Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/207/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201260 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014201260.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: Q.. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a č. 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 507 474, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného č. 42217-3/2014-BA zo dňa 18.08.2014, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Dňa 25.09.2014 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručená žaloba žalobcu (podaná na pošte dňa 23.09.2014), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti nesprávneho postupu a zrušenia (zmeny) rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 17332-2/2014-LC zo dňa 04.06.2014 a č. 17332-4/2014-LC zo dňa 30.06.2014 podľa § 244 a § 247 a nasl. O.s.p.. Zároveň žiadal o odloženie vykonateľnosti týchto rozhodnutí a nesprávneho postupu žalovaného, za ktorého označil „Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a č. 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 507 474“. Súd uznesením č.k. 23S/207/2014-16 zo dňa 18.11.2014 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, nakoľko z jej obsahu jednoznačne nevyplývalo proti ktorému správnemu orgánu žaloba smeruje (žalovaným je ten správny orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie), čoho sa žalobca domáha, najmä podľa ktorej hlavy piatej časti O.s.p. bola žaloba podaná (či išlo o žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu (druhá hlava), resp. proti nečinnosti (štvrtá hlava), či nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy (piata hlava)), čo považoval súd za významné pre ďalšie posúdenie zákonných podmienok prípustnosti žaloby pred samotným posúdením jej dôvodnosti, t.j. vecnej (hmotnoprávnej) stránky veci. Žaloba podaním doručeným súdu dňa 23.01.2015 doplnil žalobu a uviedol, že sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, a to Oznámenia č. 42217-3/2014-BA zo dňa 18.08.2014, zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia, ako aj nezákonného postupu žalovaného a konštatoval, že je nepochybné, že sa jedná o žalobný návrh podľa § 247 ods. 1 O.s.p., t.j. ide o žalobu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., nakoľko bol ako fyzická osoba preukázateľne ukrátený na svojich právach napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom žalovaného správneho orgánu. V žalobe (vrátane jej doplnenia) uvádzal, že žalobca dňa 12.05.2014 ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO) podal na príslušnom daňovom úrade dodatočné daňové priznania k dani z príjmu fyzických osôb za kalendárne roky 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012. Listom zo dňa 12.05.2014 oznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec skutočnosť o podaní dodatočných daňových priznaní a požiadal o zrušenie pôvodne vyrubených odvodov. Dňa 04.06.2014 Sociálna poisťovňa žalobcovi odpovedala listom č. 17332-2/2014-LC, v ktorom okrem iného uviedla, že podané dodatočné daňové priznania (ďalej v texte DDP) nemajú vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO spätne. Žalobca zaslal Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec opakovane písomnú výzvu zo dňa 17.06.2014, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutí o zmene výšky poistného na základe zmenených vymeriavacích základov podľa dodatočných daňových priznaní, tvrdiac, že výška odvodov má byť vzhľadom na DDP 0,- Eur. Dňa 30.06.