Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/230/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201072 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014201072.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa O. I., nar. XX.F. XXXX, trvale bytom A. M. XXXX/XX P., t.č. na adrese D. č. X, P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 3.januára 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 3. januára 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zo 4.decembra 2013, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 25 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a žiadal, aby bol jeho zdravotný stav opäť prešetrený. Poukázal na to, že okrem poruchy sluchu trpí aj ochorením chrbtice, pohybového aparátu, ktoré posudkový lekár nezobral do úvahy.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že jeho zdravotný stav nie je dobrý, čo dokumentoval trvajúcou práceneschopnosťou od 6.októbra 2015 s tým, že celkovo je práceneschopný už 4 roky. Hoci mu bola doporučená operácia chrbtice, zatiaľ sa pre ňu nerozhodol pre riziko jej neúspechu. Trpí stálymi bolesťami, prejavujú sa už po cca 0,30 hod, keď musí zotrvať vo vynútenej polohe. Namietal voči údaju, že užíva alkoholické nápoje. Zdôraznil, že v minulosti bol opakovane psychiatricky liečený, asi 7x bol hospitalizovaný a uvedené posudkový lekár vôbec nezobral do úvahy. Predložil množstvo odborných lekárskych nálezov, s ktorými sa súd oboznámil. 16.mája 2014 mu bol vykonaný nový audiogram, so zistenou celkovou stratou sluchu podľa Fowlera na úrovni 72,6 %. Uvedeným navrhovateľ preukazoval, že sa porucha jeho sluchu zhoršila.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na opakované posúdenie zdravotných ťažkostí navrhovateľa na základe tých odborných lekárskych nálezov, ktoré mali posudkoví lekári k dispozícii v čase posudzovania jeho zdravotného stavu. Z nich vyplynulo, že porucha jeho sluchu zodpovedá stredne ťažkej nedoslýchavosti, pre ktorú je priznaný 25 % pokles jeho pracovnej schopnosti v súlade so zákonom.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré navrhovateľ predložil na pojednávaní súdu, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VII., odd. B, pol. 5 možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre obojstrannú stredne ťažkú nedoslýchavosť (55 % podľa Fowlera) vyjadriť v rozpätí 20-25 %. Obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť zákon predpokladá pri zistenej celkovej strate sluchu podľa Fowlera na úrovni 80 %. Nedoslýchavosť znamená, že sluchovo postihnutý, vybavený načúvacím prístrojom v tichej miestnosti, v ktorej úroveň rušivých zvukov nepresahuje 50 decibelov, rozumie bez odzerania zmyslu vyslovených jednoduchých viet aspoň na 90 %. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určuje podľa miery zníženia sluchu pre reč, prítomnosti ušných šelestov, bolestí, porúch rovnováhy, závratov alebo porúch reči.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 4.decembra 2013 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. V posudku zo 4.decembra 2013 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z foniatrického vyšetrenia z augusta 2013 a z chirurgického vyšetrenia z februára 2012 a za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil obojstrannú nedoslýchavosť, so zaradením pod kapitolu VII., odd. B, pol. 5 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že 49-ročný navrhovateľ so základným vzdelaním, v minulosti opakovane utrpel zlomeninu ľavého členka, v ďalšom priebehu nedošlo k závažnejším komplikáciám ani trvalým následkom, funkčná porucha v oblasti členka jej nanajvýš ľahkého stupňa. V roku 2011 bol hospitalizovaný na ORL pre akútnu otitídu, odvtedy je v sledovaní foniatrom pre obojstrannú nedoslýchavosť, s celkovou stratou sluchu podľa Fowlera pri vyšetrení audiogramom na úrovni 62,5 %, ktorej zodpovedá 25 % pokles pracovnej schopnosti. Svoj posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľom a uvedené posúdenie jeho zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 18.augusta 2014 okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené neurologické, rehabilitačné, psychiatrické, psychologické vyšetrenia z roku 2014, urologické vyšetrenie z roku 2012, traumatologické, reumatologické a endokrinologické vyšetrenie z roku 2011 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u posudzovaného navrhovateľa s uvádzanými polymorfnými ťažkosťami je jeho rozhodujúcim ochorením postihnutie sluchu, ktoré bez naslúchacieho aparátu dosahuje stredne ťažkú poruchu, aktuálne v čase posudzovania s CSS podľa Fowlera 69,97 %, čomu zodpovedá
pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pre stredne ťažké postihnutie. S použitím naslúchacieho aparátu by jeho komunikácia bola výrazne lepšia. Ťažkú poruchu sluchu je možné hodnotiť až pri zistení celkovej straty sluchu od 80 %. Jeho pridružené zdravotné ťažkosti a to dorzalgie, emočne nestabilná osobnosť, či abúzus etylu v krehkej remisii nie sú takého charakteru, aby podstatnou mierou ovplyvňovali jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Bolesti chrbtice na podklade preukázaných degeneratívnych zmien s ľahkým posunom stavcov, bez prípadného výhrezu platničiek a útlaku okolitých štruktúr, s pravidelnou ambulantnou liečbou len od januára 2014 a plánovaným ďalším doriešením stavu aj prostredníctvom hospitalizácie, z hľadiska funkčného postihu nedosahuje ťažkú poruchu funkcie, čo bolo zistené aj vlastným vyšetrením posudkovým lekárom - s negatívnymi napínacími manévrami, bez postihnutia postoja, chôdze, bez svalovej asymetrie. V minulosti bol opakovane liečený pre psychické problémy, aktuálnym psychiatrickým nálezom je konštatovaná nestabilná zmena osobnosti a krehká remisia užívania alkoholu, bez nutnosti psychiatrickej liečby. Psychologickým vyšetrením bola potvrdená porucha osobnosti a diskrétne psychické zmeny. V ďalších odborných lekárskych nálezoch (reumatologické, endokrinologické, traumatologické, či ortopedické) neboli preukázané ochorenia, ktoré by odôvodňovali percentuálne zvýšenie jeho zníženej pracovnej schopnosti. Konštatoval, že môže vykonávať bežné práce podľa dosiahnutého vzdelania, bez prác v hlučnom prostredí a prievane.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľa považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie poškodenie sluchu na úrovni stredne ťažkej nedoslýchavosti, pre ktorú zákon umožňuje priznať maximálne 25 % pokles pracovnej schopnosti. Iné zhodnotenie jeho sluchového postihnutia vo vzťahu k miere poklesu jeho pracovnej schopnosti do úvahy neprichádzalo napriek tomu, že v priebehu konania bol pokles jeho pracovnej schopnosti zhodnotený podľa CSS až na úroveň 72,6 %, pretože za obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť, s možným percentuálnym rozpätím zníženej pracovnej schopnosti poistenca od 35-45 % zákon považuje až pokles celkovej straty sluchu minimálne na úroveň 80 %. Správne neboli považované za posudkovo významné pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa, najmä dorzalgie, bolesť chrbta, pretože z hľadiska funkčnej poruchy nešlo o stav, ktorý by mal zákonom predpokladaný vplyv na jeho pracovnú schopnosť. Emočne nestabilná osobnosť bez nutnosti akejkoľvek psychiatrickej liečby pri diskrétnych psychických zmenách nemá z hľadiska svojej závažnosti posudkový význam.
Výsledok percentuálneho zhodnotenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa nemohli ovplyvniť ani odborné lekárske nálezy, ktoré boli navrhovateľom predložené na pojednávaní pred krajským súdom, pretože nedokumentovali iný, prípadne závažnejší stav jeho zdravotných ťažkostí než ten, ktorý bol posudkovo zhodnotený (neurologické nálezy). Z ortopedických nálezov od marca do mája 2013 vyplynula diagnóza artróza AC 1dx a kalcifikujúca tenditída pleca s tým, že pri objektívnom vyšetrení bola zistená voľná hybnosť pleca, bez redukcie, s pretrvávajúcou bolestivosťou, tzn., že nebola zistená žiadna funkčná porucha, ktorá je pre posudkové účely rozhodujúca. Ortopedické nálezy z roku 2011 dokumentovali, že stav po zlomenine ľavého členka je dobrý, zhojené v dobrom postavení, tj. opäť nebol
zistený žiadny trvalý následok, ktorý by bolo možné posudkovo vyhodnocovať. Výsledok psychiatrickej hospitalizácie z februára 1991 nemal pre zistenie aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľa v súvislosti s podanou žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku pre jeho časovú neaktuálnosť žiadny význam.
Na základe takto úplne a správne zisteného stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľa, dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jeho invalidita nevznikla, pretože v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nepoklesla jeho pracovná schopnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného vyvodila správny právny záver, že mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože prvotnou podmienkou možného vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca. Z uvedených dôvodov správne napadnutým rozhodnutím jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho priznanie. Krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.