Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/72/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200535 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014200535.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobkyne: G. F. - Farma „TUŠKA", miesto podnikania Kosorín 152, 966 24 Kosorín, IČO: 37 897 764, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická č. 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 105/2014 zo dňa 07. februára 2014, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a . II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Žiar nad Hronom, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím č. 1103/2013/1290 zo dňa 03.12.2013 uložila žalobkyni: G. F. - Farma „TUŠKA“ fyzickej osobe podnikateľke s miestom podnikania Kosorín 152, 966 24 Kosorín pokutu vo výške 2.500,- Eur podľa § 50 ods. 3 písm. o) zák. č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti za porušenie povinnosti plniť povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme zdravia ľudí a dodržiavania hygienických požiadaviek na produkty živočíšneho pôvodu podľa § 3 písm. g), § 37 ods. 2 písm. f) bod 8 Zákona o veterinárnej starostlivosti v spojení s kapitolou II., čl. 5 bod 2 Nariadenia č. 853/2004 EP a Rady (ďalej v texte aj Nariadenie ES č. 853/2004), ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu, a to tým, že žalobkyňa neoprávnene používala identifikačnú značku iného výrobcu. 2. Regionálna veterinárna a potravinová správa Žiar nad Hronom vykonala v prevádzke žalobkyne Predajňa potravín - FARMÁRSKE POTRAVINY, ul. SNP 46, Žiar nad Hronom dňa 24.05.2013 na základe podnetu (zaevidovaného pod č. 609/2013, por. č. podnetu 23/2013) úradný odber vzoriek na laboratórne vyšetrenie do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne. Na základe nevyhovujúcich výsledkov laboratórneho vyšetrenia z odobratých vzoriek, boli zistenia odstúpené príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (ďalej v texte aj RVPS), v pôsobnosti ktorej sa nachádza výrobca produktov živočíšneho pôvodu vzoriek výrobkov odobraných na laboratórne vyšetrenie, a to RVPS Levice, RVPS Prievidza a RVPS Dolný Kubín. 3. Kontrolou u prevádzkovateľa Levické mliekárne, a.s., Levice bolo Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Levice zistené, že žalobkyňa v prevádzke: Predajňa potravín - FARMÁRSKE POTRAVINY, SNP 46, 965 01 Žiar nad Hronom neoprávnene používala identifikačnú značku prevádzkovateľa Levické mliekárne, a.s., Levice na výrobkoch, ktoré nemohli byť vyrobené v Levických mliekárňach z dôvodu, že nemajú schválenú výrobu na uvádzanie do obehu predmetných výrobkov a nikdy výrobky takéhoto druhu nevyrábali (Pražené maslo Ghee vyrobené z nepasterizovanej smotany, Domáce nepasterizované maslo vyrobené z kravského mlieka nepasterizovanej smotany a Babičkin tvaroh 100% vyrobený z nepasterizovaného kravského mlieka). Vykonanou veterinárnou kontrolou Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Prievidza bolo zistené, že žalobkyňa uvádzala na trh výrobok „Bravčová slanina chrbtová bez kože“, označený etiketou prevádzkovateľa - CUORE, s.r.o., Diviacka Nová Ves, napriek tomu, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že nemohol pochádzať od tohto dodávateľa, a teda žalobkyňa použila na spotrebiteľskom obale identifikačnú značku neoprávnene. Veterinárnou kontrolou vykonanou Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Dolný Kubín bolo zistené, že žalobkyňa vo svojej predajni umiestňovala na trh potraviny, na ktorých vyhotovila etikety, ktoré neboli identické s etiketami, ktoré používa prevádzka G. Q., N. XXX, XXX XX Q. (výrobky - oštiepok údený, parený syr zo syrovej hrudky z ovčieho syra, korbáčiky, žinčica a mnohé ďalšie). 4. Na základe skutočností zistených veterinárnymi kontrolami, a to vykonanou RVPS Levice dňa 18.07.2013, RVPS Prievidza dňa 30.07.2013 a RVPS Dolný Kubín dňa 22.07.2013 začala vecne a miestne príslušná RVPS Žiar nad Hronom dňa 04.11.2013 správne konanie vo vecí zistených porušení zákona o veterinárnej starostlivosti a dala účastníkovi konania možnosť, aby sa v zmysle § 33 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia v lehote 5 dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania v zmysle § 18 Zákona o správnom konaní vyjadril k zisteným skutočnostiam, ktoré nasvedčovali neoprávnenému použitiu identifikačných značiek. 