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec odpovedala žalobcovi listom č. 17332-4/2014-LC, v ktorom mu opätovne oznámila, že zmena výšky poistného v zmysle podaných DDP za roky 2008 až 2011 spätne nie je možná. Dňa 09.07.2014 podal žalobca na ústredie Sociálnej poisťovne, odbor kontroly, sťažnosť, na základe ktorej žiadal preveriť konanie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec v predmetnej veci a súčasne žiadal o opravu nesprávnych rozhodnutí a listov Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 04.06.2014 a 30.06.2014 tak, aby bolo vyhovené jeho požiadavkám. Odpoveďou na jeho sťažnosť bolo Oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 42217-3/2014-BA zo dňa 18.08.2014. Sociálna poisťovňa, ústredie v Oznámení zo dňa 18.08.2014, napadnutom žalobou, odpovedala na podanie žalobcu, označené ako sťažnosť, ktorou žalobca žiadal o revidovanie a opravu nesprávnych rozhodnutí a listov Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 04.06.2014 a 30.06.2014 tak, že konštatovala, že rozhodnutia, ktorými bolo predpísané dlžné poistné na sociálne poistenie za obdobie júl 2007 až november 2013, sú právoplatné a vykonateľné. Prebieha len odvolacie konanie vo veci predpisu penále za obdobie január 2013 až december 2013 na základe odvolania žalobcu, ktorého dôvodom bolo podanie DDP. Ďalej v oznámení Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla, že pobočka v doručených listoch žalobcovi poskytla podrobné vysvetlenie k veci s tým, že DDP-ia, podané dňa 12.05.2014, nemajú vplyv na zánik povinného poistenia žalobcu spätne. Vplyv má až DDP za rok 2012, ktoré žalobca predložil dňa 12.05.2014 v období trvania jeho aktuálneho povinného poistenia (od 01.07.2013 do 31.06.2014), a to tým, že dňom 31.05.2014 mu na základe dosiahnutých príjmov z podnikania za rok 2012 zaniklo povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko nedosiahol príjem zakladajúci trvanie povinného poistenia. Od 05.05.2014 pozastavil prevádzkovanie živnosti, a preto poistné od 05.05.2014 do 31.05.2014 už nie je povinný zaplatiť. V oznámení zo dňa 18.08.2014 Sociálna poisťovňa, ústredie tiež konštatovala, že podanie - sťažnosť smeruje proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, preto toto podanie nie je sťažnosťou v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Z uvedeného dôvodu nie je možné v rámci inštitútu sťažnosti posúdiť správnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ktorým bolo žalobcovi predpísané dlžné poistné a penále. Žalobca v žalobe (vrátane jej doplnenia) vytýkal žalovanému, že nerešpektuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej v texte ESĽP), príslušné nálezy Ústavného súdu SR a v neposlednom rade aj judikatúru Najvyššieho súdu SR, nakoľko vyžaduje od neho plnenie poistného bez právneho dôvodu, vzhľadom na dodatočné daňové priznania, ktoré majú vplyv na výšku odvodov poistného v súlade so zákonom a aktualizáciou splatných v období kalendárnych rokov 2009, 2010, 2011, 2012, 2013. Namietal, že nesprávnym postupom Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona pre nezaplatenie dane a poistného, ktoré však bolo na základe uznesenia Generálneho prokurátora SR č. IV Pz 128/14/1000-10 zo dňa 21.08.2014 zrušené z dôvodu, že bol porušený zákon. Tvrdenia Sociálnej poisťovne o tom, že nie je možné upraviť spätne výšku odvodov poistného na základe zmenených vymeriavacích základov, a že sa nejedná o požadovanie plnenia poistného bez právneho dôvodu, považoval za lživé, pričom ide o preukázané okrádanie občanov zo strany žalovaného. Podľa žalobcu, hlavná nezákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu spočíva v bezdôvodnom obohatení štátu na základe preukázateľného plnenia bez právneho dôvodu, resp. požadovaného plnenia bez právneho dôvodu zaplatením neopodstatnenej výšky povinného poistenia, pričom stanovisko Sociálnej poisťovne v danej veci je v rozpore s judikatúrou SR. