Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 35Cbi/25/2005 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6005200462 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6005200462.23 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci navrhovateľa JUDr. Jaroslav Jakubčo, so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo v Nemciach „v konkurze", 974 01 Nemce, IČO: 006 949 59, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Salínim, so sídlom Priehradka 20, 036 01 Martin, proti odporcovi AGRONEMCE, a. s., Nemčianska cesta 151, 974 01 Nemce, IČO: 360 43 648, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Dlhopočekom, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica o odporovateľnosť právneho úkonu takto r o z h o d o l : Súd určuje, že vloženie majetku úpadcu Poľnohospodárske družstvo v Nemciach pri Banskej Bystrici nepeňažným vkladom úpadcu zo dňa 10.8.2000 pri založení spoločnosti AGRONEMCE, a. s. Nemce podľa notárskej zápisnice N299/2000, Nz259/2000 zo dňa 10.8.2000 je voči konkurzným veriteľom úpadcu Poľnohospodárske družstvo v Nemciach pri Banskej Bystrici so sídlom Nemce právne neúčinné a majetok získaný nepeňažným vkladom je odporca povinný vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Nemce pri Banskej Bystrici so sídlom Nemce do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že ak vrátenie majetku nie je možné, je odporca povinný poskytnúť úpadcovi peňažnú náhradu vo výške 548.363,54 eur. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Pôvodný navrhovateľ V.. B.L., správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo v Nemciach „ v konkurze“, sa žalobou doručenou súdu dňa 25.2.2005 domáhal proti odporcovi určenia, že vloženie majetku pri založení spoločnosti AGRONEMCE, a.s. notárskou zápisnicou N 299/2000, Nz 259/2000 zo dňa 10.8.2000 a Zakladateľskou zmluvou zo dňa 10.8.2000 je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné a majetok vložený ako nepeňažný vklad je povinný odporca vrátiť úpadcovi do konkurznej podstaty do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ak to nie je možné, odporca je povinný poskytnúť úpadcovi peňažnú náhradu vo výške 548.364,--eur. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn.35Cbi 25/2005 - 354 zo dňa 24. mája 2013 v časti o vrátenie peňažnej náhrady vo výške 160,96,- Eur konanie zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutie vo veci samej. Proti rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol podal odvolanie navrhovateľ a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3 Obo 45/2013 - 405 zo dňa 29. apríla 2014 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v odôvodnení zrušujúceho uznesenia okrem iného uviedol, že sa nestotožnil s názorom vysloveným prvostupňovým súdom, že aj keď došlo pri založení akciovej spoločnosti AGRONEMCE, a.s. Nemce k vloženiu časti majetku úpadcu do tejto spoločnosti bolo preukázané, že v priebehu konkurzu ako protihodnota boli vydané akcie, a to ako s nimi úpadca naložil, t. j. že ich na základe zmlúv o spätnom prevode a premene majetkových podielov postúpil majetkové podiely na jednotlivé osoby bola úpadcovi za nepeňažný vklad vo výške 16.520.000,--Sk poskytnutá protihodnota, nakoľko zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že vydané akcie novozaloženou spoločnosťou boli poskytnuté úpadcovi, čo je v neposlednom rade zrejmé, keď vydané akcie novozaloženou spoločnosťou boli registrované jednotlivým podielnikom úpadcu označených ako konkurzných veriteľov úpadcu, ale nie úpadcovi. Najvyšší súd SR na základe uvedeného vyslovený právny záver, že predmetným úkonom - vložením nepeňažného vkladu do novozaloženej spoločnosti k ukráteniu nedošlo z dôvodu poskytnutia protihodnoty vydanými akciami označil za nezákonná v rozpore s ust. § 15 ods. 3 ZKV. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že protihodnota nepeňažného vkladu úpadcovi poskytnutá nebola. Fakt, že odporca postupoval pri poskytnutí protihodnoty úpadcovi v intenciách uznesenia členskej schôdze úpadcu zo dňa 4.8.2000 na tomto závere nič nemení. Postup stanovený uznesením členskej schôdze družstva úpadcu ohľadne formy splatenia vkladu je pre zistenie, či konkurzný veriteľ dlžníka bol ukrátený právne bezvýznamný. Členovia družstva úpadcu nemohli prijať zákonné uznesenie na ich členskej schôdzi, ktoré by umožňovalo uskutočniť také právne úkony, ktoré by ukrátenie niektorých konkurzných veriteľov dlžníka umožňovali. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že vydané akcie na určitú hodnotu nemusia vždy túto hodnotu predstavovať. Aj v danom spore nebolo zisťované, či vydané akcie v hodnote 16.520.000,--Sk skutočne boli za túto čiastku predajné a teda skutočne predstavovali adekvátnu protihodnotu nepeňažného vkladu úpadcu vloženého do novozaloženej spoločnosti AGRONEMCE, a. s. Nemce. Táto okolnosť však vzhľadom na to, že úpadcovi protihodnota nepeňažného vkladu poskytnutá nebola vôbec, bola druhoradou. Akcionármi novozaloženej spoločnosti AGRONEMCE, a. s. Nemce boli tiež členovia PD Nemce, teda úpadcu , ktorí nemali záujem skúmať, či majetok PD Nemce bol o nepeňažný vklad vložený do novozaloženej spoločnosti ponížený. Prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami navrhovateľom a dospel k nesprávnemu záveru, že vložením nepeňažného vkladu PD Nemce do novozaloženej spoločnosti AGRONEMCE, a. s. k ukráteniu konkurzných veriteľov nedošlo. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V priebehu konania došlo k zmene správcu konkurznej podstaty - navrhovateľa, keď uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27 - 24K 342/01-Sn-898 zo dňa 26. 3. 2015 súd ustanovil za správcu konkurznej podstaty JUDr. Jaroslava Jakubča, advokáta so sídlom Banská Bystrica. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 35Cbi 25/2005-439 zo dňa 5. mája 2015 zamietol návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2015. Na základe ďalšieho návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 35Cbi 25/2005-604 zo dňa 22. decembra 2015 vydal navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie, proti ktorému podal odporca odvolanie a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3.Obo 4/2016-629 zo dňa 8. 3. 2016 napadnuté uznesenie potvrdil. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorým rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že nenariadil vykonať dokazovanie inými dôkazmi ako boli už vykonané, krajský súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 27.6.2016 a na základe doterajších dôkazov založených v súdnom spise a vykonaného dokazovania, vec viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v zmysle § 226 O.s.p. prejednal a vo veci rozhodol. Navrhovateľ na pojednávaní poukázal na svoje vyjadrenie z 21.6.2016, s tým, že neobsahuje žiadne nové skutočnosti, bolo myslené ako sumarizujúce uznesenie, viac ako pomôcka pre súd než ako predmet na vyjadrovanie sa pred protistranou. Je koncipované tak, že odkazuje na konkrétne čísla listov v spise, kde sa skutočne tvrdenia nachádzajú. Žiadal, aby súd rozhodol v zmysle čl. II. predmetného vyjadrenia. Právny zástupca odporcu poukázal na skutočnosť, že doteraz zo strany predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty nebolo žiadne kvalifikované podanie, ktorým by reagoval na procesnú obranu odporcu, a to konkrétne na písomné podanie z 8.4.2009. V rámci tohto vyjadrenia odporca podrobne a kvalifikovane rozobral všetky možnosti, na ktoré poukazoval, že vzhľadom na ten majetok, ktorý zostal v majetku úpadcu PD Nemce pohodlne postačoval na uspokojenie veriteľov. Je toho názoru, že týmto právnym úkonom nedošlo k ukráteniu konkurzných veriteľov. Opätovne požiadal, aby bola predložená súvaha k augustu 2000, kedy bol realizovaný nepeňažný vklad. Súčasný správca vychádzal vo svojom vyjadrení zo súvahy, ktorá je vystavená k 31.12.2000 s tým, že odporcu zaujíma súvaha k 10. 