KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica18. 10. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/88/2014 z 18. 10. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. októbra 2016, sp. zn. 23S/88/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6014200618.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/88/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200618
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014200618.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana
Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: X. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX D., prechodne bytom I. XX, XXX XX D., proti žalovanému:
Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB-OOP1-2014/041096-2/6GM zo
dňa 05.03.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Okresného úradu Brezno, Odboru všeobecnej vnútornej
správy, č.: OU-BR-OVVS-2013/00481-00031 P 2013/399-Fi VS: 0000076395 zo dňa 02.12.2013 bolo
rozhodnuté tak, že obvinený X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX D., sa uznáva vinným zo
spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť neuposlúchnutím výzvy verejného
činiteľa pri výkone jeho právomocí tým, že dňa 02.05.2013 v čase o 19,00 hod v Obci Valaská pri objekte
čerpacej stanice neuposlúchol výzvu verejného činiteľa riaditeľa OR PZ v Brezne, Odboru kriminálnej
polície, J. J. na opustenie objektu čerpacej stanice. Okresný úrad Brezno, Odbor všeobecnej vnútornej
správy, uložil obvinenému X. C. za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov a § 47 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov sankciu - pokutu vo výške 20,- Eur, ktorú je povinný uhradiť na účet Obce Valaská
v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania
rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.: OU-BB-OOP1-2014/041096-2/6GM
zo dňa 05.03.2014 rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku o odvolaní X. C. tak, že odvolanie
zamietol a rozhodnutie Okresného úradu v Brezne, Odboru všeobecnej vnútornej správy, č.: OU-BR-
OVVS-2013/00481-00031 P 2013/399-Fi VS: 0000076395, zo dňa 02.12.2013 potvrdil. Z
dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie I. st. správneho
orgánu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Je evidentné, že žalovaný vedel alebo musel vedieť,
že nerešpektovaním výzvy príslušníka policajného zboru na opustenie priestoru čerpacej stanice sa
dopustil priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch. Záujmom chráneným skutkovou
podstatou priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch je riadna činnosť štátneho
aparátu, konkrétne policajného zboru pri plnení zákonom zverených úloh tak, ako sú špecifikované
v ustanovení § 2 Zákona o policajnom zbore. Policajt sa zo zákona podieľa na ochrane majetku a
spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, pričom v prípade, ak bol porušený, robí opatrenie



