Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/110/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911205032 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:5911205032.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Česká republika, s.r.o., IČO: 25 117 483, so sídlom Česká republika, Praha 4, Novodvorská 994, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, AK so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporkyni K. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Fr. J. 12XX/X, t.č. F. republika, B. H. - K., I. nám. XXXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, práv. zast. JUDr. Andrej Cifra, advokátom, AK so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1.592,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 1C/10/2011-141 z 25. 11. 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 1C/10/2011-158 z 10. 12. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 494,81 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS trovy odvolacieho konania vo výške 29,99 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Ciftu, advokáta, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, vedený v Tatrabanke, a. s., pobočka Lučenec, č. účtu: 2620036847/1100, VS: 850612. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením (v spojení s opravným uznesením) okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 494,81 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. O trovách konania rozhodol samostatným uznesením potom, čo rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 1C/10/2011-135 zo dňa 01. 10. 2014, ktorým návrh navrhovateľa o zaplatenie 1 592,34 Eur s príslušenstvom zamietol, nadobudol právoplatnosť 06. 11. 2014 s tým, že v rozsudku si vyhradil rozhodnutie o trovách konania samostatným uznesením podľa § 151 ods. 3 O. s. p. Proti rozhodnutiu okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka sa odvolal navrhovateľ. Žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 29,57 Eur s DPH. V odôvodnení odvolania namietal nesprávne posúdenie veci, poukázal na to, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2013 so záverom, že vedľajší účastník sa mohol dať v konaní zastupovať advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Účelnosť vynaložených trov konania mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania skúmať. Podania vedľajšieho účastníka považoval za abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Cieľom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenie musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. vyplýva, že cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ je toho názoru, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov. Z toho je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V rámci preukazovania účelnosti vynaložených trov konania poukázal zároveň na rozhodnutia iných krajských súdov, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní považuje za nadbytočné, účelové a nehospodárne. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie žiadal potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 58,87 Eur, a to za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13. 01. 2015 vo výške 40,67 Eur, režijný paušál 8,39 Eur a 20% DPH 9,81 Eur. K námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do konania je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o jeho vstupe do konania. Vstup združenia do konania totiž zákon v § 93 ods. 2 O. s. p. priamo predpokladá. Vstup do konania bol opodstatnený, pretože prvostupňový súd zamietol žalobu na základe argumentácie obsiahnutej v jeho vyjadrení, ktorá bola účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Zdôraznil, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požaduje, objektívne účelné. Navrhovateľ s odstupom viacerých rokov uplatňuje na slovenských súdoch pohľadávky voči spotrebiteľom na základe dubióznych právnych titulov, ktorí sa tak dostávajú do nevýhodného postavenia najmä v súvislosti s nezachovaním dôležitých listín. Vzniká nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ sa v súdnom konaní nedokáže efektívne brániť, napr. poukazovaním na neprijateľné zmluvné podmienky alebo vznesením námietky premlčania. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov ich združením na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, podľa ktorej každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Tento záver vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08 a II. ÚS 122/09. Argumentácia navrhovateľa v tom, že združenie musí byť samo z podstaty existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, je podľa ich názoru účelová, nelogická až absurdná. Predmetom ich činnosti je ochrana spotrebiteľov, ktorý napĺňajú aj tým, že vstupujú na stranu žalovaných spotrebiteľov na ich podporu do súdnych konaní. Vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi. V danej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, preto je nutné použiť normy spotrebiteľského práva, aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Tento pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo výroku o trovách konania rozhodol správne. Taktiež sa stotožňuje s jeho odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu. Prvostupňový súd správne aplikoval príslušné normy práva, rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a doplnenie dôvodov správnosti tohto rozhodnutia v súvislosti s podanými konkrétnymi námietkami uvedenými v odvolaní. Navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Keďže navrhovateľ namieta nesprávne rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd zisťoval, či prvostupňový súd použil predpis, ktorý mal použiť. Z rozhodnutia vo veci samej je zrejmé, že okresný súd rozhodoval v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, pričom na rozhodnutie o trovách aplikoval správne ustanovenie § 146 ods. 2 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku. Je preto nepochybné, že vedľajší účastník bol v konaní úspešný, zastavenie konania procesne nezavinil, preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd vyššie citované ustanovenie správne aplikoval . Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd neakceptoval, pretože nie sú dôvodné. Ohľadom práva vedľajšieho účastníka na zastúpenie a účelnosť týchto trov odvolací súd poukazuje na čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje Občiansky súdny poriadok. V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z ustanovenia § 18 O. s. p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Podľa § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25 ods. 1 O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Z citovaných ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom aj navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, resp. ho spochybňuje poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný dôvod, pričom odporuje vyššie citovanej právnej úprave. Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého stojí (§ 93 ods. 4). V zmysle odseku 3 do konania vstupuje z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, pričom nenastala situácia, ktorú predpokladá citované ustanovenie v poslednej vete, že by musel súd o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodovať. Vstup vedľajšieho účastníka do konania nie je podmienený v takomto prípade súhlasom spotrebiteľa a dokonca ani jeho vedomosťou o vstupe združenia do konania. Ustanovenie § 137 O. s. p. vymenúva trovy konania, medzi ktoré patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, pričom takouto právnickou osobou je aj združenie. V citovaných ustanoveniach je zákonodarcom implementovaná Smernica o ochrane spotrebiteľa č. 93/13/EHS pred nekalými zmluvnými podmienkami v čl. 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným prostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka s procesnými právami. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešný, právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil, vrátane právneho zastúpenia, je popri už vyššie uvedenom aj nesprávnym výkladom čl. 7 citovanej Smernice o nekalých zmluvných podmienkach, čo v konečnom dôsledku by v praxi znamenalo, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov by odrádzalo od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane by dodávateľovi umožňovalo bez rizika si od spotrebiteľov naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na účelnosť vynaložených trov konania a záver uznesenia NS SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013, „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.“, uvedený záver v tejto veci nie je možné aplikovať. Požiadavke rozumnosti zodpovedá postup vedľajšieho účastníka, ktorý námietku premlčania použil v súdnom konaní. Ako vyplýva z rozsudku okresného súdu č. k. 1C/10/2011-135 z 01. 10. 2014, návrh navrhovateľa bol zamietnutý práve s ohľadom na premlčanie nároku. Z hľadiska účelnosti trov prvostupňový súd tieto priznal správne, keďže išlo o základné úkony právnej pomoci. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnutie prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdené ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania vedľajšieho účastníka bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 13. 01. 2015 v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). V rozhodovanom prípade odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty, ktorou je suma priznaných trov prvostupňového konania vo výške 494,81 Eur, ako výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka (§ 10 ods. 2 vyhlášky). Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky by patrila odmena advokátovi vo výške 33,20 Eur za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, čo predstavuje 16,60 €. Zároveň bol priznaný aj režijný paušál 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 20% DPH zo sumy 24,99 Eur vo výške 5,- Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania v celkovej výške 29,99 Eur. Odporkyni náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, keďže si žiadne trovy neuplatnila, osobitné trovy konania jej nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.