Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/296/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201808 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6013201808.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu 1/ Mesto Kremnica, Štefánikovo nám. 1/1, 967 01 Kremnica, zastúpeného JUDr. Antonom Vaským, advokátom so sídlom Štefánikovo nám. 16/6, 967 01 Kremnica a žalobcu 2/ Kremnica nad Zlato, ČSA 264/58, 967 01 Kremnica, zastúpeného advokátskou kanceláriou Prochádzka & partners, spol. s r.o., Búdkova 4, 811 04 Bratislava proti žalovanému Okresný úrad Žiar nad Hronom, Odbor starostlivosti o životné prostredie, ul. SNP 124, 965 01 Žiar nad Hronom, za účasti ďalších účastníkov: 1/ ORTAC, s.r.o., Banská cesta 27, 967 01 Kremnica, IČO: 36 861 537, zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, 2/ T. X., bytom XXX XX W. č. XX, 3/ L. U., C. S. XXX/XX, XXX XX O. V., 4/ T. P., V. XXX/XX, XXX XX Z. B. V., 5/ O. X., J. V. XXX/XX, XXX XX W., 6/ G.. Z. X., Z. XXX/ X, XXX XX W., 7/ N.. L. V., X. S. XXXX/XXA, XXX XX W., 8/ Q. Z., J. XX/X, XXX XX W., 9/ J. Z., J. XX/ X, XXX XX W., 10/ Športový klub futbalu Kremnica, Dolná ulica, 967 01 Kremnica, 11/ SOS Kremnica, občianske združenie, Štefánikovo námestie 11/21, 967 01 Kremnica, 12/ Združenie Kalvária, občianske združenie, Zechenterova 349/6, 967 01 Kremnica, 13/ ELBA, a.s., ul. Československej armády 264/58, 967 01 Kremnica, IČO: 31 615 651, 14/ Matica Slovenská - Miestny odbor v Kremnici, 967 01 Kremnica, 15/ Mestský klub lyžiarov Kremnica, Skalka 536, 967 01 Kremnica, 16/ Slovenský zväz záhradkárov - Základná organizácia 27-5, ČSA č. 944/157, 967 01 Kremnica, 17 /N. D., M. S. XXX/XX, XXX XX Z. B. V., 18/ Občianske združenie 1115, Pavla Križku 393/10, 967 01 Kremnica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s.: C/2013/01538-6/NOH - Z/2013/00063-38/NOH-38 zo dňa 11. novembra 2013 takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a . Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa žalobami doručenými súdu v zákonom stanovenej lehote domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. C/2013/01538-6/NOH - Z/2013/00063-38/NOH-38 zo dňa 11. novembra 2013, ktorým žalovaný rozhodol, že navrhovaná činnosť „F. J. G. B. I.O. v W. - L.“, uvedená v predloženom zámere sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pre vykonanie navrhovanej činnosti sú porovnateľné a prijateľné obidva varianty č. 1 a č. 2 ale enviromentálne prijateľnejší sa podľa zákona odporúča variant č. 2. Pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov za podmienok uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zámer svojimi parametrami podľa prílohy č. 8 zákona je zaradený do kategórie č. 1 - ťažobný priemysel, pod položku č. 2 - ťažba a úprava rúd a magnezitu, kde prahová hodnota pre časť B (zisťovacie konanie) je do 100 000 ton/rok podlieha zisťovaciemu konaniu, a preto bolo zisťovacie konanie podľa § 29. Zámerom navrhovanej činnosti je získanie dostatočného množstva rudy z podzemia cez existujúcu štôlňu Andrej v dobývacom priestore Kremnica Au-Ag (ďalej len DO Kremnica) ložiska Šturec na vykonanie poloprevádzkového pokusu. Ďalej dôvodil tým, že navrhovaná činnosť podľa zámeru nepredstavuje novú činnosť v území, je pokračovaním ťažby v dobývacom priestore na ložisku Šturec a je situovaná do jestvujúceho areálu, v ktorom v minulosti bola vykonávaná banská činnosť v jestvujúcej štôlni Andrej. V súčasnosti je časť štôlne sprístupnená ako banské múzeum. Navrhovaná činnosť bude realizovaná mimo zastavaného územia Mesta Kremnica na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X v dobývacom priestore W., ktorý bol určený Ministerstvom hutného priemyslu a rudných baní Praha rozhodnutím č. MHD-D.P.12 zo dňa 21.1.1961. Termín začatia činnosti je rok 2013 s prípravnými prácami a ukončenie je rok 2017. Ročná ťažba je 1 000 ton. Zámer navrhovanej činnosti je podzemná ťažba rúd zlata a striebra na ložisku P.. Cieľom je získanie dostatočného množstva rudy z podzemia cez existujúcu štôlňu H. na vykonanie poloprevádzkového pokusu úpravy drahokovových rúd flotáciou na existujúcej úpravárenskej linke v V. alebo podobnej linke mimo územia okresu Žiar nad Hronom. Ťažobný blok sa nachádza asi 270m od ústia jestvujúcej štôlne H. a 30m pod terajším dnom prepadliska P.. Navrhovaná činnosť rozdelená do troch nadväzujúcich krokov a to: 1. podzemná ťažba a doprava vyťaženej rudy na povrch je riešená dvoma dobývacími metódami: dobývanie chodbicovaním so zakladaním vyťažených priestorov chudobnou betónovou zmesou a výstupkové dobývanie so základkou, 2. doprava vyťaženej rudy do úpravne a 3. úprava vyťaženej rudy na úpravárenskej linke. Na vrtné práce v podzemí sa budú používať klasické pneumatické vŕtačky a pneumatické podpory s vrtnými tyčami priemeru 28mm a dĺžky 1,6-2,2m. Na odťažbu rozpojenej rubaniny sa navrhuje použiť koľajový vzduchový nakladač NL-12-V. Rozpojovanie hornín sa bude vykonávať klasickým spôsobom - vrtno-trhacími prácami. Doprava v bani bude koľajová pomocou banskej dieselovej lokomotívy a banských vozíkov. Pri predpokladanej dennej ťažbe 5 ton, to bude predstavovať 4-5 banských vozíkov. Na povrchu sa vozíky vyprázdnia pomocou žeriavu, resp. výsypnej rampy do pristaveného nákladného auta, ktoré odvezie rudu po jestvujúcich komunikáciách do jestvujúcej úpravne spoločnosti GENES a.s. v Hnúšti, resp. na dočasne zriadené kontajnerové prekladisko vo vzdialenosti do 50 km od miesta ťažby. Na dosiahnutie ročnej ťažby 1 000 ton pri predpokladanej dennej ťažbe 5 ton, bude potrebné 200 pracovných dní, čo zodpovedá prejazdu denne dvom jazdám nákladného vozidla, ktorého okamžitá nosnosť nepresiahne 5 ton. Ďalšie nakladanie s vyťaženou surovinou a miesto spracovania nie je predmetom predloženého zámeru, nakoľko sa na spracovanie použijú existujúce technologické zariadenia. Voda do štôlní bude privedená potrubím z jestvujúceho objektu zdroja vody vybudovaného v štôlni H.. V rámci prípravných prác bude potrebné inštalovať elektrické rozvody, napájajúce osvetlenie a nútené vetranie. Riešenie dopravy bolo predložené v dvoch variantoch. Prvý variant - priama doprava do úpravne s využitím nákladného automobilu s max. užitočnou nosnosťou 5 ton a druhý variant s prekladiskom - t.j. doprava nákladným automobilom s max. užitočnou nosnosťou 5 ton z areálu na prekladisko a odtiaľ kontajnerovou dopravou po zaplnení kontajnera do úpravne. Ďalej v odôvodnení opísal vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR, Obvodného banského úradu Banská Bystrica, dotknutých orgánov Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, odbor Regionálneho rozvoja a životného prostredia, Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica, Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, Obvodného úradu Žiar nad Hronom, odbor krízového riadenia, Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom, Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Obvodného úradu životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom - štátna vodná správa, štátna správa ochrany prírody a krajiny, štátna odpadového hospodárstva, štátna správa ochrany ovzdušia, štátna správa priemyselných havárií, ktorí zhodne s činnosťou súhlasili a netrvali na tom, aby bol zámer posudzovaný podľa zákona, pričom Banskobystrický samosprávny kraj zároveň uviedol, že zámer nie je v rozpore s ÚPN VÚC Banskobystrického kraja, jeho zmenami a doplnkami. Jedine Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica odpovedal tak, že navrhovanú činnosť považuje za neprípustnú, a preto sa k nej nebude vyjadrovať. Toto stanovisko odôvodnil tým, že príprava na ťažobnú činnosť v ložisku P., kde sa nachádzajú pozostatky po historických banských dielach a to štôlne, šachty, pingy, haldy, pomocné navážky, jamy po zaniknutých šachtách, je v rozpore s predmetom vyhlásenia pamiatkovej