na jeho obnovenie. Na plnenie týchto úloh Zákon o policajnom zbore zveruje policajtovi oprávnenie
uvedené v §§ 17 - 33, pričom jedným z týchto oprávnení je v zmysle § 27 písm. a/ prikázať
každému, aby v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,
ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu
práv a slobôd iných osôb. Subjektom povinnosti podriadiť sa takémuto príkazu je každý, a to bez ohľadu
na oprávnenie zdržiavať sa na mieste vyplývajúceho z titulu vlastníckeho práva alebo zmluvy súkromnej
povahy. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 34 Zákona o policajnom zbore, v zmysle ktorého
je každý povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho
oprávnení podľa ustanovenia §§ 17 - 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov. Z videozáznamu
v priebehu incidentu, ako aj z jednotlivých výpovedí v konaní pred správnym orgánom vyplynulo, že
v priestore verejnosti prístupnom došlo k sporu ohľadom užívacích práv k objektu čerpacej stanice,
pričom tento spor vyvrcholil poškodením majetku. Vzhľadom na povahu incidentu a celospoločenský
záujem na riadnom plnení úloh policajného zboru preto neobstojí argumentácia odvolateľa, že sa
jednalo o občianskoprávny spor, v dôsledku ktorého nemohlo konaním alebo nekonaním obvineného
dôjsť k ohrozeniu záujmu spoločnosti. V súvislosti s namietanou neopodstatnenosťou výzvy príslušníka
policajného zboru odvolací orgán akcentoval, že predmetom rozhodovacej činnosti I. st. správneho
orgánu a odvolacieho orgánu nie je vyhodnocovanie zákonnosti a primeranosti postupu príslušníkov PZ.
Právomoc riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby policajtov zveruje zákon ich
nadriadeným, ktorí podľa § 50 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ môžu podriadeným policajtom
v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Tak I.
st., ako aj odvolací správny orgán nie sú nadriadenými príslušníka PZ, ako ani kontrolnými orgánmi
prešetrujúcimi zákonnosť postupu pri plnení úloh podľa Zákona o PZ.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zo dňa 05.03.2014 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.
K veci ďalej uviedol, že už aj v samotnom odvolaní poukazovali na konanie obvineného X. C., ktoré
nemožno v žiadnom prípade posudzovať tak, že by došlo k porušovaniu alebo ohrozovaniu záujmov
spoločnosti, a preto nemôže byť takéto konanie posudzované ako priestupok. O tom nakoniec svedčí
aj fakt, že predtým, než na miesto čerpacej stanice prišiel pán J., ktorý mal dať pokyn na opustenie
priestoru čerpacej stanice, prišla na toto miesto iná policajná hliadka, ktorá po oboznámení sa s danými
skutočnosťami konštatovala, že sa jedná o občianskoprávnu záležitosť a do toho nebudú zasahovať a na
mieste ostanú len preto, aby nedošlo k spáchaniu trestného činu. Z toho dôvodu potom zotrvala hliadka
na mieste samom. To, že sa skutočne jednalo o občianskoprávny vzťah, potvrdzuje aj skutočnosť, že sa
jednalo o nároky z platnej nájomnej zmluvy a orgán, ktorý mal výzvu na opustenie priestoru adresovať
obvinenému (žalobcovi), nemohol svojvoľne a bez právoplatného súdneho rozhodnutia rozhodovať o
právach a povinnostiach určených osôb z tohto vzťahu. Okrem toho je vôbec pochybné, či pán J. sa
preukázal ako príslušník PZ a aj z toho vyplýva, že nie je jednoznačne preukázané, či vôbec pán J. sa
preukázal svojou príslušnosťou k PZ. Na spáchanie priestupku sa vyžaduje zavinenie. V danom prípade
sa nejedná ani o úmyselné zavinenie, ani o zavinenie z nedbanlivosti, nakoľko obvinený preukázal,
že má platnú nájomnú zmluvu, ktorá ho oprávňovala užívať, a tým aj vstupovať do objektu čerpacej
stanice, ako aj na daný pozemok a z toho titulu nemal žiaden dôvod opustiť tento priestor. Navyše sa
na tomto mieste nedopúšťal nijakého protiprávneho konania. Policajt nielenže nemal v danej situácii
právo posudzovať alebo akokoľvek vyhodnocovať práva a povinnosti zúčastnených osôb a tak žiadať
obvineného, aby opustil priestor, ale jeho výzva nebola daná v zmysle Zákona o PZ. Podľa § 27 zákona
č. 171/1993 Z. z. o PZ, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu
zdravia alebo ochranu práv alebo iných osôb, policajt je oprávnený každému prikázať, aby:
a) v nevyhnutnom potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,
b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.
Zákon predpokladá objektívnu existenciu „nevyhnutnosti“ ako predpoklad pre adresovanie takejto výzvy,
pričom na to musí byť splnený ďalší predpoklad, a to, že to musí byť nevyhnutné pre bezpečnosť
štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných osôb. Takáto
miera nevyhnutnosti tu nebola, nakoľko sa jednalo o občianskoprávny vzťah a k žiadnemu konaniu proti
uvedeným právam nedošlo. V danom prípade sa obvinený nenachádzal na čerpacej stanici bezdôvodne,
ale práve preto, že ho na to oprávňovala platná nájomná zmluva. Zo všetkých preukázaných skutočností,
podporené aj videozáznamom, vyplýva, že žalobca sa nijakým spôsobom nedopustil priestupku proti
verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, nakoľko nenaplnili jeho skutkovú podstatu. Bol to len policajný orgán, ktorý vyhodnotil práva
a povinnosti tým spôsobom, že určil, že žalobca podľa neho nebol oprávnený byť na uvedenom mieste,



