ktorých nie sú prihlasované elektronické registračné pokladnice certifikované certifikátmi. Tieto vyjadrenia nespĺňajú rozsah oznamovacej činnosti orgánu verejnej správy, lebo v ich kontexte je označovaný za výrobcu podvodných produktov. Odporca v médiách prezentuje, že vo výrobe úmyselne umožnil manipuláciu pokladníc. Týmto konaním odporca poškodzuje jeho právo na ochranu osobnosti v zmysle § 11 O. z.. Poukázal na rozsudok NS ČR 30Cdo/1310/2005, podľa ktorého k zneváženiu fyzickej osoby môže dôjsť aj v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou Výroky odporcu, za ktoré sa domáhal svojho nároku v zmysle §13 ods.1 O. z., boli obsiahnuté v článkoch: a) zo dňa 03. 09. 2013 publikovaného pod názvom „Zrušili certifikáty pokladniciam, ktoré umožňovali manipuláciu,“ ktorý bol publikovaný na webovej stránke www.pravda.sk <http://www.pravda.sk>, b) v článku denníka SME zo dňa 12. 09. 2013 s názvom „Ani bloček nezaistí, že štátu príde DPH,“ ktorý sa nachádzal aj na internetovom portáli ekonomika.sme.sk zo dňa 12. 09. 2013, c) v článku na webovom portáli ekonomika.etrend.sk zo dňa 03. 10. 2013, d) v denníku Pravda dňa 05. 10. 2013 v článku s názvom „Daniari zakázali časť pokladníc.“ 5. Ďalej odporca adresoval podnikateľom - používateľom jeho pokladníc list s názvom „Zrušenie certifikátu - upovedomenie“ zo dňa 05. 09. 2013 s informáciou o zrušení certifikátov z dôvodu porušenia podmienok zákona 289/2008 Z. z. 6. Odporca vo svojich výrokoch úmyselne informoval verejnosť o nepravdivých skutočnostiach: a) že podnikal proti zákonným spôsobom, b) že predmetné certifikáty boli zrušené, c) že elektronické a registračné pokladnice, ktoré vyrobil počas svojej podnikateľskej činnosti, sú vyrobené v rozpore so zákonnou úpravou, d) že používanie elektronických registračných pokladníc, ktoré vyrobil, je v rozpore s právnym poriadkom SR, e) že počas výroby zabezpečil, aby boli elektronické pokladnice zmanipulovateľné a bolo nimi možné krátiť dane, f) za účelom vyvinúť nátlak na užívateľov pokladníc uviedol, že môže pokutovať nie každú pokladnicu, ale každý bloček, ktorý z nich bude vytlačený. 7. Z uvedených dôvodov sa domáhal vynesenia rozsudku v znení: I. Odporca je povinný strpieť, aby navrhovateľ na náklady odporcu, maximálne vo výške 1 000,-- Eur, poskytol na uverejnenie tlačovej agentúre Tlačová agentúra Slovenskej republiky a SITA Slovenská tlačová agentúra a. s., vydavateľovi denníka Pravda a vydavateľovi denníka SME, prevádzkovateľom webových portálov www.pravda.sk <http://www.pravda.sk>, www.sme.sk <http:// www.sme.sk>, www.teraz.sk <http://www.teraz.sk> a www.webnoviny.sk <http://www.webnoviny.sk> ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky sa ospravedlňuje Ing. Ladislavovi Császtovi v minulosti podnikajúcemu pod obchodným menom Ing.E. D. Fiscal Group za výrok: uverejnený dňa 03. 09. 2013 na webovom portáli www.pravda.sk <http://www.pravda.sk> v článku s názvom „Zrušili certifikáty pokladniciam, ktoré umožňovali manipuláciu: Podnikatelia, ktorí tento typ fiskálnych tlačiarní používajú, dostanú v najbližších dňoch od finančnej správy list s upozornením, že používajú elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá stratila licenciu a teda nie je v súlade so zákonom. Okrem toho bude finančná správa dôsledne kontrolovať, či podnikatelia naďalej používajú pokladnice aj bez certifikátu. V prípade, že to zistíme, tak budú nasledovať sankcie, dodala hovorkyňa.“ uverejnený dňa 05.10. 2013 v denníku Pravda a dňa 07. 10. 2013 na webovom portáli www.prada.sk <http://www.prada.sk> v článku s názvom „Daniari zakázali časť pokladníc.“ Podľa hovorkyne Finančnej správy V. Q. chystajú v týchto dňoch daniari kontroly, či v daných prevádzkach obchodníci pokladnice vymenili za nové. Elektronický výskumný a projektový ústav Nová Dubnica zrušil ešte koncom augusta dva certifikáty na pokladnice, respektíve fiškálne tlačiarne, ktoré dodáva spoločnosť Fiscal Group z Nitry. ... Q. odkázala, že obchodníkom používajúcim naďalej tieto pokladnice hrozí momentálne pokuta až do výšky 6 600,-- eur. Pokutovať budú daniari každý bloček, ktorý vzíde z týchto tlačiarní. Výška pokuty tak v konečnom dôsledku môže byť ešte niekoľkonásobne vyššia.“ vyhotovený písomne v liste s názvom „Zrušenie certifikátu - upovedomenie,“ ktorý bol doručovaný podnikateľom používajúcim fiskálne tlačiarne alebo elektronické registračné pokladnice vyrobené podnikateľským subjektom H.. J. D. Fiscal Group: „Dôvodom bolo porušenie podmienok zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.), ktorých výrobcom je H.. J. D.. ... Túto informáciu finančná správa zasiela výlučne používateľom tohto typu ERP s cieľom po jej obdržaní dosiahnuť zákonný stav. Ak by podnikateľ naďalej takúto ERP používal, porušil by príslušné zákonné predpisy.“ uverejnený dňa 12. 09. 2013 v denníku SME v článku s názvom „Ani bloček nezaistí, že štátu príde DPH.“ „Zamerali sme sa špeciálne na typ, o ktorom sme mali viac informácií, že umožňuje podvody,“ uverejnený dňa 03. 10. 2013 na webovom portáli ekonomika.etrend.sk v článku s názvom „Bločková lotéria odhaľuje podvodníkov.“ „Podnikateľom sme odporučili nepoužívať spomínané fiskálne pokladnice, nakoľko nie sú v súlade so zákonom.“ Vyššie uvedené výroky sa nezakladajú na pravde a je nám ľúto nášho konania, ktorým sme zasiahli do navrhovateľových zákonom chránených práv. II. Odporca doručí navrhovateľovi vyššie uvedené ospravedlnenie v písomnej forme v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 8. Navrhovateľ sa návrhom domáhal ochrany jeho osobnostných práv uvedených v ustanovení § 11 O. z., najmä občianskej cti, dôstojnosti svojho mena, tým, že požadoval od odporcu, ktorý mal zasiahnuť do týchto jeho práv, zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 O. z. predstavujúceho ospravedlnenie sa za tento zásah a umožnenie zverejnenia tohto ospravedlnenia v médiách. 9. Okresný súd rozhodol podľa § 11, § 13 ods. 1 OZ . 10. Vzhľadom k námietkam odporcu, že nie je vecne pasívne legitimovaný vzhľadom k tomu, že sa jedná o nárok podľa zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorom prípade je vecne pasívne legitimovaný štát, zastúpený ministerstvom financií, sa okresný súd zaoberal touto námietkou a uzavrel, že súd je viazaný návrhom, ktorý je plne v dispozícii navrhovateľa. Tento jednoznačne a to aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu trval na tom, že sa nejedná o nárok podľa zákona 514/2003 Z. z., ale o nárok podľa Občianskeho zákonníka § 13 ods. 1 v súvislosti so znením ustanovenia § 11, na ktoré zákonné ustanovenie aj poukázal vo svojom písomnom návrhu. Je potom daná vecná pasívna legitimácia odporcu, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že tento zásah priamo spôsobil. 11. Čo sa týka vecnej aktívne legitimácie na strane navrhovateľa, aj keď bolo preukázané, že v čase zásahu previedol predaj pokladníc na spoločnosť s ručením obmedzeným a ukončil živnosť, domáhal sa ochrany osobnosti ako fyzická osoba, ktorá naďalej aj po skončení živnosti existovala. Vecná aktívna legitimácia na strane navrhovateľa potom bola daná. 12. V konaní nebol sporný obsah výrokov publikovaných v médiách tak, ako je uvedený v žalobnom výroku I, II, IV, V a ani obsah listu adresovaného odporcom odberateľom výrobkov navrhovateľa. 13. Súd skúmal, či nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal primeraného zadosťučinenia, je dôvodný. Vychádza z nasledovných zásad: 14. Predpokladom vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv osoby na ochranu jej dobrej povesti je, že: 1. došlo k zásahu do týchto práv 2. tento zásah je neoprávnený (protiprávny) 3. je objektívne spôsobilý vyvolať negatívne následky, t.j. ujmu na chránených právach. 