zóny a to chrániť územie s historickými banskými dielami v okolí Kremnice a zabezpečiť obnovu a regeneráciu urbanisticko- architektonických hodnôt územia po banskej činnosti. Tiež s tým, že potreba chrániť významné hodnoty územia pamiatkovej zóny, ktorými sú jednak historická urbanistická a architektonická kompozícia a stavebná štruktúra pamiatkovej zóny, umelecko-historické a architektonické hodnoty objektov na území pamiatkovej zóny ako aj prírodná a krajinárska konfigurácia terénu. Ďalej v stanovisku poukázal na predmet ochrany pamiatkovej zóny s tým, že predmetný zámer ťažby neobsahuje špecifikáciou presného umiestnenia, rozsahu a stupňa degradácie ako aj primárnych vplyvov a zásahov v podzemí banských diel a ostatných evidovaných NKP. Absentuje zhodnotenie sekundárnych negatívnych vplyvov NKP z dôvodu dopravy, nepredvídaných zásahov do hydrogeologických pomerov celého banského poľa a historických častí Mesta Kremnica ako i krajinného prostredia chráneného pamiatkového územia. Z dôvodu stretu záujmov medzi činnosťou prípravy a ťažby na evidovanom dobývanom priestore, evidovanom chránenom ložiskovom území a záujmov chráneným pamiatkovým zákonom posúdil a určil predložený zámer za neprípustný. Ďalej Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom súhlasil s tým, že navrhovanú činnosť nie je potrebné posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a navrhol povoľujúcemu orgánu v ďalšom štádiu konania, aby zaviazal navrhovateľa o podmienky, ktoré uviedol podrobne. Podmienky pre povolenie stanovila aj Štátna vodná správa, ktorá takisto nepovažovala za potrebné ďalšie posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Ďalej v odôvodnení uviedol stanoviská Mesta Kremnice a stanoviská zainteresovanej verejnosti T. X., L. U., T. P., N.. O. X., G.. Z. X., N.. L. V., Q. Z. a J. Z. a právnických osôb Športový klub futbalu Kremnica, SOS Kremnica, občianske združenie, Združenie Kalvária na obnovu kaplniek a kostolov, ELBA a.s., Matica Slovenská - Miestny odbor v Kremnici, Mestský lyžiarov Kremnica, Slovenský zväz záhradkárov, základná organizácia 27-5 Kremnica, Občianske združenie Kremnica nad Zlato, N. D., Občianske združenie 1115 Kremnica. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že zo stanovísk doručených k zámeru vyplynuli nasledovné pripomienky a požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti v procese zisťovacieho konania, ku ktorým uviedol, že Obvodný úrad životného prostredia uviedol, že Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici prijal v roku 2011 od spoločnosti Kremnica Gold Minig s.r.o. zámer s názvom Banská činnosť - plán otvárky, prípravy a dobývanie 2012-2016 pre lom Kremnica - P. Au, Ag - odber vzoriek za účelom overenia technológie spracovania rudy, pričom rozhodol, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona z dôvodov uvedených v rozhodnutí zo dňa 28.11.2011. Na základe žiadosti navrhovateľa bolo ale posudzovanie navrhovanej činnosti ukončené. 7.2.2012 bol správnemu orgánu predložený zámer Ťažba rudy v dobývacom priestore Kremnica na účely overenia technológie jej spracovania, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania ukončený rozhodnutím pod č. B-2012/000134/ZC-DK zo dňa 9.3. 2012 s tým, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona. Návrh, ktorý bol podaný v tomto konaní 30.9.2013 je malého rozsahu navrhovanej činnosti, ťažba v podzemní jestvujúcej štôlne, pričom zámer bol vypracovaný odborne spôsobilou organizáciou veľmi podrobne a v súlade s prílohou č. 9 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov, ktorá upravuje obsah a štruktúru zámeru. Označiť zámer podzemnej ťažby minimálneho rozsahu v dobývacom priestore za neprípustný je za hranicou profesionálneho prístupu. Miestom vykonávania navrhovanej činnosti je jestvujúci dobývací priestor Kremnica, ktorý bol určený v roku 1961 rozhodnutím Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní Praha. Dotknuté územie bolo v roku 1999 vyhlásené rozhodnutím Krajského úradu v Banskej Bystrici za pamiatkovú zónu. V súvislosti s navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na pamiatky NKP v dotknutom území. Riešenie stretu záujmov o určení dobývacieho priestoru a vyhlásení UPZ nie je predmetom posudzovanej činnosti a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Prejavy podzemnej ťažby na povrchu, vzhľadom na zvolený spôsob ťažby sa nepredpokladajú, a preto k zásahom na NKP na povrchu nedôjde. K doručeným stanoviskám zainteresovanej verejnosti uviedol, že z nich vyplýva, že navrhovaná činnosť nepredstavuje vážnejšie ohrozenie životného prostredia. Zo strany verejnosti neboli vznesené pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti podľa § 30 zákona, a preto žalovaný upustil od vypracovania správy o hodnotení činnosti. Verejnosť má obavy z možných ďalších plánov navrhovateľa, ktoré nie sú predmetom posudzovania tohto zámeru, podobne ako predmetom nie je rozsiahla povrchová ťažba v dobývacom priestore a následná rekultivácia krajiny. Žalovaný môže postupovať len v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a preto nie je predmetom jeho posúdenia problematika tzv. špekulácie o strate licencie na hlbinné dobývanie, čo nie je predmetom posudzovania. Navrhovateľ ku každej ďalšej činnosti, ktorú plánuje realizovať a ktorá spadá do prílohy č. 8, je povinný predložiť nový zámer činnosti na posudzovanie. Preto obavy z rozsiahlej povrchovej ťažby aj s úpravou a spracovaním kyanidovou metódou v prípade povolenia predloženej navrhovanej činnosti Obvodným banským úradom, sú neopodstatnené. Posudzovaný zámer, výsledkom ktorého je rozhodnutie zo zisťovacieho konania o tom, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona, má odporúčaciu formu a slúži len ako jeden z podkladov pre povoľujúci orgán, vydávajúci rozhodnutie podľa osobitých predpisov. To, že nebol sprístupnený verejnosti technický podklad „Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013-2017 Kremnica - P. Au, Ag“ je neopodstatnená pripomienka, nakoľko tento dokument bude predmetom samostatného konania povoľujúcim orgánom podľa osobitných predpisov. Vznik geologického a krajinného útvaru prepadliska P. a geodynamických javov vrátane zosuvu svahu pri ceste 1/65 nie sú predmetom posudzovania predloženého zámeru podľa zákona. Druhý pilier Aarhuského dohovoru je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ktorý je premietnutý v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Dáva priestor verejnosti na vyjadrenie k navrhovanej činnosti a jej účasti na rozhodovacom procese o navrhovanej činnosti. Navrhovateľ vyťaženú rudu bude spracovávať mimo územia okresu na existujúcom technologickom zariadení, a preto nie je dôvod, aby navrhovateľ dopracoval tú časť zámeru, týkajúcu sa spracovania flotáciou a jej dopadu na životné prostredie, pretože uvedené neumožňuje zákon. Nie je dôvod zaoberať následným spôsobom spracovania rudy a nakladaním s odpadom pri spracovaní, resp. odkaliskom. Toto nebolo predmetom posudzovaného zámeru. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že v rámci zisťovacieho konania pokladá predložený zámer za úplný odborný podklad, vypracovaný odborne spôsobilou organizáciou v súlade s prílohou č. 9 k zákonu, ktorý podrobne opisuje možné vplyvy a výstupy navrhovanej činnosti na životné prostredie a na základe ktorého je možné určiť opatrenia na zmiernenie predpokladaných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územným plánom Mesta Kremnice ako aj s územným plánom VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja. Keďže navrhovaný zámer je úplným odborným podkladom, na základe ktorého je možné určiť opatrenia na zmiernenie predpokladaných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, nebolo potrebné pre dôkladné posúdenie navrhovanej činnosti na životné prostredie vypracovať ďalšie štúdie a výskumy, nakoľko týchto už v danom území bolo vypracovaných v značnom množstve a pri takom malom rozsahu navrhovanej činnosti - ťažbe v podzemí v jestvujúcej štôlni, už ďalšie štúdie by neboli prínosom pre posudzovaný zámer. Ďalej uviedol, že námietky, ktoré smerovali k predchádzajúcim konaniam a nie navrhovanej činnosti nezahrnul do podmienok rozhodnutia. Ďalej, že zisťovacie konanie sa nezaoberá následnými správnymi konaniami, ktoré sú potrebné na povolenie ťažby. Predložená navrhovaná činnosť nemá žiadny konkrétny negatívny dopad na cestovný ruch, pretože neboli predložené žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne ukazovatele, ktoré by takúto skutočnosť potvrdili. Tvrdenia o platnosti, neplatnosti, alebo predĺžení povolení na banskú činnosť nie sú predmetom konania. Dopravné obmedzenia na účelovej komunikácii sú v zámere rešpektované a preprava materiálov je navrhovaná automobilmi s okamžitou hmotnosťou do 5 ton. Eliminácia poškodenia historických banských diel ako aj prípadných pamiatkovo chránených objektov na povrchu je zabezpečená zvolenou metódou ťažby tzv. dobývaním chodbicovým so zakladaním vyťažených priestorov hlušinou obohatenou o cementovo vápenaté zložky, ktoré zamedzia deštrukcií vyťažených priestorov následnými geodynamickými javmi a tým aj ochranu objektov na povrchu. Dve jazdy nákladného automobilu do 5ton denne nemôžu z hľadiska dopravnej záťaže Kremnice relevantne ovplyvniť zhoršenie životného prostredia a návrh rozložiť prepravu materiálu len na niektoré dni v týždni, nie je opodstatneným. Návrh získavania zlata ryžovaním nesmeruje k posudzovanému návrhu zistiť obsah drahých kovov na dobývacom priestore. Plán otvárky a prípravy dobývania 2013-2017 bude predmetom povolenia banskej činnosti a v posudzovanom dokumente bol dostatočne opísaný spôsob a rozsah navrhovanej činnosti potrebný pre zisťovacie konanie. Účel zámeru je dostatočne špecifikovaný v posudzovanom zámere. Podmienkou zisťovacieho konania nie je ekonomické hodnotenie zámeru a jeho predmetom nie je ani posudzovanie informácií uvedených na webových stránkach privátnych spoločností. Do vyťažených priestorov budú použité balastné materiály vzniknuté navrhovanou činnosťou a doplnenie vyťaženého materiálu do 1000 ton/ rok nepredstavuje z hľadiska existujúcej surovinovej základne v okolí, začať novú ťažbu, a preto nepredstavuje ďalšiu záťaž na životné prostredie. Spracovanie rudy na existujúcich technologických zariadeniach, ktorých prevádzka bola schválená v zmysle platných predpisov nie je predmetom zisťovacieho konania. Zo zámeru nevyplýva ohrozenie kvality vodných tokov, nakoľko ide o podzemnú ťažbu, banské vody budú odvádzané existujúcimi zariadeniami do dedičnej štôlne, ktorá má vyústenie do rieky Hron. Správca vodného toku ani orgán štátnej vodnej správy k tomu nedali námietku. Povrchová ťažba nie je predmetom zámeru, hypotetické domnienky, ktoré nesúvisia s predloženým zámerom, nie sú predmetom rozhodnutia. Žalovaný ďalej v rozhodnutí uviedol pripomienky, upozornenia a odporúčania zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré zobral na vedomie a zahrnul ich do podmienok rozhodnutia, ktoré by mali byť súčasťou rozhodnutia povoľujúceho orgánu podľa osobitných predpisov a ktoré v závere odôvodnenia vymenoval. Žalobca 1/ svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný zámer navrhovanej činnosti nedostatočne preskúmal. Neprihliadol, nezdôvodnil a nevysporiadal sa náležite so stanoviskami dotknutých orgánov, dotknutej obce a účastníkov konania, čo je v rozpore s § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z., podľa ktorého rozhodnutie musí byť odôvodnené a musí obsahovať vysporiadanie sa so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4. Žalobca svoje žalobné dôvody konkretizoval nasledovne: 1. Namietal, že navrhovateľ sa v zámere odvoláva na „L. C., L. a J. 2013-2017 W. - Au Ag“, ktorý je technickým podkladom pre tento zámer a účastníci konania sa nemali možnosť oboznámiť s takýmto dokladom. Navrhovateľ v zámere tvrdí, že posledné údaje o podzemnej ťažbe v dobývacom priestore sú z roku 1970, a teda sa jedná o obnovenie ťažby. Podľa stanoviska Obvodného banského úradu z 9.7.2008 bola likvidácia hlavných banských diel súvisiacich s hlbinným dobývaním ukončená. Podľa žalobcu bolo teda ložisko uzatvorené, hlavné banské diela zlikvidované a nedobývalo sa viac ako 42 rokov. Tvrdenie o obnovenie činnosti je absurdné a s tým sa žalovaný nevysporiadal. 2. Žalobca namietal, že nemá informácie o tom, že bolo postupované podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z.. Podľa návrhu navrhovanú činnosť možno rozdeliť do troch nadväzujúcich krokov, keď tretím je úprava vyťaženej rudy. Žalovaný napriek tomu zámer vyhodnotil tak, že úprava vyťaženej rudy sa bude spracovávať mimo územia okresu na existujúcom technologickom zariadení, a preto nie je dôvod na dopracovanie tej časti zámeru, ktorá sa týka spracovania vyťaženej rudy flotáciou a jej dopadu na životné prostredie. Aj keby úprava vyťaženej rudy nebola súčasťou zámeru, je v súvislosti so zisťovacím konaním okrem iného potrebné skúmať súvislosti s inými činnosťami a tiež údaje o výstupoch a tvorbe odpadov. Vyplýva to z prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z.. Žalovaný teda vyslovil názor, ktorý je v rozpore so zákonom č. 24/2006 Z.z.. 3. Žalovaný sa nevysporiadal s tým, že v zámere je uvedené, že úprava vyťaženej rudy sa bude vykonávať na upravárenskej linke vo vlastníctve Gemerskej nerudnej spoločnosti, a.s., Hnúšťa alebo inej podobnej, pričom zákon č. 24/2006 Z.z. nepripúšťa možnosť nepopísaného variantu. 4. Žalovaný nezahrnul do zisťovacieho konania proces flotácie - čo je chemický proces na výrobu surových železných kovov z rúd, hoci je tento súčasťou zámeru. 5. Navrhovaná činnosť by sa mala realizovať aj na území Mesta Hnúšte alebo inde a táto je teda dotknutou obcou v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.. Mala byť informovaná o zámere a takisto informovaná aj verejnosť. Neboli informované ani obce Kremnické bane a Lúčky, hoci sa nachádzajú v dobývacom priestore Au a Ag rúd Kremnica. Ťažbou v tomto dobývacom priestore môžu byť dotknuté a mali byť o tom informované. Toto je závažné procesné pochybenie. 6. V zisťovacom konaní malo byť zisťované zloženie flotačných kalov a preskúmané, či sa nejedná o nebezpečný odpad. Aj Obvodný banský úrad Banská Bystrica odporučil vo svojom stanovisku dopracovať časť zámeru, týkajúci sa spracovania flotáciou a jej dopadov na životné prostredie. Žalovaný neskúmal súvislosť navrhovanej činnosti so vznikom odpadov z ťažobného priemyslu, čo je záväzným procesným pochybením. 7. Žalobca ďalej namietal, že podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z. z. sa posudzuje nielen obdobie uskutočňovania navrhovanej činnosti ale aj obdobie jej likvidácie, sanácie a rekultivácie. Zámer sa týmito otázkami nezaoberal a príslušný orgán napriek tomu nepožiadal o doplnenie návrhu. Neskúmal, akým spôsobom budú banské diela likvidované, územia sanované a rekultivované, čo je zjavné nedodržanie zákona č.24/2006 Z. z.. 8. Žalovaný neskúmal navrhovaný zámer z pohľadu definície uvedenej v § 3 zákona č. 24/2006 Z. z. a nevysporiadal sa so stanoviskom Mesta Kremnica a Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici. 9. Žalobca poukázal na to, že v zámere je uvedená predpokladaná ročná ťažba 1000 ton. Predmetom zisťovacieho konania by bola zmena tejto činnosti len vtedy, ak by prahová hodnota dosiahla 100 000 ton, ako to vyplýva z § 18 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z.. Navrhovateľ tak potom môže zvýšiť množstvo vyťaženej horniny až do 100 000 ton, čo je 100x viac a nepredstavuje jedno ale takmer 100 áut denne a nie 4000 ton odpadu ale 400 000 ton odpadu bez toho, aby musel prejsť znovu zisťovacím konaním. Preto sa žalovaný nedostatočne a nenáležite vysporiadal so stanoviskami dotknutých orgánov, obce a účastníkov konania. 