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 15.10.2014 a zo dňa 03.03.2015 navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že na základe dosiahnutých príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcovi vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01.07.2007 a trvalo do 05.05.2014. Žalobca neodviedol poistné na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie (dôchodkové poistenie) a poistné do rezervného fondu solidarity, ktoré v zmysle zákona bol ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO povinný zaplatiť. Z dôvodu neplatenia poisteného Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec predpísala rozhodnutia na dlžné sumy poisteného nasledovne: číslo predmet predpísaná rozhodnutia zo dňa právoplatné predpisu suma v Eur 2210043308 4.2.2008 19.3.2008 poistné SZČO 518,42 2210554708 23.10.2008 1.12.2008 poistné SZČO 802,42 2210044709 24.2.2009 1.4.2009 poistné SZČO 267,47 2210618609 29.9.2009 13.11.2009 poistné SZČO 562,50 2210118210 11.3.2010 6.5.2010 poistné SZČO 538,20 2210473610 16.9.2010 22.10.2010 poistné SZČO 581,40 2210125711 7.3.2011 11.4.2011 poistné SZČO 581,40 2210479711 13.6.2011 27.7.2011 penále SZČO 188,75 2210961611 8.11.2011 23.12.2011 poistné SZČO 981,63 2210077612 23.1.2012 5.3.2012 poistné SZČO 327,21 2210559112 5.6.2012 28.6.2012 penále SZČO 207,94 2210959712 20.8.2012 20.9.2012 poistné SZČO 675,96 2211301012 28.11.2012 28.12.2012 poistné SZČO 337,98 2210066513 6.2.2013 27.2.2013 poistné SZČO 337,98 2210237613 15.5.2013 8.6.2013 poistné SZČO 390,81 2210409113 20.6.2013 27.7.2013 penále SZČO 224,09 2210621913 15.8.2013 13.9.2013 poistné SZČO 390,81 2210005214 7.1.2014 28.1.2014 poistné SZČO 651,35 2210364014 9.6.2014 odvolanie penále SZČO 225,37. Žalobca nepodal proti rozhodnutiam, s výnimkou posledného rozhodnutia č. 2210364014 zo dňa 09.06.2014, proti ktorému podal odvolanie, žiadne opravné prostriedky, preto rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné, vymáhané prostredníctvom súdnych exekútorov. Z dôvodu dlhodobého neplnenia si odvodových povinností bolo žalobcovi zaslané dňa 28.05.2013 upozornenie na novelu Trestného zákona, účinnú od 01.09.2011 a dňa 18.11.2013 pobočka podala na Okresnú prokuratúru v Lučenci oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neodvedenia poistného v zmysle § 278 Trestného zákona. Uznesením OO PZ Lovinobaňa č. ORP-1806/LO-LC-2013 zo dňa 31.03.2014 bolo žalobcovi vznesené obvinenie. Dňa 10.01.2014 sa žalobca dostavil do pobočky za účelom vysporiadania veci, kde prejavil vôľu dlžnú sumu splatiť prostredníctvom splátkových kalendárov, o ktoré požiada príslušné exekútorské úrady. Dňa 31.01.2014 bol schválený splátkový kalendár na sumu 651,35 Eur (poistné prepísané rozhodnutím č. 2210005214 zo dňa 07.01.2014), avšak v dôsledku nedodržania splátok bol splátkový kalendár dňa 22.05.2014 zrušený. Listom zo dňa 12.05.2014 žalobca oznámil žalovanému, že za obdobie rokov 2008 - 2012 podal DDP-ia k dani z príjmov fyzických osôb a požiadal o zrušenie pôvodne vyrubených odvodov. Žalovaný konštatoval, že DDP za roky 2008 až 2011 nemajú vplyv na zánik ani na zmenu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO spätne a poukázal na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Zmenu je možné vykonať až od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane, t.j. od 01.júna 2014. Vzhľadom na to, že žalobca pozastavil živnostenské oprávnenie od 05.05.2014, povinnosť platiť poistné mu zanikla dňom 05.05.2014, ale do 04.05.2014 je povinný zaplatiť povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie podľa dosiahnutých príjmov za roky 2006 až 2011. Konštatoval, že žalobca za celé obdobie registrácie SZČO uhradil poistné vo výške 856,21 Eur a jeho nedoplatok na poistnom a penále predstavuje 8.311,76 Eur. Reagujúc na doplnenie žaloby žalovaný v písomnom vyjadrení navyše uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je rozhodnutím, ale oznámením, ktorým bolo žalobcovi poskytnuté vyjadrenie na základe jeho písomného podania zo dňa 09.07.2014 na Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava, keď týmto Oznámením zo dňa 18.08.2014 bolo žalobcovi oznámené, že je povinný zaplatiť poistné na sociálne poistenie a penále na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, vydané v rámci konania podľa zákona o sociálnom poistení v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 