Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/110/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201106 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014201106.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlocha v právnej veci žalobcu: ROMIN SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Kopernica 225, 967 01 Kremnica, zastúpeného advokátskou spoločnosťou: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 42 176 051 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 449 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/2922233/2014/4937 zo dňa 25.06.2014 takto r o z h o d o l : Návrh na prerušenie konania z a m i e t a. Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 26.08.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/292233/2014 zo dňa 25.06.2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta Žiar nad Hronom (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) č. 007102/2014 zo dňa 07.02.2014, ktorým bola žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 582/2004 Z. z.“) vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2014 vo výške 8 052,22 Eur. Žalobca v žalobe žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, pričom poukázal na priebeh správneho konania, v ktorom Mesto Žiar nad Hronom ako správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovníkovi a vlastníkovi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D. X. špecifikovaných v žalobe daň z nehnuteľností na rok 2014 v celkovej sume 8 052,22 Eur, ktorá pozostáva z dane z pozemkov vo výške 180,62 Eur a z dane zo stavieb vo výške 7 871,60 Eur a ktorú určil uhradiť v dvoch splátkach. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že daň z nehnuteľností vyrubil v súlade so Všeobecne záväzným nariadením Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 o miestnych daniach (ďalej len „VZN č. 12/2013“). Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie a žiadal, aby bolo konanie prerušené až do rozhodnutia o predbežnej otázke, t.j. do právoplatného skončenia konania o proteste prokurátora na základe podnetu žalobcu smerujúcemu proti VZN č. 12/2013. Rozhodnutie Mesta Žiar nad Hronom zo dňa 07.02.2014 je podľa žalobcu v rozpore s Ústavou SR a so zák. č. 582/2004 Z. z. z dôvodu, že je vydané na základe VZN č. 12/2013, ktoré je podľa žalobcu v rozpore s Ústavou SR a so zák. č. 582/2004 Z.z.. Správca dane pri určení dane za stavbu: sklad (druh stavby: priemyselná budova) zaradená podľa § 10 ods. 1 písm. e/ zák. č. 582/2004 Z. z. medzi priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavebno-vlastnú administratívu, použil ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013 4,400 Eur za každý aj začatý m2 za priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu (ďalej len „stavby“). Sadzba dane zo stavieb pre tento druh stavieb určená vo VZN č. 12/2013 je podľa žalobcu v rozpore s Ústavou SR a v rozpore s ust. § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. Podľa citovaného ustanovenia ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa ods. 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou odo dňa 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, alebo v jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak. Najnižšia ročná sadzba dane zo stavieb určená správcom dane pre rok 2014 pre k. ú. T. H. D. a D. X. je vo výške 0,232 Eur za každý aj začatý m2 zo stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (§ 3 ods. 2 písm. a/ VZN č. 12/2013). Sadzba dane pre priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu podľa § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013 je v sume 4,400 Eur za každý aj začatý m2 toto druhu stavby. V prípade druhu stavby, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a za ktorú správca dane vyrubil daň zo stavby, ide o takmer 19 násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej Mestom Žiar nad Hronom ako správcom dane vo VZN č. 12/2013 účinným odo dňa 01.01.2014 pre k. ú. D. X.. Podľa žalobcu sa mesto Žiar nad Hronom ako správca dane z nehnuteľností pri príprave a schválení VZN č. 12/2013 neriadilo Ústavou SR a zák. č. 582/2004 Z. z. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným odo dňa 01.12.2013 (§ 104g citovaného zákona) sa aplikuje podľa žalobcu len v prípade zmeny sadzby, to je v prípade, keď bola sadzba dane stanovená VZN účinným pred novelou t.j. pred 01.12.2013 a dochádza len k novelizácii VZN. V prípade VZN prijatých a účinných po 01.12.2013 ide podľa žalobcu o novú miestnu právnu úpravu, ktorou orgán samosprávy novo upravuje sadzbu dane, t.j. nedochádza k zmene ustanovenej sadzby dane, ale k jej novej úprave. V tomto prípade bolo možné maximálnu sadzbu dane zvýšiť na 10 násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN pre stavby uvedené v § 10 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z. z. Orgán samosprávy je oprávnený ukladať VZN povinnosti osobám, avšak len za podmienok stavených ústavou a zákonom. Mesto Žiar nad Hronom nepostupovalo v súlade so zákonom už pri vydaní a schválení VZN č. 12/2012 o miestnych daniach, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2013 a ktoré bolo vo veci určenia sadzieb pre daň zo stavieb napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. Pd/77/2013. Následne Mesto Žiar nad Hronom Uznesením Mestského zastupiteľstva zo dňa 12.12.2013 č. 141/2013 schválilo VZN č. 12/2013 s účinnosťou odo dňa 01.01.2014, ktoré je podľa žalobcu tiež v rozpore s Ústavou a zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca podal na Okresnú prokuratúru Žiar nad Hronom dňa 28.02.2014 podnet na podanie protestu prokurátora proti VZN č. 12/2013 účinnému odo dňa 01.01.2014 a to v časti týkajúcej sa dane zo stavieb. Prokurátorka okresnej prokuratúry v Oznámení o vybavení podnetu zo dňa 12.03.2014 č. Pd/21/2014 konštatovala, že Mesto Žiar nad Hronom pri určení dane zo stavieb neporušilo zákon a podnet žalobcu odložila. Takýto postup žalobca považoval za nesprávny, a preto dňa 24.03.2014 podal na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica opakovaný podnet a požiadal o preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu. Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/214170/2014/4937 odvolacie konanie vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností žalobcovi prerušil do vyriešenia predbežnej otázky - do vybavenia opakovaného podnetu žalobcu na podanie protestu prokurátora podanému na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica. Prokurátorka krajskej prokuratúry v Odložení podnetu zo dňa 03.06.2014 č. Kd/95/2014/6600-9 uviedla, že VZN č. 12/2013 je v súlade so zák. č. 582/2004 Z. z. Žalovaný následne napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 07.02.2014. