Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/105/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200911 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6012200911.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: INVESTEX GROUP s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 034 665, zast. Advokátskou kanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1020502/1/1056554/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012 a č. 1020502/1/1056564/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012 takto r o z h o d o l : S p á j a na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 24S/105/2012 a sp. zn. 24S/106/2012 s tým, že spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 24S/105/2012. Konanie z a s t a v u j e. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 14.09.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1056554/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9614301/5/493733/2012 zo dňa 11.06.2012 vo veci priznania úroku zo sumy daňového preplatku podľa § 79 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vo výške 352.099,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2007 daňového subjektu (žalobcu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2012 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - úrok - február 2007“) /vec vedená pod sp. zn. 24S/105/2012/ a rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1056564/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane č. 9614301/5/493747/2012 zo dňa 11.06.2012 vo veci priznania úroku zo sumy daňového preplatku podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku vo výške 325.162,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007 daňového subjektu (žalobcu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2012 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - úrok - marec 2007“) / vec vedená pod sp. zn. 24S/106/2012/. Žalobca v žalobách tvrdil, že bol napadnutými rozhodnutiami žalovaného a jeho postupom ukrátený na svojich právach a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia žalovaného z 12.07.2012 zrušil a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobách poukázal na to, že ich podaniu predchádzalo konanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/6/2009, v ktorom sa rozhodovalo o oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiace január 2007 až marec 2007, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 24S/6/2009-304 zo dňa 14.12.2011 zrušil rozhodnutia žalovaného a správcu dane a veci vrátil na ďalšie konanie, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.02.2012 a vykonateľnosť dňa 03.03.2012. Žalovaný bol v zmysle uvedeného rozsudku povinný v ďalšom konaní postupovať v súlade s uvedeným rozsudkom a riadiť sa jeho závermi, pričom z rozhodnutia vyplýva, že daňové kontroly boli nezákonné a žalovaný mal povinnosť v ďalšom konaní postupovať len jedným možným spôsobom a to vyplatením neoprávnene zadržiavaného nadmerného odpočtu za mesiace január až marec 2007. Neoprávnene zadržaný nadmerný odpočet za mesiac január až marec 2007 bol žalobcovi vyplatený dňa 14.03.2012. Žalobca v žalobe poukázal na § 79 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v ods. 2, teda po uplynutí 30-dňovej lehoty, v ktorej je správca dane povinný na žiadosť daňového subjektu daňový preplatok vrátiť, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku. Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac február 2007 bol uplatnený v daňovom priznaní žalobcu za mesiac február 2007 a nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac marec 2007 si žalobca uplatnil v daňovom priznaní za mesiac marec 2007. Nakoľko správca dane začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu daňovú kontrolu, tento v lehote nevyplatil a ako vyplýva z uvedeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyplatenie nadmerného odpočtu zadržiaval neoprávnene. K vyplateniu nadmerného odpočtu došlo 14.03.2012. Nadmerný odpočet sa nevypláca daňovému subjektu na základe osobitnej žiadosti, ale v dôsledku jeho odpočítania daňovým subjektom od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom, resp. ďalšom daňovom období, ak ho nebolo možné odpočítať v predchádzajúcom daňovom období. Nakoľko správca dane vrátil neoprávnene zadržiavaný nadmerný odpočet až dňa 14.03.2012, pričom žalobca si nadmerný odpočet odpočítal od vlastnej daňovej povinnosti v r. 2007, bol správca dane povinný postupovať v zmysle § 79 ods. 2 a 3 Daňového poriadku a vyplatiť úrok zo sumy daňového preplatku v lehote do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu, teda do 29.03.2012. Správca si túto svoju zákonnú povinnosť v lehote nesplnil a rozhodnutie o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku vydal až dňa 11.06.2012 (úrok zo sumy oneskorene vyplateného nadmerného odpočtu [daňového preplatku] za mesiac február 2007 vo výške 352.099,- Eur bol žalobcovi priznaný rozhodnutím správcu dane č. 9614301/5/493733/2012) a dňa 22.05.2012 (úrok zo sumy oneskorene vyplateného nadmerného odpočtu [daňového preplatku] za mesiac marec 2007 vo výške 325.162,- Eur bol žalobcovi priznaný rozhodnutím správcu dane č. 9614301/5/493747/2012). V uvedených rozhodnutiach správca dane konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu už po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Správca dane tak uvedenými rozhodnutiami žalobcovi priznal úroky z omeškania od 26.05.2007, resp. 25.06.2007 do 14.03.2012. Uvedené rozhodnutia správcu dane nadobudli právoplatnosť dňa 29.06.2012. Správca dane však v zmysle svojich právoplatných rozhodnutí úroky z omeškania žalobcovi nevyplatil. Rozhodnutia správcu dane zrušil svojimi zrušovacími rozhodnutiami a to na základe § 77 ods. 1 Daňového poriadku, keď z vlastného podnetu preskúmal rozhodnutia správcu dane, pričom výsledkom tohto postupu sú rozhodnutia žalovaného, na základe ktorých nedošlo k vyplateniu úrokov zo sumy daňového preplatku z neoprávnene zadržiavaného nadmerného odpočtu. Žalobca tvrdil, že žalobca má nárok na základe § 79 ods. 3 Daňového poriadku na vyplatenie úrokov z omeškania. Rozhodnutia žalovaného sú odôvodnené tým, že rozhodnutia správcu dane o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku sú v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a ich vydanie je predčasné, pretože neprebehlo ďalšie konanie v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/6/2009-304 zo dňa 14.12.2011. Žalobca namietal, že uvedené odôvodnenie rozhodnutí žalovaného je nedostatočné a účelové, nakoľko je veľmi stručné, nejednoznačné, nezrozumiteľné, neobsahujúce ani konkrétne zákonné ustanovenie, k porušeniu ktorého došlo, na základe ktorého žalovaný zrušuje rozhodnutia správcu dane. Žalovaný len všeobecne skonštatoval, že rozhodnutia správcu dane sú v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Keďže v zmysle § 77 ods. 3 Daňového poriadku je len jeden dôvod, pre ktorý môže byť rozhodnutie správcu dane zrušené, a to je rozpor takéhoto rozhodnutia s konkrétnym všeobecne záväzným právnym predpisom, pričom žalovaný v zrušovacích rozhodnutiach neuvádza konkrétny zákon, ani konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré bolo rozhodnutím správcu dane porušené, žalobca vníma takéto rozhodnutie ako svojvoľné, neodôvodnené, vydané len za účelom nevyplatenia úrokov zo sumy daňového preplatku, na ktorý má žalobca podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku právny nárok. Žalobca namietal záver odôvodnenia rozhodnutí žalovaného, že rozhodnutia správcu dane boli vydané predčasne (pretože neprebehlo ďalšie konanie v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici), pretože podľa záverov uvedeného rozsudku bolo po vyplatení nadmerného odpočtu možné podľa žalobcu postupovať jedine v súlade s § 79 ods. 3 Daňového poriadku a to vyplatiť žalobcovi úrok zo sumy daňového preplatku. Žalovaný v tomto prípade neuviedol, aké konanie neprebehlo, keď podľa jeho názoru malo prebehnúť v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici. Žalobca uviedol, že žalovaný svojím postupom bráni žalobcovi v uplatňovaní si svojich práv a o tieto ho ukracuje, konkrétne mu odopiera, aby sa v jeho prípade postupovalo podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutia žalovaného, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom rozhodnutia správcu dane, ktorými boli žalobcovi priznané úroky z daňového preplatku zrušiť nežiadal. Ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného je skutočnosť, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám uviedol, že žalovaný aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. Navrhol, aby súd žaloby ako nedôvodné zamietol. Poukázal na priebeh správneho konania, výsledkom ktorého boli vydané rozhodnutia správcu dane o nepriznaní nadmerného odpočtu a určení daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie február a marec 2007, ďalej na priebeh súdneho konania, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/6/2009-304 zo dňa 14.12.2011, ktorým boli napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí žalovaného. Krajský súd v Banskej Bystrici teda zrušil meritórne rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane výlučne z procesných dôvodov, kvôli procesným vadám v konaní správcu dane, pričom súd nevyslovil, že daňový subjekt - žalobca má nárok na vrátenie nadmerných odpočtov za zdaňovacie obdobie január až marec 2007. Vzhľadom na