tohto zákona. Uviedol tiež, že Sociálna poisťovňa nedisponuje doručenkami o doručení listov žalobcovi, jednak zo strany Sociálnej poisťovne, pobočky, ako aj žalobou napadnutého rozhodnutia - Oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18.08.2014 vzhľadom na to, že sa nejednalo o rozhodnutia a listy boli zaslané obyčajnou zásielkou. Konštatoval, že uznesením OO PZ Lovinobaňa č. ORP-1806/LO-LC-2013 zo dňa 16.01.2015 bolo trestné stíhanie prerušené vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadne účtovné doklady, a to ani na výzvu súdneho znalca. Namietal, že žalobca sa svojím žalobným návrhom nedomáha preskúmania rozhodnutí na poistnom, ale sa domáha preskúmania Oznámenia. Predsedníčka senátu dňa 06.05.2015 nepovolila odklad vykonateľnosti „napadnutého nesprávneho postupu“ a žalobcom označených napadnutých rozhodnutí v prvotnej žalobe a v doplnení žaloby, o čom bol žalobca riadne upovedomený v súlade s ustanovením § 250c, posledná veta, O.s.p. Na prejednanie veci súd v súlade s § 250g O.s.p. nariadil pojednávanie. Žalobca trval v celom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na žalobných dôvodoch. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 4Sžso/17/2011 zo dňa 29.02.2012. Rovnako žalovaný zotrval na svojom stanovisku uvedenom v napadnutom Oznámení, ako aj vo vyjadreniach k žalobe. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p., podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na riadnom pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného napadnutého žalobou, a to Oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 42217-3/2014-BA zo dňa 18.08.2014, ktorým žalovaný reagoval na podanie žalobcu - sťažnosť proti postupu pobočky Lučenec, po oznámení, že predložil daňovému úradu dodatočné daňové priznania k dani z príjmu fyzických osôb za kalendárne roky 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012. Súd sa oboznámil s predloženým administratívnym spisom, pričom zistil, že skutkový stav, z ktorého vychádzali účastníci konania, nie je sporným, preto súd z neho tak, ako bol zistený a žalovaným opísaný, vychádzal. Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v rozsahu žalobných námietok. Súdny prieskum preto nie je absolútny, je limitovaný dôvodmi uvádzanými v žalobe, teda súd posudzuje zákonnosť rozhodnutia len v medziach žaloby (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy. Tieto ustanovenia však zároveň pripúšťajú možnosť, aby boli niektoré rozhodnutia zo súdneho prieskumu vylúčené, a to na základe výnimiek stanovených zákonom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR (III.ÚS 138/03) a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Sžp/5/2011, 8Sžp/14/2011, 3Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia ale dotýkajú sa alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa teda považujú i oznámenia, opatrenia, resp. listy s charakterom rozhodnutia, vydané príslušným správnym orgánom ako právno-aplikačné akty. I keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pri vydávaní treba trvať na dodržaní základných pravidiel administratívneho konania. Súd nemal pochybnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie - Oznámenie žalovaného je individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože sa priamo dotýka vlastníckych práv žalobcu. ESĽP v rozhodnutí z 19.12.2002 pod č. 31443/96 (Broniowski c/a Poľsko) považuje právo na pohľadávku za majetok v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho Dohovoru. Súd má za to, že aj prípadné uplatňovanie plnenia bez právneho dôvodu (titulom bezdôvodného obohatenia), môže negatívne zasiahnuť do majetku žalobcu, preto napadnuté Oznámenie je aktom podliehajúcim súdnemu prieskumu. V zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykonáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane, alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer. Podľa § 142 