a to aj napriek tomu, že ho viackrát upozorňoval na to, že na tomto mieste sa nachádza na základe
platnej nájomnej zmluvy. Na tomto podklade tak v nijakom prípade nemožno ustáliť vinu žalobcu. S
týmito skutočnosťami sa však ani I. st. a ani odvolací orgán nijako nevysporiadali, automaticky vyvodili
záver o vine žalobcu zo spáchania vyššie uvedeného priestupku.

4. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný
sa aj naďalej pridržiaval právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný považoval
rozhodnutie správneho orgánu prvého aj druhého stupňa za zákonné, vecne správne a dostatočne
podložené vykonanými dôkazmi.

5. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/88/2014-29 zo dňa 17.09.2014 bolo
rozhodnuté tak, že krajský súd rozhodnutie žalovaného č.: OU-BB-OOP1-2014/041096-2/6GM zo dňa
05.03.2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. O trovách
konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho
zástupcu AK URBÁNI & Partners, s. r. o., T., a. s., D. D., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v sume 511,34
Eur a žalobcovi 35,- Eur, všetko v lehote troch dní. Rozhodnutie krajského súdu bolo v
podstate odôvodnené tým, že nebol naplnený jeden zo štyroch charakteristických znakov pre skutkovú
podstatu priestupku, a to objekt spoločenských vzťahov, ktoré by mali byť chránené zákonom a proti
ktorým konanie smeruje.

6. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a
na základe podaného odvolania rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý uznesením č. k.
2Sžo/102/2014-46 zo dňa 29.06.2016 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/88/2014-29
zo dňa 17.09.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v podstate vyslovil právny
názor, podľa ktorého krajský súd nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie a v ďalšom konaní
uložil krajskému súdu povinnosť predovšetkým vec opätovne prejednať v intenciách platnej judikatúry
Najvyššieho a Ústavného súdu SR a vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti požadované
v § 157 O.s.p., a ktoré bude riadne odôvodnené. Najvyšší súd SR ďalej poukázal na ustanovenie § 34
zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, podľa ktorého je každý povinný uposlúchnuť
výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení §
17 - § 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov. Ďalej poukázal na to, že podľa § 47 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto neuposlúchne výzvu verejného
činiteľa pri výkone jeho právomocí.

7. Vzhľadom k tomu, že vec napadla na krajskom súde dňa 12.05.2014, t. j. pred nadobudnutím účinnosti
zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorý nadobudol účinnosť od
01.07.2016, bolo tiež úlohou súdu posúdiť, či vec posudzovať podľa pôvodnej piatej časti O.s.p., alebo
už podľa nového SSP.

8. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom
k uvedenej skutočnosti, súd v konaní ďalej postupoval už podľa SSP.

9. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

10. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) SSP, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 advokátom v konaní
podľa § 6 ods. 2 písm. b) - e), g) a i).

11. Do účinnosti SSP, t. j. do dňa 01.07.2016, bola tu povinnosť zastupovať žalobcu v správnych žalobách
advokátom. Od 01.07.2016 už táto povinnosť nie je.

12. Po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Banskej Bystrici vytýčil nový termín
pojednávania na deň 28.09.2016 o 9,45 hod. Podaním zo dňa 08.07.2016, pôvodný právny zástupca
žalobcu AK URBÁNI & Partners, s. r. o., doručil dňa 09.09.2016 oznámenie krajskému súdu o
ukončení právneho zastúpenia žalobcu X. C. vzhľadom na stratu nevyhnutnej dôvery medzi klientom
a advokátskou kanceláriou, nakoľko klient je napriek snahám advokátskej kancelárie už dlhšiu dobu
nekontaktný. Vzhľadom k tomu sa pojednávania vytýčené na deň 28.09.2016 o 9,45 hod nezúčastnia.