uvedené vrátenie veci na ďalšie konanie mohlo znamenať len také konanie, v ktorom na základe zákonne vykonaných dôkazov správca dane opätovne rozhodne o uplatnených nárokoch daňového subjektu na vrátenie nadmerných odpočtov. Správca dane bol teda na základe rozsudku krajského súdu vrátený do vyrubovacieho konania, vyrubovacie konanie bude ďalej pokračovať podľa Daňového poriadku a ukončené bude až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu upravenú v § 79 ods. 7 Daňového poriadku, v spojení s § 79 ods. 3 Daňového poriadku, pričom daňovému subjektu - žalobcovi prináleží úrok podľa § 79 Daňového poriadku výlučne v tom prípade, ak nebola dodržaná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 6 Zákona o DPH, ktorá v súlade s § 79 ods. 6 Zákona o DPH začne plynúť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, ktorým bude uplatnený nadmerný odpočet priznaný. Ak daňovému subjektu nebude uplatnený nadmerný odpočet právoplatným rozhodnutím priznaný, nemožno hovoriť o plynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Ak už správca dane vrátil nadmerný odpočet potom, ako mu bol doručený rozsudok súdu, nie je v omeškaní a nie je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok. Vzhľadom na to, že na základe rozsudku krajského súdu bol správca dane vrátený do vyrubovacieho konania, v rámci ktorého nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, vydanie rozhodnutia o priznaní úroku bolo predčasné tak, ako je to uvedené v žalobami napadnutých rozhodnutiach. O predmetných žalobách rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 24S/106/2012-69 zo dňa 12.06.2013, ktorým konanie vo veci rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1056564/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012 zastavil a uznesením č.k. 24S/105/2012-66 zo dňa 12.06.2013, ktorým konanie vo veci rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1056554/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012 zastavil a to s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p. Proti uvedeným uzneseniam krajského súdu podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol Najvyšší súd SR Uznesením č.k. 8Sžf/77/2013 zo dňa 22.05.2014 a Uznesením č.k. 8Sžf/78/2013 zo dňa 20.11.2014 tak, že Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/106/2012 zo dňa 12.06.2013 a Uznesenie č.k. 24S/105/2012-66 zo dňa 12.06.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. (z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí). Podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia, alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Keďže vo vyššie uvedených prípadoch boli splnené podmienky na spojenie vecí, pretože obidve veci sa týkajú tých istých účastníkov a skutkovo spolu súvisia, súd v záujme hospodárnosti konania tieto konania spojil na spoločné konanie s tým, že konanie bude vedené pod č.k. 24S/105/2012. Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 244 ods. 1, 3 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 77 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane, ktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. (2) Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať. (3) Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Podľa § 58 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Daňové konanie začína a) na návrh účastníka daňového konania, b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 2) (2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. V predmetnej veci sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktorými žalovaný podľa § 77 ods. 3 Daňového poriadku zrušil rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi priznaný úrok zo sumy daňového preplatku vo výške 352.099,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2007 a vo výške 325.162,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobia február 2007 a marec 2007, ktorú ukončil vyhotovením protokolov zo dňa 15.08.2008. Následne správca dane vydal dňa 25.09.2008 rozhodnutie č. 685/230/58995/08-Fa o znížení nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za február 2007 o sumu 17.314.480,- Sk (174.735,45 Eur) a priznaní nadmerného odpočtu vo výške 2.681.146,- Sk (88.997,75 Eur) a rozhodnutie č. 685/230/59079/08-Fa o nepriznaní nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za marec 2007 vo výške 16.268.133,- Sk (540.003,08 Eur) a určení nadmerného odpočtu vo výške 779.370,- Sk (25.870,34 Eur). O odvolaní žalobcu proti uvedeným rozhodnutiam správcu dane rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutia správcu dane potvrdil rozhodnutiami č. I/221/17431-99522/2008/990325-r zo dňa 02.02.2009 (február 2007) a I/221/17431-99523/2008/990325-r zo dňa 02.02.2009 (marec 2007). Žalobca sa následne domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného žalobami podanými podľa piatej časti O.s.p. na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktoré boli vedené v spoločnom konaní pod č. 24S/6/2009. Krajský súd v Banskej Bystrici po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 24S/6/2009-175 zo dňa 23.04.2010 tak, že žaloby zamietol. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR po posúdení, že odvolanie je čiastočne dôvodné, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.04.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, rozhodol rozsudkom č.k. 24S/6/2009-304 zo dňa 14.12.2011 tak, že o.i. rozhodnutia žalovaného z 02.02.2009 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia február 2007 a marec 2007 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.02.2012. Žalobca v ten istý deň, t.j. 29.02.2012 požiadal správcu dane o vrátenie DPH v celkovej výške 1.493.528,28 Eur (z toho za február 2007 574.735,44 Eur a za marec 2007 565.873,43 Eur). Zároveň požiadal o preúčtovanie nedoplatku žalobcu na preddavkoch dane zo závislej činnosti vo výške 47.682,82 Eur z uvedenej sumy na úhradu jeho záväzku voči správcovi dane a žiadal vrátiť DPH vo výške 1.445.845,26 Eur. Následne žalobca podaním z 22.03.2012 označeným ako „Žiadosť o vyplatenie sankčného úroku“, doručeným správcovi dane 23.03.2012, požiadal správcu dane s poukazom na § 35b ods. 6 a 7 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov o vyplatenie sankčného úroku za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov voči žalobcovi vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH za obdobie február 2007 (od 26.05.2007) a za obdobie marec 2007 (od 25.06.2007). Správca dane rozhodnutím č. 9614301/5/493733/2012 zo dňa 11.06.2012 s poukazom na § 79 ods. 3 Daňového poriadku žalobcovi priznal úrok zo sumy daňového preplatku vo výške 352.099,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2007 a rozhodnutím č. 9614301/5/493747/2012 zo dňa 22.05.2012 žalobcovi s poukazom na § 79 ods. 3 Daňového poriadku priznal úrok zo sumy daňového preplatku vo výške 125.162,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007. Z administratívneho spisu vyplýva, že obidve rozhodnutia správcu dane o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku (za zdaňovacie obdobie február i marec 2007) nadobudli právoplatnosť dňa 29.06.2012 a vykonateľnosť 30.06.2012, o čom svedčí doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorými sú predmetné rozhodnutia (v administratívnom spise sa nachádzajú overené fotokópie uvedených rozhodnutí) opatrené. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný podľa § 77 ods. 1 Daňového poriadku z vlastného podnetu preskúmal právoplatné rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku za mesiac február 2007 a marec 2007 s výsledkom, že predmetné rozhodnutia správcu dane zrušil a to rozhodnutím č. 1020502/1/1056564/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012 (rozhodnutie týkajúce sa priznaného úroku za marec 2007) a rozhodnutím č. 1020502/1/1056554/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012 (rozhodnutie o priznaní úroku za február 2007). Predmetné zrušovacie rozhodnutia žalovaného boli žalobcovi doručené 17.07.2012. Žalovaný predmetné rozhodnutia odôvodnil tým, že po preskúmaní rozhodnutí správcu dane, ktorými bol priznaný úrok zo sumy daňového preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie február 2007 i marec 2007 zistil, že uvedené rozhodnutia boli vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, ich vydanie je predčasné, pretože neprebehlo ďalšie konanie v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/6/2009-304 zo dňa 14.12.2011. Z obsahu žalôb vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného, ktorý preskúmal právoplatné rozhodnutia správcu dane o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku na DPH žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2007 a marec 2007 vydané s poukazom na § 79 ods. 3 Daňového poriadku, a to mimo odvolacieho konania. Daňový poriadok v ust. § 77 upravuje možnosť preskúmania právoplatných rozhodnutí mimo odvolacieho konania. Účelom takéhoto inštitútu je náprava právnych pochybení, ktorých sa správca dane dopustil pri vydávaní pôvodných rozhodnutí, keď po zistení, že pôvodné rozhodnutie bolo vydané v rozpore so všeobecne záväzným predpisom, môže (pôvodné) rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ust. § 77 ods. 3 Daňového poriadku upravuje postup v prípade, keď je preskúmavané rozhodnutie zrušené. Z ust. § 77 ods. 9 Daňového poriadku vyplýva, že proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nemožno podať odvolanie. Z