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ak sa na základe dodatočného daňové priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistené sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného platobného výmeru. Podľa § 138 ods. 2, posledná veta, zákona o sociálnom poistení určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/ zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné a poistné do rezervného fondu solidarity. Poistné sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. V zmysle § 143 ods. 1, prvá veta, zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 144 ods. 1, prvá veta, zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec, alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Z administratívneho spisu, ako aj z podaní a vyjadrení účastníkov vyplýva, že žalobca vykonával zárobkovú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v období od 10. februára 2006 do 05. mája 2014, odkedy má pozastavenú podnikateľskú činnosť. V registri odvádzateľov Sociálnej poisťovne bol evidovaný ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO v období od 01.07.2007 do 31.05.2014. Žalobca neodvádzal poistné, ktoré bol v zmysle zákona ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO povinný zaplatiť. Z dôvodu neplatenia poistného, Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec, predpísala rozhodnutia na dlžné sumy poistného a penále, spolu 19 vyššie uvedenými rozhodnutiami. Od 01.09.2011 je účinná novela Trestného zákona, v zmysle ktorej sa postihuje neplnenie odvodových povinností (§ 278 Trestného zákona). SP, pobočka, Lučenec podala na Okresnú prokuratúru v Lučenci oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neodvedenia poistného dňa 18.11.2013, keďže poistné nebolo uhradené za obdobie 08/2011 - 10/2013 v celkovej výške 3.199,97 Eur. Uznesením OO PZ Lovinobaňa č. ORP-1806/LO-LC-2013 zo dňa 31.03.2014 bolo žalobcovi vznesené obvinenie. Žalobca sa dňa 10.01.2014 dostavil do Sociálnej poisťovne, pobočka v Lučenci, kde bol dohodnutý splátkový kalendár, ktorý bol dňa 31.01.2014 podľa § 146 ods. 1 zákona schválený na sumu 651,35 Eur, t.j. pre poistné predpísané rozhodnutím č. 700-2210005214-GC04/14 zo dňa 07.01.2014, ktoré sa stalo právoplatné 28.01.2014, za obdobie 07/2013 - 11/2013. Splátkový kalendár bol zrušený dňa 22.05.2014 v dôsledku nedodržania splátok. Listom zo dňa 12.05.2014 žalobca oznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec skutočnosť, že za obdobie rokov 2008 - 2012 podal dodatočné daňové priznania k dani z príjmov fyzických osôb a žiadal o zrušenie pôvodne vyrubených odvodov vyššie uvedenými rozhodnutiami. V zmysle § 138 ods. 2 zákona určený vymeriavací základ sa použije od 01.07.2013 do 30.06.2014. Podľa žalovaného možno zohľadňovať len DDP za rok 2012, a to len na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, za ktoré považuje mesiac máj 2014 s tým, že zmenu poistenia je možné vykonať od 01.06.2014. Avšak žalobca pozastavil živnostenské oprávnenie od 05.05.2014, v súvislosti s čím mu zanikla povinnosť platiť poistné, ale dovtedy podľa žalovaného túto povinnosť mal podľa dosiahnutých príjmov za roky 2006 až 2011. Žalobca tvrdil, že na základe dodatočného daňové priznania za rok 2012 má byť vypočítané poistné v celom rozhodujúcom období od 01.07.2013 do zániku jeho povinnosti platiť poistné a odvolával sa pritom na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 4Sžso/17/2011 zo dňa 29.02.2012. Vo veci, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn.: 4Sžso/17/2011 zo dňa 29.02.2012 žalobkyňa predložila príslušnému daňovému úradu DDP za rok 2006 dňa 26.02.2008, k zmene poistného došlo od 01.03.2008 a riešenou spornou otázkou bolo posúdenie nároku žalobkyne na vrátenie poistného za obdobie od 01.07.2007 do 28.02.2008. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že ak na základe DDP dochádza k zmene výšky vymeriavacieho základu poistného, vzťahuje sa táto zmena na celé rozhodujúce obdobie od 01.07. nasledujúceho roka. Znamená to, že za celé obdobie, v ktorom je rozhodujúci vymeriavací základ stanovený podľa daňového priznania (teraz už dodatočného), je platenie poistného vo vyššej sume, než ktorá zodpovedá dodatočnému daňovému priznaniu, plnením bez právneho dôvodu, pretože nemá podklad v relevantnom daňovom priznaní. Uviedol, že niet rozumného dôvodu rozlišovať vypočítané poistné z oboch priznaní a teda, že dodatočné daňové priznanie, ktoré nahrádza daňové priznanie má vplyv na výpočet výšky poistného v celom období, pre ktorý je relevantné. Poukázal na ustanovenie § 145 zákona, ktoré upravuje právo na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu. S použitím analógie legis pod pojmom „plnenie bez právneho dôvodu“ podľa § 451 OZ je potrebné rozumieť nielen samotné plnenie bez právneho dôvodu, ale aj plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Zastával názor, že žalobkyni odpadol právny dôvod na platenie poistného od 01.07.2007 do 30.06.2008 vypočítaného podľa riadneho (prvého) daňového priznania, keďže bolo podané dodatočné daňové priznanie. Potom zamietnutie žiadosti o vrátenie zodpovedajúcej časti poistného za celé obdobie, na ktoré sa vzťahuje výpočet podľa dodatočného daňového priznania za rok 2006, považoval za rozporné s ustanovením § 145 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca sa dožadoval zohľadniť dodatočné daňové priznania za roky 2008 až 2012 a revidovania rozhodnutí, ktorými bolo predpísané dlžné poistné. Stanovisko žalovaného uvedené v Oznámení žalobcovi zo dňa 18.08.2014 súd považuje za správne, súladné so zákonom, pokiaľ žalovaný oznámil žalobcovi, že záver pobočky, oznámený žalobcovi predchádzajúcimi listami, ohľadom skutočnosti, že dodatočné daňové priznania za roky 2008 až 2011 k dani z príjmu fyzických osôb podané dňa 12.05.2014 nemajú vplyv na zánik jeho povinného poistenia spätne. Vplyv má až dodatočné daňové priznanie za rok 2012, a to v období trvania jeho aktuálneho povinného poistenia, t.j. od 01.07.2013 do 30.06.2014. Súd považuje za správny aj záver, že na základe dodatočného daňového priznania, doručeného správcovi dane dňa 12.05.2014, z ktorého vyplýva, že nedosiahol žalobca príjem zakladajúci trvanie povinného poistenia, došlo k zmene poistenia v tom, že dňom 31.05.2014 zaniklo. V dôsledku pozastavenia prevádzkovania živnosti od 05.05.2014 žalobca už nebol povinný poistné zaplatiť. V danom prípade je sporné obdobie od 01.07.2013 do 31.05.2014, keďže v zmysle znenia ustanovenia § 142 ods. 4 zákona o sociálnom poistení poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane. Z ustanovenia § 21 ods. 3 tohto zákona vyplýva, že zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane. Niet pochýb o tom, že k rozhodujúcej skutočnosti, teda predloženiu dodatočného daňového priznania za rok 2012 správcovi dane došlo dňa 12.05.2014. Ustanovenie § 145 zákona o sociálnom poistení síce upravuje právo na vrátenie poistného v prípade jeho zaplatenia bez právneho dôvodu, avšak súd má za to, že v danom prípade nedošlo k takejto skutočnosti, teda k zaplateniu poistného bez právneho dôvodu. Súd posudzoval, či za „poistné zaplatené (predpísané) bez právneho dôvodu“ môže byť považovaná tá časť poistného, vypočítaná na základe pôvodného daňového priznania, ktorá prevyšuje výšku poistného, vypočítanú na základe dodatočného daňového priznania a dospel k záveru, že právny dôvod platenia poistného vo výške vyplývajúcej z prvotného daňového priznania, zakladá zákon, ktorý jednoznačne upravuje, že až od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie príslušnému správcovi dane, dochádza k zmene výšky poistného zodpovedajúcej tomuto vymeriavaciemu základu, ktorý vyplynul z dodatočného daňového priznania. Súd nespochybňuje skutočnosť, že dodatočné daňové priznanie je zákonom upravený legálny prostriedok nápravy daňového priznania upravený v Daňovom poriadku, avšak zastáva názor, že zákon o sociálnom