10. Žalovaný sa nevysporiadal dostatočne so stanoviskom žalobcu k ťažbe v dobývacom priestore, ktoré bolo vyjadrené vo viacerých uzneseniach mestského zastupiteľstva v Kremnici a to napriek tomu, že bol s nimi oboznámený. 11. Žalobca 1/ namietal, že žalovaný nesprávne uviedol, že žalobca 1/ súhlasí s navrhovanou ťažbou do 1 000 ton ročne a so spracovaním mimo územia Kremnice. Toto je hrubé prekrútenie vyjadrenia mesta, ktoré nesúhlasilo s navrhovanou činnosťou a žiadalo doplniť zámer, čo považovalo za nevyhnutné na vyjadrenie sa k navrhovanej činnosti. 12. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v stanovisku Mesta Kremnica. Žalobca 1/ tvrdil, že bol dotknutý napadnutým rozhodnutím na svojich právach, a preto žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Žalobca 2/ svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia bol ukrátený na svojich právach. Namietal nasledovné dôvody nezákonnosti: 1. Žalovaný mal rozhodnúť, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona. Preto je napadnuté rozhodnutie výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný do zisťovacieho konania nezahrnul proces flotácie aj napriek tomu, že je súčasťou zámeru. Preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné nakoľko pre absenciu limitu v prílohe č. 8 zákona o EIA sa v prípade prevádzok na výrobu surových neželezných kovov chemickými procesmi vykonáva povinné hodnotenie vplyvov na životné prostredie. Žalovaný preto rozhodol v rozpore s § 18 ods. 1 v spojení s prílohou č. 8 zákona o EIA. 2. Predložený zámer nespĺňa parametre stanovené § 22 ods. 4 zákona o EIA a to vôbec, základnú charakteristiku navrhovanej činnosti a základné údaje o súčasnom stave územia, ktoré bude navrhovanou činnosťou ovplyvnené - viaceré obce neboli ani informované o zámere, hoci sa majú realizovať na ich území, alebo spĺňa len veľmi nedostatočne a to základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti. Nebol tak dostatočným základom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný mal namiesto vydania napadnutého rozhodnutia postupovať podľa § 22 ods. 6 zákona o EIA a vrátiť zámer predkladateľovi, alebo postupovať podľa § 29 ods. 6 zákona o EIA. 3. Žalovaný bol povinný prihliadnuť na stanovisko dotknutých orgánov a neurobil tak v prípade stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici. Preto je jeho rozhodnutie v rozpore s § 29 ods. 4, písm. d) zákona o EIA. 4. Žalobca 2/ ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože sa žalovaný nevysporiadal náležite so stanoviskom žalobcu. Žalovaný v odôvodnení neuviedol vysporiadanie sa so stanoviskami ale svojvoľné závery k vybraným bodom zo stanovísk. Táto časť napadnutého rozhodnutia má predstavovať jadro odôvodnenia, pričom žalovaný sám uvádza svoje závery bez toho, aby ich logicky a racionálne zdôvodnil a argumentáciou žalobcu a ostatnej zainteresovanej verejnosti sa aj skutočne vysporiadal. Napríklad, žalovaný uvádza, že „prejavy podzemnej ťažby na povrchu sa nepredpokladajú“, alebo „v súvislosti s navrhovanou činnosťou sa nepredkladajú negatívne vplyvy na pamiatky NKP v dotknutom území“, či „navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územným plánom“. Žalovaný nezdôvodňuje, ako k týmto záverom dospel, vždy ich konštatuje. Vyčerpať povinnosť riadne sa v odôvodnení vysporiadať so stanoviskami zainteresovanej verejnosti uvedením záverov žalovaného bez skutočného vysporiadania sa s týmito stanoviskami je nepochybne menej, než vyžaduje § 29 ods. 7 zákona o EIA. Žalovaný sa nijako nevysporiadal s tým, že žalobca vo svojom stanovisku ako aj Mesto Kremnica uviedli, že dobývanie v lome skončilo v roku 1992 a odvtedy sa ložisko nedobýva, pričom Mesto Kremnica uviedlo, že na ložisku sa nedobýva viac ako 42 rokov. S týmito skutočnosťami sa žalovaný nevysporiadal. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v zámere a to, že úprava vyťaženej rudy sa bude vykonávať na upravárenskej linke vo vlastníctve Gemerskej nerudnej spoločnosti a.s. Hnúšťa alebo inej podobnej. Uviedol k tomu len to, že „navrhovateľ vyťaženú rudu bude spracovávať mimo územia okresu na existujúcej technologickom zariadení, ako vyplýva zo zámeru... a takisto nie je dôvod zaoberať sa následným spôsobom spracúvavania rudy a o nakladaní s odpadom po spracovaní rudy, resp. odkaliskom“. Odôvodnenie je v rozpore s § 29 ods. 7 zákona o EIA. Žalobca vo svojom stanovisku uviedol, že zisťovaciemu konaniu podlieha nielen ťažba, ale aj úprava rúd a prevádzky na úpravu rúd. Podľa prílohy č. 10 zákona o EIA je jedným z kritérií pre zisťovacie konanie aj tvorba odpadov, žalovaný neskúmal súvislosť navrhovanej činnosti so vznikom odpadov z ťažobného priemyslu (4000t), čomu sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevyjadril. Žalovaný mal v rámci zisťovacieho konania hodnotiť navrhovanú činnosť komplexne. Jeho záver o tom, že nie je dôvod zaoberať sa spracovaním rudy so zreteľom na to, že vyťažená ruda sa má podľa zámeru spracovať na linke „inej podobnej“, bez akejkoľvek špecifikácie, so zreteľom na to, že má ísť o spracovanie 4000 ton odpadu, možno považovať za nedostatočný. Postup žalovaného, ktorý sa s absenciou náležitostí zámeru, ktoré sú explicitne stanovené v prílohách č. 8 až 10 zákona o EIA, vysporiadal s takým záverom, že s uvedenými otázkami nie je potrebné sa zaoberať, možno považovať za svojvoľný a nezákonný. Žalobca ďalej namietal, že vo svojom stanovisku namietal, že činnosť uvedená v zámere nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a to so záväznou časťou Územného plánu Banskobystrického samosprávneho kraja body 4.14, 5.1, 5.11. S týmito námietkami sa žalovaný vysporiadal konštatovaním, že sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na pamiatky NKP v dotknutom území, resp. že činnosť nie je v rozpore s územným plánom Mesta Kremnica, ako aj s územným plánom vyššieho územného celku Banskobystrického samosprávneho kraja. Žalovaný neuvádza, ako k tomuto záveru dospel a na svoju povinnosť riadne zdôvodniť rozhodnutie, tak žalovaný úplne rezignoval. Žalobca ďalej namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako naplnil žalovaný požiadavku uvedenú v § 29 ods. 4, písm. b) zákona o EIA, prihliadať na únosné zaťaženie územia tak, ako vymedzuje zákon č. 17/1992 Zb.. Žalovaný sa k tejto okolnosti v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadruje. Žalobca 2/ ďalej v žalobe uviedol, že takisto poznámka pod čiarou k odkazu 35 odkazuje na zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), v rámci ktorého napr. § 33 stanovuje postup pri riešení stretov záujmov. Inak povedané, to, na čo v § 29 ods. 4, písm. b) zákon o EIA vyžaduje prihliadať pri rozhodovaní v zisťovacom konaní (t.j. napr. riešenie stretov záujmov), o tom žalovaný paradoxne dospel k záveru, že nie je predmetom posudzovanej činnosti. Takéto nedostatky činia odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. 5. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo je dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2, písm. e) O.s.p.. Žalovaný nepostupoval podľa § 22 ods. 2 zákona o EIA. Pritom predkladateľ zámeru na strane 13 uviedol, že navrhovanú činnosť možno rozdeliť do troch nadväzujúcich krokov: 1. podzemná časť - ťažba a doprava vyťaženej rudy na povrch, 2. doprava vyťaženej rudy do úpravne, 3. úprava vyťaženej rudy na upraváranskej linke. Zo zámeru je zrejmé, že posledné dva kroky navrhovanej činnosti sa budú realizovať mimo okresu Žiar na Hronom. Napriek tomu, že sa navrhovaná činnosť má realizovať na území viacerých okresov, nedošlo k určeniu príslušného orgánu okresným úradom v sídle kraja tak, ako to vyžaduje § 22 ods. 2 zákona o EIA. Takáto vada spôsobila, že rozhodnutie je nezákonné. Žalobca 2/ navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal na úhradu trov konania žalobcu 2/. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu 1/ uviedol, že žalobný dôvod podľa bodu 1. je neopodstatnený, pretože „Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013-2017 Kremnica - P. Au Ag“ nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Takisto predmetom uvedeného zámeru nebolo posudzovanie uzatvorenia, resp. likvidácia ložiska, resp. obnovenie činnosti. S týmito skutočnosťami sa musí vysporiadať správny orgán povoľujúci ťažbu v príslušnom správnom konaní. K bodu 2. žaloby uviedol, že bolo uvedené, že vyťažená ruda sa bude spracovávať mimo územia okresu na existujúcom technologickom zariadení, a preto nebol dôvod na dopracovanie tejto časti zámeru a nie je dôvod sa zaoberať následným spôsobom spracovania rudy a s odpadom pri jej spracovaní, t. j. odkaliskom. Uvedené nie je predmetom zámeru. Spracovanie tak malého množstva vyťaženej rudy 1000 ton za rok bude mimo územia okresu na existujúcom technologickom zariadení, ktoré nebude mať vplyv na zvýšenie limitov pre existujúcu prevádzku. Technologické spracovanie rudy v Gemerskej nerudnej spoločnosti a.s. je prevádzka, ktorá je povolená podľa platných predpisov v oblasti životného prostredia a má potrebné povolenia týkajúce sa danej činnosti. V tejto časti teda nejde o novú činnosť alebo rozšírenie prevádzky alebo navýšenie jej už stanovených limitov. To sa týka aj námietky o ukladaní odpadu. Ak by aj nastala taká skutočnosť, bol by prevádzkovateľ flotačnej linky povinný požiadať povoľujúci orgán o zmenu jestvujúceho rozhodnutia. Zámer činnosti bol verejnosti sprístupnený na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a všetkým dotknutým orgánom a organizáciám bol doručený na vyjadrenie v rámci správneho konania. Žaloba v tejto časti je teda nedôvodná. Takisto ako aj tvrdenie o umiestnení posudzovanej činnosti na území viacerých okresov. Túto otázku inak nevyhodnotil ani Okresný úrad Banská Bystrica odbor starostlivosti o životné prostredie (bývalý krajský úrad životného prostredia), keď sa k zámeru činnosti vyjadroval. K bodu 3. a 4. žaloby žalobcu 1/ žalovaný uviedol, že sa nezaoberal úpravou vyťaženej rudy, pretože nejde o novú činnosť, ktorá by súvisela s ťažbou. Také malé množstvo rudy 1000 ton/rok nemôže ovplyvniť stanovené povolené limity v akejkoľvek existujúcej prevádzke, kde by sa ruda v takomto množstve spracovávala flotáciou. K bodu 5. žaloby žalobcu 1/ žalovaný uviedol, že sa zaoberal posudzovaním dobývacieho priestoru, ktorý bol predmetom zámeru, a preto nebol dôvod doručovať oznámenia o zámere na obce Kremnické bane a Lúčky a zámer činnosti aj oznámenie o zámere bolo zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, preto je v tejto časti žaloba nedôvodná. K bodu 6. žaloby žalobcu 1/ žalovaný uviedol, že na strane 63 zámeru je problematika nakladania s flotačnými kalmi, ktoré vzniknú poloprevádzkovou skúškou upraviteľnosti, popísaná v troch realizačných scenároch aj s výstupmi. Problematika nakladania s flotačnými kalmi je dostatočne popísaná v zámere činnosti, a preto je námietka neopodstatnená a zavádzajúca. K bodu 7. žaloby žalobcu 1/ žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že sa jedná o jestvujúcu štôlňu, ktorá sa v súčasnosti z časti využíva aj ako verejná expozícia banského múzea, je námietka zo strany žalobcu v tejto časti bezpredmetná a nie je dôvod sa ňou zaoberať v zámere, nakoľko sa nejedná o povrchovú ťažbu a následná rekultivácia krajiny nie je potrebná. K bodu 8. žaloby žalobcu 1/ žalovaný uviedol, že miestom vykonávania navrhovanej činnosti je jestvujúci dobývací priestor Kremnica (ložisko P.), ktorý bol určený v roku 1961 rozhodnutím Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní Praha pod č. MHD-D.P.12 zo dňa 21.1.1961. Dotknuté územie bolo v roku 1999 vyhlásené rozhodnutím Krajského úradu v Banskej Bystrici za územie pamiatkovej zóny. V súvislosti s navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na pamiatky v dotknutom území. Stret záujmov bolo možné riešiť už dávno predtým, ako bol predložený prvý zámer činnosti na Ministerstvo životného prostredia SR, resp. neskôr. Riešenie stretu záujmov o určení dobývacieho priestoru a vyhlásenie územia pamiatkovej zóny, nie je predmetom posudzovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Navyše, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pri ťažbe sa bude využívať spôsob ťažby tzv. dobývanie chodbicovaním, so zakladaním vyťažených priestorov hlušinou, obohatenou o cementovovápenné zložky, ktorá zamedzí deštrukcii vyťažených priestorov následnými geodynamickými javmi a tým zabezpečí aj ochranu objektov na povrchu. Žalovaný k bodu 9. žaloby žalobcu 1/ uviedol, že v zmysle § 18 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. je osoba zamýšľajúca vykonávať činnosť podľa osobitných predpisov v danom prípade podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8 zákona, je povinná požiadať príslušný orgán (v danom prípade štátny orgán ochrany prírody a krajiny) o rozhodnutie (tento ho vydá len na základe súhlasného stanoviska odbornej organizácie MŽP SR), či sa táto činnosť považuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcií ekosystémov. Ak štátny orgán ochrany prírody a krajiny (nie orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie) rozhodne, že sa táto činnosť považuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov, táto činnosť podlieha posudzovaniu podľa § 30 až 39 zákona č. 24/2006 Z. z.. Ak nastane zmena činnosti v limitných hodnotách zo strany navrhovateľa oproti posudzovanému zámeru činnosti, príslušný orgán sa ňou bude zaoberať v novom konaní. Preto je tento žalobný dôvod neopodstatnený. K bodu 10. žaloby žalobcu 1/ žalovaný uviedol, že sa zaoberal všetkými pripomienkami, ktoré mu boli doručené a aj uzneseniami mestského zastupiteľstva Mesta Kremnica. Zistil, že navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územným plánom Mesta Kremnica a ani s územným plánom vyššieho územného celku Banskobystrického samosprávneho kraja, preto je potrebné zvážiť, či uznesenie Mesta Kremnica je v súlade s územným plánom Mesta Kremnica. To ale nie je predmetom napadnutého rozhodnutia. Námietka žalobcu je preto nedôvodná. Žalovaný k bodu 11. žaloby žalobcu 1/ uviedol, že v stanovisku žalobcu 1/ zo dňa 16.10.2013 na strane 8 je v závere uvedené, že súhlasí, pokiaľ by navrhovateľ zostal pri hlbinnej ťažbe s množstvom vyťaženej rudy do 1000 ton/rok a so spracovaním mimo územia Kremnice, že by nemala takáto ťažba mať vplyv na životné prostredie v Kremnici. K bodu 12. žaloby žalobcu 1/ žalovaný uviedol, že predložený zámer navrhovanej činnosti žalovaný pokladá za úplný odborný podklad vypracovaný odborne spôsobilou organizáciou a v súlade s prílohou č. 9 k zákonu č. 24/2006 Z. z. s podrobne popísanými možnými vplyvmi a výstupmi navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalobca 1/ svoje tvrdenia nepodložil žiadnou písomnosťou vyhotovenou odborne spôsobilou osobou, ktorá by potvrdila, že návrh, ktorý bol vypracovaný odborne spôsobilou osobou, bol vyhotovený v rozpore so zákonom. Navrhol, aby súd žalobu žalobcu 1/ zamietol. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu 2/ navrhol, aby súd žalobu zamietol, nakoľko je vo všetkých bodoch žaloby nedôvodná. Týka sa skutočností, ktoré boli dostatočne zdôvodnené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K bodu 1. žaloby žalobcu 2/ uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zistených skutočností a opieral sa o stanoviská, ktoré mu boli doručené podľa § 23 zákona č. 24/2006 Z. z. a ktoré tvorili podklady rozhodnutia, pričom rozhodol tak, že posudzovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona, pretože ani v jednom stanovisku neboli stanovené podmienky, o ktoré by sa príslušný orgán mohol oprieť a navrhnúť podmienky pre rozsah hodnotenia posudzovanej činnosti a časový harmonogram podľa § 30 zákona následne stanoviť limity pre vypracovanie správy o hodnotení posudzovanej činnostiv zmysle § 31 zákona. Dokumentácia pre zisťovacie konanie bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou na posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie v zmysle prílohy č. 9 k zákonu a v súlade s prílohou č. 8 zákona, bola predmetná činnosť zaradená pod položku č. 1 a pod položku č. 2. ťažobný priemysel, ťažba a úprava rúd a magnezitu, kde prahová hodnota v časti B pre zisťovacie konanie je stanovená do 100 000ton/rok. Predmetom zámeru nebolo posudzovanie prevádzok na výrobu surových neželezných kovov z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín, metalurgickým, chemickým alebo elektrolytickými procesmi. Žalovaný sa nezaoberal úpravou rúd z dôvodu, že sa nejedná o novú činnosť, ktorá by súvisela s ťažbou. Ide o jestvujúcu činnosť v jestvujúcej prevádzke povolenej v súlade s právnymi predpismi, preto je žalobná námietka nedôvodná. Zámer o činnosti aj oznámenie o zámere bolo verejnosti sprístupnené na webovom sídle MŽP SR. Všetkým dotknutým orgánom a organizáciám bol návrh doručený na vyjadrenie v súlade s § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tvrdenie o umiestnení posudzovanej činnosti na území viacerých obcí v rôznych okresoch je neopodstatnené. V súvislosti s navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na pamiatky v dotknutom území. Žalovaný v predmetnom konaní neriešil stred záujmov ale napriek tomu uviedol, že spôsob ťažby chodbicovaním so zakladaním vyťažených priestorov hlušinou obohatenou o cementovovápenaté zložky zamedzí deštrukcii vyťažených priestorov následnými geodynamickými javmi a tým aj ochráni objekty na povrchu. Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici sa stotožnil s rozhodnutím žalovaného aj s tým, ako sa tento vysporiadal s jeho námietkou. K bodu 2. žaloby žalobcu 2/ žalovaný uviedol, že sa zaoberal so všetkými pripomienkami a aj uzneseniami Mestského zastupiteľstva v Kremnici. Zistil, že navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územným plánom Mesta Kremnica a ani s územným plánom Vyššieho územného celku Banskobystrického samosprávneho kraja. Žalovaný sa nezaoberal úpravou rúd z dôvodu, že sa nejedná o novú činnosť, ktorá by súvisela s ťažbou. Ide o jestvujúcu činnosť v jestvujúcej prevádzke. 1000ton/ rok podľa posudzovaného zámeru nemôže ovplyvniť stanovené povolené limity, v akékoľvek existujúcej prevádzke, kde by sa ruda v takomto množstve spracovávala flotáciou. Na strane 63 zámeru je problematika nakladania s flotačnými kalmi, ktoré vzniknú poloprevádzkovou skúškou upraviteľnosti popísaná v troch realizačných scenároch, aj s výstupmi. Problematika nakladania s flotačnými kalmi je dostatočne popísaná v zámere činnosti napriek tomu, že spracovanie nie je predmetom navrhovanej činnosti. Žaloba je preto v tejto časti neopodstatnená. K bodu 3. žaloby žalobcu 2/ žalovaný uviedol, že zistil, že navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územným plánom Mesta Kremnica a stanovisko Banskobystrického samosprávneho kraja, odboru regionálneho rozvoja zo dňa 17.10.2013, ktorý tvorí súčasť správneho spisu, uvádza, že zámer činnosti nie je v rozpore s ÚPN VÚC Banskobystrického kraja a s jeho zmenami a doplnkami, a odporúča ukončiť proces posudzovania. Preto je námietka o nesúlade zámeru so záväznou časťou územného plánu Banskobystrického samosprávneho kraja neodpodstatnená. K bodu 4. žaloby žalobcu 2/ žalovaný uviedol, že miestom vykonávania navrhovanej činnosti je jestvujúci dobývací priestor Kremnica (ložisko P.), ktorý bol určený rozhodnutím príslušného orgánu v roku 1961. V roku 1999 bolo dotknuté územie vyhlásené rozhodnutím Krajského úradu v Banskej Bystrici za pamiatkovú zónu. Navrhovaná činnosť, resp. v súvislosti s ňou, sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na pamiatky v dotknutom území. Ťažba v posudzovanom zámere činnosti je navrhnutá v jestvujúcej podzemnej štôlni a 1000ton/rok, čo je spodná hranica prahovej hodnoty. Stanovisko Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny zo dňa 21.10.2013 vychádza zo spoľahlivo zistených skutočností a zo stanoviska vydaného ŠOP SR, RS OP vo Zvolene, Správy CHKO Štiavnické vrchy zo dňa 16.10.2013. Toto stanovisko je uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Preto je aj v tejto časti žaloba nedôvodná. K bodu 3. žaloby žalobcu 2/ uviedol, že nebol dôvod zaoberať sa následným spôsobom spracovania rudy a súvisiacim nakladaním s odpadom pri spracovaní rudy, resp. odkaliskom, pretože sa tak bude diať na existujúcom technologickom zariadení. Ani Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti na životné prostredie vo svojom vyjadrení k zámeru činnosti zo dňa 22.10.2013 nevyhodnotil činnosť tak, ako to uvádza žalobca 2/ vo svojej žalobe. Na pojednávaní ďalší účastník ORTAC s.r.o. navrhol žaloby zamietnuť pre ich nedôvodnosť, nakoľko rozhodnutie netrpí vytýkanými vadami. Navrhovaná činnosť má len nepatrný vplyv na životné prostredie, preto neexistoval dôvod na to, aby sa vykonávalo veľké posudzovanie v zmysle EIA. Navrhovaná činnosť sa bude vykonávať len v katastri Mesta Kremnica v lome P. a na žiadnom inom území. Na pojednávaní ďalšia účastníčka G.. Z. X. vyjadrila súhlas so žalobnými dôvodmi a poukázala na to, že Gemerská nerudná spoločnosť a.s. si až 22.10.2014 dala do predmetu podnikania aj prevádzkovanie odkalísk. Nebola uvedená ako prevádzkovateľ ani v zoznamoch, ktorý vedie Vodospodárska výstavba š.p. ani v r. 2013 a ani v r. 2014. Podľa nej bolo povinnosťou žalovaného, aby navrhovanú činnosť skúmal aj v súvislosti s existujúcimi činnosťami a to najmä z hľadiska tvorby odpadov. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalovanému bol dňa 23.9.2013 predložený ďalším účastníkom Ortac, s.r.o., Kremnica zámer činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie označený ako „F. J. G. na I. P. v W. - L.“, ktorého obsah zahrňuje plán podzemnej ťažby zlata a striebra na ložisku W. s cieľom cez existujúcu štôlňu H. získať dostatočné množstvo rudy na vykonanie poloprevádzkového pokusu úpravy drahokovových rúd flotáciou na existujúcej úpravárenskej linke v V. alebo inej podobnej s návrhom ročnej ťažby 1000 ton. V úvode zámeru sa uvádza, že drahokovová ruda v Kremnici obsahuje zlato, ktoré sa dá získať konvečnými úpravárenskými technológiami, ale aj submikroskopické, ktoré je možné získať len lúhovaním. Úpravárenská linka v Hnúšti má z ekonomicko-prevádzkového hľadiska v poloprevádzkových podmienkach overiť možnosť získavania zlata konvečným úpravárenským spôsobom flotáciou. Tomu bol prispôsobený návrh ročnej ťažby a spôsob nakladania s vyťaženou rudou tak, ako je popísané v Pláne otvárky, prípravy a dobývania na rok 2013-2017, čo je vlastne projekt banských prác slúžiaci ako podklad pre predkladaný zámer činností. V správnom spise sa nachádza aj oznámenie Mesta Kremnica o tom, že bola o zámere navrhovanej činnosti informovaná verejnosť na webovom sídle www.kremnica.sk <http:// www.kremnica.sk> a na úradných tabuliach Mesta Kremnica. Ďalej zo spisu vyplýva, že k zámeru sa vyjadrili dotknuté orgány a takisto verejnosť, t.j. ďalší účastníci v tomto konaní. Podľa § 1 ods. 1 bod 2 zákon č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon č. 24/2006 Z.z.) (1) Tento zákon upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie (ďalej len "posudzovanie vplyvov") 2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov. Podľa § 2 zákon č. 24/2006 Z. z. Účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Podľa § 29 ods. 1 zákon č. 24/2006 Z.z. (1) Ak ide o navrhované činnosti uvedené v § 18 ods. 3 a 5, vykoná príslušný orgán na základe zámeru predloženého navrhovateľom zisťovacie konanie a rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. Podľa § 29 ods. 4, 5, 6 a 7 zákon č. 24/2006 Z.z. (4) Ak ide o rozhodovanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti, b) miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie 22) a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, 35) c) význam očakávaných vplyvov, d) stanoviská podľa § 23 ods. 4. (5) Kritériá pre zisťovacie konanie sú uvedené v prílohe č. 10. (6) Príslušný orgán môže vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk podľa § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. (7) O tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia bol daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom 1/ a žalobcom 2/ v podaných žalobách. Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na základe skutočností zistených z obsahu správneho spisu. Všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti neumožňujú vykonať súdny prieskum bez toho, aby boli konkretizované na daný prípad. To znamená, že zo všeobecne uplatnených dôvodov nezákonnosti nie je možné dospieť k záveru, že rozhodnutie je nezákonné. Žalobca 1/ namietal, že sa nemal možnosť oboznámiť s Plánom otvárky, prípravy a dobývania 2013-2017 Kremnica Au Ag, na ktorý sa navrhovateľ v zámere odvoláva, čo malo spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu správneho spisu súd zistil, že podkladom napadnutého rozhodnutia je zámer predložený navrhovateľom, vypracovaný spoločnosťou ENVIGEO a.s. Banská Bystrica. Z obsahu predloženého zámeru vyplýva, že jeho súčasťou nie je žiadny ďalší dokument. Skutočnosť, že v úvode predloženého zámeru je uvedené, z čoho vychádzal predložený zámer, neznamená, že tieto podklady sú súčasťou zámeru. Žalobca nenamieta, že niektorá časť zámeru, ktorá mala vychádzať práve z predmetného dokumentu, nie je opísaná dostatočne, resp. so zákonom vyžadovanými náležitosťami. Podkladom rozhodnutia bol zámer vypracovaný odbornou organizáciou a stanoviská jednotlivých orgánov ako aj zainteresovanej verejnosti. Z toho vyplýva, že žalovaný žiadnu procesnú povinnosť neporušil. Žalobcova námietka, že sa žalovaný nevyrovnal s tým, že navrhovateľ v zámere tvrdí, že sa jedná o obnovenie ťažby, pričom podľa žalobcu ťažba bola už ukončená, a preto je takéto tvrdenie absurdné, je potrebné uviesť, že žalobca neuvádza, na základe čoho sa domnieva, že žalovaný sa bol povinný s takýmto tvrdením v zámere vyrovnať, resp. aký vplyv nevyrovnanie sa s touto skutočnosťou, s týmto tvrdením malo na výrok napadnutého rozhodnutia. Takto nekonkrétne uplatnená námietka neumožňuje súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia z tohto dôvodu. Najmä, keď predmetom konania bolo posúdenie, či navrhovaná činnosť, resp. jej zámer spracovaný žiadateľom je takého rozsahu a charakteru, ktorý vyžaduje alebo nevyžaduje hodnotiace konanie. Žalobca 1/ nenamieta, že z tohto dôvodu navrhovaná činnosť nebola posudzovaná ako nová a ani tomu tak nebolo. Žalovaný navrhovanú banskú činnosť posudzoval ako novú dosiaľ nepovolenú činnosť. Žalobné námietky žalobcu 1/ uvedené pod bodom 2 až 6 žaloby sú založené na tom, že navrhovaná činnosť zahŕňa aj spracovanie rudy. Žalobca vychádza z textu zámeru činnosti, kde navrhovateľ uvádza, že navrhovaná činnosť sa môže rozdeliť do troch častí. Z obsahu zámeru je však úplne zrejmé, že tretia časť - spracovanie rudy má byť podľa zámeru realizovaná prostredníctvom už povolených činností a že nie je zámerom navrhovateľa vybudovať úpravárenské a spracovateľské zariadenie ani vykonávať spracovanie rudy. Skutočnosť, že spracovanie vyťaženej horniny je činnosť súvisiaca s jej vyťažením, neznamená, že ju musí vykonávať jeden subjekt. Predmetom preskúmavaného administratívneho konania nebolo posudzovať činnosť spracovanie rúd po ich vyťažení. Ide o konanie návrhové. Potom jeho predmet určuje navrhovateľ. Spracovanie rúd nebolo predmetom preskúmavaného konania, pretože to navrhovateľ nenavrhol a zároveň nie je zakázané, aby vykonávateľ banskej činnosti spracovanie vyťaženej rudy zabezpečil prostredníctvom dodávateľa takejto činnosti s príslušnými povoleniami. Nie je teda povinné, aby súčasťou zámeru na banskú činnosť, bol aj zámer na činnosť spracovania vyťaženej rudy. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, čo bolo predmetom konania a tiež, že spracovanie rudy na technologických zariadeniach, ktorých prevádzka už bola povolená, nie je predmetom preskúmavaného zisťovacieho konania. Zákon č. 24/2006 Z. z. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov. Uvádza to zákon v § 1 označenom ako „predmet úpravy“. Z predloženého zámeru je zrejmé, že navrhovanou činnosťou je banská činnosť. Zisťovacie konanie muselo predchádzať konaniu o povolení banskej činnosti podľa zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe. Z uvedeného vyplýva, že žalobné námietky žalobcu pod bodom 2 až 6 neobstoja, pretože žalobca sa mýli, ak tvrdí, že predmetom konania bolo aj posudzovanie spracovania vyťaženej rudy na životné prostredie. Žalobca 1/ v bode 7 žaloby namietal, že žalovaný nepožiadal o doplnenie návrhu o likvidáciu, sanáciu a rekultiváciu po ukončení navrhovanej činnosti, pričom bol povinný to posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z návrhu - zámeru činnosti vyplýva, že banská činnosť sa navrhuje vykonávať v existujúcej štôlni, pričom vyťažené priestory sa budú zakladať a vypĺňať. Preto likvidácia nemôže mať vplyv na životné prostredie. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný dokázal z návrhu posúdiť aj otázku vplyvov ukončenia dobývania navrhnutým spôsobom na životné prostredie. Neobstojí preto námietka, že kvôli tejto otázke bolo potrebné návrh doplniť o vplyvy likvidácie na životné prostredie. Žalobná námietka žalobcu 1/ v bode 8 žaloby neobstojí, pretože je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Tak ako je uvedené na č.l. 2 až 6 tohto rozsudku žalovaný sa so stanoviskom aj Mesta Kremnica aj Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica vysporiadal. Vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že navrhovaný zámer nepredpokladá vplyvy na pamiatky. Podľa názoru súdu tak urobil jasne a zrozumiteľne. Žalovaný uviedol, že ani jedno zo stanovísk dotknutých orgánov a ani stanovisko Krajského pamiatkového úradu nedáva žiadne návrhy na vykonanie posudzovania a konkretizáciu vo vzťahu k rozsahu tohto posudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Námietka žalobcu 1/ v bode 9 žaloby je nekonkrétna. Žalobca 1/ neuvádza, čo má byť porušením zákona a v čom má byť napadnuté rozhodnutie z tam uvedeného dôvodu nezákonné. Na základe takej námietky nie je možné napadnuté rozhodnutie preskúmať a ani dospieť k tomu, že rozhodnutie je z takéhoto dôvodu nezákonné. Žalobca 1/ v tomto bode vyjadril nesúhlas s tým, ako sa žalovaný vysporiadal so stanoviskami. Samotný nesúhlas žalobcu však nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca 1/ v bode 10 žaloby namietal prekrútenie vyjadrenia Mesta Kremnica bez toho, aby uviedol, čo takéto prekrútenie spôsobilo vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. k výroku o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Je pravdou, že Mesto Kremnica vo svojom stanovisku neuviedlo, že súhlasí s ťažbou, ale uviedlo, že súhlasí s tým, že podzemná ťažba do 1000 ton ročne nebude mať vplyv na životné prostredie. Žalobca pripojil k žalobe vyjadrenie Mesta Kremnica k zámeru zo dňa 16.10.2013 č. Výst. 2013/01429, kde v závere uvádza: „Súhlasíme s tým, že pokiaľ by navrhovateľ zostal pri hlbinnej ťažbe s množstvom vyťaženej rudy do 1000 ton ročne a so spracovaním mimo územia Kremnice, nemala by takáto ťažba významný vplyv na životné prostredie v Kremnici a jej okolí. Ako však na viacerých miestach uvádza, jeho účelom je komplexná ťažba na ložisku P., a to v povrchovej ťažobni (str. 29 zámeru). V takom prípade platia naše vyjadrenia, ktoré sme uviedli už k dvom predchádzajúcim zámerom.