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a nesprávne a má za to, že ustanovenie § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013 nie je v súlade s Ústavou SR a nie je v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. Žalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. IIÚS/58/2001 zo dňa 31.10.2011. V rámci správnej úvahy orgán verejnej správy nemôže určovať podmienky nad rámec zákona alebo v rozpore so zákonom. Sadzba dane zo stavieb pre druh stavieb určená vo VZN č. 12/2013 je podľa žalobcu v rozpore s Ústavou SR a s ustanovením § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že prechodné ustanovenia zák. č. 582/2004 Z. z. (§ 104g, najmä ods. 3) k úpravám účinným odo dňa 01.12.2013 považuje za rozporné a nesúladné s Ústavou SR. Poskytnutie 10 ročnej lehoty orgánom územnej samosprávy na to, aby zosúladili najvyššiu sadzbu dane zo stavieb s obmedzením podľa § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. a to najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, je v rozpore s ústavno-právnou zásadou predvídateľnosti rozhodnutia a postupu štátneho orgánu. Zákon č. 582/2004 Z. z. v namietanom ustanovení (§ 104g, najmä ods. 3) neustanovuje podľa žalobcu žiadne zákonné medze (limity), v rámci ktorých môže príslušný orgán verejnej moci uplatniť svoju normotvornú právomoc za zdaňovacie obdobia s účinnosťou odo dňa 01.12.2013 do 31.12.2023. Mesto Žiar nad Hronom z dôvodu absencie zákonných limitov v zák. č. 582/2004 Z. z. vo svojom VZN č. 12/2013 určilo sadzbu dane pre priemyselné stavby v neprimerane vysokej, priam likvidačnej sume, čo nie je v súlade s požiadavkou princípu právneho štátu a princípu proporcionality. Mesto Žiar nad Hronom vydaním VZN č. 12/2013 neprimerane zasiahlo do práva žalobcu konkrétne do vlastníckeho práva žalobcu a do jeho práva podnikať. Napadnuté ustanovenie zák. č. 582/2004 Z. z. v spojení s VZN č. 12/2013 Mesta Žiar nad Hronom umožňujú diskriminovať žalobcu neprimerane ustanovenou sadzbou dane zo stavieb. Žalobca poukázal na ustanovenie § 125 ods.1 Ústavy SR (ods. 1 písm. a/ a d/), podľa ktorých Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s Ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s Ústavou, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd. Žalobca požiadal, aby krajský súd inicioval konanie na Ústavnom súde SR o súlade právnych predpisov (§ 104g ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z., ust. § 3 ods. 2 písm. VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 o miestnych daniach s Ústavou SR). V prípade, že krajský súd posúdi túto požiadavku žalobcu ako oprávnenú, navrhoval prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. do času, kým Ústavný súd rozhodne o danej otázke (konanie o súlade právnych predpisov). Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania a súčasne navrhol, aby súd s poukazom na § 250c ods. 1 O.s.p. odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.10.2014 poukázal podrobne na priebeh správneho konania, ktorého výsledkom je vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného a konštatoval, že daň z nehnuteľností za rok 2014 bola žalobcovi vyrubená správne, v súlade s Daňovým poriadkom, zák. č. 582/2004 Z. z., aj VZN č. 12/2013. Poukázal na ust. § 12 ods. 1, 2 zák. č. 582/2004 Z. z. a § 104g ods. 3 citovaného zákona. Zdôraznil, že prechodné ustanovenie zákona bolo schválené z dôvodu zosúladenia násobku dane zo stavieb určeného v § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z., ktorý v zmysle ustanovenia platného do dňa 30.11.2012 nemohol presiahnuť 40 násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby určené v § 10 ods. 1 a ustanovením platným odo dňa 01.12.2013 bol zmenený tak, že nemôže presiahnuť 10 násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení, pričom väčšina obcí mala vo všeobecne záväznom nariadení schválenú túto ročnú sadzbu dane vyššiu ako 10 násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb. Mesto Žiar nad Hronom v § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013 na rok 2014 stanovilo pre vyššie citované stavby ročnú sadzbu dane vo výške 4,400 Eur a za každý aj začatý m2, ktorý je síce vyšší ako 10 násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN č. 12/2013, ale je totožný ako násobok za rok 2013. Podľa žalovaného si žalobca nesprávne vysvetľuje prechodné ustanovenie § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. k úpravám účinným odo dňa 01.12.2013, pretože podľa tohto ustanovenia, ak bola najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane za zdaňovacie obdobie 2013 väčšia ako 10 násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane je povinný zosúladiť tento násobok s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb za zdaňovacie obdobie 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovení správcom dane na zdaňovacie obdobie prechádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobie. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že posledným rokom na úpravu zosúladenia násobku (ak je vyšší ako 10) medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. je rok 2023 pri určení sadzieb dane všeobecne záväzným nariadením platným na rok 2024. Podľa tohto ustanovenia v roku 2024 už bude možné uplatniť iba 10 násobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb. Zákonom č. 582/2004 Z. z. nie je určené, či má správca dane znižovanie násobku vykonať postupne, alebo naraz. Preto je len na rozhodnutí obce, kedy a akým spôsobom zníženie násobku medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb upraví vo všeobecne záväznom nariadení. Takýto názor vyslovila aj Krajská prokuratúra Banská Bystrica, ktorá opakovaný podnet žalobcu odložila ako nedôvodný. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že prechodné ustanovenia k úpravám účinným odo dňa 01.12.2013 (§ 104g zákona) sa aplikujú len v prípade zmeny sadzby dane, teda v prípade, keď bola sadzba dane stanovená VZN účinným pred novelou, t. j. pred dňom 01.12.2013 a dochádzalo i k novelizácii VZN, pretože toto upravovalo ustanovenie § 104f zák. č. 582/2004 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným odo dňa 01.12.2012), ktoré sa už od zdaňovacieho obdobia 2014 neuplatňuje. Pre zdaňovacie obdobie, ktorého sa predmetná žaloba týka (rok 2014), platí ustanovenie § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z., t.j. prechodné ustanovenie k úpravám účinným odo dňa 01.12.2013, ktoré už o znížení tohto násobku pri každej ďalšej zmene sadzby v nasledujúcom zdaňovacom období nehovorí. Podľa tohto ustanovenia zákona sa násobok najvyššej sadzby dane, ak je vyšší ako desaťnásobok, zosúladí s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom tento násobok na príslušné zdaňovacie obdobie nemôže byť vyšší ako násobok určený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Správca dane vo VZN č. 12/2013 túto podmienku dodržal. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nezákonné a nesprávne má za to, že ustanovenie § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013, ktoré určuje ročnú sadzbu dane za priemyselné stavby, nie je v súlade s Ústavou SR ani v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že s týmto názorom nesúhlasí, pretože rozhodnutím žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie neboli porušené žiadne zákonné ustanovenia, žalovaný nerozhodol v rozpore s Ústavou a konal spôsobom ustanoveným zák. č. 582/2004 Z. z., nekonal nad rámec tohto zákona, ani v rozpore s ním a taktiež dodržal aj procesný postup vyplývajúci zo zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok), potom, ako žalobca dal podnet na okresnú prokuratúru, vec overil a konanie prerušil až do vyriešenia predbežnej otázky. Po doručení stanoviska z krajskej prokuratúry v konaní pokračoval, čo žalobcovi oznámil. Po preskúmaní veci zistil, že správca dane vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2014 žalobcovi v súlade so zák. č. 582/2004 Z. z. (konkrétne s § 12 ods. 2 v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 104 ods. 3 citovaného zákona), v zmysle VZN č. 12/2013, ktorého rozpor so zákonom žalovaný nezistil a nebol zistený ani Krajskou prokuratúrou Banská Bystrica. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Splnomocnený zástupca žalobcu dňa 14.01.2016 doručil súdu písomné vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného z 09.10.2014, v ktorom zopakoval dôvody uvedené v žalobe, pre ktoré nesúhlasí s napadnutými rozhodnutiami žalovaného a správcu dane a pre ktoré považuje tieto rozhodnutia za nezákonné, rozporné s ústavou a zák. č. 582/2004 Z.z. a to z dôvodu, že boli vydané na základe VZN č. 12/2013, ktoré je podľa žalobcu v rozpore s Ústavou SR a v rozpore so zák. č. 582/2004 Z.z. Opakovane navrhol, aby súd konanie podľa § 109 písm. b/ O.s.p. prerušil. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podanej žiadosti žalobcu Uznesením č. k. 24S/110/2014-64 zo dňa 05.03.2015 s poukazom na § 250c ods. 1 O.s.p. odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane až do právoplatného skončenia konania o preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 24S/110/2014. Krajský súd ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodu uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v žalobe, ako aj na pojednávaní uviedol, že VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013, ako aj zák. č. 582/2004 Z.z., sú v rozpore s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a so zákonmi, a preto požiadal, aby krajský súd inicioval konanie na Ústavnom súde SR o súlade právnych predpisov (ust. § 104g ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z.; ust. § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013) s Ústavou SR (v žalobe uvádza konkrétne články ústavy), podľa § 37 ods. 1 a nasl. s poukazom na § 18 ods. 1 písm. d/ zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 38/1993 Z.z.“). Uviedol, že v prípade, ak krajský súd posúdi túto požiadavku ako oprávnenú, navrhuje, aby toto súdne konanie bolo prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. až do času, kým Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov rozhodne. Na pojednávaní argumentoval, že takéto konanie pred Ústavným súdom SR má podľa žalobcu význam pre rozhodnutie v tejto veci, ako aj v iných veciach, s ktorými sa žalobca obrátil na súd vo vzťahu k novým prijatým VZN. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, 9) môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania. Podľa § 18 ods. 1 písm. d/ zák. č. 38/1993 Z.z. ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Z cit. ustanovení zák. č. 38/1993 Z.z. vyplýva, že ak súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, môže podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. V zmysle cit. ust. § 109 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p. súd preruší konanie, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť. Súd nedospel k záveru, že v preskúmavanej veci sa jedná o takýto prípad. Predmetom preskúmavacieho konania na základe žaloby žalobcu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi vyrubil daň z nehnuteľností na r. 2014, výška ktorej bola určená na základe sadzieb stanovených VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 účinného od 01.01.2014 (konkrétne vo vzťahu k dani zo stavieb uvedených v § 3 ods. 2 cit. VZN), pričom správne orgány boli predmetným VZN viazané. V konaní podľa II. hlavy V. časti O.s.p. súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v prípade, ak fyzická alebo právnická osoba (v tomto prípade žalobca) v žalobe tvrdí, že rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch z dôvodov uvedených v žalobe. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) z dôvodu, že tieto rozhodnutia boli vydané na základe VZN č. 12/2013, ktoré je podľa názoru žalobcu v rozpore so zák. č. 582/2004 Z.z. a ústavou. Takýto žalobný dôvod neobstojí z dôvodu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane tieto správne orgány postupovali pri určení výšky dane z nehnuteľností zo sadzieb dane stanovených v predmetnom VZN č. 12/2013, ktoré bolo v čase vydania rozhodnutí platné a účinné a bolo záväzné. Zákonnosť predmetného VZN bola preskúmaná na základe podnetu žalobcu na podanie protestu prokurátora Okresnou prokuratúrou Žiar nad Hronom a Krajskou prokuratúrou Banská Bystrica s výsledkom, že nebol zistený jeho rozpor so zákonom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nebol podaný podnet prokurátora, a teda neboli ani splnené podmienky na začatie konania o nesúlade VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 so zákonom v zmysle § 250zfa O.s.p., výsledkom ktorého by bolo v čase vydania rozhodnutia správcu dane, resp. žalovaného vydané rozhodnutie všeobecného (krajského súdu), ktorým by bol vyslovený nesúlad VZN so zákonom a takéto rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré by malo právne dôsledky uvedené v § 250zfa ods. 5 O.s.p. (strata účinnosti VZN, resp. jeho časti alebo jednotlivých ustanovení dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu a strata platnosti do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v prípade, ak by VZN príslušný orgán, ktorý ho vydal, neuviedol do súladu so zákonom) nebolo ani do dňa vydania rozhodnutia žalovaného, resp. správcu dane vydané. V konaní podľa II. hlavy V. časti O.s.p. súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť, resp. súlad VZN (na základe ktorého bola určená daň z nehnuteľností žalobcovi napadnutým rozhodnutím) so zákonom, pretože predmetom preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe. Rozhodnutie súdu v tomto prípade teda závisí od posúdenia, či napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo alebo nebolo vydané v súlade so zákonom a otázku zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. správcu dane je v tomto prípade všeobecný súd oprávnený riešiť. Súd nedospel ani k záveru, že by v preskúmavanom prípade boli splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá O.s.p., a preto súd konanie na návrh žalobcu neprerušil a nepostúpil vec ústavnému súdu na zaujatie stanoviska z dôvodu, že nedospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, konkrétne § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. je v rozpore s ústavou, ani že ust. § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013 je v rozpore s ústavou. Predmetné VZN bolo vydané v rámci normotvornej právomoci obce (Mesta Žiar nad Hronom), ktorá je založená priamo ústavou (čl. 68 a čl. 71 ods. 2 ústavy), pričom vo veciach ukladania miestnych daní a poplatkov a určovaní ich náležitostí (ročná sadzba dane patrí k podstatným náležitostiam dane), ide o výkon originálnej samosprávnej pôsobnosti obcí. Právny záver, podľa ktorého pôsobnosť vo sfére miestnych daní a poplatkov patrí do sféry samosprávnej pôsobnosti obcí, vyslovil Ústavný súd SR v Náleze č. PL 5/2012. V cit. náleze ústavný súd súčasne uviedol, že: „ Z ústavného hľadiska je akceptovateľná aj zákonná úprava, v rámci ktorej obce nie sú pri ustanovovaní výšky ročnej sadzby dane z nehnuteľností viazané zákonom určeným „maximom“...