Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/941/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312222976 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:4312222976.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: I.K.M. REALITY- STAVING Banská Bystrica, a.s., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Nad Plážou 59, IČO: 36 018741, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou ATTORNEYS GROUP, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, IČO: 36 863 998, proti žalovanému: E. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W., U. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou UHAĽ, s.r.o., so sídlom 960 01 Zvolen, Štefana Moyzesa 9877/43, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 16C/74/2013-182 zo dňa 22.09.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo uznesením č.k. 16C/74/2013-178 zo dňa 05.08.2015, právoplatným dňa 29.08.2015, konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom voči žalovanému v celom rozsahu, rozhodol následne o trovách zastaveného konania, keď s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 989,32 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet splnomocneného zástupcu žalovaného špecifikovaný vo výroku uznesenia. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že pokiaľ žalobca vzal žalobu voči žalovanému späť v celom rozsahu, procesne zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania ktoré vznikli žalovanému, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil po tom, ako vyhodnotil, že jeho žaloba nebude úspešná. Vzhľadom na to, že žalovaný si náhradu trov konania uplatnil a vyčíslil a to za úkony právnej služby presne a detailne uvedené v odôvodnení uznesenia, súd prvej inštancie ich oprávnenosť a účelnosť preskúmal, zdôvodnil v odôvodnení uznesenie nepriznanie konkrétnych trov právneho zastúpenia, pričom aj zdôvodnil, na základe akých zákonných ustanovení nepovažoval tieto konkrétne trovy za uplatnené v súlade so zákonom a následne potom konštatoval, že ostatné trovy právneho zastúpenia si právny zástupca žalovaného vyčíslil v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR š. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 a podľa § 7 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a § 1 písm. b/ opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Trovy zastaveného konania žalovaného spočívajúce v trovách právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 989,32 eur ( toho odmena spolu 586,96 eur, DPH 20% z odmeny 117,39 eur, náhrada za stratu času 189,92 eur, cestovné náhrady 95,05 eur), ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému na špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. 2. Voči uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania nesprávne a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že v čase podania žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy všetky okolnosti jednoznačne nasvedčovali tomu, že právnemu úkonu žalovaného bolo možné úspešne odporovať, nakoľko žalobca bol toho názoru, že sú v plnom rozsahu naplnené predpoklady, ktoré stanovuje ustanovenie § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na celkový vývoj súdneho konania, ako aj predbežne vyjadrený názor konajúceho súdu, ktorý však bol vyjadrený až na poslednom pojednávaní vo veci samej, však žalobca zvážil ďalšie pokračovanie súdneho sporu a vzal žalobu späť v celom rozsahu. Žalobca má za to, že sú v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa a prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a preto navrhuje, aby žiadnemu z účastníkov konania nebola priznaná náhrada trov konania. V rámci priznanej výšky trov konania žalovanému namieta žalobca účelnosť uplatnených a súdom priznaných trov konania žalovaného; konkrétne sa domnieva, že mu neprináleží náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci - rokovania s klientom dňa 15.01.2014, dňa 25.08.2014 a dňa 14.10.2014, ktoré boli podľa jeho názoru vykonané v rozpore s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., teda neboli vynaložené účelne. Poukázal na to, že išlo o opakované rokovania s klientom vo veci ktoré neboli potrebné, nakoľko pojednávanie vo veci samej bolo opakovane viackrát odročené, neboli vykonané žiadne procesné úkony, na ktoré by bolo potrebné reagovať a preto sa opakované rokovania s klientom javia ako neefektívne a zjavne účelové, pričom žalobca je toho názoru, že ich cieľom je len umelé navýšenia trov právneho zastúpenia. Účelnosť sa posudzuje výlučne z aspektu nevyhnutnosti, resp. potrebnosti ich vynaloženia z dôvodu uplatnenia či bránenia práva na súde. Na základe uvedeného žalobca navrhuje zmeniť odvolaním napadnuté uznesenie a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania, eventuálne navrhuje priznať žalovanému len účelne vynaložené trovy konania v sume 849,03 eur. Pre prípad úspechu si žalobca súčasne vyčíslil a uplatnil trovy odvolacieho konania. 