uvedeného vychádzal žalobca pri podaní žalôb o preskúmaní rozhodnutí žalovaného, ktorýmI zrušil právoplatné rozhodnutia správcu dane o priznaní úroku so záverom, že je v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. splnený predpoklad pre postup podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (§ 247 ods. 3 O.s.p.). Rozsah preskúmavacej činnosti súdu je vymedzený tak, že preskúmaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Zásada tzv. generálnej klauzuly vyplýva z ust. čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a z čl. 46 Ústavy SR. Na princíp uvedenej generálnej klauzuly nadväzuje negatívna enumerácia, ktorá je obmedzením generálnej klauzuly za splnenia dvoch predpokladov. Vylúčenie správneho rozhodnutia zo súdneho preskúmania musí byť výslovné. Platí to aj pre vylúčenie skúmania zákonnosti postupu správneho orgánu zo súdneho preskúmavania. K vylúčeniu rozhodnutia alebo postupu z preskúmavania môže dôjsť len osobitným zákonom („rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu“). Negatívny výpočet v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR uvedený v § 284 O.s.p. má charakter výnimiek a nesmie byť zásadne rozširovaný. Súdy teda v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Prieskum zákonnosti ostatných aktov správnych orgánov vrátane tých, ktoré sú uvedené v § 248 O.s.p. je zo súdneho prieskumu vylúčený. Uvedené pravidlo má dve základné výnimky: alebo zo súdneho prieskumu nie sú vylúčené ani rozhodnutia s charakterom podľa § 248 O.s.p., ak spĺňajú podmienku uvedenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR alebo nie je vylúčený prieskum zákonnosti tzv. nepriamych rozhodnutí v režime ust. § 245 ods. 1 O.s.p. Súdy poskytujú súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Okrem prípadov, kedy sa poskytuje súdna ochrana pred nečinnosťou správneho orgánu a pred nezákonným zásahom správneho orgánu, podmienkou na uplatnenie súdnej ochrany a aj na podanie žaloby je, aby existovalo právoplatné rozhodnutie, proti ktorému boli vyčerpané všetky možné opravné prostriedky. Toto ustanovenie obsiahnuté v § 247 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 3 O.s.p. nemožno vyložiť inak, ako tak, že musí ísť o rozhodnutie, ktorým bolo správne konanie skončené. Len takýmto rozhodnutím možno zasiahnuť do práv alebo povinnosti právneho subjektu alebo sa priamo dotknúť jeho práv alebo právom chránených záujmov. Súd nemá žiadne kompetencie v prebiehajúcom správnom konaní a nie je oprávnený nijakým spôsobom korigovať priebeh neskončeného správneho konania. V preskúmavanom prípade súd zistil, že na základe žiadostí žalobcu zo dňa 22.03.2012 o vyplatenie sankčného úroku doručených správcovi dane 23.03.2012 s poukazom na § 58 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku začalo daňové konanie, v ktorom bolo rozhodnuté o žiadostiach žalobcu o vyplatenie sankčného úroku uplatneného podľa § 35b ods. 6 a 7 zák. č. 511/1992 Zb. tak, že správca dane žalobcovi rozhodnutím č. 9614301/5/493733/2012 zo dňa 11.06.2012 priznal úrok zo sumy daňového preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie február 2007 a rozhodnutím č. 9614301/5/493747/2012 zo dňa 22.05.2012 priznal úrok zo sumy daňového preplatku na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007 vo výškach uvedených v týchto rozhodnutiach s poukazom na § 79 ods. 3 Daňového poriadku (v zmysle § 165 ods. 7 Daňového poriadku účinného od 01.01.2012 sa sankčný úrok podľa doterajších predpisov považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona). Z administratívneho spisu vyplýva (a táto skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi konania sporná), že predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 29.06.2012. Následne žalovaný z vlastného podnetu postupom podľa § 77 Daňového poriadku preskúmal vyššie uvedené právoplatné rozhodnutia správcu dane mimo odvolacieho konania s výsledkom, že tieto rozhodnutia po zistení, že „boli vydané v rozpore so všeobecne záväzným predpisom a ich vydanie bolo predčasné, pretože neprebehlo ďalšie konanie v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/6/2009-304 zo dňa 14.12.2011“, zrušil. Predmetné rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca žiadal preskúmať v tomto konaní nadobudli právoplatnosť s tým, že odvolanie proti takýmto rozhodnutiam nie je prípustné (§ 77 ods. 9 Daňového poriadku). Z uvedeného vyplýva, že daňové konania začaté na základe žiadostí žalobcu z 23.03.2012 o vyplatenie úroku nie sú doposiaľ právoplatne skončené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1056564/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012 a č. 1020502/1/1056554/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012 