5. Žalobkyňa, ani právny zástupca sa v lehote určenej prvostupňovým orgánom verejnej správy nevyjadrili k podkladom rozhodnutia a následne bolo dňa 03.12.2013 vydané prvostupňové rozhodnutie uvedené v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku. 6. Žalobkyňa sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolala. 7. Štátna veterinárna a potravinová správa SR ako odvolací orgán verejnej správy odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 105/2014 zo dňa 07.02.2014. 8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že odvolací orgán preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie a spisový materiál a posúdil zákonnosť postupu RVPS Žiar nad Hronom ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Konštatoval, že právny zástupca žalobkyne prevzal upovedomenie o začatí správneho konania dňa 05.11.2013 a samotná žalobkyňa dňa 25.11.2013. Napriek tomu sa účastník konania k podkladom rozhodnutia nevyjadril. Zhodnotil dokazovanie vykonané orgánom prvého stupňa a vysporiadal sa s námietkami odvolateľa. Po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami tvoriacimi predmet odvolacieho konania konštatoval, že rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané oprávnene. V konaní bolo dostatočne preukázané, že účastník konania umiestňoval na trh potraviny, v označení ktorých neoprávnene použil identifikačné značky výrobcov, ktorí tieto potraviny nevyrobili, a ani ich nedodali do prevádzky G. F. - Farma „TUŠKA“, Predajňa potravín - FARMÁRSKE POTRAVINY, SNP 46, 965 01 Žiar nad Hronom, a takýmto protiprávnym konaním účastník konania naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 50 ods. 3 písm. o) Zákona o veterinárnej starostlivosti. Konkrétne sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami ku kontrolným zisteniam a konštatoval dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci. K namietanej výške uloženej pokuty uviedol, že stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy, pričom pri jej určení sa podľa § 51 ods. 4 citovaného zákona prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania orgán veterinárnej správy berie do úvahy jeho povahu, možný vplyv na zdravie ľudí, ako aj iné faktory, najmä opakované porušovanie tohto zákona. Pokuta bola uložená v najnižšej možnej výške 2.500,- Eur. Žalovaný opätovne posúdil všetky okolnosti a kritériá pre výšku pokuty a konštatoval, že pokuta je primeraná. Priame následky na zdravie spotrebiteľa umiestňovaním na trh potravín nespĺňajúcich požiadavky určené právnymi predpismi neboli preukázané. K trvaniu protiprávneho stavu konštatoval, že predaj potravín, pri ktorých bola neoprávnene použitá identifikačná známka v rozpore s čl. 5 ods. 2 Nariadenia ES 853/2004 bolo známe, minimálne v čase vykonania úradnej kontroly dňa 24.05.2013, pričom je dôvodné predpokladať, že tento protiprávny stav by pokračoval, ak by veterinárne kontroly nedostatky neodhalili. Potravinové právo v oblasti označovania a umiestňovania potravín živočíšneho pôvodu striktne zakazuje použiť identifikačnú značku iným prevádzkovateľom ako ich výrobcom. Zistené nedostatky boli spôsobené samotným prevádzkovateľom, resp. jeho zamestnancami. Prevádzkovatelia sú povinní umiestňovať na trh len také potraviny, ktoré sú označené v súlade s platnými právnymi predpismi. K následkom protiprávneho konania uviedol, že predaj potravín, u ktorých sa neoprávnene požila identifikačná značka, je hrubým porušením povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Podľa Nariadenia ES č. 853/2004 len výrobca, ktorý vyrába potraviny v schválenej prevádzke, môže v označení potraviny uviesť identifikačnú značku, ktorú mu pridelil po schválení prevádzky orgán štátnej správy vo veterinárnej oblasti. Identifikačné značky nemôže nijaký predajca meniť. V prípade menenia identifikačných značiek dochádza k podozreniu, že takto označené potraviny sú neznámeho pôvodu. K zohľadneniu minulosti prevádzkovateľa a opakovateľnosti protiprávneho konania konštatoval, že účastníkovi konania nebola ešte uložená pokuta za nedostatky v uvedenej prevádzke, a ani opakovanosť protiprávneho konania nebola preukázaná. Pokuta bola uložená na úplne spodnej hranici stanoveného rozsahu od 2.500,- Eur do 40.000,- Eur. Žalovaný nenašiel dôvod na zrušenie rozhodnutia, o čo žiadal účastník konania. Podľa žalovaného pokuta v stanovenej výške nie je likvidačnou, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom, je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Námietky uvádzané v odvolaní nemajú vplyv na posúdenie zodpovednosti účastníka konania za uvedené protiprávne konanie. Nemali vplyv ani na zistený skutkový stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Odvolaciemu orgánu neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia orgánu veterinárnej správy. 9. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 105/2014 zo dňa 07.02.2014. Navrhla, aby súd zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobkyňa bola nezákonným rozhodnutím a postupom ukrátená na svojich právach. Žalobkyňa v žalobe namietala a uvádzala najmä tieto skutočnosti: a) Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy v oboch stupňoch je v rozpore s Ústavou SR, Správnym poriadkom a Zákonom o veterinárnej starostlivosti z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo nie je v súlade s právnymi závermi orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, je nezákonné, nepresvedčivé, zmätočné a napokon v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. b) Orgány verejnej správy sa dopustili mnohých procesných chýb a súčasne sa nepridržiavali všeobecných zásad správneho konania. Žalovaný porušil zásadu zákonnosti procesného konania, zásadu aktívnej súčinnosti tým, že žalobkyňa bola v konaní len pasívnym objektom činnosti žalovaného, pretože žalovaný neposkytol žalobkyni pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpela v konaní ujmu. Porušená bola zásada materiálnej (objektívnej) pravdy. Nebol spoľahlivo zistený skutkový stav bez dôvodných pochybností, neboli vykonané žalobcom navrhnuté dôkazy, čo viedlo k porušeniu zásady nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege <http://www.U..sk/E./n/U.-V.- E.-M.-U.-D.-E.-M..html>. c) Boli porušené zásady správneho konania zakotvené v § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 3 ods. 4, v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. d) Napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné, keďže nie je tak odôvodnené, aby z odôvodnenia bolo možné vyvodiť, akými úvahami bol orgán verejnej správy pri rozhodovaní vedený, chýba mu akékoľvek skutkové vyhodnotenie v nadväznosti na právne úvahy a konštatovania, ktoré dôkazy boli pre jeho rozhodnutie vo vzťahu k nevykonaným dôkazom (napr. výsluch žalobkyne atď.) smerodajné, a z akého dôvodu. e) Z rovnakého dôvodu je rozhodnutie aj nepreskúmateľné, keď nedostatočné odôvodnenie neumožňuje žalobkyni primerane reagovať na nedostatky rozhodnutia, argumentovať, prípadne namietať voči skutkovým a právnym záverom. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej ESĽP) právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyžaduje, aby rozhodnutie súdu alebo analogicky aj správneho orgánu bolo riadne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, teda aj na taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná odpoveď, ale pokiaľ ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd SR právo účastníka na spravodlivý súdny proces judikoval vo viacerých rozhodnutiach napr. I.ÚS 56/01. f) Uložená sankcia je neprimeraná, prísna a nie je objektívna. Žalobkyňa otvorila prevádzku dňa 02.04.2013, v predchádzajúcom čase nebola sankcionovaná za iné porušenia. Výška sankcie nezodpovedá rozsahu zistených nedostatkov, pričom odôvodnenie rozhodnutia čo do výšky sankcie je podľa žalobkyne formálne. g) Žalobkyňa spochybňuje postup orgánu verejnej správy pri vykonávaní kontrol, ktoré slúžili ako podklad pre správne konanie. Závery kontroly a uložená sankcia je v rozpore so zákonom, nakoľko orgán verejnej správy konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa začala prevádzkovať kontrolovanú prevádzkareň cca 1 mesiac pred vykonaním kontroly zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, pričom do tej doby neprevádzkovala žiadnu inú prevádzku, v ktorej by bol predmet činnosti „kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), alebo nebola iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)“. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Konštatoval, že žalovaný sa so všetkými odvolacími námietkami vysporiadal, ktoré sú čiastočne obsiahnuté aj v samotnej žalobe. K nerešpektovaniu zásady aktívnej účasti účastníka konania, keď podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný postupoval formálne pri zasielaní upovedomenia o začatí správneho konania, žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy, a v akom rozsahu vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Úradné kontroly a odber vzoriek boli vykonané za prítomnosti prevádzkovateľky, ktorá bola oboznámená s ich priebehom a výsledkami a svoje stanovisko uviedla vo vyhotovených úradných záznamoch. Inšpektorky správneho orgánu v záujme zachovania nestrannosti a objektívnosti odobraté vzorky odoslali na požadované analýzy do akreditovaného ŠVPÚ Dolný Kubín. V súvislosti s doriešením veci oslovili miestne a vecne príslušné regionálne veterinárne a potravinové správy, a preto žalovaný konštatuje, že skutkový stav, z ktorého orgán verejnej správy vychádzal, bol zistený presne a úplne. Dôkazy, z ktorých prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal, boli dostačujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci. Žalobkyni boli poskytnuté kópie záznamov, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie, a ku ktorým sa mala žalobkyňa možnosť vyjadriť tak, ako to urobila až následne v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty. Upovedomenie o začatí správneho konania zároveň obsahovalo poučenie účastníka konania o jeho základných právach a povinnostiach podľa správneho poriadku. Upovedomenie bolo doručené do vlastných rúk účastníka konania a aj jeho právnemu zástupcovi, pričom žiadni z nich nereagovali, nevyjadrili sa a nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Tvrdenia žalobkyne o tom, že sa k predmetu vyjadrila a navrhla vykonanie dôkazov v inom konaní (č. 1003/2013) považuje žalovaný za zavádzajúce a účelové. Účastníkovi konania a predovšetkým jeho právnemu zástupcovi muselo byť zrejmé, že ide o úplne iné konanie, predmetom ktorého sú iné skutkové zistenia. Navyše, upovedomenie o začatí správneho konania vo veci zisteného porušenia zákona o veterinárnej starostlivosti bolo doručené v čase, keď už v konaní č. 1003/2013 vo veci porušenia zákona o potravinách, na ktoré poukazuje žalobkyňa, bolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty č. 1003/2013 zo dňa 18.10.2013, doručené účastníkovi dňa 21.10.2013 a jeho právnemu zástupcovi dňa 22.10.2013, a dokonca proti tomuto rozhodnutiu už bolo podané aj odvolanie zo dňa 31.10.2013. Námietky uvedené v konaní č. 1003/2013 boli riadne posúdené a vyhodnotené správnym orgánom, pričom svoje stanovisko k ich obsahu bolo popísané, tak v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v druhostupňovom rozhodnutí vo veci uloženia úhrnnej pokuty vo výške 2.000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách. Žalovaný odmietol tvrdenie o neprimeranosti uloženej sankcie s poukazom na ustanovenie § 51 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti, v zmysle ktorého prihliadol na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania, pričom pokuta bola uložená v najnižšej možnej výške 2500,- Eur, stanovenej v ustanovení § 50 ods. 3 písm. o/ zákona o veterinárnej starostlivosti. Tým, že zákonodarca nezakotvil v predmetnom ustanovení text, že orgán verejnej správy „môže uložiť pokutu“ vylúčil možnosť aplikovať správne uváženie pri samotnom ukladaní sankcie. Odmietal tvrdenia o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a nesprávnom právnom posúdení veci, čo odôvodňoval obsahom pripojeného administratívneho spisu, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa uvedeným konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 3 písm. o/ citovaného zákona. 11. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, ďalej v texte SSP). 12. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 13. Podľa § 491 ods. 1 SSP; ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. podaním žaloby na súde dňa 22.04.2014, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ďalej postupoval podľa zákona č. 162/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, teda konanie sa dokončí podľa SSP. 15. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. b) SSP. Jedná sa o správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa druhej hlavy tretej časti SSP, v konaní o ktorej v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) SSP žalobca nemusí byť zastúpený advokátom. Správny súd teda pokračoval v konaní priamo so žalobkyňou a na takomto postupe nič nemení ani záver Najvyššieho súdu SR vyplývajúci z uznesenia NS SR sp. zn. 2Sžo/121/2015-128 zo dňa 06.07.2016, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/72/2014-91 zo dňa 15.04.2015 o zastavení konania z dôvodu, že žalobkyňa nebola zastúpená advokátom (§ 250d ods. 3 O. s. p. v spojení s § 250a O. s. p.). 16. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 17.08.2016 žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Pokutu naďalej považovala za neprimerane vysokú, pretože uznala len to, že pochybila vo vzťahu k porušeniam ohľadom výrobkov z Levických mliekární, a. s.. Z jej vyjadrenia vyplynulo, že tento tovar nepreberala osobne, ale jej predavačka, pričom k tovaru nebol priložený žiaden dodací doklad, mala len blok z registračnej pokladne. Tovar bol prebratý z pojazdného auta Levických mliekární, a. s. s tým, že až neskôr bola informovaná z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy o tom, že k takto nadobúdanému tovaru je potrebné pripojiť aj dodacie listy, nielen pokladničné bloky. Uznala, že pochybila v dôsledku jej nevedomosti. K syrovým výrobkom, ktoré žalobkyňa vo svojej predajni umiestňovala na trh, na ktorých vyhotovila etikety, ktoré neboli identické s etiketami, ktoré používa prevádzka G. Q., N. XXX, 027 05 Q. uvádzala, že tovar mala od pani V. z R. R., ktorá jej ku každému druhu výrobku dala len jednu etiketu s tým, že na základe tejto si ona vytlačí ďalšie etikety. Uviedla, že je pravdou, že na etiketu nedala výrobcu pani Q., ale seba ako distribútora. K mäsovým výrobkom, konkrétne k slanine chrbtovej bez kože, tepelne neopracované mäso a k etikete ako bol tento výrobok označený uviedla, že tovar podľa dodacích listov brala od spoločnosti CUORE s tým, že označený bol etiketou len obal resp. bedňa, v ktorom bola slanina vložená, pričom následne s dodávateľom komunikovala a mailovala, aby jej boli dodatočne zaslané etikety resp. zloženie mäsových výrobkov, s tým, že podľa usmernenia a dohody s dodávateľom označila tovar ňou vyrobenými etiketami. 17. Na otázku súdu, žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti už neprevádzkuje predajňu, avšak stále podniká ako samostatne hospodáriaci roľník, chová tri kravičky a má predaj z dvora. V minulosti mlieko aj nakupovala a toto spracovávala na mliečne výrobky. 18. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukázal na závery vyslovené v žalobe napadnutom rozhodnutí a na písomné stanovisko žalovaného k žalobe. Navyše podotkol, že všetky porušenia resp. zistený typ porušenia, ktorý nastal je spojený s vysledovanosťou potravín. Vysledovateľnosť je nevyhnutná v záujme zabezpečenia bezpečnosti potravín a spoľahlivosti informácií poskytovaných spotrebiteľom. Je potrebné zaistiť najmä vo vzťahu k potravinám živočíšneho pôvodu, čo má pomôcť pri odstraňovaní nebezpečných potravín z trhu, a tým ochrániť spotrebiteľov. Pokiaľ nie je schopný prevádzkovateľ preukázať jeden krok dozadu, od koho tieto výrobky dostal alebo prevzal, žalovaný takéto výrobky jednoznačne musí považovať za výrobky neznámeho pôvodu. Takéto výrobky sú nebezpečné, pretože nie je možné identifikovať, v prípade problémov, od koho boli dodané. Žalobkyňa nebola oprávnená použiť identifikačnú značku na výrobkoch, ktoré mala prevziať od Levických mliekární, a. s. na koľko jej to legislatíva nedovoľovala. Prevzaté výrobky mali byť položené v krabici, ktorá bola označená, že ide o Levické mliekárne, a. s., avšak podľa prílohy č. 2 odd. 1 Nariadenia ES 853/2004 pred tým, ako produkt opustí výrobné zariadenie musí sa označiť identifikačnou značkou. Je to povinnosť, ktorá je daná výrobcovi, producentovi tohto výrobku. Zvlášť, pokiaľ ide o výrobky živočíšneho pôvodu. Ak sa odstráni druhý obal, alebo priamy obal produktu, alebo sa produkt ďalej spracováva v ďalšej prevádzkarni, musí sa už označiť novou značkou, značkou novej prevádzkarne, a táto samozrejme musí byť schválená, pretože takéto činnosti podliehajú schváleniu. Z dodacieho listu ohľadom bravčovej slaniny vyplýva, že kontrolovaný výrobok firma CUORE nikdy nedodávala. Žalobkyňa nebola oprávnená označovať, dať a použiť identifikačnú značku ani na základe mailovej komunikácie. Slanina chrbtová bez kože je jednozložková potravina, takáto žiadne zloženie nemá, preto nebolo treba žiadať dodávateľa o jeho zloženie. Žalobkyňa bola povinná neprevziať tovar, ktorý nebol dostatočne identifikovaný a nie vyrábať si sama identifikačné značky na základe nejakej mailovej komunikácie s dodávateľom. Ohľadom syrových výrobkov bolo jednoznačne potvrdené, že tieto výrobky neboli od tých dodávateľov, ktoré žalobkyňa uvádzala a preto bolo preukázané, že použitie identifikačných značiek bolo neoprávnené. K žalobným námietkam ohľadom procesných pochybení zotrval žalovaný na písomne podanom stanovisku. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, preskúmal na základe podanej žaloby rozhodnutie žalovaného a postup žalovaného v správnom konaní a po preskúmaní veci dospel k záveru že žaloba nie je dôvodná, preto súd žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP. 20. Súd sa oboznámil s pripojením administratívnym spisom, pričom zistil, že skutkový stav zistený a popísaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového právneho orgánu plne korešponduje zisteniam v správnom konaní, obsahu administratívneho spisu. 21. Podľa § 37 ods. 2 písm. f) bod 8 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení platnom ku dňu spáchania iného správneho deliktu; osoby uvedené v ods. 1 sú povinné pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh plniť ostatné povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme ochrany zdravia zvierat, zdravia ľudí a dodržiavania hygienických požiadaviek na produkty živočíšneho pôvodu podľa § 3. 22. Podľa § 3 písm. g) citovaného zákona; veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú ďalšie veterinárne požiadavky podľa osobitných predpisov. V zmysle poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu osobitným predpisom je napr. nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 853/2004. 23. Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 853/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu; prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu použiť na produkt živočíšneho pôvodu identifikačnú značku len, ak bol produkt vyrobený v súlade s týmto nariadením v prevádzkarni, ktorá spĺňa požiadavky článku, t. j. ktorá bola schválená. 24. Podľa § 50 ods. 3 písm. o) citovaného zákona; orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 2 500,- Eur do 40 000,- Eur, ak falšuje alebo neoprávnene používa úradné pečiatky orgánov veterinárnej správy, alebo zdravotné značky a identifikačné značky. 25. Podľa § 51 ods. 4 citovaného zákona; pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania orgán veterinárnej správy berie do úvahy jeho povahu, možný vplyv na zdravie zvierat, zdravie ľudí alebo ochranu zvierat, ako aj iné faktory, najmä opakované porušovanie tohto zákona. 26. Správny súd nepovažuje žiadne zo žalobných námietok uplatnených v žalobe za dôvodné, relevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. 27. Žalobná námietka o nesprávnom právnom posúdení veci je neopodstatnená. Správny súd má za to, že orgán verejnej správy na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu úpravu, pričom súd nezistil žiadne porušenie pri právnom posudzovaní daného prípadu. Súd v zhode so žalovaným konštatuje, že žalobkyňa sa dopustila vyššie citovaných ustanovení Zákona o veterinárnej starostlivosti v spojení s nariadením Európskeho parlamentu a rady ES č. 853/2004. Žalobou napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané oprávnene. 28. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci, ku ktorého správny súd už zaujal stanovisko vyššie (bod 27.) žalobkyňa namietala aj nedostatočne zistený skutkový stav veci. Správny súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú. Žalovaný dostatočným spôsobom poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia z akých dôkazných materiálov vychádzal pri rozhodovaní o správnom delikte žalobkyne prvostupňový orgán verejnej správy, a to na strane 8 a 9 žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovaného má za to, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu pre záver o vyvodení zodpovednosti a sankcionovaní žalobkyne. Výsledky dokazovania plne odôvodňovali postup orgánov verejnej správy. Z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom vyplynulo, že žalobkyňa umiestňovala na trh potraviny v označení ktorých neoprávnene použila identifikačné značky výrobcov, ktorí tieto potraviny nevyrobili a ani ich nedodali žalobkyni, ktorá ich ponúkala na predaj v predajni potravín - FARMÁRSKE POTRAVINY, SNP 46, Žiar nad Hronom, čím žalobkyňa naplnila znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 50 ods. 3 písm. o) Zákona o veterinárnej starostlivosti. Ani v konaní pred správnym súdom žalobkyňa neoznačila také dôkazy, vykonanie ktorých by eventuálne viedlo k inému záveru, k akému dospel orgán verejnej správy (§ 197 SSP). 29. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že konaním nebol spoľahlivo zistený skutkový stav bez dôvodných pochybností, pretože neboli vykonané žalobkyňou navrhnuté dôkazy, správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa navrhla vykonať dôkazy avšak bolo to v inom správnom konaní vo veci porušenia ustanovení Zákona o potravinách. Z administratívneho spisu týkajúceho sa porušení Zákona o veterinárnej starostlivosti vyplýva, že žalobkyňa, ktorej bolo doručené upovedomenie o začatí správneho konania spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam pri kontrolách a k podkladom rozhodnutia, nereagovala. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že poukazovanie v žalobe na to, že navrhla vykonanie dôkazov pre toto konanie v inom konaní je účelové a zavadzajúce. V zhode so stanoviskom žalovaného aj súd má za to, že najmä právnej zástupkyni muselo byť zrejmé, že ide o úplne iné konanie predmetom ktorého boli iné skutkové zistenia. Upovedomenie o začatí správneho konania vo veci zisteného porušenia Zákona o veterinárnej starostlivosti bolo doručené v čase, keď už v konaní vo veci porušenia Zákona o potravinách bolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty č. 1003/2013 zo dňa 18.10.2013, doručené žalobkyni 21.10.2013 a právnemu zástupcovi dňa 22.10.2013 pričom proti tomuto rozhodnutiu už bolo podané aj odvolanie zo dňa 31.10.2013. 30. Navyše žalobkyňa neuvádzala, v čom bol nesprávne zistený skutkový stav, ktorý bol podkladom rozhodnutia a ako by prípadné doplnené dokazovanie malo pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie, t.j aká významná skutočnosť mala byť týmto navrhovaným dokazovaním preukázaná. 31. Správny súd sa tiež oboznámil s obsahom súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23S/83/2014 o žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného č. k. 3950/2013 zo dňa 11.12.2013, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, a to Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiar nad Hronom, č. k. 1003/2013 zo dňa 18.10.2013, ktorým bola žalobkyňa uznaná zodpovednou za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. f), l) a p) a § 28 ods. 4 písm. a), c) a i) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách a žalobkyni bola uložená úhrnná pokuta vo výške 2 000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za nedostatky zistené úradnými kontrolami potravín vykonanými dňa 24.05.2013 a dňa 19.06.2013, pri ktorých boli zistené nedostatky, najmä tie, že v skladovacom priestore bol poškodený a nerovný povrch, omietka sa miestami olupovala; v chladiacich zariadeniach umiestnených v predajnej časti, resp. v skladovacom priestore boli uchovávané mliečne výrobky, ktoré neboli určené na predaj a ani neboli zreteľne označené, že nie sú určené na predaj; niektoré potraviny predávané na hmotnosť neboli označené údajom o zložení a dátume spotreby; ďalej bol zistený predaj potravín po uplynutí dátumu spotreby; u niektorých potravín bolo zistené ich umiestňovanie na trh s nedostatkami v označení; u niektorých bolo zistené, že sa jedná o potraviny neznámeho pôvodu, nakoľko nebol predložený k nim dodací list o pôvode nebalených mäsových výrobkov, pričom porovnaním je zrejmé, že sa jedná o iný druh potravín ako v posudzovanom prípade. 32. Vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 23S/83/2014 je právoplatne skončená v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/83/2014-120 zo dňa 15.04.2015 v spojení s uznesením NS SR sp. zn. 5Sžo/120/2015-153 zo dňa 14.01.2016, právoplatným dňa 07.03.2016, a to zastavením konania z dôvodu, že žalobkyňa nebola zastúpená advokátom (§ 250d ods. 3 O. s. p. v spojení s § 250a O. s. p.). 33. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že došlo k porušeniu aktívnej súčinnosti, že žalobkyňa bola v konaní len pasívnym objektom činnosti žalovaného. Z obsahu listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním rozhodnutia vyzval žalobkyňu a poučil ju v upovedomení o začatí správneho konania o procesných právach, ktoré má, pričom ani žalobkyňa ani právna zástupkyňa sa nevyjadrili k podkladom prvostupňového rozhodnutia. Preto nedošlo k porušeniu zásady zákonnosti procesného konania, zásady aktívnej súčinnosti ako tvrdila žalobkyňa. Navyše správne konanie vedené pred orgánmi verejnej správy v dvoch stupňoch je potrebné chápať ako jeden celok. Žalobkyňa uvedené tvrdené pochybenie namietala už aj v odvolaní a k jednotlivým dôkazom, podkladom rozhodnutia sa vyjadrila. 