15. Občianskoprávna ochrana je však poskytnutá len v prípadoch závažnejšieho porušenia zásahu do osobnostných práv občana. Za neoprávnený zásah do práv chránených v § 11 a nasledujúcich sa považuje zásah spočívajúci v nepravdivých, pravdu skresľujúcich tvrdeniach alebo obvineniach. Zodpovednosť za zásah do uvedených chránených práv je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa pôvodca zásahu zbaví, ak preukáže, že tvrdenia sú pravdivé. O neoprávnený zásah nejde, ak existuje okolnosť vylučujúca protiprávnosť zásahu, napr. vtedy, ak zásah je zároveň výkonom iného práva. Právo na slobodu prejavu zaručuje článok 26 Ústavy SR a článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Pri strete práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti je treba dbať, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z tých práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. 16. O neoprávnený zásah nejde tam, kde iný subjekt si plnil právnu povinnosť, ktorú mu uložil zákon, ak sa udial primeraným spôsobom a zároveň ak nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktoré je treba s ohľadom na zaistenie základnej úcty, dôstojnosti jej osobnosti a za všetkých okolností bezpodmienečne trvať. 17. Odporca je v zmysle zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva orgánom štátnej správy vykonávajúcim svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. o) citovaného zákona Finančné riaditeľstvo informuje osoby o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a poplatkov a o ich právach a povinnostiach podľa osobitného predpisu. Podľa odkazu k tomuto zákonnému ustanoveniu sa jedná okrem iného aj o osobitný predpis zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.Podľa § 4 ods. 3 písm. v) ods. 3 citovaného zákona robí úkony, ak hrozí nebezpečenstvo, že budú účtovné doklady alebo iné doklady znehodnotené, zničené alebo pozmenené, alebo že bude spôsobená ujma na prostriedkoch štátneho rozpočtu a odvrátenie takéhoto nebezpečenstva nemožno dosiahnuť inak. 18. V intenciách citovaného zákonného ustanovenia podľa názoru prvoinštančného súdu, pokiaľ odporca zorganizoval kontrolnú akciu „Kasa“, na základe ktorej zistil, že viaceré pokladne, ktoré vyrobil navrhovateľ, boli konštruované tak, že nespĺňali požiadavky podľa § 2 zákona 289/2008 Z. z., bola jeho povinnosť o tom informovať verejnosť predstavujúcu najmä používateľov týchto pokladníc, ako aj urobiť iné úkony slúžiace na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva ujmy na prostriedkoch štátneho rozpočtu. Za takýto úkon súd považoval aj zvolanie tlačovej konferencie za účelom informovania médií o zistených skutočnostiach. Táto povinnosť vyplýva odporcovi nielen zo zákona č. 333/2011 Z. z. ale aj z ustanovenia § 3 Zákona o periodickej tlače č. 167/2008 Z. z. 19. Súd ďalej skúmal, či takto poskytnuté informácie boli nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. 20. Odporca popieral, že by vo vzťahu k osobe navrhovateľa uviedol nepravdivé alebo znevažujúce údaje. Poukázal tiež na zodpovednosť vydavateľa periodickej tlače s poukazom na judikatúru KS Ostrava v rozsudku 23C/102/96, NS ČR 30Cdo/214/2000, na ktoré odkazuje komentár JUDr. Imricha Fekete k O. z. 21. Dôkazné bremeno na preukázaní, že odporca prostredníctvom svojich zamestnancov bol autorom publikovaných výrokov, bolo na navrhovateľovi. 22. Podľa navrhovateľa nadpis výroku I. nebol výrokom odporcu. Výrokom odporcu bol citát v úvodzovkách, t. j. „Podnikatelia, ktorí tento typ fiskálnych tlačiarní používajú .... dodala hovorkyňa.“ Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa - hovorkyňa odporcu na pojednávaní s tým, že zároveň uviedla, že vo vzťahu k médiám neuvádzala meno výrobcu ani konkrétny typ fiskálnych tlačiarní. Vo vzťahu k II. žalobnému výroku sa jednalo len o parafrázu vo vzťahu k jej predchádzajúcej korešpondencii s vydavateľom ohľadom výšky sankcií za porušovanie predpisov o ERP a používaní ERP. Vo vzťahu k V. výroku uviedla, že je možné, že ten výrok uviedla v tomto znení, ale si to nepamätá. 23. Svedok Čech uviedol, že nikdy netvrdil, že manipulácie s ERP umožnil navrhovateľ. Zo zákona však vyplýva, že to ERP nemá umožňovať. Pokiaľ bol citovaný v tlači, že sa zamerali špeciálne na typ, o ktorom mali viac informácií, že umožňuje podvody, jednalo sa o typ Z1T1 a Z3T3. 24. Navrhovateľ vo vzťahu k ujme na jeho osobnostných právach poukazoval nielen na obsah časti článkov obsiahnutých v žalobnom petite, ale na celkový kontext článkov, ktorý poukazoval na jeho osobu. 25. Okresný súd sa stotožnil s vyjadrením odporcu v tom smere, že za celkový kontext článkov nemôže niesť zodpovednosť odporca, ale šéfredaktor v zmysle § 5 ods. 1 zákona 167/2008 Z. z. v súvislosti s ods. 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia. Z vykonaného dokazovania, ani z obsahu celých článkov nevyplýva, že by to boli zamestnanci odporcu, ktorí by menovali navrhovateľa ako výrobcu ERP, a najmä svojimi prednesmi vyvolávali dojem, že navrhovateľ vyrábal tieto pokladnice v rozpore so zákonnou úpravou alebo, že zabezpečil, že budú zmanipulovateľné za účelom, aby bolo možné na nich krátiť dane. 26. Vo vzťahu k výroku I. na záver článku je citovaná reakcia navrhovateľa ako zástupcu spoločnosti Fiscal Group, pričom z kontextu článku vyplýva, že bol oslovený priamo redakciou Pravda.sk. Vo vzťahu k výroku II. svedkyňa R. Q. poprela, že by uvádzala vo vzťahu k médiám názov konkrétneho výrobcu pokladníc. Odporca to nepreukázal. 27. Čo sa týka žalobného petitu pod bodom III., v liste adresovanom používateľom ERP, odporca uviedol meno navrhovateľa ako výrobcu, ale len v súvislosti, že sa jedná o výrobcu pokladníc, ktorým bol zrušený certifikát. Účelom tohto listu bolo upovedomenie týchto používateľov o tomto zrušení (nie tvrdenie, že navrhovateľ podnikal protizákonne). V konaní bolo preukázané, že predtým, než tento list bol zaslaný, predchádzala tomu akcia odporcu so zistením opakovaného porušovania zákonných podmienok pre používanie ERP v § 2 zákona 289/2008 Z. z., t. j. že registračná pokladnica neobsahovala fiskálnu pamäť a nespĺňala požiadavky v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) bod 6, neumožňovala uloženie údajov vo fiškálnej pamäti tak, aby nebolo možné tieto údaje pozmeniť alebo porušiť bez zistenia tohto pozmenenia alebo porušenia prostredníctvom technického zariadenia ERP. Jednalo sa teda o výkon oprávnení, ba povinnosti odporcu, vyplývajúcich z už citovaných ustanovení zákona 333/2011 Z. z. 28. Čo sa týka tvrdení o tom, že odporca bude kontrolovať obchodníkov, či používajú tieto pokladnice a že im odporučili ich nepoužívať, jednalo sa o pravdivé údaje v súvislosti už so zistenými výstupmi z ich šetrenia. Rovnako pravdivý bol údaj, že sa zamerali špeciálne na typ, o ktorom mali viac informácií, že umožňuje podvody. 29. Tvrdenie, že tento typ ERP umožňoval podvody, bolo pravdivé a vyplynulo z dokazovania a to z výsluchov svedkov H.. E., H.. J. a Ing. E., ako aj zo znaleckého posudku vyhotoveného pre účely trestného konania Výskumným ústavom súdnej optiky. 30. Predpokladom vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv osoby na ochranu jej dobrej povesti je preukázanie, že sa jednalo o neoprávnený - protiprávny zásah. Takýmto zásahom podľa navrhovateľa bolo tvrdenie odporcu pre médiá ako aj pre jeho odberateľov, že certifikáty vydané pre ním vyrábané pokladne boli zrušené a že tieto pokladne vyrábal v rozpore so zákonom o ERP. Poukázal na tú skutočnosť, že certifikáty do dnešného dňa neboli právoplatným a vykonateľným spôsobom zrušené. 31. Informácia o zrušení certifikátov vo forme tvrdenia, že registračné pokladnice „stratili licenciu a nie sú v súlade so zákonom“ sa nachádza v článku uverejnenom 03. 09. 