poistení jednoznačne a zrozumiteľne upravuje, že dodatočné daňové priznanie má vplyv len na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie (pre daňové priznanie za rok 2012 je ním obdobie od 01.07.2013 do 30.06.2014), avšak druhou významnou skutočnosťou je, že dodatočné daňové priznanie mení výšku poistného až od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené DDP príslušnému správcovi dane v tomto aktuálnom rozhodujúcom období. Súd zastáva stanovisko, že ak sa zmenila na základe dodatočného daňového priznania výška vymeriavacieho základu poistného, vzťahuje sa táto zmena len na tú časť rozhodujúceho obdobia, ktorá nasleduje od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie. Pokiaľ by zákonodarca mienil v súvislosti s podaním dodatočného daňového priznania spájať zmenu poistého spätne za celé rozhodujúce obdobie aktuálneho nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, bolo by to výslovne uvedené v zákone. Naopak, v zákone je výslovne uvedené, že k zmene poistenia dochádza až od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bolo príslušnému správcovi dane predložené dodatočné daňové priznanie. Preto, ak Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec vymerala žalobcovi povinnosť platenia poistného za obdobie od 01.07.2013 do 05.05.2014 na základe pôvodného daňového priznania za rok 2012, je jeho postup správny a nemožno takto vymerané poistné považovať za rozporné so zákonom, resp. plnenia na základe takýchto rozhodnutí za plnenia bez právneho dôvodu, keďže právny dôvod je daný jednoznačnou právnou úpravou. Taktiež nemožno považovať takto určené poistné za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže k zmene poistenia v dôsledku dodatočného platobného výmeru dochádza až od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bolo predložené správcovi dane DDP. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon o sociálnom poistení striktne upravuje kedy a za akých podmienok dochádza k zmene výšky poistného v závislosti od dodatočného daňového priznania. Zmierniť uvedený právny režim je možné iba na základe rozsudkov Súdneho dvora EÚ, resp. ESĽP, ktoré by mohli explicitne pomenovať výnimky z aplikácie vnútroštátnej právnej úpravy. Je dôkazným bremenom žalobcu, aby štátnemu orgánu preukázal, že skutkový stav v jeho veci má prvky niektorého z rozhodnutí súdov EÚ, resp. Ústavného súdu SR, ktorých aplikácie sa dovoláva. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR v rozsudku 3 Sžf 25/2010 zo dňa 07.12.2010, kde posudzoval možný odklon z aplikácie zákona o DPH. V danom prípade žalobca neuviedol konkrétne rozhodnutia ESĽP, Súdneho dvora, či ÚS SR, len vo všeobecnosti tvrdil, že postup Sociálnej poisťovne nie je v súlade s ich rozhodovaním. Pokiaľ sa žalobca domáhal revidovania rozhodnutí Sociálnej poisťovne, resp. ich zmeny, toto nie je možné, nakoľko ide o právoplatné a záväzné rozhodnutia. K ich zmene by mohlo dôjsť len právne korektným spôsobom, t.j. na základe prípustných opravných prostriedkov, čo by bolo súladné s princípom zákonnosti, ktorý je jedným z atribútov právneho štátu, ktorým je Slovenská republika v zmysle Ústavy SR. Predmetnom súdneho prieskumu z dôvodov vyššie uvedených bolo Oznámenie, ktorým žalovaný reagoval na podanú sťažnosť žalobcu. Oznámenie nie je rozhodnutím. Z dôvodov, na ktoré súd poukázal vyššie, pripustil súdny prieskum tohto individuálneho správneho aktu. Obsahom Oznámenia bolo v podstate oznámenie žalobcovi, prečo nie je možné revidovať rozhodnutia, ktorými bolo predpísané dlžné poistné a penále a tiež stanovisko žalovaného, že v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach nie je možné dosiahnuť zmenu dotknutých právoplatných a vykonateľných rozhodnutí prostredníctvom inštitútu sťažnosti. Súd považuje postup Sociálnej poisťovne, ústredie za správny, napadnuté Oznámenie č. 42217-3/2014- BA zo dňa 18.08.2014 za súladné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.