sú rozhodnutím predbežnej povahy, ktoré je potrebné chápať ako procesné rozhodnutia v administratívnom konaní vydané v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p., nakoľko týmito rozhodnutiami boli zrušené rozhodnutia správcu dane v daňových konaniach, ktoré doposiaľ neboli ukončené. Takéto rozhodnutia pre žalobcu vo vzťahu k posudzovanej veci nezakladajú žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, t.j. nie sú spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho právach a slobodách, tzn. ani na základných právach a slobodách, a to svojím obsahom alebo jemu predchádzajúcim postupom. Napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný zrušil rozhodnutia správcu dane, sú rozhodnutiami správneho orgánu, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu a tento záver je v súlade s čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR. Za situácie, kedy nie je ukončené konanie správcu dane o žiadosti o vyplatenie úroku podľa § 79 Daňového poriadku vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci samej, všeobecný súd nie je oprávnený v prejednávanej veci do rozhodovacieho procesu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o merite veci zasiahnuť. Z uvedeného vyplýva, že súdnemu prieskumu nepodliehajú rozhodnutia žalovaného, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutia správcu dane, v dôsledku čoho daňové konanie nie je ukončené (t.j. stále prebieha). Výnimku by mohlo tvoriť len také procesné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré sa dotýka niektorého zo základných práv a slobôd účastníka konania. V preskúmavanom prípade však išlo o rozhodnutia procesné, ktorého dôsledkom je neukončenie administratívneho konania a ktorými nebolo rozhodnuté o žiadnych subjektívnych právach či povinnostiach žalobcu a zároveň nešlo o rozhodnutia, ktoré by sa týkali základných práv a slobôd žalobcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že nie je podstatné, či ide o rozhodnutia žalovaného, ktoré sú podľa názoru žalobcu nesprávne alebo nedostatočne odôvodnené. Súd považoval napadnuté rozhodnutia žalovaného za rozhodnutia procesného charakteru, ktoré nie sú konečnými rozhodnutiami a týmito rozhodnutiami sa vec vracia do štádia správneho konania pred orgánom prvého stupňa, ktorý je ako správca dane povinný rozhodnúť o žiadostiach žalobcu o vyplatenie úroku, t.j. vydať o tom rozhodnutie, keďže podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť účastníkovi konania doručené. V preskúmavanom prípade teda napadnuté rozhodnutia žalovaného nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti s poukazom na § 248 písm. a/ O.s.p. Keďže žalobca sa žalobami domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného vylúčených zo súdneho prieskumu s poukazom na § 248 písm. a/ O.s.p., súd v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil, pretože žaloby smerujú proti rozhodnutiam, ktoré nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom. Súd len pre úplnosť uvádza, že z jeho rozhodovacej činnosti mu je známa skutočnosť, že správca dane - Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 9601401/5/1242070/2013/Mak zo dňa 03.04.2013 opätovne určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie február 2007 vo výške 574.735,45 Eur a zároveň znížil nadmerný odpočet na DPH za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 663.733,19 Eur na sumu 88.997,74 Eur, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2013 a vykonateľnosť dňa 11.05.2013, zároveň správca dane rozhodnutím č. 9601401/5/1241466/2013/ Mak zo dňa 03.04.2013 opätovne určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel v sume 565.873,42 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007, nepriznal mu nadmerný odpočet na DPH za toto zdaňovacie obdobie vo výške 540.003,08 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 25.870,34 Eur. Predmetné rozhodnutie správcu dane nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2013 a vykonateľnosť dňa 11.05.2013. Žalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici podal dňa 18.07.2013 žaloby, ktorými sa domáhal zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí správcu dane z 03.04.2013, o ktorých žalobách bolo rozhodnuté Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/251/2013-78 zo dňa 28.11.2014 a č.k. 23S/252/2013-176 zo dňa 28.11.2014, ktoré rozhodnutia boli napadnuté odvolaniami, pričom veci boli postúpené Najvyššiemu súdu SR. V predmetných veciach doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Podľa § 250k O.s.p. v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v tomto konaní úspešný nebol, pretože konanie bolo zastavené, a preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.