8.2000, kedy došlo k vloženiu peňažného vkladu a po tomto termíne. Uviedol, že v predmetnom vyjadrení sa podrobne zaoberal jednotlivými číslami, kde vyšli také hodnoty, že rozdiel medzi aktívami a pasívami bol okolo 6,9 milióna Sk, teda bolo z čoho uspokojovať veriteľov. Poukázal na opatrenie krajského súdu, podľa ktorého boli vylúčené pohľadávky vo výške 13.420.580,--Sk. Konkurz bol vyhlásený dňa 26.2.2002, pričom V.. O., ktorý v tom čase mal možnosť pohľadávky z r. 1995 až 2000 vymáhať neurobil nič, a preto to, že postupoval v rozpore so zákonom nemôže byť na ujmu odporcu. Správca konkurznej podstaty nepostupoval zodpovedne a odborne. Má za to, že odvolávať sa na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR je neaktuálne. Prvýkrát krajský súd žalobu zamietol úplne z iných dôvodov, že sa nikdy nedostali do dispozície úpadcu akcie, nikto sa nezaoberal tým, že v čase, keď sa tento právny úkon realizoval bol alebo nebol dostatok majetku, z ktorého by boli všetci veritelia uspokojení. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie, pretože nie je vytvorený základ k tomu, aby súd mohol rozhodnúť. Na prednes právneho zástupcu odporcu reagoval navrhovateľ, ktorý uviedol, že je účastníkom dvanástich sporov o neúčinnosť s tým, že nikde nie je flagrantnejšia neúčinnosť a znaky odporovateľnosti ako v tomto prípade. Na jeho začiatku bola zápisnica zo schôdze, kde samotní účastníci v správe o hospodárení uviedli, že „musíme niečo urobiť, inak nám zoberú majetok v exekúciách, musíme sa vyhnúť tomu, aby boli uspokojení naši veritelia“. Môže sa hovoriť, že tu zostalo 13 miliónov v pohľadávkach, skutočnosť je taká, že ten subjekt ekonomicky prestal existovať a v krátkom čase došlo k vyhláseniu konkurzu, kde sa speňažoval majetok s rôznou úspešnosťou, v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k speňaženiu majetku v takom rozsahu, aby v celej miere uspokojil prihlásené pohľadávky vo výške 21.000.000,--Sk. Žiaden posudok nemôže potvrdiť to, že tu bolo dosť majetku na to, aby sa uspokojili všetci veritelia. Samotní účastníci to dobre vedeli aj to uviedli v správe o hospodárení. Právny zástupca odporcu uviedol, že zostali aktíva v hodnote 29.022.000,--Sk, výška záväzkov bola 21.000.000,--Sk, okolo 8.000.000,--Sk bol rozdiel, ktorý svedčí o vysokých aktívach. Zaoberať sa problematikou zápisnice z členskej schôdze je jedna vec, druhá je preukázať, či to tak bolo a došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, pretože ten majetok bol v dostatočnej výške a bonite. Súd uznesením návrh odporcu na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol, najmä s poukazom na závery uznesenia NS SR, ktorým bol rozsudok krajského súdu zrušený a ktorými závermi je v ďalšom konaní krajský súd viazaný. Zamietol aj žiadosť odporcu o predloženie súvahy k 10.8.2000, a ku koncu augusta 2000, pretože o predloženie takejto súvahy odporca žiadal už predtým, navrhovateľ oznámil, že súvahy k uvedeným dátumom nemá k dispozícii. Navrhovateľ uviedol, že predložil dôkazy a doklady, ktoré mohol predložiť, súvahu k 1.8.2000 nemá, takýto dôkaz podľa jeho názoru neexistuje, nemôže predložiť niečo, čo neexistuje. Ak odporca tvrdí, že takýto dôkaz bol vyhodnotený, prípadne existuje, má ho povinnosť predložiť. Čo sa týka námietky, že predmetné pohľadávky neboli prvým správcom konkurznej podstaty uplatňované, uviedol, že sa jednalo o pohľadávky úpadcu z roku 1995 - 1999, konkurz bol vyhlásený v r. 2002. Jednalo sa o pohľadávky voči subjektom, ktoré boli v likvidácii alebo v konkurze, a aj keby boli v r. 2002 vymáhané a uplatňované, jednalo by sa o pohľadávky premlčané. Poukázal tiež na to, že úpadca si v čase, keď nebol v konkurze tieto pohľadávky nevymáhal. Odporca uviedol, že nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že po vložení predmetného majetku družstvo zaniklo, čo sa týka majetku boli tam jednak hospodárske zvieratá, stroje, zariadenia, ktoré sa rozkradli, hoci na to upozorňoval predchádzajúceho správcu, aby si na tento majetok vo vlastníctve dával pozor. Samotný odporca si kupoval pred vyhlásením konkurzu od úpadcu majetok, napr. stroje, ktoré potreboval na vlastnú výrobu, tiež zvieratá. Právny zástupca odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že doteraz žiadny správca konkurznej podstaty nereagoval kvalifikovane na podanie odporcu z 8.4.2009, a že súd zamietol návrh navrhovateľa z iných dôvodov, a to z dôvodu, že akcie sa nikdy nedostali do dispozície úpadcu. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku, ktorým návrh zamietol poukázal na vyjadrenie odporcu z 8.4.2009 s tým, že na toto vyjadrenie odporcu reagoval navrhovateľ písomným podaním doručením súdu dňa 30.4.2009, na ktoré vyjadrenie podrobne súd v napadnutom rozsudku poukázal, neobstojí potom tvrdenie odporcu, že žiadny predchádzajúci správca konkurznej podstaty na vyjadrenie odporcu z 8.4.2009 kvalifikovaným spôsobom nereagoval. Súd v pôvodnom rozsudku, ktorý bol Najvyšším súdom SR zrušený poukázal na všetky vzájomné vyjadrenia, tak navrhovateľa, ako aj odporcu a týmito vyjadreniami sa v predmetnom rozsudku zaoberal. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 27-24K 342/2001 vyhlásil na Poľnohospodárske družstvo v Nemciach dňa 26.2.2002 konkurz. Dňa 4.8.2000 na náhradnej členskej schôdzi Poľnohospodárskeho družstva Nemce bolo prijaté uznesenie, ktorým členská schôdza schválila založenie akciovej spoločnosti AGRONEMCE so sídlom v Nemciach, ktorého zakladateľom bude Poľnohospodárske družstvo v Nemciach a päť fyzických osôb, aby PD Nemce jednorázovo formou nepeňažného vkladu vložilo majetok družstva oceneného znalcami vo výške 16.520.000,-Sk. Štruktúra majetku vkladaného do akciovej spoločnosti tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto uznesenia ( kópia znaleckého posudku). Aby po založení akciovej spoločnosti, ktorá následne emituje akcie a po ich obdržaní PD bola zmluvne odovzdaná ako protihodnota za podiely dnešných podielnikov družstva. Množstvo odovzdaných akcií bude zodpovedať podielu na vkladanom majetku do akciovej spoločnosti oproti celkovému majetku družstva. Predstavenstvo družstva má právo vydať akcie len tým podielnikom, ktorí s družstvom uzavrú zmluvný vzťah o vysporiadaní členských podielov. Notárskou zápisnicou č. N 299/000, NZ 259/2000 z 20.8.2000 došlo k osvedčeniu prehlásenia zakladateľov o založení akciovej spoločnosti AGRONEMCE, a.s. rozhodnutím zakladateľov bez výzvy na upísanie akcií. Zakladatelia akciovej spoločnosti W. O., W. V., R.. V. Z., O.S., S. Z. a Poľnohospodárske družstvo so sídlom Nemce založili obchodnú spoločnosť AGRONEMCE, a.s. vo forme akciovej spoločnosti podľa podmienok stanovených v Zakladateľskej zmluve s tým, že zakladatelia 1-5 splatia časť základného imania spoločnosti vo forme peňažného vkladu do spoločnosti AGRONEMCE, a.s. vo výške 5.000,- Sk, každý vo výške 1.000,- Sk do základného imania tejto spoločnosti a spoluzakladateľ PD Nemce pri Banskej Bystrici splatí zvyšok základného imania vo forme nepeňažného vkladu do spoločnosti AGRONEMCE, a.s. vo výške 16.520.000,-Sk. Predmetom nepeňažného vkladu je časť majetku Poľnohospodárskeho družstva v Nemciach pri Banskej Bystrici. Dňa 7.9.2000 štatutárny zástupcovia PD Nemce R.. V. Z., predseda predstavenstva a S. Z., člen predstavenstva vyhlásili, že v súlade s vyhlásením členskej schôdze poľnohospodárskeho družstva zo dňa 4.8.2000 vkladajú do obchodnej spoločnosti AGRONEMCE, a.s., Nemce majetok družstva formou nepeňažného vkladu, vo vyhlásení špecifikujú predmet vkladu, s tým, že tento majetok je v plnom rozsahu vlastníctvom poľnohospodárskeho družstva a na majetok sa neviažu žiadne vecné bremená a dodatočné práva. Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ( ďalej len „ ZKV“) konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa ust. § 15 ods. 2 ZKV odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Podľa ust. § 15 ods. 3 ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou; 4) b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom; d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Podľa ust. § 15 ods. 4 písm. d) ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom; Podľa § 16 ods. 4 ZKV právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Navrhovateľ ako hlavný dôvod svojho uplatneného nároku uvádzal tú skutočnosť, že úpadca vložil ako nepeňažný vklad do spoločnosti odporcu majetok v hodnote 16.520.000,-Sk určený znaleckým posudkom a za tento majetok nedostal žiadnu majetkovú protihodnotu, čím došlo k zmenšeniu majetku úpadcu v roku 2000 a tým aj k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov úpadcu. Podľa názoru súdu nie je dôvodná námietka odporcu, že súd prvýkrát žalobu zamietol z iných dôvodov, a to, že sa akcie nikdy nedostali do dispozície úpadcu, ale nezaoberal sa tým, či v čase, keď sa tento právny úkon realizoval bolo alebo nebolo dostatok majetku, z čoho by boli všetci veritelia uspokojení. Súd sa aj v rozsudku z 24.5.2013, ktorým žalobu zamietol podrobne zaoberal tým, či aj po vložení časti majetku úpadcu do spoločnosti odporcu ostal úpadcovi majetok. Uvedenou skutočnosťou sa súd zaoberá na č.l. 16 citovaného rozsudku keď uviedol, že je zrejmé, že aj po vložení časti majetku do spoločnosti úpadcu ostal úpadcovi majetok spolu s nehnuteľnosťami. Napriek tomu dospel Najvyšší súd SR ako súd odvolací k záveru, že protihodnota nepeňažného vkladu úpadcovi poskytnutá nebola s tým, že členovia družstva úpadcu nemohli prijať zákonné uznesenie na ich členskej schôdzi, ktoré by umožňovalo uskutočniť také právne úkony, ktoré by ukrátenie niektorých konkurzných veriteľov dlžníka umožňovali. Vykonaným dokazovaním spolu s právnym záverom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR dospel súd k záveru, že vloženie majetku úpadcu nepeňažným vkladom zo dňa 10.8.2000 pri založení spoločnosti AGRONEMCE, a.s . Nemce podľa notárskej zápisnice zo dňa 10.8.2000 je voči konkurzným veriteľom úpadcu Poľnohospodárske družstvo v Nemciach pri Banskej Bystrici so sídlom Nemce právne neúčinné a majetok získaný nepeňažným vkladom je odporca povinný vrátiť do konkurznej podstaty tým, že ak vrátenie majetku nie je možné, je odporca povinný poskytnúť úpadcovi peňažnú náhradu vo výške 548.363,54 eur, teda hodnotu nepeňažného vkladu. K uvedenému záveru dospel súd s poukazom na to, že pohľadávky konkurzných veriteľov boli uznané v sume približne 21.000.000,--Sk. Ak aj po vložení predmetného majetku zostalo dostatok majetku tak ako tvrdí odporca, mal úpadca možnosť svoje záväzky si voči svojim veriteľom vyrovnať, čo však neurobil a výsledkom aj tohto úkonu bolo vyhlásenie konkurzu na úpadcu, kde boli preukázané pohľadávky konkurzných veriteľov v spomínanej výške. Ako už uviedol Najvyšší súd SR, vyslovený právny záver prvostupňového súdu, že predmetným úkonom nedošlo k ukráteniu veriteľov z dôvodu poskytnutia protihodnoty vydanými akciami je nezákonný, a to v rozpore s ust. § 15 ods. 3 ZKV. Je zrejmé, že dlžník v súvislosti s predmetným úkonom neprijal žiadne protiplnenie, teda protihodnota nepeňažného vkladu úpadcovi poskytnutá nebola, preto predmetným úkonom došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, a preto rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Čo sa týka nariadenia znaleckého dokazovania a zisťovania hodnoty majetku, ktorý zostal po predmetnom vložení, súd tento návrh na nariadenie znaleckého dokazovania zamietol, keď aj Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení ohľadne zisťovania či vydané akcie v hodnote 16.520.000,--Sk skutočne boli za túto čiastku predajné uviedol, že táto okolnosť bola druhoradou vzhľadom na to, že úpadcovi protihodnota nepeňažného vkladu poskytnutá nebola vôbec. O trovách konania rozhodne súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z..