“. V § 12 ods. 2 veta tretia zák. č. 582/2004 Z.z. je ustanovená maximálna ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nepriamo a to prostredníctvom ustanovenia maximálne povoleného rozpätia medzi najnižšou a najvyššou ročnou sadzbou dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN pre stavby uvedené v § 10 ods. 1 (najviac 10 násobok). Žalobca v žalobe argumentoval, že v preskúmavanom prípade v predmetnom VZN č. 12/2013 bola ročná sadzba dane zo stavieb špecifikovaných v § 10 ods. 1 určená v rozpore s § 12 ods. 2 a v rozpore s ústavou, pretože predstavuje 19 násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej Mestom Žiar nad Hronom ako správcom dane v predmetnom VZN. Žalobca však opomenul, že takéto určenie sadzby dane sa uplatní len ak ust. § 104g ods. 3 neustanovuje inak (§ 12 ods. 2 veta in fine), podľa ktorého v prípade, ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie r. 2013 väčšia ako 10 násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb (tak ako tomu bolo aj v tomto preskúmavanom prípade), správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu (v tomto prípade násobok stanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie r. 2014 nebol vyšší, ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu, t.j. na r. 2013). Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca poskytol 10-ročnú lehotu orgánom územnej samosprávy na to, aby zosúladili najvyššiu sadzbu dane zo stavieb s obmedzením podľa § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. , t.j. najneskôr do r. 2024 a súčasne stanovil obmedzenie, že násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, podľa ktorého považuje ust. § 104g ods. 3 za protiústavné z dôvodu, že neobsahuje žiadne zákonné medze (limity), v rámci ktorých môže príslušný orgán verejnej moci uplatniť svoju normotvornú právomoc za zdaňovacie obdobie od 01.12.2013 do 31.12.2023. Nie je preto možné súhlasiť ani s jeho argumentáciou, že Mesto Žiar nad Hronom z dôvodu absencie zákonných limitov v zák. č. 582/2004 Z.z. v predmetnom VZN určilo sadzbu dane v neprimeranej až likvidačnej sume, čo podľa žalobcu nie je v súlade s princípom právneho štátu a princípom proporcionality, v dôsledku čoho malo byť neprimerane zasiahnuté do práv žalobcu (do vlastníckeho práva a do jeho práva podnikať). Súd sa preto nestotožnil s vyššie uvedeným názorom žalobcu a nedospel k záveru, že predmetné ust. § 104g ods. 3 cit. zákona v spojení s § 12 ods. 2 cit. zákona je z dôvodov uvedených žalobcom v rozpore s ústavou. Súd v tejto súvislosti poukazuje na cit. Nález Ústavného súdu SR č. PL 5/2012, v ktorom ústavný súd konštatoval, že: „Pokiaľ zákonná úprava ponecháva obci ako správcovi dane z nehnuteľností možnosť určiť rozsah daňovej povinnosti ustanovením výšky ročnej sadzby dane z nehnuteľností (zvýšiť alebo znížiť základnú ročnú sadzbu dane ustanovenú priamo zákonom), tak takéto zákonné splnomocnenie nezbavuje obec povinnosti konať (v rámci svojej normotvornej činnosti) tak, aby nedochádzalo k porušovaniu základného práva vlastniť majetok, prípadne základného práva na podnikanie a porušovanie princípov právneho štátu“. Ústavný súd v predmetnom náleze ďalej poukázal na to, že priamo zákonom o miestnych daniach sú ustanovené ďalšie obmedzenia, ktoré sú obce, resp. ich obecné zastupiteľstvá povinné pri určovaní výšky ročnej sadzby dane z nehnuteľností rešpektovať (napr. § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z.). Z cit. ust. § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. vyplýva, že ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa ods. 1 môže správca dane VZN podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia, pričom podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území môže určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesme presiahnuť 10 násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN pre stavby uvedené v § 10 ods. 1. Z cit. ustanovenia vyplýva, že obec musí svoje rozhodnutie o určení ročnej sadzby dane z nehnuteľností založiť na zohľadnení miestnych podmienok, v rámci ktorého je povinná vymedziť aj teritoriálne územie, ktorého sa zvýšenie alebo zníženie ročnej sadzby dane dotýka. Z predmetného zákona teda vyplýva, že obce nemôžu nekontrolovateľne a svojvoľne znižovať alebo zvyšovať ročné sadzby daní z nehnuteľností, obce majú možnosť ich určenia vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, ktoré sú determinované individuálnymi lokálnymi podmienkami v obci, a to aj vzhľadom na účel, pre ktorý sa miestne dane ukladajú, ktorým je zabezpečenie úloh a funkcií územnej samosprávy vyplývajúcich z ústavy a zákonov. Zákonodarca zároveň splnomocňuje obec znížiť alebo zvýšiť ročnú sadzbu dane z nehnuteľností VZN len za súčasného dodržania maximálneho rozpätia medzi najnižšou a najvyššou ročnou sadzbou dane z nehnuteľností (§ 12 ods. 2 tretia veta cit. zákona). Na tom nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca súčasne poskytol obciam (v tomto prípade aj Mestu Žiar nad Hronom) 10-ročnú lehotu na zosúladenie najvyššej sadzby dane zo stavieb s obmedzením podľa § 12 ods. 2 cit. zákona, a to najneskôr pri určení sadzieb dane na zdaňovacie obdobie r. 2024, ako to vyplýva z ust. § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. Nie je možné teda súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že ust. § 104g ods. 3 neustanovuje žiadne zákonné medze (limity), v rámci ktorých môže príslušný orgán verejnej moci uplatniť svoju normotvornú právomoc za zdaňovacie obdobia s účinnosťou od 01.12.2013 do 31.12.2023, a preto je v rozpore s ústavou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nezistil dôvod na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní odôvodnil svoj návrh na prerušenie konania tým, že konanie pred ústavným súdom má význam pre rozhodnutie v tejto veci, resp. v iných veciach, s ktorými sa obrátil na súd vo vzťahu k novým prijatým VZN, takýto dôvod na prerušenie konania nie je daný, keďže predpokladom prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (ktoré je fakultatívne) je, aby takéto konanie na ústavnom súde už prebiehalo, čo v tomto prípade žalobca ani netvrdil a ani to nebolo preukázané. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane, ako i žalovaný, vydali rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností, ktoré sú predmetom preskúmavacieho konania na základe podanej žaloby žalobcom dňa 07.02.2014 (rozhodnutie správcu dane) a 25.06.2014 (rozhodnutie žalovaného), pričom pri určení výšky dane vychádzali zo sadzieb stanovených VZN č. 12/2013, ktoré bolo platné a účinné (od 01.01.2014 do 31.12.2014) a ktoré bolo pre správcu dane pri určení výšky dane vychádzajúc zo stanovených sadzieb záväzné. Aj v prípade, ak by súd prerušil konanie a obrátil sa na ústavný súd o zaujatie stanoviska (konanie o súlade VZN s ústavou, resp. ust. § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. s ústavou v spojení s § 12 ods. 2 cit. zákona), tak výsledkom takéhoto konania v prípade, ak by bolo konštatované, že citované ustanovenia zák. č. 582/2004 Z.z. a § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013 sú v rozpore s ústavou, by bolo rozhodnutie, ktoré by malo právne účinky len do budúcna, t.j. od vyhlásenia rozhodnutia. Rozhodnutie ústavného súdu by sa nemohlo vzťahovať, a teda by nemalo účinky spätne ku dňu vydania preskúmavaných rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Rovnako, ak by bolo v rozhodnutí konštatované, že predmetné VZN resp. vyššie citované ustanovenia zákona nie sú v súlade s ústavou, právnym dôsledkom takéhoto rozhodnutia by s poukazom na § 125 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z.z. bolo, že tieto právne predpisy resp. predmetné VZN alebo jeho časť resp. namietané ustanovenie, strácajú účinnosť od vyhlásenia rozhodnutia a ak by ich príslušné orgány do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu neuviedli do súladu s ústavou, stratili by po 6 mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia platnosť. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, že predmetné VZN č. 12/2013 už stratilo účinnosť, keďže v zmysle § 12 VZN č. 10/2014 bolo k 30.12.2013 zrušené. Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti neboli zistené podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Predmetné uznesenie predsedníčka senátu v zmysle § 168 ods.1 O.s.p. vyhlásila na pojednávaní prítomným účastníkom konania, odôvodnila ho a poučila účastníkov o opravnom prostriedku s tým, že súd bol týmto uznesením viazaný ( § 170 ods.1 O.s.p.), a preto pokračoval v konaní prejedaním žaloby na nariadenom pojednávaní. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe a v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že stanovenú daň, aj keby bola vyrubená v súlade s § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z., považuje za daň likvidačnú, pokiaľ zákonodarca umožnil obci alebo mestu počas 10 rokov určiť daň takýmto spôsobom. Považuje to za zmocnenie v rozpore so zásadou predvídateľnosti rozhodnutí. Túto otázku považuje za otázku zásadného významu, toto ustanovenie je podľa žalobcu v rozpore s ústavou a s právami, ktoré ústava žalobcovi ako právnickej osobe priznáva (zasahuje do práva vlastniť majetok a do práva na podnikanie). Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na dôvodoch uvedených v rozhodnutiach a v písomnom vyjadrení k žalobe. Rozhodnutia, ktorými bola vyrubená daň z nehnuteľností, sú podľa nej zákonné, vydané v súlade a na základe VZN, u ktorého nebol zistený rozpor so zákonom, čo bolo potvrdené aj zo strany prokuratúry. Daň bola vyrubená v súlade so sadzbami, ktoré boli určené VZN, ktoré bolo v súlade s § 104 zák. č. 582/2004 Z.z., ktorým bola určená sadzba v zmysle § 104g ods. 3 zákona účinného v čase vydania rozhodnutí, t.j. pre r. 2014. Žiadala, aby súd žalobu zamietol. Z administratívneho spisu súd zistil, že Mesto Žiar nad Hronom vykonávajúce správu dane z nehnuteľností (ďalej len „správca dane“) podľa § 99 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. s poukazom na § 99e ods. 1 cit. zákona a v zmysle VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 vyrubilo žalobcovi rozhodnutím č. 007102/2014 zo dňa 07.02.2014 daň z nehnuteľností vo výške 8.052,22 Eur a určilo výšku a lehoty splátok. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vyrubil daň z nehnuteľností na r. 2014 v zmysle podaného daňového priznania na r. 2014 v súlade s VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 o miestnych daniach. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie a žiadal, aby bolo konanie prerušené až do rozhodnutia o predbežnej otázke, t.j. do právoplatného skončenia konania o proteste prokurátora na základe podnetu žalobcu zo dňa 28.02.2014 smerujúcemu proti VZN č. 12/2013, v ktorom žalobca namietal, že rozhodnutie Mesta Žiar nad Hronom zo dňa 07.02.2014 je v rozpore s Ústavou SR a so zák. č. 582/2004 Z.z. z dôvodu, že je vydané na základe VZN č. 12/2013, ktoré je podľa žalobcu v rozpore s Ústavou SR a so zák. č. 582/2004 Z.z. Dôvody nezákonnosti a protiústavnosti rozhodnutia správcu dane a VZN č. 12/2013 žalobca v podnete uviedol zhodne, ako sú uvedené v žalobe. Žalobca k odvolaniu ani k žiadosti o prerušenie konania nepredložil dôkaz o tom, že podal na Okresnú prokuratúru v Žiari nad Hronom podnet na preskúmanie zákonnosti VZN č. 12/2013. Správca dane o odvolaní nerozhodol a v zmysle § 73 ods. 2 zák. č. 563 o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) odvolanie postúpil na rozhodnutie žalovanému, ktorý zistil, že predmetný podnet na podanie protestu prokurátora č. Pd 21/14 bol vybavený tak, že okresný prokurátor protest proti VZN č. 12/2013 nepodal. Žalobca v prílohe žaloby predložil súdu Oznámenie okresného prokurátora z 12.03.2014 o vybavení podnetu Pd 21/14/6613-2, ktorým žalobca žiadal preskúmať zákonnosť VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady s výsledkom, že nie je dôvod na uplatnenie prostriedkov dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, a preto bol podnet žalobcu odložený. Žalobca následne podal listom z 24.03.2014 na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica Opakovaný podnet na podanie protestu prokurátora proti VZN č. 12/2013 spolu so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu Okresnou prokuratúrou Žiar nad Hronom, ktorý bol Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom i Krajskej prokuratúre Banská Bystrica doručený dňa 04.04.2014. Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom listom zo 07.04.2014 oznámila žalobcovi, že jeho opakovaný podnet postúpila Krajskej prokuratúre, ktorá listom zo dňa 07.04.2014 oznámila, že opakovaný podnet prijala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný Rozhodnutím č. 1100301/1214170/2014/4937 zo dňa 05.05.2014 s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušil konanie dňom 15.05.2014 do vyriešenia predbežnej otázky, t.j. do vybavenia opakovaného podnetu žalobcu podaného na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica proti VZN č. 12/2013. Predmetné rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcovi doručené 12.05.2014. Súčasne žalovaný listom zo 06.05.2014 požiadal Krajskú prokuratúru Banská Bystrica, aby ho o vybavení podnetu žalobcu písomne informovala. Dňa 12.06.2014 Krajská prokuratúra Banská Bystrica žalovanému doručila Odkladací list sp. zn. Kd 95/14/6600-9 z 03.06.2014, ktorým bol vybavený podnet žalobcu na preskúmanie zákonnosti VZN mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 o miestnych daniach, z ktorého vyplýva, že po preskúmaní veci krajská prokuratúra dospela k záveru, že vybavenie podnetu Okresnou prokuratúrou Žiar nad Hronom bolo zákonné, vecne opodstatnené a obsahovo správne a opakovaný podnet žalobcu bol ako nedôvodný odložený. Žalovaný následne listom doručeným žalobcovi 20.06.2014 žalobcovi oznámil, že vzhľadom na to, že krajská prokuratúra odložila podnet žalobcu s tým, že preskúmaním VZN č. 12/2013 nebol zistený jeho rozpor so zákonom, pominuli dôvody na prerušenie daňového konania a žalovaný bude pokračovať v daňovom konaní. Následne žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu napadnutým Rozhodnutím z 25.06.2014 č. 1100301/292233/2014/4937 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane z 08.02.2014, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na r. 2014 v sume 8.052,22 Eur, potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na postup Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, ktorá preskúmavala zákonnosť VZN č. 12/2013 na základe podnetu žalobcu so záverom, že nebol zistený rozpor VZN č. 12/2013 so zákonom a že správca dane postupoval v súlade so zák. č. 582/2004 Z.z., keď vo VZN č. 12/2013 určil sadzbu dane, ktorej násobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou je síce vyšší ako 10-násobok, ale je totožný s násobkom na r. 2013, v dôsledku čoho bol podnet žalobcu odložený ako nedôvodný. Žalovaný ďalej poukázal na argumentáciu krajskej prokuratúry, z ktorej vyplýva, že ust. § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. určuje, že ak bola najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane je povinný zosúladiť tento násobok s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. najneskôr pri určení sadzieb zo stavieb na r. 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmel byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane za zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Podľa uvedeného ustanovenia posledným rokom na úpravu zosúladenia násobku (ak je vyšší ako 10) medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. je r. 2023 pri určení sadzieb dane VZN platným na r. 2024, z čoho vyplýva, že v r. 2024 už bude možné uplatniť iba 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb. Zákonom č. 582/2004 Z.z. nie je určené, či má správca dane znižovanie násobku vykonať postupne alebo naraz. Preto je na rozhodnutí správcu dane, kedy a akým spôsobom zníženie násobku medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb upraví vo VZN. Žalovaný zdôraznil, že ust. § 104f ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. sa už od zdaňovacieho obdobia 2014 neuplatňuje. Podľa § 1 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení zák. č. 347/2013 Z.z. účinného od 01.12.2013 týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Podľa § 2 zák. č. 582/2004 Z.z. (1) Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú: a) daň z nehnuteľností, b) daň za psa, c) daň za užívanie verejného priestranstva, d) daň za ubytovanie, e) daň za predajné automaty, f) daň za nevýherné hracie prístroje, g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, h) daň za jadrové zariadenie. (2) Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len "poplatok"). (3) Miestnou daňou, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, je daň z motorových vozidiel. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 582/2004 Z.z. predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: a) stavby na bývanie 11a) a drobné stavby, 11b) ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu. Podľa § 12 ods. 1, 2 zák. č. 582/2004 Z.z. (1) Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. (2) Ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení 11) pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak. Podľa § 98 veta prvá zák. č. 582/2004 Z.z. miestnu daň podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) a miestnu daň podľa § 2 ods. 3 možno zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby, určiť oslobodenia alebo zníženia dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Podľa § 99 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Podľa § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak. Podľa § 99g ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. vyrubená daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje sú splatné do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 99g ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. správca dane môže určiť platenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje v splátkach. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. Podľa § 102 zák. č. 582/2004 Z.z. na správu miestnych daní a poplatku sa vzťahuje osobitný predpis, 47) ak tento zákon v § 28, 34a, 35, 41, 42, 50, 58, 64a, 65, 72, 73, 73a, 75, 82, 90, 91, 93, 98a, 98b, 99, 99a až 99h neustanovuje inak. Podľa § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje. Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, b/ Daňového poriadku daňové konanie začína a) na návrh účastníka daňového konania, b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 2) Podľa § 63 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zák. č. 369/1990 Zb.“) obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. 1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania, b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce, c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov 5a) a vykonáva ich správu, d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon, f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce, g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, 5c) udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu, h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa 5d) a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská, j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce, l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia, m) organizuje miestne referendum o dôležitých otázkach života a rozvoja obce, n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste, o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov 6) a dbá o zachovanie prírodných hodnôt, p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, 6a) r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách, s) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny. 6b) Podľa § 6 ods. 1, 3, 4, 8, 9 zák. č. 369/1990 Zb. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. (3) Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na internetovej adrese obce v tej istej lehote, ak ju má obec zriadenú, alebo iným spôsobom v obci obvyklým. (4) Dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené. (8) Nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia, ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku, možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia. (9) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej len "starosta"). Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. 5) Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva na štyri roky. Podľa § 11 ods. 4 písm. d/ zák. č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok. 5a) Podľa § 11 ods. 4 písm. e/ zák. č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky. Podľa § 11 ods. 4 písm. g/ zák. č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené uznášať sa na nariadeniach. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 o miestnych daniach účinného od 01.01.2014 schváleného Uznesením Mestského zastupiteľstva Žiar nad Hronom č. 141/2013 zo dňa 12.12.2013 Mestské zastupiteľstvo v Žiari nad Hronom podľa § 11 ods. 4 písm. d/ zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov rozhodlo, že v nadväznosti na § 98 zákona NR SR č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov zavádza s účinnosťou od 01.01.2014 daň z nehnuteľností. Podľa § 3 ods. 1 veta prvá VZN č. 12/2013 základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ VZN č. 12/2013 ročná sadzba dane zo stavieb na území mesta pre katastrálne územie Žiar nad Hronom a Horné Opatovce je určená vo výške 0,232 Eur za každý aj začatý m2 za stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a podľa ods. 2 písm. e/ 4,400 Eur za každý aj začatý m2 za priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ VZN č. 12/2012 Mesta Žiar nad Hronom účinného od 01.01.2013 schváleného Uznesením Mestského zastupiteľstva Žiar nad Hronom č. 104/2012 zo dňa 29.11.2012 ročná sadzba dane zo stavieb na území mesta pre k. ú. Žiar nad Hronom a Horné Opatovce je určená vo výške 0,232 Eur za každý aj začatý m2 za stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú funkciu a podľa ods. 2 písm. e/ vo výške 4,400 Eur za každý aj začatý m2 za priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu. Podľa § 12 VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 10/2014 účinného od 01.01.2015 schváleného Uznesením Mestského zastupiteľstva Žiar nad Hronom č. 135/2014 zo dňa 11.12.2014 ods. 1 zrušuje sa VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 o miestnych daniach. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250zf ods. 1 O.s.p. ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia. Podľa § 250zfa ods. 1, 5 O.s.p. (1) Ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. 36a) Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 36b) (5) Ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Predmetom preskúmavacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.06.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Žiar nad Hronom (správcu dane) zo dňa 07.02.2014, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností za r. 2014 s odôvodnením, že táto daň z nehnuteľností bola vyrubená v zmysle zák. č. 582/2004 Z.z. na základe žalobcom podaného daňového priznania k dani z nehnuteľnosti na r. 2014 a v zmysle VZN č. 12/2013. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil z dôvodu, že daň z nehnuteľností na r. 2014 bola žalobcom vyrubená a určená v súlade s § 12 ods. 2 v spojení s § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.12.2013, pričom správca dane vychádzal zo sadzieb dane stanovených k 01.01.2014 v súlade so VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného, i jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, sú nezákonné z dôvodu, že boli vydané na základe VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 o miestnych daniach, ktoré je nezákonné, pretože ust. § 3 ods. 2 písm. e/ cit. VZN nie je v súlade s § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. a nie je ani v súlade s Ústavou SR. V žalobe následne žalobca argumentuje, že Mesto Žiar nad Hronom ako správca dane sa pri príprave a schválení VZN č. 12/2013 o miestnych daniach neriadilo ustanoveniami zák. č. 582/2004 Z.z. a ústavou, výsledkom čoho je určenie sadzby dane zo stavieb pre druh stavieb, priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu v § 3 ods. 2 písm. e/ cit. VZN v rozpore s ust. § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z., keďže táto sadzba predstavuje cca 19 násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej Mestom Žiar nad Hronom ako správcom dane vo VZN č. 12/2013 účinnom od 01.01.2014. Zo žaloby teda nesporne vyplýva, že dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správcu dane je podľa žalobcu nezákonnosť predmetného VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013, na základe ktorého správca dane žalobcovi vyrubil daň z nehnuteľností vychádzajúc z podkladov predložených žalobcom (daňové priznanie k dani z nehnuteľností za r. 2014) a zo sadzieb dane z nehnuteľností za jednotlivé stavby uvedené v § 10 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. určených v § 3 ods. 2 cit. VZN. Takýto žalobný dôvod nie je spôsobilý napadnúť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane. Súd predovšetkým uvádza, že v konaní podľa II. hlavy V. časti O.s.p. súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013, resp. súlad VZN č. 12/2013 so zákonom. Občiansky súdny poriadok v takomto prípade ako prostriedok právnej ochrany upravuje v 7.hlave V.časti konanie o súlade VZN obce a VÚC so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 250zfa O.s.p. môže miestne príslušný krajský súd na základe návrhu prokurátora rozhodovať o súlade VZN obce alebo vyššieho územného celku (ďalej „VÚC“) so zákonom a v prípade, ak ide o VZN podľa čl. 71 ods. 2 ústavy, aj s nariadením vlády a všeobecnými záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom podľa cit. ustanovenia aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby je prokurátor a to v prípade, že obec alebo VÚC nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje VZN. V prípade, ak by všeobecný súd vyslovil, že medzi VZN a právnymi predpismi uvedenými v § 250zfa ods. 1 O.s.p. je nesúlad, stráca VZN, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenie účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec alebo VÚC, ktoré vydali VZN, sú povinné následne do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak by tak obec (mesto, mestská časť alebo VÚC) neurobilo, VZN, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie by stratilo platnosť po 6 mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. V tomto prípade z tvrdení žalobcu i z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal podnet na preskúmanie zákonnosti predmetného VZN č. 12/2013 a na podanie protestu prokurátora tak na Okresnú prokuratúru Žiar nad Hronom, ako aj na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici, ktoré po preskúmaní VZN č. 12/2013 dospeli k záveru, že predmetné VZN nie je v rozpore so zákonom a podnety žalobcu odložili bez podania protestu. Keďže v prejednávanom prípade nejde o konanie podľa § 250 zfa O.s.p., súd vzhľadom na vyššie uvedené nie je oprávnený skúmať, či predmetné VZN je, alebo nie je vydané v súlade s ustanoveniami zák. č. 582/2004 Z.z. (konkrétne § 12 ods. 2, resp. § 146g ods. 3 cit. zákona). Súd v konaní podľa II. hlavy V. časti O.s.p. postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). V intenciách cit. ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného (a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane) a zistil, že správca dane i žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi vyrubili daň z nehnuteľností vo výške 8.052,22 Eur, pričom pri určení výšky dane správne vychádzali zo sadzieb určených platným VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 účinným od 01.01.2014. Zák. č. 582/2004 Z.z. upravuje sadzby dane zo stavieb tak, že v § 12 ods. 1 určuje ročnú sadzbu dane zo stavieb vo výške 0,033 Eur za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Ustanovenie § 12 ods. 2 cit. zákona umožňuje, aby správca dane, ktorým je v prípade dane z nehnuteľností obec, resp. mesto v zmysle § 99 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa ods. 1 všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti a v jednotlivom katastrálnom území znížil alebo zvýšil s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Zároveň umožňuje, aby správca dane určil rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10 násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak. Podľa § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení úč. od 01.12.2013 ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie r. 2013 väčšia ako 10 násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší, ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa neuplatňuje. Z ust. § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013 úč. od 01.01.2014 vyplýva, že Mesto Žiar nad Hronom ako správca dane na základe zákonného zmocnenia (zák. č. 582/2004 Z.z.) a v rámci kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovení zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (§ 4 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 4 písm. d/ a e/ a § 6), vydalo VZN, v ktorom určilo ročnú sadzbu dane vo výške 4,400 Eur za každý aj začatý m2 za priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, pričom ročná sadzba dane z týchto stavieb bola určená v rovnakej výške, ako bola najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie r. 2013 (táto bola vyššia ako 10 násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb a to na základe VZN č. 12/2013 účinného od 01.01.2013 do 31.12.2013), t.j. ročná sadzba dane na r. 2014 nebola zvýšená, resp. nebola vyššia ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu (r. 2013). V preskúmavanom prípade nebola teda určená ročná sadzba v rozpore s ust. § 104g ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z. úč. od 01.12.2013, podľa ktorého zákono- darca ustanovil desaťročné prechodné obdobie (do r. 2024), počas ktorého umožnil správcovi dane v prípade, ak ustanovil najvyššiu sadzbu dane na zdaňovacie obdobie r. 2013 väčšiu ako 10 násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, aby tento násobok zosúladil s ust. § 12 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z., a to najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2024, pričom ust. § 104f ods. 3 sa neuplatní. Pokiaľ správca dane i žalovaný pri vyrubení dane z nehnuteľností na r. 2014 napadnutými rozhodnutiami správcu dane i žalovaného vychádzali pri stanovení výšky dane z nehnuteľností na r. 2004 zo sadzieb dane určených platným a účinným VZN č. 12/2013 (úč. od 01.01.2014 do 31.12.2014), ktoré bolo pre správcu dane záväzné, pričom v konaní nebolo sporné, že Mesto Žiar nad Hronom bolo oprávnené prostredníctvom svojho orgánu (Mestského zastupiteľstva) takéto VZN prijať (uznesením Mestského zastupiteľstva postupom, ktorý bol v súlade so zák. č. 369/1990 Zb.). Žalovaný (i správca dane) teda postupovali v súlade so zákonom a žalobou napadnuté rozhodnutia nie je možné považovať za nezákonné len z dôvodu, že žalobca tvrdí, že toto VZN, z ktorého pri určovaní dane správca dane i žalovaný vychádzali, je nezákonné, (resp. protiústavné) bez toho, aby o nezákonnosti, (resp. protiústavnosti ) rozhodol príslušný orgán (všeobecný súd, resp. ústavný súd) a to S účinkami najneskôr ku dňu vydania týchto rozhodnutí. Súd opakovane poukazuje na to, že aj v prípade, ak by príslušné orgány rozhodli o nesúlade VZN so zákonom (všeobecný súd postupom podľa VII. hlavy V. časti O.s.p.) alebo o nesúlade VZN s ústavou (ústavný súd v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR), takéto rozhodnutia by mali účinky len do budúcnosti, t.j. nemali by účinky spätne ku dňu vydania rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Právnym dôsledkom prípadného rozhodnutia všeobecného súdu, pokiaľ by v konaní podľa § 250zfa O.s.p. vyslovil, že medzi VZN a právnymi predpismi uvedenými v ods. 1 je nesúlad, by bola strata účinnosti tohto VZN, alebo jeho časti alebo niektorého z jeho ustanovení, avšak až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a pokiaľ by takéto VZN obec alebo mesto, alebo VÚC, ktoré ho vydali, do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, neuviedli do súladu so zákonom, VZN resp. jeho časť alebo niektoré z jeho ustanovení by stratili platnosť do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Rovnako v prípade, ak by bolo rozhodnuté Ústavným súdom SR, že VZN nie je v súlade s ústavou, právnym dôsledkom podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR by bolo, že takéto VZN alebo jeho časť by stratilo účinnosť dňom vyhlásenia rozhodnutia a ak by takéto VZN príslušný správny orgán do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu neuviedol do súladu s ústavou, stratilo by do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia platnosť. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že vyššie uvedené rozhodnutia všeobecného súdu resp. ústavného súdu najneskôr ku dňu vydania rozhodnutia správcu dane a ani žalovaného vydané neboli, a do vydania týchto napadnutých rozhodnutí nemohli nastať vyššie uvedené účinky. Navyše je potrebné poukázať na to, že predmetné VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 už stratilo účinnosť, keďže podľa § 12 VZN č. 10/2014 úč. od 01.01.2015 bolo dňom 31.12.2014 zrušené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neboli spôsobilé napadnúť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, ako aj postup predchádzajúci vydaniu týchto rozhodnutí, a preto žalobu s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa § 250k ods. 1 O.s.p. je v konaní podľa piatej časti O.s.p. možné priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.