2013 na webovom portáli Pravda (výrok I.) a v liste adresovanom podnikateľom žalobný petit III. „zrušenie certifikátu - upovedomenie“, „dôvodom bolo porušenie podmienok zákona č. 289/2008 Z. z.“ V petite V. je uvedené, že „pokladnice nie sú v súlade so zákonom.“ V petite II. nebolo preukázané, že tvrdenie o zrušení certifikátu pochádzalo od odporcu. 32. V konaní nebolo sporné, že dňa 21. 08. 2013 vydal EVPÚ a. s. rozhodnutie o zrušení certifikátov, pričom túto skutočnosť oznámila odporcovi prípisom zo dňa 21. 08. 2013 s tým, že týmto dňom nadobudlo toto rozhodnutie aj platnosť (viď č. l. 78 spisu). 33. V čase poskytnutia tejto informácie pre médiá sa potom nejednalo zo strany odporcu o nepravdivú informáciu alebo pravdu skresľujúcu informáciu. Riaditeľ Slovenskej národnej akreditačnej služby uviedol v prípise zo dňa 14. 10. 2013 (viď č. l. 63 spisu), že sa jednalo o rozhodnutie subjektu, v ktorého právomoci bolo vydať takéto rozhodnutie, pričom jeho konanie nie je upravené Správnym poriadkom. 34. Aj samotný navrhovateľ v čase podania návrhu mal za to, že o zrušení certifikátu bolo rozhodnuté subjektom pre to kompetentným s tým, že mal za to, že voči takémuto rozhodnutiu bolo prípustné podať odvolanie v režime správneho poriadku. 35. Samotná informácia o zrušení certifikátov však nemohla nadobudnúť intenzitu neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa bez súvislosti s tvrdením, že sa tak dialo na základe zistenia, že „ERP nie je v súlade so zákonom“ (výrok č. I.) alebo že „dôvodom bolo porušenie podmienok zákona č. 289/2008 Z. z.“ (výrok č. III.). 36. Navrhovateľ v priebehu konania poukázal na odôvodnenie rozhodnutia NS SR v konaní 10Sžz 3/2013 zo dňa 21. 05. 2014, ktoré bolo vydané v konaní podľa § 205v ods. 1, 2 OSP. 37. Týmto rozsudkom najvyšší súd zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa na ochranu osobnosti konaním založeným na rozhodnutiach EVPÚ a. s. zo dňa 21. 08. 2013 spočívajúcom v písomnom, ústnom alebo telefonickom informovaní akýchkoľvek subjektov o zrušení certifikátov zo dňa 10. 05. 2011 a 12. 10. 2011. 38. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že navrhovateľ dňa 03. 10. 2011 ako objednávateľ s akciovou spoločnosťou EVPÚ ako autorizovanou osobou uzavrel odplatnú zmluvu o certifikácii fiškálnej tlačiarne podľa zákona č. 289/2008 Z. z. a podľa § 591 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo posúdenie zhody výrobkov a výsledkom vydanie certifikátov. Doba platnosti certifikátu bola 3 roky od ich vydania. EVPÚ a. s. zrušil certifikát dňa 21. 08. 2013 s platnosťou toho istého dňa. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že zákon č. 264/99 Z. z. účinný do 31. 12. 2013 o technických požiadavkách na výrobky upravuje oprávnenie autorizovanej osoby zrušiť platnosť ňou vydaného certifikátu, ak zistí, že neboli dodržané podmienky na jeho vydanie. Konanie o zrušení certifikátov však zákon neupravuje a neobsahuje ani odkaz na Správny poriadok. Podľa názoru NS napriek tomu, že takýto odkaz v právnej úprave chýba, autorizovaná osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o tomto práve, má postavenie správneho orgánu s dôsledkom, že sa na jeho konanie vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Napriek tomu však zastával názor, že rozhodnutie o zrušení certifikátu zo dňa 21. 08. 2013 je nulitným aktom, lebo nemá oporu v zákone, ani nespĺňa náležitosti rozhodnutia, keď bolo vydané na základe návrhu k tomu neoprávnenej osoby bez toho, aby autorizovaná osoba sama preverila nedodržanie podmienok vydania certifikátu. Preto v súvislosti s týmto „rozhodnutím“ nemožno hovoriť ani o jeho právoplatnosti (čl. 14 rozhodnutia NS SR). 39. Z uvedeného vyplýva, že EVPÚ a. s. bol oprávnenou osobou vydať takéto rozhodnutie, ale pokiaľ ho vydal, nespĺňalo náležitosti rozhodnutia a najmä nebolo vydané v riadnom konaní, v ktorom by boli skúmané podmienky pre jeho vydanie. Táto skutočnosť, že EVPÚ a. s. nepostupoval v súlade s uvedeným názorom NS, nemôže byť pričítaná na vrub odporcovi, ktorý takéto rozhodnutie nevydal, ani nebol oprávnený ho vydať. Zákaz, ktorý uložil NS odporcovi, takúto informáciu naďalej nešíriť, bol daný až v priebehu tohto konania po 21. 05. 2014. Pokiaľ tak konal pred týmto rozhodnutím (v liste adresovanom užívateľom pokladníc), konal tak už z uvedených dôvodov, a teda oprávnene. 40. Okresný súd mal za to, že je potrebné oddeliť informáciu o tom, či sa jednalo o právoplatné alebo neprávoplatné rozhodnutie, prípadne nulitné rozhodnutie tohto subjektu o odňatí certifikátu od informácie, že používanie ERP daného typu nespĺňa zákonné predpoklady upravené v zákone č. 289/2008 Z. z. Táto skutočnosť podľa názoru súdu bola preukázaná a navrhovateľ ju nespochybnil. 41. Z týchto dôvodov mal súd za to, že nedošlo k neoprávneným a neprimeraným zásahom do osobnostných práv na strane navrhovateľa tak, ako ich prezentoval navrhovateľ v písomnom návrhu ako aj v priebehu konania, a preto návrh zamietol. 42. Ostatné tvrdenia navrhovateľa neboli relevantné k predmetu sporu - nároku na ochranu osobnosti v zmysle § 11 O. z., ale mohli by byť relevantné vo vzťahu k nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom zo strany odporcu. Tieto však neboli predmetom sporu. Súd sa preto týmito tvrdeniami na strane navrhovateľa nezaoberal. 43. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP. 44. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 45. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný. 46. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal v súlade s § 205 ods. 2 písm. a), f), d), c) b), v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h), f) OSP. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že jeho návrhu súd vyhovie. Okresný súd vec nesprávne právne a skutkovo posúdil a v rozpore s vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uznal za pravdivé tvrdenie, podľa ktorého žalobca podnikal v rozpore so zákonom, pričom tento záver riadne neodôvodnil. Nesprávne súd posúdil intenzitu zásahu do jeho osobnostných práv. Nesprávne právne a skutkovo posúdil význam, pôvod a obsah žalovaných výrokov, pričom svoje posúdenie neodôvodnil. Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. Žalovaný nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení ani v jednom z piatich žalovaných výrokov. 47. Odvolateľ namietal, že súd nesprávne právne posúdil subjekt, ktorý je zodpovedný za výroky žalovaného, keď uviedol, že za tieto výroky nezodpovedá žalovaný, ale médiá. Tento záver je nesprávny, extrémne formalistický a v rozpore s vykonaným dokazovaním (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2010 z 28. 10. 2010). 48. Súd sa nevysporiadal s námietkou hmotnoprávnej a procesnoprávnej nepoužiteľnosti výpovede zamestnancov žalovaného pána Čurilu a pána Lehockého, pričom tieto povýšil na znalecké vyjadrenie a do napadnutého rozhodnutia jednostranne prevzal ich subjektívne a nepresné úsudky a rovnako povýšil listinný dôkaz na znalecký posudok, do napadnutého rozhodnutia jednostranne prevzal subjektívne a nepresné úsudky svedkov a rovnako povýšil listinný dôkaz nad znalecký posudok, v súvislosti s ktorým dokazovaním vyslovil súd názor, že typ ERP umožňoval podvody a vyplynulo to z dokazovania. Má za to, že bez právoplatného rozhodnutia označujúceho jeho produkty za produkty umožňujúce podvody, nie je možné takto jeho produkty prezentovať, pričom svedkovia sú zaujatý, hovorili len o svojich úsudkoch, nevypovedali objektívne o tom čo videli a počuli, uvedené namietal na pojednávaní dňa 21. 05. 2014 a písomne dňa 05. 06. 