Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/159/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201541 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014201541.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu J.F.K., s.r.o., Pod dráhami č. 3, 960 01 Zvolen, IČO: 31 717 047, zastúpeného advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, Horná 27, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul. č. 63, 974 01 Banská Bystrica o žalobe proti nečinnosti žalovaného v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu - oznámeniu Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu - oznámeniu Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žaloba v žalobe popísal skutkové okolnosti tak , že správca dane od 25. septembra 1999 do 28. novembra 2011 neoprávnene zadržiaval vyplatenie nadmerného odpočtu v sume 1 501 581,13Eur. Podľa žaloby to vyplýva z toho, že spoločnosť Čupka, s.r.o., Slovenská Ľupča, IČO: 31 621 813 si uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na daní z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 1999. Správca dane na základe Rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/27/2010 zo dňa 28. júla 2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu Bratislava 1S/61/2009-78 zo dňa 11.3.2010, žalobcovi vrátil nadmerný odpočet dňa 28. novembra 2011. Z toho je zjavné, že neoprávnene zadržiaval vyplatenie nadmerného odpočtu v čase od 25. septembra 1999 do 28. novembra 2011. Na základe tohto žalobca požiadal listom zo dňa 1. decembra 2011 o vyplatenie sankčného úroku z predmetnej sumy za predmetné obdobie podľa § 35b ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Správca dane mu na túto žiadosť oznámil listom 651/230/98937/11/Hni zo dňa 22.12.2011,doručeným žalobcovi 3. januára 2012, že postup podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb. nie je možné uplatniť, pretože toto ustanovenie bolo zavedené až s účinnosťou od 1.1.2004. Žalobca opakovane žiadal o vrátenie nadmerného odpočtu opakovanou žiadosťou 31.5.2012. Správca dane o nej rozhodol oznámením č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 tak, že žalobca nemá nárok na zaplatenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a ani podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb.. Podľa žalobcu takéto oznámenie, i keď nemá náležitosti rozhodnutia, je rozhodnutím, pretože rozhoduje o právach a povinnostiach žalobcu. Vyplýva to aj z judikatúry Ústavného súdu SR 2ÚS 665/2013 a rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Sžf/1/2011. Žalobca proti predmetnému oznámeniu podal odvolanie podaním z 20.9.2012. Správca dane odvolanie postúpil finančnému riaditeľstvu, čím dospel k záveru, že odvolanie má všetky náležitosti. Napriek tomu bola žalobcovi doručená 12.11.2012 výzva zo dňa 30.10.2012 pod č. 9600302/5/3151588/2012/Hni z 30.10.2012 na odstránenie nedostatkov podania. Na výzvu sa žalobca vyjadril tak, že zotrval na jej obsahu. 2. januára mu bolo doručené oznámenie Daňového úradu č. k. 9600302/5/3785682/2012/Hni z 19. decembra 2012 o tom, že žalobcove podanie označené ako odvolanie zo dňa 20.9.2012 proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 sa považuje za nepodané. Podľa žalobcu takýto postup treba považovať za nezákonný a nulitný, pretože tým, že správca dane postúpil odvolanie žalobcu odvolaciemu orgánu a nevyužil právo autoremedúry, zanikla mu jeho právomoc v odvolacom konaní konať. V tomto štádiu odvolacieho konania môže konať už len Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán. Ďalej uviedol, že nezákonnosť postupu v tejto veci napadol žalobou na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý právoplatne rozhodol uznesením č. k. 24S/44/2013 zo dňa 10. júla 2014, v ktorom vyslovil záväzný právny názor, že napadnuté oznámenie je rozhodnutím a o žalobcovom odvolaní musí byť riadne rozhodnuté. Žaloba o nečinnosť bola zamietnutá z dôvodu, že nebola splnená zákonná podmienka a to podanie prostriedkov nápravy. Toto bolo odstránené tým, že 17.9.2014 bol podaný na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici podnet na podanie protestu prokurátora a tiež bola podaná sťažnosť 19.7.2014 Finančnému riaditeľstvu SR. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že z predloženého administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný nebol nečinný a nie je povinný rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 20.9.2012 proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012, pretože o tomto odvolaní bolo vydané oznámenie správcu dane č. 9600302/5/3785682/2012/Hni zo dňa 19.12.2012 o tom, že na podanie, ktorého nedostatky neboli odstránené, sa neprihliada, čo je v súlade s § 13 ods. 9, druhá veta zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že z administratívneho spisu vyplývajú nasledovné skutočnosti: Správcovi dane bola 1.12.2011 doručená žiadosť o zaplatenie sankčného úroku. Žalobca v žiadosti uviedol, že daňový subjekt Čupka, s.r.o., Slovenská Ľupča si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 1999, ktorý na základe o zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.3.2002 postúpil preplatok na dani vo výške nadmerného odpočtu postupníkovi spoločnosti Zelený dom, s.r.o., Banská Bystrica. Táto žiadosť bola vybavená správcom dane oznámením - zaplatenie sankčného úroku č. 651/230/98937/11/Hni zo dňa 22.12.2011 tak, že správca dane žalobcovi oznámil, že právna úprava sankčného úroku bola zavedená s účinnosťou od 1.1.2004 a na základe platnej legislatívy nie je možné použiť postup podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb.. Žalobca toto oznámenie nenapadol žiadnym opravným prostriedkom. Žalobca doručil 11.1.2012 žalovanému žiadosť o zaplatenie sankčného úroku zo dňa 5.1.2012, ktorou opätovne žiadal o zaplatenie sankčného úroku. Žalovaný túto žiadosť odstúpil správcovi dane. Správca dane oznámením - zaplatenie sankčného úroku č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 oznámil žalobcovi, že nemá nárok na zaplatenie sankčného úroku. Oznámenie mu bolo doručená 31.5.2012. Žalobca pred žalobnou výzvou z 4.6.2012 opätovne žiadal o zaplatenie sankčného úroku, ktorú žalovaný odstúpil správcovi dane 9.7.2012. Žalobca doručil správcovi dane 24.9.2012 podanie, ktorého prílohou bolo odvolanie zo dňa 20.9.2012 proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012, v ktorom žalobca namietal, že rozhodnutím č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 mu bolo oznámené, že nemá nárok na zaplatenie sankčného úroku podľa § 35b aj podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Odvolanie bolo adresované Finančnému riaditeľstvu SR prostredníctvom Daňového úradu. Správca dane odstúpil toto podanie žalovanému, čo dal na vedomie žalobcovi. Žalovaný následne vrátil podanie správcovi dane. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa odvoláva proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012, avšak žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR žiadne také rozhodnutie nevydal. Z administratívneho spisu vyplýva, že pod predmetným číslom vydal správca dane - Daňový úrad Banská Bystrica oznámenie a nie rozhodnutie, ako udáva žalobca. Žalovaný uviedol, že z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný nebol nečinný vo veci podania žalobcu označeného ako „odvolanie“ zo dňa 20.9.2012 proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012, keď predmetné odvolanie vrátil späť správcovi dane na priame vybavenie. V zmysle § 13 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučil o následkoch spojených s neodstránením. Podľa odseku 9 druhá veta citovaného ustanovenia zákona, ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Medzitým žalobca opäť podal žiadosť o vyplatenie sankčného úroku zo dňa 22.10.2012, ktorá bola správcovi dane doručená 23.10.2012. Na základe tejto žiadosti bolo vydané oznámenie č. 9614301/5/3342142/2012 zo dňa 14.11.2012, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že nie je daňovým subjektom, ktorému by v prípade neexistencie neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov prináležal nárok na sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedku, a preto mu nebude vyplatený sankčný úrok. Správca dane vyzval žalobcu, aby odstránil nedostatky podanie zo dňa 24.9.2012 označeného ako „odvolanie“. Vo výzve správca dane uviedol všetky nedostatky predmetného podania, ktoré mal žalobca odstrániť. Zároveň vo výzve uviedol, že žalobcovo podanie označené ako „odvolanie“ zo dňa 20.9.2012 proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 nesmeruje proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR ale proti oznámeniu Daňového úradu Banská Bystrica. Žalobca naďalej trval na tom, že prípis Finančného riaditeľstva SR č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 je riadnym rozhodnutím, pretože rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu tak, že žalobca nemá nárok na výplatu sankčného úroku a že zotrváva na svojom odvolaní a nič nezmenil ani nedoplnil, pretože žalobca neodstránil nedostatky podania a výzve správcu dane v plnom rozsahu nevyhovel, správca dane v súlade s § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) vydal oznámenie č. 9600302/5/3785682/2012/Hni zo dňa 19.12.2012, ktorým žalobcovi oznámil, že jeho podanie označené ako „odvolanie“ zo dňa 20,9.2012 proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012, ktoré bolo správcovi dane doručené 24.9.2012 sa považuje za nepodané. Toto oznámenie žalobca prevzal 2.1.2013. Žalobca predmetné oznámenie napadol žalobou na krajskom súde, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. 24S/44/2013 zo dňa 10.6.2014 v konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia správcu dane ako žalovaného č. 9600302/5/3785682/2012/Hni zo dňa 19.12.2012 zastavil a žalobu o nečinnosť zamietol. Následne žalobca podal sťažnosť, ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Žalovaný zdôraznil, že vo veci podania žalobcu označeného ako „odvolanie“ zo dňa 20.9.2012 nebol nečinný. Toto podanie bolo vybavené oznámením správcu dane č. 9600302/5/3785682/2012/ Hni zo dňa 19.12.2012 o tom, že sa pre neodstránenie nedostatkov na toto podanie neprihliada v zmysle § 13 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že oznámenie správcu dane č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 nemá náležitosti uvedené v § 63 ods. 3, písm. a) až s) Daňového poriadku, neobsahuje výrok a poučenie, a preto ho nemožno považovať za rozhodnutie tak, ako to tvrdí žalobca. Súd v uznesení sp. zn. 24S/44/2013 zo dňa 10.7.2014 nevyslovil názor, že uvedené oznámenie je rozhodnutím, ale skonštatoval, že žalovaný správca dane pochybil v tom, keď sa neriadil pravidlami v daňovom konaní a potom, ako rozhodol, že žalovanému nepatrí žiadny sankčný úrok, mu toto svoje rozhodnutie oznámil listom, z ktorého vyplýva, že žalobcovi žiadne právo nepriznáva. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý postup, resp. nekonanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p. a § 250t O.s.p.) a po preskúmaní postupu žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov žalobe nie je možné vyhovieť. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca podal 1.12.2011 žiadosť o zaplatenie sankčného úroku, ktorou žiadal vyplatenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňovému subjektu vo výške štvornásobku úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky resp. max. 15 %. V žiadosti uviedol, že daňový subjekt ČUPKA s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.3.2002 postúpil preplatok na dani vo výške nadmerného odpočtu DPH postupníkovi spoločnosti Zelený dom s.r.o. Banská Bystrica. Žiadal, aby mu bol vyplatený sankčný úrok zo sumy 1 501 581,13 Eur za obdobie od 25.9.1999 do 28.11.2011 vo výške vypočítanej podľa § 35b ods. 6 a 7 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný na základe tejto žiadosti žalobcu oznámením z 13.12.2011 mu oznámil, že o priznaní sankčného úroku bude čo najskôr informovať. Následne oznámením č. 651/230/98937/11/Hni zo dňa 22.12.2011 žalobcovi nevyhovel pretože nie je možné uplatniť postup podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca podaním zo dňa 