3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis -zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 9. Žalobca namietal odvolaním správnosť uznesenia súdu prvej inštancie ohľadom nároku i výšky trov konania. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Z uvedeného dôvodu zachovania kauzálnej príslušnosti rozhodol krajský súd o odvolaní voči uzneseniu o trovách konania v celom jeho rozsahu, teda ohľadom právneho základu a nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške priznaných trov konania. 10. Vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 470 ods. 1 CSP je na daný prípad nutné aplikovať už právnu úpravu Civilného sporového procesu, ktorý vo svojom ustanovení § 265 ods. 1 CSP upravuje zásadu náhrady trov konania v prípade jeho zastavenia. Predmetné zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie strany na zastavení konania. V tomto štádiu konania - v prípade zastavenia konania v dôsledku dispozičného úkonu žalobcu - sa súd ani nemá možnosť zaoberať otázkou dôvodnosti podania žaloby a teda hodnotiť úspech v konaní niektorej zo strán sporu inak, ako výlučne len z procesného hľadiska. Súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konania podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku dispozičného úkonu žalobcu, ktorý žalobu vzal svojim procesným podaním zo dňa 27.05.2015 späť v celom rozsahu, pričom zásadné je, že na výzvu súdu, aby uviedol dôvody späťvzatia žaloby s ohľadom na rozhodovanie súdu o trovách konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. výslovne žalobca procesným podaním datovaným dňa 23.07.2015 uviedol, že žalobu vzal späť v celom rozsahu vzhľadom na celkový vývoj súdneho konania a predbežne vyjadrený názor konajúceho súdu v tejto právnej veci. Odvolací súd konštatuje, že totožné dôvody späťvzatia žalobca uviedol aj v odvolaní, teda, že k späťvzatiu žaloby pristúpil vzhľadom na celkový vývoj súdneho konania, ako aj predbežne vyjadrený názor konajúceho súdu, ktorý však bol vyjadrený až na poslednom pojednávaní vo veci samej, v dôsledku ktorého potom žalobca zvážil ďalšie pokračovanie súdneho sporu a vzal žalobu späť v celom rozsahu. V zmysle dikcie ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak je nutné konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení daného konania nesie jednoznačne žalobca, ktorý svojim dispozičným úkonom spôsobil zákonný následok vyplývajúci z ustanovenia § 145 ods. 1 CSP ( ktorému zodpovedalo ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p.). Súd ohľadom trov konania za danej procesnej situácie potom je povinný ex lege obligatórne priznať náhradu trov konania protistrane, rešpektujúc zákonnú dikciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ si protistrana - žalovaný trovy konania priznať žiadal a vyčíslil ich, súd správne postupoval, pokiaľ uložil žalobcovi, ako strane, ktorá procesne zastavenie konania zavinila, povinnosť nahradiť ich protistrane, ktorá si trovy zastaveného konania žiadala priznať. 11. Okresný súd rozhodoval v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v prípade zastavenia konania obsahoval osobitnú právnu úpravu náhrady trov konania za danej procesnej situácie. V prípade zastavenia konania, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, platilo zásadne, že žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/). Ak však bolo konanie zastavené v dôsledku neskoršieho správania sa niektorého z účastníkov, a bolo mu možné pričítať procesnú vinu na zastavení konania, bolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti zaťažiť tohto účastníka povinnosťou nahradiť trovy, ktoré vznikli do zastavenia konania (§ 146 ods. 2 O.s.p., ktoré predstavovalo špeciálnu úpravu náhrady trov konania v prípade jeho zastavenia). Hoci uvedené zákonné kritériá nie sú už z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu právne zásadné, a to s poukazom na znenie ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, v spojení s intertemporálnym ustanovením § 470 ods. 1 CSP, odvolací súd považuje, z hľadiska zachovania a rešpektovania zásady legitímneho očakávania účastníkov konania, za potrebné poznamenať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie by považoval za vecne správne aj pri zohľadnení zákonných kritérií platných a účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Pokiaľ tvrdené, prípadne i preukázané skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu či pripojených listinných dôkazov jednoznačne nasvedčujú, že procesný úkon späťvzatia žaloby vyplynul z okolností, ktoré nemali žiaden súvis a dopad na protistranu a späťvzatie žaloby žalobcom bolo len a výlučne ako následok okolností relevantných len na jeho strane a v jeho prospech (ako reakcia na vývoj sporu a predbežné právne posúdenie veci konajúcim súdom a bolo tak len procesnou reakciou na možný a predpokladaný neúspech v konaní), pričom žalovaný svojim správaním či úkonmi nezapríčinil nutnosť začatia súdneho konania, súčasne svojim správaním ani nezapríčinil nutnosť konanie zastaviť, súd bol povinný zohľadniť túto skutočnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania a v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému, ktoré mu v súvislosti s účelným bránením sa v konaní do momentu jeho zastavenia vznikli. Nebolo by preto v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, keby bol žalovaný zaťažený povinnosťou znášať trovy konania za konkrétnych okolností daného prípadu. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. a konštatoval procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania, v dôsledku čoho je tak povinný znášať trovy zastaveného konania. Vzhľadom na konkrétne právne i skutkové okolnosti vyplývajúce z obsahu spisu, sa s týmto názorom odvolací súd stotožňuje. Aj rozhodnutie súdu o trovách konania musí byť v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že s poukazom na už konštatované okolnosti potom ani nebol dôvod aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., (ktorému zodpovedá súčasné zákonné ustanovenie § 257 CSP) ktorého sa žalobca dovoláva, pretože nie sú žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by bolo nutné a spravodlivé prihliadnuť a oslobodiť žalobcu od povinnosti znášať trovy konania protistrany. 12. Pokiaľ žalobca namietal aj výšku priznaných trov právneho zastúpenia žalovaného, je nutné konštatovať, že žalovaný si vyčíslil a uplatnil trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR š. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 a podľa § 7 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a § 1 písm. b/ opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení uznesenia precízne a detailne zaoberal skúmaním oprávnenosti, zákonnosti a účelnosti uplatnených trov konania žalovaného a je nutné konštatovať, že aj riadne zdôvodnil, z akých konkrétnych dôvodov a ktoré konkrétne úkony právnej služby nepovažoval za zákonne uplatnené a následne ich v rámci náhrady trov konania žalovanému nepriznal. Pokiaľ žalobca namietal účelnosť uplatnených a priznaných trov konania žalovaného ohľadom úkonov právnej služby - porady s klientom dňa 15.01.2014, dňa 25.08.2014 a dňa 14.10.2014, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že všetky úkony právnej služby priznané súdom žalovanému možno považovať za účelne vynaložené a z obsahu spisu preukázateľné úkony (vyplývajú zo záznamu vyhotoveného zástupcom žalovaného a podpísané žalovaným - č.l. 173 spisu). Nemožno spochybňovať právo splnomocneného právneho zástupcu uskutočniť poradu so svojim klientom v danej konkrétnej právnej veci, pričom by bolo skutočne obtiažne, až nemožné, dodatočne hodnotiť a skúmať, či boli nevyhnutné a ktoré konkrétne skutočnosti boli na týchto listinne zdokladovaných poradách s klientom zo strany zástupcu s klientom preberané. Po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje všetky súdom priznané trovy žalovaného tak, ako sú obsiahnuté v odôvodnení uznesenia súdu, za uplatnené a vyčíslené v súlade s platnou právnou úpravou a možno ich považovať za účelne vynaložené v konaní. 13. Prvostupňový súd preto správne rozhodol o náhrade trov zastaveného konania, keď uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy zastaveného konania, pričom priznal ich výšku v zákonných intenciách a v súlade so zásadou účelnosti uplatnených trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).