2014. Súd sa však s jeho námietkou ani čiastočne nevysporiadal. Neuviedol, z akého dôvodu prihliadol na dohady uvedených zamestnancov ako na objektívne skutočnosti, čím zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti a zmätočnosti. Znalecký posudok je tiež možno považovať v konaní len za listinný dôkaz. Z predmetného posudku nevyplýva žiadna relevantná informácia vo vzťahu k jeho výrobkom (posudok namietal vo vyjadrení zo dňa 19. 05. 2014). 49. Súd prvej inštancie nerešpektoval právoplatný a vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu SR, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie v rozpore s princípom rešpektovania záväzného rozhodnutia o predbežnej otázke a princípom právnej istoty. Správny senát Najvyššieho súdu SR v priebehu konania rozsudkom zo dňa 21. 05. 2014 sp. zn. 10 Sžz/3/2013 rozhodol, že žalovaný svojim konaním porušil jeho právo na ochranu osobnosti a vlastnícke právo šírením klamlivých informácií a zakázal mu v tomto konaní pokračovať. Správny senát Najvyššieho súdu rozhodnutím vyriešil zásadnú právnu otázku, ktorá mala mať vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie a teda otázku pravdivosti žalovaných výrokov žalovaného o zrušení certifikátov a jeho údajnej protiprávnej podnikateľskej činnosti. V súlade s ust. § 135 ods. 2 OSP všeobecný súd musí vychádzať z rozhodnutia príslušného orgánu, pokiaľ tento už v danej veci rozhodoval. Certifikáty neboli zrušené, pretože rozhodnutia boli ničotnými, a teda neexistujúcim právnym aktom. 50. Z rozsudku Najvyššieho súdu vyplýva, že „EVPU, a. s, z podnetu žalovaného rozhodol o zrušení certifikátov bez toho, aby skúmal porušenie podmienok vydania certifikátu a bez toho, aby dal žalobcovi možnosť sa k uvedenému tvrdeniu vyjadriť. Okrem toho, že týmto návrhom konal (žalovaný) nad rámec svojej zákonnej právomoci vyplývajúcej zo zákona č. 333/2011 Z. z., teda aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vedomí si, že EVPU, a. s., konala v rozpore so zákonnými oprávneniami, vydania týchto „rozhodnutí“ okamžite medializoval a navyše začal rozposielať listy podnikateľom, ktorí používajú fiskálne tlačiarne výrobcu FISCAL Group, v ktorých informoval o zrušení certifikátov s tým, že tieto typy ERP nemožno naďalej používať pri podnikaní. Podľa Najvyššieho súdu toto konanie napĺňa znaky nezákonného zásahu v zmysle § 250v ods. 1 OSP, pretože išlo o konanie orgánu verejnej správy, ktoré nebolo rozhodnutím, ukrátilo žalobcu na jeho právach, lebo malo likvidačné dôsledky na podnikateľskú činnosť žalobcu. Najvyšší súd tiež uviedol, že nie je možné, aby autorizovaná osoba svojvoľne, v rozpore so zákonom zrušila platnosť ňou vydaného certifikátu pred uplynutím doby jeho platnosti a dohodnutá osoba nemala žiadne právo sa proti takémuto postupu brániť. Nejedná sa o rozhodnutie aj keď je tak formálne označené (o zrušení certifikátov), ale o nulitný akt, ktorý nespĺňa náležitosti rozhodnutia. Bolo vydané na základe návrhu k tomu neoprávnenej osoby bez toho, aby autorizovaná osoba sama preverila nedodržanie podmienok vydania certifikátu. Preto nemožno hovoriť ani o jeho právoplatnosti. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, teda z právneho hľadiska, rozhodnutie o zrušení certifikátov neexistovalo, certifikáty neboli zrušené, teda právo žalobcu na ochranu osobnosti bolo porušené. 51. Okresný súd neodôvodnil z akého dôvodu nerešpektuje právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého žalovaný nezodpovedá za svoje difamačné výroky voči osobe žalobcu. 52. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozporuplné a nepreskúmateľný je záver súdu, ktorý je v priamom rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, keď súd udáva „zákaz, ktorý uložil najvyšší súd žalovanému, takúto informáciu naďalej nešíriť, bol daný až v priebehu súdneho konania po 21. 05. 2014, pokiaľ tak konal žalovaný pred týmto rozhodnutím (v liste adresovanom užívateľom pokladníc) konal tak už z uvedených dôvodov a teda oprávnene“. Vzhľadom na deklaratórnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nemožno považovať činnosť žalovaného do rozhodnutia za oprávnenú, a že by jeho nezákonnosť nastala až po vyhlásení rozsudku. Napriek tomu, že súd prvej inštancie rozhodol odlišným spôsobom, ako súd vyššieho stupňa, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa na základe dostatočne precíznych argumentov nevysporiadal s otázkou, z akého dôvodu nebola v danej veci právu účastníka konania poskytnutá rovnaká ochrana ako v iných obdobných konaniach, pričom išlo o identický skutkový stav. 53. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepravdivé informácie dlhodobo rozširoval v celoslovenských distribuovaných médiách a na populárnych internetových portáloch je pre žalobcov budúci život a realizáciu jeho základných ľudských práv nevyhnutné, aby sa mu žalovaný za ohováranie jeho osoby verejne ospravedlnil, rovnako ako ho verejne difamoval a diskreditoval. V opačnom prípade nikdy nebude môcť vykonávať podnikateľskú činnosť, keďže bude širokou verejnosťou považovaný za neseriózneho a protizákonne konajúceho podnikateľa. Žalovaný šíril nepravdivé informácie prostredníctvom orgánov verejnej moci konajúcich z pozície autority štátu, čo má na práva dotknutého občana výrazne rozsiahlejší a devastačný vplyv v komparácii s negatívnym dopadom. 54. Nesprávny je aj záver súdu, ktorý v rozpore s vykonaným dokazovaním uznal za pravdivé tvrdenie, podľa ktorého žalobca podnikal v rozpore so zákonom, pričom tento názor riadne neodôvodnil. 55. Súd prvej inštancie mal za to, že síce žalovaný nepravdivo informoval o zrušení jeho podnikateľskej činnosti, ale súčasne za toto nenesie zodpovednosť a dokonca disponoval právomocou tieto nepravdivé údaje rozširovať, pričom vychádzal zo skutočnosti, že dňa 21. 08. 2013 vydal EVPU, a. s., rozhodnutie o zrušení certifikátov, pričom túto skutočnosť oznámil žalovanému prípisom zo dňa 21. 08. 2013 s tým, že týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť, na základe čoho dospel súd k záveru, že v čase poskytnutia tejto informácie pre médiá sa potom nejednalo zo strany žalovaného o nepravdivú informáciu, alebo pravdu skresľujúcu informáciu. Nie je teda správny záver súdu keď posúdil, že žalovaného ospravedlňuje neznalosť zákona vo vzťahu či rozhodnutie o zrušení licencie je resp. nie je právoplatné. 56. Odvolateľ uviedol, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď tvrdil, že nespochybňuje žalobca, že jeho produkty boli vyrobené v rozpore s platnou legislatívou. 57. Žalovaný nemohol uvádzať pravdivé skutočnosti o tvrdenej protiprávnej činnosti žalobcu a zrušení certifikátov, keď z právneho hľadiska neexistuje rozhodnutie, podľa ktorých by boli certifikáty zrušené. Nesprávny je aj záver súdu, keď uviedol, že žalovaného ospravedlňuje neznalosť zákona, nakoľko kto sa zásahu dopustil, nemôže sa zbaviť zodpovednosti ani dôkazom, že bol v omyle (tzv. dôkazom ospravedlniteľného omylu). Žalovaný sa teda nemôže zbaviť zodpovednosti s odôvodnením, že nepoznal zákonnú úpravu a dôveroval iným subjektom. Pokiaľ ide o nezákonné konanie EVPU, tento konal na pokyn žalovaného zo dňa 07. 08. 2013 o čom žalovaného informoval v liste zo dňa 21. 08. 2013 (č. l. 78). Naviac, ani dobrá viera (osobné presvedčenie) konajúceho nevylučuje neoprávnenosť zásahu ako objektívnej existujúcej skutočnosti. 58. Nesprávny je aj záver súdu, podľa ktorého jeho produkty nespĺňajú všetky zákonné a certifikačné podmienky. 59. Okresný súd nesprávne právne a skutkovo posúdil intenzitu zásahu, ktorý mu žalovaný spôsobil žalovanými výrokmi do jeho osobnostných práv, keď považoval skutočnosť, že samotná informácia o zrušení certifikátov nemohla nadobudnúť intenzitu neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu bez súvislostí s tvrdením, že sa tak dialo na základe zistenia, že ERP nie je v súlade so zákonom“ (výrok č. 1) alebo, že dôvodom bolo porušenie podmienok zákona č. 289/2008 Z. z.“ (výrok č. 3). 