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v odôvodnení skutočne prekrútil, že Mesto Kremnica súhlasí s ťažbou. Nezákonnosť rozhodnutia môže spôsobiť aj to, že dôvody, na ktorých je postavené, sú z nejakých dôvodov chybné. Žalovaný ale napadnuté rozhodnutie nepostavil na stanovisku Mesta Kremnica. S tým to sa len vyrovnal. Výrok rozhodnutia, že nebude zámer posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. nie je v rozpore so skutočným vyjadrením Mesta Kremnica, práve naopak je s ním v súlade. Nezákonnosť rozhodnutia nespôsobuje dielčia chyba odôvodnenia, preto ani z tohto dôvodu súd nezistil rozpor rozhodnutia so zákonom. Žalobca 1/ v bode 12 žaloby namietal nezákonnosť spočívajúcu v tom, že žalovaný sa s jeho námietkami a požiadavkami nezaoberal. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s námietkami všetkých, ktorí tieto námietky uplatnili zaoberal. Jednak v odôvodnení uviedol ich znenie a jednak ich spoločne vyhodnotil. Tento žalobný dôvod preto nezodpovedá obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobná námietka nie je ani konkrétna. Súd preto nemohol z takto uplatnenej námietky dospieť k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom. Žalobný dôvod uplatnený žalobcom 2/ v bode 1 jeho žaloby, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože navrhovaná činnosť mala byť predmetom posudzovania vplyvov z dôvodu, že je to povinné pri prevádzkach na výrobu surových neželezných kovov chemickým procesom neobstojí. Je tomu tak z tých istých dôvodov, ako je uvedené vyššie k bodu 2 až 6 žaloby žalobcu 1/. Predmetom administratívneho konania bolo posudzovanie vplyvov navrhovanej banskej činnosti na životné prostredie. Navrhovateľ nepredložil zámer vybudovať prevádzku na spracovanie neželezných kovov. Vo svojom zámere len uviedol, že vyťažená ruda sa bude spracovávať dodávateľsky prostredníctvom už povolenej činnosti na existujúcich technologických zariadeniach. Námietka žalobcu 2/, že predložený zámer nespĺňa parametre stanovené zákonom vôbec alebo len čiastočne, je nekonkrétna. Žalobca neuvádza, čo konkrétne zámer neobsahuje a aký vplyv to má na napadnuté rozhodnutie. Súd takto uplatnenú námietku nezákonnosti nie je oprávnený konkretizovať na preskúmavaný prípad podľa obsahu správneho spisu a tak za žalobcu žalobu doplniť. Neobstojí ani námietka, že žalovaný neprihliadol na stanovisko Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, pretože ako je uvedené vyššie, je v rozpore s obsahom odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalobca 2/ ani neuvádza, čo konkrétne z tohto stanoviska vynucovalo vykonať hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalobca 2/ v bode 2 žaloby namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nevysporiadaním sa so stanoviskami dotknutej verejnosti, pričom k takémuto záveru žalobca 2 dospel z toho dôvodu, že žalovaný neuviedol, ako prišiel k svojím záverom. Ďalej nepreskúmateľnosť má spôsobiť to, že sa nevysporiadal s tým, že v predmetnej štôlni sa nedobývalo viac ako 42 rokov. Nijako sa nevysporiadal s tým, že upravená ruda sa bude spracovávať mimo územia okresu, pokiaľ žalovaný sa so spracovaním rudy nezaoberal, tak porušil zákon § 29 ods. 7. Zisťovaciemu konaniu podlieha aj úprava rudy. Nepreskúmateľnosť namietal aj z toho dôvodu, že žalobca namietal rozpor navrhovanej činnosti so záväznou časťou územného plánu Banskobystrického samosprávneho kraja body 4.1.4, 5.1 a 5.11 a žalovaný sa s nimi vysporiadal tak, že k tomuto rozpor nie je a neuviedol pritom, ako dospel k takémuto záveru. Nie je z rozhodnutia ani zrejmé, ako sa vysporiadal s požiadavkou prihliadnuť na únosné zaťaženie územia ako vyžaduje zákon č. 17/1992 Zb. Podľa žalobcu 2/ to spôsobuje nezákonnosť z dôvodu nedostatku dôvodov. Súd k týmto žalobným námietkam uvádza, že za nepreskúmateľné možno považovať aj rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je nezrozumiteľné alebo ktoré je neodôvodnené. Treba povedať, že nedostatočné odôvodnenie je jednak prípad, kedy rozhodnutie vôbec neobsahuje odôvodnenie, ale aj taký prípad, kedy chýbajú skutočnosti, na ktorých správny orgán svoje rozhodnutie postavil. To znamená, že nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia je založená na nedostatku skutkových dôvodov, ale nie na dielčich nedostatkoch odôvodnenia. Čiže nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov bude také rozhodnutie, ktoré obsahuje chyby skutkových zistení, na základe ktorých bolo rozhodnutie postavené. Pôjde o prípady, kedy je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom a tiež vtedy, keď nie je zrejmé, či vôbec boli nejaké dôkazy vykonané. Napadnuté rozhodnutie takýmito chybami netrpí a žalobca to konečne v žalobe ani netvrdí. Zákon č. 24/2006 v citovanom § 29 ods. 7 vyžaduje, aby správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj svoje vysporiadanie sa so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4. Žalovaný toto ustanovenie zákona, tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dodržal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednak zahrnul obsahy týchto stanovísk, a to všetkých, ktorí takéto stanoviská podali a jednak ich vyhodnotil. Stanoviská dotknutej verejnosti vyhodnotil spoločne s tým záverom, že neobsahujú žiadne pripomienky pre stanovenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti podľa § 30 zákona. Ďalej, že z týchto stanovísk vyplýva, že navrhovaná činnosť nepredstavuje vážnejšie ohrozenie životného prostredia a neboli prednesené také pripomienky, ktoré by boli predmetom rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, preto bolo upustené od vypracovania správy o hodnotení činnosti. Žalobca v žalobe ani netvrdí, že niektorá z jeho pripomienok uvedených v jeho stanovisku bola takou pripomienkou, na základe ktorej bolo potrebné doplniť zámer o hodnotenie určitého rozsahu vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Pokiaľ žalobca 2/ namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný vo svojom stanovisku k námietkam neuviedol, ako k svojim záverom prišiel, tak takáto námietka tiež nebola dôvodná. Podstatné je, že odôvodnenie obsahovalo to, ako sa žalovaný s námietkami vysporiadal. Zákon nevyžaduje, aby rozhodnutie obsahovalo úvahy, na základe ktorých sa žalovaný so stanoviskami vysporiadal, ale vyžaduje, aby uviedol, ako sa s nimi vysporiadal. Pokiaľ žalovaný uviedol, že navrhovaná činnosť je v súlade s územným plánom a oprel svoje vysporiadanie sa s námietkou žalobcu o stanovisko Banskobystrického samosprávneho kraja, tak nepochybil. Žalobcova námietka takisto nebola konkrétna, pretože nebolo konkretizované, čím konkrétne je navrhovaná činnosť je v rozpore s územným plánom. K ďalšej námietke o tom, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje úvahu o tom, ako žalovaný prihliadol na únosné zaťaženie územia, takisto nebolo možné vyhovieť, pretože napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky podstatné skutkové zistenia, na ktorých žalovaný postavil svoje rozhodnutie. Zdôvodnil, že predložený zámer bol vypracovaný odbornou organizáciou, ktorá je oprávnená takéto zámery vypracovať. Sú v ňom uvedené vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žiadny z dotknutých orgánov a ani dotknutá verejnosť vo svojich stanoviskách neuviedli žiadne skutočnosti a požiadavky na doplnenie zisťovania týchto vplyvov, resp. rozsahu, v ktorom sa má hodnotenie vykonať. To znamená, že žalobným námietkam, podľa ktorých rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov nebolo možné vyhovieť. Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených žalobcami v žalobách dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len účastník, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobcovia v konaní úspešní neboli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.