34. Za nedôvodnú považuje súd žalobnú námietku ohľadom porušenia zásad správneho konania zakotvených v § 3 ods. 1, v § 3 ods. 2, v § 3 ods. 4 a v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Tieto žalobné námietky sú koncipované vo všeobecnej rovine, pričom žalobkyňa neuvádza v čom konkrétne by malo spočívať porušenie týchto zásad. Súd si osvojil stanovisko zástupcu žalovaného, ktorý na pojednávaní poukázal na to, že v žalobe sú len vypísané zásady správneho konania bez nejakých relevantných skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že orgán verejnej správy niektorú z týchto zásad nedodržal, alebo v niektorej z týchto zásad pochybil. 35. Ani žalobnú námietku, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné, keďže nie je dostatočne odôvodnené, nepovažuje súd za dôvodnú. Naopak, súd zastáva stanovisko, že tak žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádza, je náležite odôvodnené a je z neho zrejmé, akými úvahami bol orgán verejnej správy pri rozhodovaní vedený. Svedčí o tom aj skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe v podstate reaguje na dôvody žalovaného, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Preto nie je možné prisvedčiť argumentácii žalobkyne, že došlo k upretiu jej práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 36. Súd považuje za nedôvodnú aj žalobnú námietku, v zmysle ktorej žalobkyňa tvrdí že uložená sankcia je neprimeraná, prísna a nie je objektívna. Žalobkyni bola uložená sankcia na úplne spodnej hranice zákonom stanoveného rozsahu od 2 500,- Eur do 40 000,- Eur (§ 50 ods. 3 písm. o) Zákona č. 39/2007 Z. z.). Výška uloženej sankcie teda nevybočuje z medzí ustanovených zákonov. Rozhodnutia, tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy sú v časti ohľadom výšky uloženej sankcie dostatočne odôvodnené a súd ich nepovažuje za formálne ako tvrdila žalobkyňa. Vyplýva z nich, ako sa orgány verejnej správy (v oboch stupňoch) vyporiadali s posudzovanými kritériami nastolenými v ustanovení § 51 ods. 4 Zákona č. 39/2007 Z. z.. Správna úvaha ohľadom vyhodnotenia každého v citovanom ustanovení vymenovaného kritéria je zrejmá. Práve skutočnosť, že išlo o prvé porušenie zákona o veterinárnej starostlivosti a o zistenie porušení v pomerne krátkom čase po otvorení prevádzky - predajne žalobkyne (cca 1 mesiac) viedli k záveru o uložení sankcie v najnižšom možnom rozsahu. Keďže zákon so zistením vyššie uvedených nedostatkov spája uloženie sankcie fyzickej osobe - podnikateľovi, a neupravuje len možnosť uložiť mu sankciu, orgán verejnej správy musel po zistení uvedených nedostatkov sankciu uložiť. Napokon žalobkyňa na pojednávaní uznala porušenie povinností vo vzťahu k ponúkaným výrobkom z Levických mliekární, a. s., pričom táto skutočnosť sama o sebe by bola dôvodom pre uloženie sankcie v minimálnej výške 2 500,- Eur. 37. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnymi spismi. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný, správny delikt, pretože v zmysle ustanovenia § 51 ods. 5 Zákona č. 39/2007 Z. z. konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď príslušný orgán veterinárnej správy zistil porušenie alebo nesplnenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo ku konaniu zakladajúcemu právo na uloženie pokuty, takže lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov, pričom uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobkyni bola uložená úhrnná sankcia rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žiar nad Hronom č. k. 1003/2013 zo dňa 18.10.2013 v spojení s rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. k. 3950/2013 zo dňa 11.12.2013 vo výške 2 000,- Eur podľa Zákona o potravinách, jedná sa o sankcionovanie za iné porušenia v zmysle zákona o potravinách, teda žalobkyňa nebola sankcionovaná dva krát za to isté konanie. 38. Správny súd nemal možnosť použiť sankčnú moderáciu v zmysle ustanovenia § 198 SSP, keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre zmenu rozhodnutia o druhu a výške sankcie a ani pre zmenu rozhodnutia v rozsahu nahradenia uloženej sankcie upustením od potrestania (ods. 1). Správny súd môže totiž rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej správy podľa osobitného predpisu (§ 198 ods. 2 SSP). 39. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 40. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contr.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasom 3:0. 1. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasom 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP.) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP 1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.