60. Žalobca v odvolaní uviedol, že ak je fyzická osoba spájaná (hoci aj nedopatrením) s kritizovanou alebo odsudzovanou činnosťou, ide o zásah do práva na česť a dôstojnosť takejto osoby. Podstatou je, že takto je o konkrétnej fyzickej osobe vyslovená nepravda, na základe ktorej môžu tretie osoby túto fyzickú osobu skreslene posudzovať (nie je pritom rozhodujúce, či by išlo o negatívnu alebo pozitívnu informáciu). Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach, pričom žalované výroky žalovaného označujúce žalobcu za protizákonne podnikajúcu osobu, uvedenú podmienku vzhľadom na ich charakter spĺňajú. Žalovaný ho vo výrokoch prezentoval ako osobu podnikajúcu v rozpore so zákonom, a teda podvodníka. Jeho profesionálna česť tak bola zo dňa na deň zdevastovaná, pričom skutočnosť, že žalovaný je orgánom verejnej správy disponujúci rozsiahlymi právomocami, intenzívnosť zásahu ešte znásobila. 61. Súd neodôvodnil z akého dôvodu žalovaného výroky, podľa jeho názoru, nemohli dosiahnuť intenzitu zásahu do žalobcových osobnostných práv, neskúmal, či zásah žalovaného do práv žalobcu bol objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu. V tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné. Okresný súd sa opomenul vysporiadať s ním predloženými dôkazmi č. 32 - 34, ktoré v konaní predložil, ktoré sú kľúčové pre toto posúdenie, keďže jednoznačne preukazujú, že používatelia ním vyrobených pokladníc prerušili s ním spoluprácu. K predmetným dôkazom sa súd prvej inštancie nevyjadril. 62. Nepovažuje za správny záver súdu, že z celých článkov nevyplýva, že by to boli zamestnanci žalovaného, ktorí by menovali žalobcu ako výrobcu ERP a najmä svojimi prednesmi vyvolávali dojem, že žalobca vyrábal pokladnice v rozpore so zákonnou úpravou, alebo, že zabezpečil, že budú zmanipulovateľné za účelom, aby bolo možné na nich krátiť dane“ (č. l. 11 rozsudku). Svedkyňa pani Q., hovorkyňa žalovaného potvrdila nespornú autentickosť znenia žalovaných výrokov a skutočnosť, že vedenie žalovaného rozhodlo, že bude v jeho mene ako hovorkyňa verejnosť informovať o tom, že certifikáty boli zrušené. Žalovaný mal preukázateľne vedomosť o tom, že sa vyjadruje priamo o jeho osobe a jeho podnikateľskej činnosti, pričom toto nebolo zameniteľné. Žalovaný sa nevyjadroval všeobecne, ale vo vzťahu k jeho osobe, čo vyplýva z mailovej komunikácie hovorkyne pani Q. s denníkom Pravda, evidovaná na č. l. 305 spisu, ktorá sa vzťahuje k článku v denníku Pravda dňa 06. 09. 2013 (dôkaz č. 8) . Žalovaný nepreukázal, že jeho tvrdenia boli pravdivé, t. j. že certifikáty boli zrušené. 63. V odvolaní odvolateľ uviedol, že súd nesprávne posúdil výrok I., ktorý vzhľadom na žalovaného s pôsobnosťou nad celým územím SR, mocenským orgánom, akým je žalovaný, aj bez ďalšieho postačí na úplné zničenie podnikateľskej činnosti a komplexnej profesnej budúcnosti. Ak súd k tomuto uviedol, že z kontextu článku vyplýva, že bol oslovený priamo žalobca redakciou Pravda.sk., takéto odôvodnenie zakladá zmätočnosť, nakoľko súd sa mal zaoberať výrokom žalovaného, pričom svedkyňa Macíková v celom rozsahu potvrdila autorstvo tohto výroku. Teda žalovaný je autorom výroku, nepravdivo tvrdil, že boli certifikáty zrušené. Nepravdivé je tvrdenie, že bude žalovaný individuálne dôsledne dohliadať, aby si používatelia produktov žalobcu tieto vymenili, čo sa nikdy nestalo. Nepravdivé je tvrdenie, že používanie jeho produktov bolo v rozpore so zákonnou úpravou, čo nebolo preukázané. Tiež je nepravdivé tvrdenie, že používatelia jeho produktov budú bez ďalšieho sankciovaní za používanie produktov. 64. Pokiaľ ide o výrok II. prvostupňový súd uviedol, že nebolo preukázané, že tvrdenie o zrušení certifikátu pochádzalo od žalovaného. Tento záver súdu je v rozpore s dokazovaním, keď svedkyňa p.H.potvrdila autorstvo výroku II. Uviedla, že podľa jej názoru ide o parafrázu jej vyjadrenia a nie výrok. Rovnako nesprávne posúdil okresný súd výrok III. pričom v konaní bolo nesporné, že žalovaný zaslal uvedené difamujúce tvrdenie absolútne všetkým podnikateľom, ktorí so žalobcom spolupracovali, bez ohľadu na skutočnosť, či vlastnili produkty certifikované napadnutými certifikátmi, alebo úplne inými jeho certifikátmi. 65. Ak súd prvej inštancie tvrdil, že v liste žalovaný uviedol meno žalobcu ako výrobcu, ale len v súvislosti s tým, že sa jedná o výrobcu pokladníc, ktorým bol zrušený certifikát, pričom účelom tohto listu bolo upovedomenie o zrušení certifikátu (nie tvrdenie, že žalobca podniká protizákonne), podľa názoru súdu žalovaný mal právo atakovať všetkých žalobcových klientov s tvrdením, že musia ukončiť spoluprácu so žalobcom, pretože žalobca porušil podmienky zákona o ERP. Tento názor súdu je nesprávny, keďže žalovaný týmto právom nikdy nedisponoval, okrem iného preto, že certifikáty nikdy neboli zrušené. Žalovaný ani neidentifikoval akým spôsobom mal žalobca porušovať zákon. Naviac žalovaný nikdy nepreukázal, že skutočne prebehla nejaká akcia, počas ktorej boli zistené porušenia na jeho produktoch a charakter týchto porušení. Súd len jednostranne prevzal tvrdenia svedka E.. 66. Žalovaný nepravdivo tvrdil, že jeho certifikáty boli zrušené, čo bolo vyvrátené v konaní pred Najvyšším súdom SR, ktorý žalovanému zakázal ďalej šíriť tieto klamlivé vyjadrenia. 67. Žalovaný nepravdivo tvrdil, že žalovaný porušil podmienky zákona o ERP, nepravdivo tvrdil, že nepravdivú informáciu o zrušení certifikátov zaslal len používateľom dotknutých pokladníc, nepravdivo tiež tvrdil, že používatelia žalobcových produktov porušujú používaním produktov príslušné zákonné predpisy. Teda išlo o neoprávnený zásah objektívne spôsobilý vyvolať negatívne následky. 68. Nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj výroky IV. a V.. Svedok p. E. potvrdil, že pokiaľ ide o výrok IV. hovoril o pokladniciach, ktoré boli produktom žalobcu. Pani Q., hovorkyňa žalovaného potvrdila autorstvo výroku V.. Súd považoval výroky za pravdivé. Žalobca trvá na tom, že tieto sú nepravdivé. Žalovaný týmito výrokmi nepravdivo tvrdil, že produkty žalobcu umožňovali podvody, čo nebolo preukázané, tiež, že jeho produkty nie sú v súlade so zákonom. 69. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že žalobca odvolaním ignoruje vlastný žalobný petit a súdne konanie, ktoré sa týkalo výrokov, z ktorých nevyplývalo tak, ako to tvrdí žalobca, že by žalovaný informoval o jeho nezákonnej podnikateľskej činnosti, alebo že by ho prezentoval ako osobu podnikajúcu v rozpore so zákonom, a teda podvodníka. Akékoľvek výroky žalovaného sa vždy týkali výlučne zrušenia certifikátov a nezákonnosti používania elektronických registračných pokladní uvedených v zrušených certifikátov, či už prostredníctvom listu žalobcu, alebo prostredníctvom všeobecných informácií poskytnutých médiám, čo potvrdilo aj súdne rozhodnutie. Skutočnosť, že certifikáty boli zrušené, spoločnosť EVPU, a. s., zverejnila na svojom webovom sídle, odkiaľ túto informáciu získali aj médiá (správa agentúry SITA, výroky z ktorej boli v žalobnom petite pod bodom I. a prebraté denníkom Pravda) a zároveň túto skutočnosť oznámila aj žalovanému. 70. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 10Sž 3/2013 nerozhodol o nulite rozhodnutí o zrušení predmetných certifikátov, pretože žalovaný v danom konaní nebol EVPU, a. s., ale vyslovil len právny názor, ktorý sa stal záväzným pre žalovaného a to odo dňa právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR. Aj sám žalobca v bode 11. konštatuje, že podľa Najvyššieho súdu SR malo ísť o mimoriadne náročnú právnu otázku a teda nie o neznalosť zákona. Najvyšší súd v rozhodnutí nekonštatoval tak ako to uvádza žalobca, nepravdivosť šírených informácií. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nebolo rozhodnutím o pravdivosti, či klamlivosti informácií o zrušení certifikátov, pretože právny názor nemožno stotožniť s pravdivosťou alebo nepravdivosťou. A Najvyšší súd ani nekonal o pravdivosti podkladov pre zrušenie certifikátov, pretože dokazovanie v tomto smere nevykonal. Pravdivosť informácie o zrušení certifikátov bola daná objektívne, bez ohľadu na následné posúdenie nulity, resp. prípadnú neprávoplatnosť rozhodnutí o zrušení certifikátov, zákonné zrušenie rozhodnutí o zrušení certifikátov, ak by aj malo byť posúdené v režime správneho poriadku v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, objektívne do dnešného dňa nenastalo. Právny názor Najvyššieho súdu SR o nulite rozhodnutí o zrušení certifikátov vyslovený v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžz 3/2013 sa preto stalo záväzným len voči finančnému riaditeľstvu SR ako účastníkovi konania o nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy a to až od právoplatnosti rozsudku, nestal sa však záväzným pre tretie osoby ani pre konanie Okresného súdu Banská Bystrica. 71. Poskytnutie zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia ako forma náhrady škody v takomto prípade môže byť výsledkom len konania podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Ochranu už dosiahol žalobca rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžz 3/2013, čím bola vytvorená prekážka veci rozhodnutej, keďže sa domáha identického rozhodovania o jeho žalobe, resp. považuje konanie Najvyššieho súdu za konanie o predbežnej otázke. 72. Rozhodnutie Najvyššieho súdu je rozporuplné a nepreskúmateľné. Najvyšší súd uložil žalovanému informácie ďalej nešíriť, až v priebehu konania po 21. 05. 2014, a teda záver súdu, že pokiaľ tak žalobca konal pred týmto rozhodnutím, konal oprávnene. Rozsudkom sa teda ukladá povinnosť odo dňa jeho právoplatnosti, čo vylučuje jeho deklaratórny charakter. Rozsudok Najvyššieho súdu SR nedeklaroval nijakú nezákonnosť predchádzajúceho konania. 73. V konaní bolo preukázané, že používaná ERP daného typu nespĺňala zákonné predpoklady a žalobca to nespochybnil. 74. Pokiaľ ide o dokazovania výpoveďami svedkov a znaleckým posudkom, z ktorých bolo zistené, že dotknuté elektronické pokladnice nespĺňali zákonom predpísané náležitosti, pričom produkty boli stotožnené aj v rámci svedeckej výpovede H.. R. E., pri ich porovnávaní s dokumentáciou spoločnosti EVPU, a. s., vyhotovenej pri certifikácii. Žalobca svoju obranu voči týmto dôkazom sústredil výlučne na nepodstatné okolnosti, ktorými objektívny stav nespochybnil. Závery z uvedených dôkazov nie len že nevyvrátil, ale nenavrhol ani nijaké dôkazy vyvracajúce hodnovernosť dôkazov, teda nenavrhol žiadne dôkazy. 75. Žalovaný uviedol, že Slovenská národná akreditačná služba vyjadrila svoj názor ohľadne zrušenia certifikátov, ide o orgán dohľadu nad činnosťou akreditovaných osôb, teda aj nad činnosťou EVPU, a. s., a teda, pokiaľ ide o vysvetlenie právneho režimu vydania rozhodnutí o zrušení certifikátov, bola oprávnená priamo zo zákona č. 505/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a žalovaný vychádzal práve z jej vysvetlenia a tiež z vlastného právneho názoru. Najvyšší súd SR v rozhodnutí uviedol, že nie je viazaný stanoviskom Slovenskej národnej akreditačnej služby (bez konštatovania, že by ním nebol viazaný žalovaný). Tvrdenie žalobcu, že žalovaný už počas nepravdivého šírenia informácií o zrušení certifikátov vedel o nezákonnosti konania EVPU, keďže toto konalo výhradne na jeho pokyn je zavádzajúce. Žalovaný poznal správnosť vlastných záverov o tom, že posudzované typy elektronických registračných pokladní skutočne nespĺňajú zákonom predpokladané náležitosti, pričom tak ako uviedol súd v napadnutom rozsudku, až táto skutočnosť je podstatnou vo vzťahu k spôsobilosti akéhokoľvek zásahu do osobností žalobcu v predmetom spore. 76. Tvrdenie o objektívnej zodpovednosti žalovaného za výroky, ktoré neuviedol a ktoré novinári získali z externého zdroja je irelevantné tvrdenie žalobcu. 77. Pokiaľ ide o autorstvo výroku II., výpoveďou hovorkyne išlo len o parafrázovanie výroku, pričom informácia o zrušení certifikátov spoločnosťou EVPU, a. s., nepochádzala od p. Q., hovorkyne žalovaného pretože išlo o samostatnú novú vetu už nezahŕňajúcu odkaz na hovorkyňu žalovaného. Pokiaľ išlo o výroky I., III., IV. a V., žalobca žaloval nepravdivosť v ňom uvádzaných tvrdení, ktoré vnímal ako nepravdivú informáciu o jeho nezákonných podnikateľských aktivitách, s čím sa však súd nestotožnil a to opodstatnene, s ohľadom na obsah výrokov, ako aj s ohľadom na vykonané dokazovanie, keď súd vyhodnotil, že samotné informácie o zrušení certifikátov bez informácie o nezákonnosti používania pokladní, nemohla mať takú intenzitu, ktorá by vyžadovala ochranu osobnosti. Ak žalobca tvrdí, že zásah do jeho osobnosti mala spôsobiť iba informácia o zrušení certifikátov, potom spôsobilosť samotnej informácie zasiahnuť do jeho osobnosti nepreukázal, ani ju netvrdil. Pokiaľ ide o výpovede svedkov R. E. a H.. X. J., žalobca nehodnovernosť svedeckých výpovedí nepreukázal. Pokiaľ ide o charakter znaleckého posudku, tento je daný zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch. 78. Účastníci vo svojich ďalších vyjadreniach zotrvali na nimi uvedenými tvrdeniami. 79. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 CSP vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu ktorým návrh zamietol a aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 80. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 81. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 82. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 83. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil uviedol v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. 84. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. 85. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval. 86. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom, ktorým sa domáhal ochrany jeho osobnostných práv uvedených v ustanovení § 11 O. z., najmä občianskej cti, dôstojnosti svojho mena, tým, že požadoval od žalovaného, ktorý mal zasiahnuť do týchto jeho práv, zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 O. z. predstavujúceho ospravedlnenie sa za tento zásah a umožnenie zverejnenia tohto ospravedlnenia v médiách. 87. Pokiaľ ide odvolací dôvod, že súd prvej inštancie rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, odvolací súd udáva, že povinnosťou všeobecného súdu je zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol podstatné skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. V odôvodnení uviedol zistený skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie, uviedol vyjadrenia procesných strán k prerokúvanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania. Uviedol, ktoré ustanovenie zákona aplikoval na danú vec a aké právne závery vyvodil. V žiadnom prípade nemožno považovať za nesprávne, že súd rozhodnutie neodôvodniť podľa predstáv žalobcu. Okresný súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver. Premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne a presvedčivé. Jeho právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. 88. Správne súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania postupoval v súlade § 108a ods. 1 OSP (účinného v čase rozhodovania), v ktorom je vyjadrená koncentračná zásada a na základe zisteného skutkového stavu - z tvrdení účastníkov a vykonaných dôkazov rozhodol vo veci. 89. Súd prvej inštancie správne skúmal, či nárok žalobcu, ktorým sa domáhal žalobca primeraného zadosťučinenia je dôvodný. Skúmal predpoklady vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv osoby, a to vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania žalobcom t.j., len vo vzťahu k výrokom o ktorých žalobca tvrdil, že nimi malo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv, teda skúmal, či - došlo k zásahu do týchto práv - tento zásah je neoprávnený (protiprávny), t. j. zásah spočívajúci v rozširovaní nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich skutočností. - je objektívne spôsobilý vyvolať negatívne následky, t.j. ujmu na chránených právach. 