5.1.2012 doručeným Finančnému riaditeľstvu SR, Vazovova 8, Bratislava dňa 11.1.2012 žiadal o zaplatenie sankčného úroku opätovne. Táto žiadosť bola odstúpená žalovanému 18.5.2012. Žalovaný oznámením č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21.5.2012 doručeným žalovanému 31.5.2012 oznámil, že žalobca nemá nárok na zaplatenie sankčného úroku. Žalobca urgoval vybavenie podania voči Finančnému riaditeľstvu Bratislava urgenciou z 3.4.2012, ktorá bola tomuto doručená 5.4.2012. Finančné riaditeľstvo odstúpilo prvostupňovému správnemu orgánu urgenciu dňa 9.7.2012. To znamená po tom, ako bola vec vybavená oznámením o tom, že žalobca nemá nárok na požadovaný sankčný úrok. Žalobca podaním zo dňa 20.9.2012 zaslal Finančnému riaditeľstvu SR prostredníctvom prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Banská Bystrica odvolanie proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 kde uviedol, že sa odvoláva proti tomuto rozhodnutiu, ktorým mu bolo oznámené, že nemá nárok na zaplatenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a ani na zaplatenie úroku podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb. Uviedol štyri dôvody odvolania a to 1. že oznámenie je potrebné považovať za rozhodnutie, pretože jeho obsahom je rozhodnutiu správca dane o nepriznaní nároku uplatneného na základe zákona, čím bolo zasiahnuté negatívnym spôsobom do práv žalobcu. 2. rozhodnutie nemá zákonom predpísané náležitosti podľa § 30 ods. 2 písm. a/ - f/ a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. a preto je zmätočné. 3. je nepreskúmateľné pre neexistenciu dôvodov tak, ako to ukladá § 30 ods. 3 zákona. 4. oznámenie neobsahovalo poučenie o opravných prostriedkoch a preto bolo podané odvolanie v zákonnej šesť mesačnej lehote podľa § 30 ods. 4 zákona. Prvostupňový správny orgán potom, ako mu bola vec odstúpená z Finančného riaditeľstva SR vyzval žalobcu, aby odstránil nedostatky podania zo dňa 24.9.2012, pretože nie je spôsobilé na prerokovanie. Zároveň vo výzve uviedol, že jeho podanie nesmeruje proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 ako je v ňom uvedené, ale proti oznámeniu Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012. Vzhľadom na to žiadal, aby žalobca označil o aký opravný prostriedok v danom prípade ide, v akej veci je podaný a tiež uviedol v tejto výzve, že list Daňového úradu Banská Bystrica bol oznámením a nie rozhodnutím proti ktorému by bolo možné podať odvolanie a preto podľa obsahu nie je odvolanie možné vyhodnotiť ako odvolanie za ktoré ho žalobca formálne označuje. Ďalej nech presne určí, čoho sa domáha a dôvody a dôkazy, ktoré preukazujú opodstatnenosť jeho podania v lehote 15 inak sa na jeho podanie v zmysle § 13 ods. 9 zákon č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) bude prihliadať ako by nebolo podané. Táto výzva bola žalobcovi doručená 12.11.2012. Žalobca svojim vyjadrením doručeným správcovi dane 27.11.2012 trval na tom, že prípis Finančného riaditeľstva SR č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 je rozhodnutím, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti a preto nemieni nič dopĺňať ani meniť na odvolaní. Žalovaný oznámil žalobcovi oznámením z 19.12.2012, ktoré bolo žalobcovi doručené 2.1.2013, skutočnosť že tým že neodstránil nedostatky podania a nevyhovel výzve správcu dane v plnom rozsahu sa jeho podanie označené ako odvolanie zo dňa 20.9.2012 proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 9600302/5/52963/2012 zo dňa 21. mája 2012 považuje za nepodané. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku ) ďalej len daňový poriadok, na účely tohto zákona sa rozumie c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Podľa § 13 ods. 8 a 9 daňového poriadku (8) Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. (9) Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Podľa § 66 daňového poriadku ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku (1) daňové konanie začína a) na návrh účastníka daňového konania. (2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. Podľa § 62 ods. 1 písm. d/, f/ zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak d) sa zistí v priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou, f) bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 74 ods. 2. daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 244 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (4) Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u. Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250t ods. 1, O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4, 5, 7 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. (7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Predmetom súdneho prieskumu bola činnosť žalovaného ako aj správcu dane v časovom období po podaní odvolania žalobcom. Rozsah prieskumu bol daný dôvodom, pre ktorý žalobca považoval postup správcu dane za nesprávny a preto nulitný, čo malo spôsobiť nečinnosť žalovaného. Žalobca sa predchádzajúcou žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 24S/44/2013 domáhal zrušenia oznámenia správcu dane o tom, že sa na žalobcovo podanie označené ako „Odvolanie“ neprihliada. Súd konanie o preskúmanie zákonnosti takéhoto oznámenia č. 9600302/5/3785682/2012/ Hni z 19. decembra 2012 zastavil a žalobu o nečinnosť pre jej neprípustnosť zamietol. Žalobca potom, ako využil iné prostriedky nápravy, znovu podal žalobu o nečinnosť žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že ide o ten istý správny spis. Preto nasledovné skutkové zistenia a ich právna kvalifikácia zostávajú totožné tak, ako bolo uvedené v odôvodnení uznesenia 24S/44/2013 zo dňa 30. júla 2014. „Súd z obsahu správneho spisu zistil, že na základe iniciácie úkonom žalobcu - žiadosťou o zaplatenie sankčného úroku zo dňa 11.2.2011 začalo daňové konanie za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. (§ 20 ods. 1). Toto konanie bolo po 1.1.2012, kedy nadobudol účinnosť daňový poriadok potrebné dokončiť v zmysle § 165 ods. 2 daňového poriadku podľa predchádzajúceho predpisu. O žiadosti žalobcu bolo rozhodnuté oznámením č. 651/2300/98937/11/Hni z 22.12.2011, ktoré nebolo napadnuté opravným prostriedkom. Žalobca podal opätovnú žiadosť o zaplatenie sankčného úroku Finančnému riaditeľstvu SR, ktorá bola tomuto správnemu orgánu doručená 11.1.2012. V tejto žiadosti uviedol, že ide o žiadosť opätovne podávanú. Na základe tejto žiadosti, ktorá bola podaná a doručená správnemu orgánu za účinnosti zákona č. 563/2009 Z. z. mohlo začať konanie len podľa pravidiel uvedených v tomto predpise. Podľa § 58 ods. 1 tohto predpisu môže daňové konanie začať na návrh účastníka daňového konania, ktorým je v zmysle § 59 ods. 1 daňový subjekt. V prípade, že návrh podá neoprávnená osoba, je to dôvod na zastavenia konania podľa § 62 ods. 1 daňového poriadku. Daňové konanie teda začína bez ohľadu na to, či je podaný návrh (žiadosť) oprávnenou alebo neoprávnenou osobou. Konanie začne v deň, keď je návrh doručený orgánu príslušnému konať (§ 58 ods. 2 daňového poriadku). Predmetom žiadosti bol sankčný úrok podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb.. Sankčný úrok podľa doterajších predpisov je v zmysle § 165 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2012 potrebné považovať za úrok z omeškania podľa zákona č. 563/2009 Z. z.. Príslušný na rozhodnutie bol teda správca dane. Správcovi dane bolo podanie žalobcu na základe odstúpenia nepríslušným orgánom doručené 18.5.2012. O podaní žalobcu bolo preto potrebné rozhodnúť v zmysle daňového poriadku. Žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že o žiadosti bolo vecne rozhodnuté v roku 2011, ktoré rozhodnutie nebolo napadnuté opravným prostriedkom a tiež, že žalobca nie je daňovým subjektom. Na takéto prípady pamätá daňový poriadok v § 62 a sú dôvodom na zastavenie konania. Proti rozhodnutiu o zastavení konania môže účastník daňového konania podať opravný prostriedok a následne je takéto rozhodnutie preskúmateľné v súdnom konaní, keďže ide o rozhodnutie, ktoré môže zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov právnických či fyzických osôb. Pokiaľ nie sú splnené podmienky na zastavenie konania, musí prvostupňový správny orgán o návrhu rozhodnúť rozhodnutím v zmysle § 63 daňového poriadku. Zo znenia § 63 ods. 1 prvá veta daňového poriadku vyplýva, že rozhodnutím správca dane rozhoduje o uložení povinnosti a tiež o priznaní práva. Rozhodnutie o priznaní práva v zmysle tohto ustanovenia môže byť tak kladné ako aj záporné rozhodnutie. Mýli sa žalovaný, keď sa domnieva, že o nepriznaní práva nemožno rozhodnúť rozhodnutím, práve pre znenie § 63 daňového poriadku. Keďže daňové konanie môže v zmysle citovaného § 58 daňového poriadku začať aj na základe návrhu účastníka, nemožno § 63 ods. 1 daňového poriadku vykladať inak ako tak, že o návrhu je potrebné rozhodnúť rozhodnutím, a to aj v prípade, že pôjde o záporné rozhodnutie o priznaní práva, ktorého sa účastník dožaduje. To znamená, že sa jeho návrhu rozhodnutím nevyhovie. Žalovaný pochybil, keď sa týmito pravidlami v daňovom konaní neriadil a potom ako rozhodol o tom, že žalovanému nepatrí žiadaný sankčný úrok mu toto svoje rozhodnutie oznámil listom. Z tohto listu vyplýva, že rozhodol o tom, že žalobcovi žiadané právo nepriznáva“. To znamená že o nároku žalobcu bolo rozhodnuté, aj keď rozhodnutie nemalo náležitosti vyžadované v § 63 daňového poriadku. Vecná správnosť takéhoto rozhodnutia ani existencia nároku, ktorý žalobca uplatňoval iniciovaním daňového konania, neboli predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, preto sa nimi súd nezaoberal ani nemohol zaoberať. Žalobca svoju žalobu na ochranu pred nečinnosťou žalovaného tak, ako je uvedené na strane 1 a 2 tohto rozhodnutia, postavil na dôvode nezákonnosti postupu správneho orgánu, ktorý mal podľa žalobcu za následok nulitu jeho konania a ktorý mal spočívať v tom, že správca dane potom, ako predložil odvolanie žalobcu na rozhodnutie odporcovi, stratil právomoc vo veci konať. Iný dôvod nezákonnosti postupu správcu dane a nekonania žalovaného žalobca neuviedol .Súd je v konaní podľa piatej časti O. s. p. viazaný dispozičnou zásadou, pričom koná výlučne na základe podanej žaloby. Podľa citovaného § 250t ods. 8 O. s. p. sa súdne konanie o žalobe na ochranu pred nečinnosťou správneho orgánu riadi aj ustanoveniami obsiahnutými v prvej a druhej hlave piatej časti O. s. p.. Súdna ochrana pred nezákonnosťou orgánov verejnej správy založená čl. 46 a čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky je postavená na slobodnej vôli dotknutej osoby, či a ako využije prostriedky nápravy, resp. ktoré prostriedky, čo zároveň znamená, že dotknutá osoba je zodpovedná za obranu svojich práv ale aj za to, ako a ktoré prostriedky využije. Žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku neoprávňuje súd preskúmať, či napadnutý postup je nezákonný aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v žalobe. Inak povedané, súd nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, dopĺňať, či konkretizovať. Nečinnosťou orgánu verejnej správy je tak nevykonanie postupu, ktorý právny predpis pre správny orgán stanovil ako aj konanie, ktoré je v rozpore s týmto právnym predpisom stanoveným postupom, pokiaľ má za následok nevydanie rozhodnutia. V zásade platí, že zákonom neupravený postup, ktorý správny orgán vykoná mimo daných procesných pravidiel alebo v rozpore s nimi, nemôže mať za následok tie isté účinky, aké zákon spája s postupom, ktorý je v ňom upravený. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný je nečinný preto, lebo správca dane nemohol vo veci konať potom, ako vec odstúpil odvolaciemu orgánu, neobstojí, pretože nemá oporu v daňovom poriadku. Podľa § 72 ods. 5 daňového poriadku patrí práve do kompetencie správcu dane odstraňovať vady odvolania. Na tom nič nemení právna úprava, podľa ktorej správca dane odvolanie pokiaľ mu v plnom rozsahu nevyhovie, predloží na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Daňový poriadok upravuje aj postup odvolacieho orgánu v odvolacom konaní v prípade, že predchádzajúce konanie malo chyby , ktoré je potrebné odstrániť. V takom prípade podľa § 74 odsek 2 daňového poriadku v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán odstrániť chyby sám alebo tak uložiť správcovi dane. Zo správneho spisu vyplýva, že odvolací orgán vrátil vec správcovi dane potom, ako mu bola vec predložená na rozhodnutie. Správca dane vyzval žalobcu na odstránenie vád odvolania až potom, ako mu bol spis odvolacím orgánom vrátený. V takomto postupe nemožno vidieť žiadne procesné pochybenie. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti spočívajúci v tom, že správca dane nebol oprávnený žalobcu vyzvať na odstránenie vád podania z dôvodu, že na takéto konanie stratil právomoc odstúpením veci odvolaciemu orgánu, nemá oporu v citovaných ustanoveniach daňového poriadku. Naopak, patrí do kompetencie správcu dane odstraňovať vady odvolania. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených žalobcom v žalobe nebolo možné dospieť k záveru, že postup žalovaného, resp. správcu dane bol v rozpore so zákonom a žalovaný je preto nečinný, ak o odvolaní nerozhodol. Súd musel preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250t ods. 4 posledná veta O.s.p. zamietnuť. Navyše k vyššie uvedeným podstatným dôvodom tohto rozhodnutia, ktoré sú odpoveďou na žalobcom nastolenú otázku - dôvod nezákonnosti postupu žalovaného spôsobujúci nečinnosť správneho orgánu, súd považuje za potrebné uviesť k obrane, ktorú použil vo svojom vyjadrení žalovaný nasledovné: Rozhodnutie správneho orgánu nie je len také rozhodnutie, ktoré má formálne náležitostí požadované procesným predpisom. Konanie - akt správneho orgánu je individuálnym správnym aktom vtedy, keď je vydaný správnym orgánom v rámci jeho kompetencie a jeho obsahom je rozhodnutie o právach a povinnostiach konkrétnych subjektov práva. Rozhodnutím je tak aj opatrenie a neformálne listy pokiaľ nimi správny orgán podľa ich obsahu rozhodol o právach a právom chránených záujmoch právnických či fyzických osôb. Inak povedané, rozhodnutím je také konanie správneho orgánu, ktorým tento aplikoval právny predpis na konkrétnu vec voči konkrétnemu subjektu, čím zasiahol alebo sa mohol priamo dotknúť jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností. Dotknutá osoba má právo na to aby každé takéto rozhodnutie, aj keď vydané bez formálnych náležitostí vyžadovaných procesným predpisom bolo rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu prieskumu. Ide o právo zaručené Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 2, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú nielen rozhodnutia vydané v správnom konaní ale aj všetky ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Pričom postupom správneho orgánu sa rozumie aj nečinnosť. Zo súdneho prieskumu sú v zmysle § 248 O. s. p. vylúčené tam uvedené rozhodnutia. Zo súdneho prieskumu sú vylúčené aj rozhodnutia, o ktorých to stanovil osobitný zákon. Treba mať na zreteli, že v tomto prípade je zo správneho spisu zrejmé, že správca dane o žiadosti žalobcu zo dňa 1. 12. 2011, ktorou si uplatnil nárok na sankčný úrok, teda úrok z omeškania, rozhodol oznámením č. 651/2300/98937/11/Hni z 22. 12. 2011 tak, že žiadosti nevyhovel. Tiež, že žalobca rozhodnutie, ktorým bolo jeho nároku nevyhovené, nenapadol žalobou o súdne preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia správcu dane, pričom nejde o rozhodnutie zo súdneho prieskumu vylúčené. Účelom súdnej ochrany v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je umožniť dotknutej osobe dosiahnuť, aby nezostalo v platnosti nezákonné rozhodnutie, ako aj aby správny orgán konal v súlade so zákonom a aby tak bola dosiahnutá náprava pokiaľ mohla byť fyzická alebo právnická osoba postupom správneho orgánu alebo rozhodnutím správneho orgánu poškodená na jej právach alebo právom chránených záujmoch. Je zrejmé, že nápravou akýchkoľvek chýb ktorými by mohlo trpieť ďalšie konanie o už rozhodnutom nároku nemožno dosiahnuť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods.5 O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorého návrhu súd vyhovel. Žalobca v tomto konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).