K podaniu bolo zároveň pripojené odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnej služby, v ktorom AK
URBÁNI & Partners, s. r. o., uvádzajú, že ako právny zástupca X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX
XX D., v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/88/2014, oznamujú,
že AK URBÁNI & Partners, s. r. o., odstupujú od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zmysle §
22 ods. 1 zákona č. 563/2003 Z.z. (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, a to vzhľadom
na stratu nevyhnutnej dôvery, nakoľko napriek mnohým snahám advokátskej kancelárie už dlhšiu dobu
je nekontaktný. Zároveň oznamujú žalobcovi, že zo strany konajúceho súdu bolo na deň 28.09.2016 o
9,45 hod vytýčené v predmetnej veci pojednávanie, čo preukazujú predvolaním, ktoré je prílohou tejto
písomnosti.

13. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu - AK URBÁNI & Partners, s. r. o., odstúpila od
poskytovaní právnych služieb žalobcovi, súd oznámil priamo žalobcovi termín pojednávania na deň
28.09.2016 o 9,45 hod. Súd predvolal žalobcu z adresy trvalého bydliska I. XXXX/X, XXX XX D..
Súd zároveň lustráciou v registri obyvateľstva zisťoval trvalý pobyt žalobcu. Súd zistil, že žalobca má
prihlásený trvalý pobyt od 21.11.2007 na adrese B. I., orientačné č. 6, súpisné č. XXXX, V. Brezno,
lustrácia bola vykonaná aj v Zbore väzenskej a justičnej stráže, z ktorej došla odpoveď, podľa ktorej
žalobca sa nenachádza v evidencii ZVJS. Súd vykonal lustráciu aj cez Sociálnu poisťovňu, z ktorej
zistil, že žalobca má pre účely Sociálnej poisťovne hlásený pobyt na Ulici I. XX, D.. V súvislosti s tým,
že poštová zásielka sa z adresy žalobcu B. I. XXXX/X, XXX XX D., vrátila s poznámkou poštového
doručovateľa, že adresát je na uvedenej adrese neznámy, súd zrušil termín pojednávania určený na deň
28.09.2016 o 9,45 hod a určil nový termín pojednávania na deň 19.10.2016 na Krajskom súde v Banskej
Bystrici o 8,30 hod, č. dv. 122. Z adresy žalobcu D., I. XX, sa zásielka vrátila ako nedoručená s tým, že
žalobca zásielku neprevzal ani v dodatočnej lehote.

14. Podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa
§ 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia doručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, ak nejde o doručenie do
elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107
ods. 2 a ak adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na
adresu evidovanú v Registri obyvateľstva SR alebo na adresu pobytu cudzinca na území SR podľa
druhu pobytu cudzinca.

15. V danom prípade sa jednalo o písomnosť určenú doručiť na adresu doručovateľa do vlastných rúk.
Vzhľadom k tomu, že adresát zásielky neuviedol inú adresu na doručovanie, súd považuje zásielku -
predvolanie na pojednávanie dňa 19.10.2016 za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

16. Keďže žalobca sa na pojednávanie dňa 19.10.2016 na Krajský súd v Banskej Bystrici nedostavil,
súd pojednával v jeho neprítomnosti.

17. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

18. Žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu
ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu (§ 61 písm. a)
SSP).

19. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

20. Správny súd opätovne preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej
hlavy tretej časti SSP a po preskúmaní veci žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.



21. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, o správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

22. Žalobca bol v predmetnom prípade uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku
podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
ktorého sa mal dopustiť neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci tým, že dňa
02.05.2013 v čase o 19,00 hod v Obci Valaská pri objekte čerpacej stanice neuposlúchol výzvu verejného
činiteľa - riaditeľa OR PZ v Brezne, Odboru kriminálnej polície, J. J., na opustenie objektu čerpacej
stanice. Úlohou súdu v danom prípade bolo rozhodnúť, či rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo
uložené obvinenému X. C. v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov a podľa § 47 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov sankcia - pokuta vo výške 20,- Eur, či bola uložená v súlade so zákonom alebo nie.