90. Zodpovednosť za zásah do predmetných chránených práv je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa pôvodca zásahu zbaví, ak preukáže, že tvrdenia sú pravdivé. 91. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je také konanie, ktoré zasahuje do práv chránených § 11 O. z. a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu ustanovenými právnym poriadkom. Rozhodujúce je hľadisko pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a sledovaného cieľa. Treba tiež uvážiť, či v konkrétnom prípade tu nie sú okolnosti, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti ospravedlňujú, t.j. či nejde o okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Nevyhnutné však je v týchto prípadoch uvážiť, či sa takýto zásah uskutočnil primeraným spôsobom, a zároveň, či tento zásah nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých treba vzhľadom na požiadavku zabezpečenia elementárnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať. Publikované informácie, môžu spôsobiť neoprávnený zásah, ak sú objektívne spôsobilé vyvolať negatívne následky. V prípade, ak obsah tvrdenia je pravdivý, nemožno takýto zásah považovať za neoprávnený. 92. O neoprávnený zásah nejde, ak existuje okolnosť vylučujúca protiprávnosť zásahu, napr. vtedy, ak zásah je zároveň výkonom iného práva, kde iný subjekt si plnil právnu povinnosť, ktorú mu uložil zákon, ak sa udial primeraným spôsobom a zároveň ak nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktoré je treba s ohľadom na zaistenie základnej úcty, dôstojnosti jej osobnosti a za všetkých okolností bezpodmienečne trvať. 93. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný je v zmysle zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva orgánom štátnej správy vykonávajúcim svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. o) citovaného zákona Finančné riaditeľstvo informuje osoby o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a poplatkov a o ich právach a povinnostiach podľa osobitného predpisu. Podľa § 4 ods. 3 písm. v) ods. 3 citovaného zákona robí úkony, ak hrozí nebezpečenstvo, že budú účtovné doklady alebo iné doklady znehodnotené, zničené alebo pozmenené, alebo že bude spôsobená ujma na prostriedkoch štátneho rozpočtu a odvrátenie takéhoto nebezpečenstva nemožno dosiahnuť inak. 94. Správny je záver prvoinštančného súdu, že pokiaľ žalovaný zorganizoval kontrolnú akciu „Kasa“, na základe ktorej zistil, že viaceré pokladne, ktoré vyrobil žalobca, boli konštruované tak, že nespĺňali požiadavky podľa § 2 zákona 289/2008 Z. z., bola jeho povinnosť o tom informovať verejnosť predstavujúcu najmä používateľov týchto pokladníc, ako aj urobiť iné úkony slúžiace na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva ujmy na prostriedkoch štátneho rozpočtu. Za takýto úkon okresný súd považoval aj zvolanie tlačovej konferencie za účelom informovania médií o zistených skutočnostiach. Táto povinnosť vyplýva žalovanému nielen zo zákona č. 333/2011 Z. z. ale aj z ustanovenia § 3 Zákona o periodickej tlače č. 167/2008 Z. z. 95. Žalobca vo vzťahu k ujme na jeho osobnostných právach poukazoval nielen na obsah časti článkov obsiahnutých v žalobnom petite, ale na celkový kontext článkov, ktorý poukazoval na jeho osobu. Žalobca síce správne uviedol, že ak ide o oficiálne zdroje, ktoré zverejnené informácie periodiku poskytli, a ktoré za takto poskytnuté informácie nesú aj zodpovednosť, nie je úlohou periodika skúmať ich pravdivosť, preto nesúhlasil zo stanoviskom žalovaného, že nezodpovedá za ním zverejnené informácie, avšak správny je záver súdu prvej inštancie, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného v tom smere, že za celkový kontext článkov nemôže niesť zodpovednosť žalovaný, ale šéfredaktor v zmysle § 5 ods. 1 zákona 167/2008 Z. z. v súvislosti s ods. 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia. 96. Nie je správny záver odvolateľa , že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil subjekt, ktorý je zodpovedný za výroky žalovaného, keď uviedol, že za tieto výroky nezodpovedá žalovaný, ale médiá. Súd prvej inštancie len uviedol, že žalobca vo vzťahu k ujme na jeho osobnostných právach poukazoval nielen na obsah časti článkov obsiahnutých v žalobnom petite, ale na celkový kontext článkov, ktorý poukazoval na jeho osobu. K tomuto okresný súd uviedol, že za celkový kontext článkov nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. Súd sa správne zameral na konkrétne konanie žalovaného a z neho vyplývajúci možný zásah do osobnosti žalovaného. 97. Pre úspech v sporovom konaní je charakteristická povinnosť tvrdenia a povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie sporných tvrdení, t.j. unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Na preukázanie tvrdení, musí účastník označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, čo platí aj v tom prípade, ak chce dôkaz protistrany vyvrátiť. Na základe tvrdených skutočností účastníkmi a nimi predloženými dôkazmi súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, vyhodnotil zistený skutkový stav a vo veci rozhodol. Dôkazné bremeno na preukázaní, že žalovaný prostredníctvom svojich zamestnancov bol autorom publikovaných výrokov bolo na žalobcovi. 98. Súd prvej inštancie, konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by to boli zamestnanci žalovaného, ktorí by menovali žalobcu ako výrobcu ERP, a najmä svojimi prednesmi vyvolávali dojem, že žalobca vyrábal pokladnice v rozpore so zákonnou úpravou alebo, že zabezpečil, že budú zmanipulovateľné za účelom, aby bolo možné na nich krátiť dane. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že vo vzťahu k výroku I. na záver článku je citovaná reakcia žalobcu ako zástupcu spoločnosti Fiscal Group, pričom z kontextu článku vyplýva, že bol oslovený priamo redakciou Pravda.sk. Vo vzťahu k výroku II. svedkyňa V. Q. poprela, že by uvádzala vo vzťahu k médiám názov konkrétneho výrobcu pokladníc. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný sa nevyjadroval všeobecne, ale vo vzťahu k jeho osobe, čo vyplýva z mailovej komunikácie hovorkyne pani Q. s denníkom Pravda, evidovaná na č. l. 305 - 306 spisu, ktorá sa vzťahuje na článok v denníku Pravda zo dňa 06. 09. 2013 (zrejme správne v súlade s návrhom 03.09.2013). Odvolací súd považuje záver okresného súdu za správny, zistený vykonaným dokazovaním. Pokiaľ odvolateľ poukazoval v odvolacom konaní, že aj zo samotného listinného dôkazu vyplýva, že išlo o komunikáciu v súvislosti s článkom zo dňa 03. 09. 2013 (ktorý označil žalobca vo výroku navrhnutého petitu), komunikácia je až z 05.09.2013 teda nemôže sa vzťahovať k článok v denníku Pravda zo dňa 03. 09. 2013. 99. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav k výrokom I., II., keď svedkyňa Mgr. V. Q., hovorkyňa žalovaného, uviedla, že v rámci kontrolnej akcie „Kasa“ v auguste roku 2013 dostala podklady o tom, že z 24 kontrolovaných pokladníc bolo zistené, že je 21 zlých, dali sa na nich robiť podvody. Ako o iných akciách, o tomto štandardne informovali médiá. Tieto sa pýtali, čo má robiť podnikateľ v prípade, ak používa kasu, ktorá nespĺňa náležitosti podľa zákona. Uviedla, že nikdy nekonkretizuje mená výrobcov ani konkrétne typy tlačiarní. Články v médiách, kde sa citujú jej vyjadrenia, následne neodobruje, len v prípade, keď sa jedná o autorizovaný rozhovor. Vo vzťahu k výroku II. žalobného petitu uviedla, že sa jedná len o parafrázu, nie jej výrok. Nepovedala, že obchodníkom, ktorí budú používať naďalej tieto pokladne, hrozí momentálne pokuta až do výšky 6 600,-- Eur. Na otázku, čo v prípade, ak podnikateľ používa kasu, ktorá je v rozpore so zákonom, odpovie, že mu hrozí pokuta v tej a tej výške, jedná sa o informáciu vo všeobecnej rovine (čo potvrdzuje aj pisomná komunikácia č.l. 308 spisu). Žalobca teda nepreukázal, že išlo o tvrdenia žalovaného. 100. Žalobca pokiaľ ide o III. výrok v odvolaní poukazoval, že podľa názoru súdu žalovaný mal právo atakovať všetkých žalobcových klientov s tvrdením, že musia ukončiť spoluprácu so žalobcom, pretože žalobca porušil podmienky zákona o ERP. Tento názor súdu považuje za nesprávny, keďže žalovaný týmto právom nikdy nedisponoval, okrem iného preto, že certifikáty nikdy neboli zrušené. Źalovaný ani neidentifikoval akým spôsobom mal porušovať zákon. Naviac žalovaný nikdy nepreukázal, že skutočne prebehla nejaká akcia, počas ktorej boli zistené porušenia na jeho produktoch a charakter týchto porušení. Súd prvej inštancie len jednostranne prevzal tvrdenia svedka E.. 101. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie aj v tejto časti riadne odôvodnil rozhodnutie a uviedol, že účelom tohto listu bolo upovedomenie používateľov o zrušení certifikátov (nie tvrdenie, že žalobca podnikal protizákonne). V konaní bolo preukázané, že predtým, než tento list bol zaslaný, predchádzala tomu akcia žalovaného so zistením opakovaného porušovania zákonných podmienok pre používanie ERP podľa zákona 289/2008 Z. z.. Jednalo sa teda o výkon oprávnení, ba povinnosti žalovaného, vyplývajúcich z už citovaných ustanovení zákona 333/2011 Z. z. Sám žalobca uviedol, že skutočnosť, že prebehla nejaká akcia, počas ktorej boli zistené porušenia na jeho produktoch a charakter týchto porušení, súd prvej inštancie len jednostranne prevzal z tvrdenia svedka E.. K tomuto odvolací súd udáva, že uvedené skutočnosti súd zistil na základe riadne vykonaného dokazovania. Z uvedeného a vykonaného dokazovania vyplýva potom aj pravdivosť výrokov IV., V. 102. Správne okresný súd zistil, že čo sa týka žalobného petitu pod bodom III., jednalo sa o výkon oprávnení a povinnosti žalovaného, vyplývajúcich mu zo zákona 333/2011 Z. z., keď zistil porušovania zákonných podmienok pre používanie ERP, že registračná pokladnica neobsahovala fiskálnu pamäť a nespĺňala zákonné požiadavky. Čo sa týka tvrdení o tom, že žalovaný bude kontrolovať obchodníkov, či používajú tieto pokladnice a že im odporučili ich nepoužívať, jednalo sa o pravdivé údaje v súvislosti už so zistenými výstupmi zo šetrenia žalobcu. Rovnako pravdivý bol údaj, že sa zamerali špeciálne na typ, o ktorom mali viac informácií, že umožňuje podvody. 103. Tvrdenie, že konkrétny typ ERP umožňoval podvody, bolo pravdivé a vyplynulo z dokazovania a to z výsluchov svedkov H.. E., H.. J. a H.. E., ako aj z listinného dôkazu - znaleckého posudku vyhotoveného pre účely trestného konania Výskumným ústavom súdnej optiky. 104. Pokiaľ odvolateľ namietal v odvolaní, že okresný súd sa nevysporiadal s námietkou hmotnoprávnej a procesnoprávnej nepoužiteľnosti výpovedí zamestnancov žalovaného pána E. a pána J., pričom tieto povýšil na znalecké vyjadrenie a do napadnutého rozhodnutia jednostranne prevzal ich subjektívne a nepresné úsudky a rovnako povýšil listinný dôkaz na znalecký posudok. Odvolací súd udáva, že podľa ustanovenia § 125 OSP ako dôkaz mohli slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zisťovať skutočný stav veci, toto ustanovenie pritom ďalej ako príklad dôkazných prostriedkov uvádzalo najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a organizácií, listiny a ohliadku. Ani nová úprava v CSP neupravuje užšie, čo môže slúžiť ako dôkaz, naviac upravuje aj tzv. „súkromný znalecký posudok“, ktorý nemusí byť vyhotovený počas konania. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, svedkov poučil v súlade s § 126 ods. 2 OSP, dôkaz listinnou vykonal v súlade s § 129 OSP. Súd v súlade s § 132 OSP dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Žalobca ak mal za to, že vykonaným dokazovaním nebol zistený skutočný stav, mal uviesť tvrdenia a na ich preukázanie mal povinnosť označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy, ktoré by dôkaz protistrany vyvrátili. 105. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že samotná informácia o zrušení certifikátov nemohla nadobudnúť intenzitu neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, keď bolo zistené, že ERP nespĺňa zákonné predpoklady upravené v zákone č. 289/2008 Z. z.. 106. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s rozhodnutím NS SR v konaní 10 Sžz 3/2013 zo dňa 21. 05. 2014, ktorým NS SR v priebehu prvoinštančného konania zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práva žalobcu na ochranu osobnosti konaním založeným na rozhodnutiach EVPÚ a. s. zo dňa 21. 08. 2013 spočívajúcom v písomnom, ústnom alebo telefonickom informovaní akýchkoľvek subjektov o zrušení certifikátov zo dňa 10. 05. 2011 a 12. 10. 2011. Toto rozhodnutie však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu, vzhľadom aj na vyššie uvedené, keď pre rozhodnutie v tomto konaní bolo potrebné posúdiť, čo bolo obsahom informácii žalovaného ako aj intenzitu zásahu do osobnostných práv žalobcu konkrétnymi tvrdenými informáciami a súd prvej inštancie toto správne posúdil. Treba zdôrazniť, že súd prvej inštancie zisťoval skutkový stav a aplikoval príslušné ustanovenia zákona vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu konania vymedzeného žalobcom, a uzavrel, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na ochranu osobnosti, pričom mal správne za to, že vo vzťahu k uplatnenému nároku je potrebné oddeliť informáciu o tom, či sa jednalo o právoplatné alebo neprávoplatné rozhodnutie, prípadne nulitné rozhodnutie tohto subjektu o odňatí certifikátu od informácie, že používanie ERP daného typu nespĺňa zákonné predpoklady upravené v zákone č. 289/2008 Z. z. Pričom mal za to, že podstatná skutočnosť z hľadiska zásahu do osobnostných práv žalobcu je skutočnosť, že používanie ERP daného typu nespĺňa zákonné predpoklady upravené v zákone č. 289/2008 Zz.., pričom to bolo preukázaná a žalobca nenavrhol v tomto smere dôkazy opaku. 107. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať s ním predloženými dôkazmi č. 32 - 34, ktoré v konaní predložil, a ktoré sú kľúčové pre posúdenie intenzity zásahu, keďže jednoznačne preukazujú, že používatelia ním vyrobených pokladníc prerušili s ním spoluprácu. Súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav a právne závery v intenciách tvrdení žalobcu a navrhnutého dokazovania na preukázanie tvrdení žalobcu. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol tak, že konaním žalovaného nedošlo k neoprávneným a neprimeraným zásahom do osobnostných práv na strane žalobcu tak ako ich prezentoval žalobca v návrhu, a teda nebol dôvod sa v odôvodnení rozhodnutia vysporadúvať aj s ďalšími dôkazmi predloženými žalobcom, naviac, keď žalobca predložené dôkazy č. 32 - 34 neuviedol ako dôkazy na preukázanie jeho konkrétneho tvrdenia. 108. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prevej inštancie v časti zamietnutia návrhu, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver. V súlade s § 379 písm. a) CSP odvolací súd potvrdil rozhodnutie aj v časti závislého výroku a to výroku o náhrade trov konania. 109. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. V odvolacom konaní, vzhľadom na výsledok odvolacieho konania bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 110. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).