23. Podľa § 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin.

24. Podľa § 34 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, každý je povinný uposlúchnuť výzvu,
pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 - § 33
a oprávnení podľa osobitných predpisov.

25. Podľa § 47 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti verejnému poriadku, podľa ods.
1 písm. a) citovaného zákona, sa dopustí ten, kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone
jeho právomocí.

26. Z § 27 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore vyplýva, že ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť
štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných osôb, policajt
je oprávnený každému prikázať, aby:
a) v nevyhnutnom potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,
b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.

27. Skutková podstata priestupku proti verejnému poriadku je zakotvená v ustanovení § 47
ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť
každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje
neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa. Objektom, t. j. chráneným spoločenským vzťahom
je verejný poriadok. Objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, ktoré narušuje verejný poriadok. V
danom prípade policajný orgán v zmysle § 27 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore za účelom
udržania verejného poriadku prikázal žalobcovi, aby v nevyhnutnom čase sa nezdržiaval na danom
mieste (čerpacia stanica).

28. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že má platnú nájomnú zmluvu, ktorá ho oprávňovala užívať, a tým
aj vstupovať do objektu čerpacej stanice, ako aj na predmetný pozemok a že z toho titulu nemal žiaden
dôvod opustiť tento priestor a že sa nedopúšťal nijakého protiprávneho konania, k tomu súd uvádza, že
každý je povinný podrobiť sa výkonu právomoci verejného činiteľa bez ohľadu na vlastný subjektívny
názor a bez toho, aby výzvu uposlúchol, až na základe vlastného subjektívneho zhodnotenia zákonnosti
postupu verejného činiteľa. Ak bol žalobca presvedčený, že konaním policajta bolo porušené jeho
právo, prípadne že mu bola spôsobená škoda, mohol sa proti takémuto postupu brániť inými zákonnými
prostriedkami, napr. sťažnosťou na policajta. V predmetnom prípade došlo ku konfliktu dvoch skupín,
ktoré si robili nároky na čerpaciu stanicu a za účelom udržania verejného poriadku bolo nevyhnutné,
aby policajt ako verejný činiteľ vyzval žalobcu na opustenie čerpacej stanice a keď tak žalobca neurobil,
dopustil sa priestupku proti verejnému poriadku v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.

29. Je pravdou, že policajt J. J. vystupoval pri zásahu v civilnom odeve, ale svedok K.. K. S. pred
správnym orgánom potvrdil, že pána J. predstavil J., X. C. a S.. O., ako riaditeľa Kriminálnej polície
Brezno a dosahujúceho funkcionára na okres Brezno a riaditeľ J. J. sa im preukázal služobným
preukazom. Skutočnosť, že J. Kmeť sa preukázal služobným preukazom, nevyvrátili ani ďalší svedkovia,



vypovedali v tom zmysle, že tam bolo veľa ľudí a že nevideli, či sa J. J. preukázal služobným preukazom.
Na druhej strane to, že žalobca vedel, že J. J. patrí k polícii, nasvedčuje aj to, že sa obracal na neho
so slovami: „... ste polícia a nezakročíte.“

30. Krajský súd, riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu SR, po preskúmaní veci a postupu
správnych orgánov vyhodnotil rozhodnutia správnych orgánov tak, že z ich strany nedošlo k porušeniu
zákona, a preto žalobu žalobcu zamietol.

31. Správny súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 167 ods. 1 SSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť už pri spísaní kasačnej sťažnosti, ako aj v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom. Kasačná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 37 obsahovať:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa kasačná
sťažnosť podáva,
návrh výroku rozhodnutia.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6014200618)

  1. 16. 9. 2014Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/88/2014 z 16. 9. 2014
  2. 28. 6. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/102/2014 z 28. 6. 2016
  3. 18. 10. 2016Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/88/2014 z 18. 10. 2016 (toto rozhodnutie)