Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/369/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201605 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014201605.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky O. G., nar. XX.J. XXXX, bytom Ľ. M. XXXX/X, Z. O., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19.septembra 2014 o zvýšení sumy invalidného dôchodku takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19.septembra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 20.augusta 2014 v súvislosti so zmenou miery poklesu jej pracovnej schopnosti od 20.augusta 2014 z pôvodných 60 % pri vzniku invalidity na aktuálnych 70 %. Konkretizovala spôsob výpočtu zvýšenej dôchodkovej dávky s tým, že vychádzala z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a z obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré bolo zistené už v čase vzniku jej invalidity, z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2014, kedy došlo k zmene miery poklesu jej pracovnej schopnosti a z aktuálneho 70 % poklesu jej pracovnej schopnosti.
Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože nesúhlasila s priznaným 70 % poklesom jej pracovnej schopnosti a namietala tiež výšku dôchodkovej dávky. Poukázala na svoje zdravotné ťažkosti, pri ktorých nie je schopná vykonávať ani bežné úkony a preto z hľadiska zhoršeného fyzického aj psychického zdravia nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť. V porovnaní s časom, keď bola uznaná invalidnou sa jej pridružili ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré jej zhoršujú kvalitu života. Vyjadrila presvedčenie, že po navýšení percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti na 70 % mala byť pôvodná suma jej invalidného dôchodku zvýšená dvojnásobne, tak ako to bolo realizované u jej priateľky. So zvýšením sumy invalidného dôchodku o 22,- € nesúhlasila.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Potvrdila, že v čase posudzovania zdravotného stavu jej bola z hľadiska duševných ťažkostí znížená dávka jedného lieku, pretože po jeho užití nemohla zaspať, avšak tento stav nebol udržateľný a stav jej duševných ťažkostí sa zhoršil. Tiež sa zhoršilo ochorenie pohybovo-oporného aparátu, v marci 2015 bola operovaná, k očakávanému zlepšeniu jej zdravotného stavu však nedošlo. Naopak, zhoršil sa stav v krčnej a driekovej chrbtici, takisto ťažkosti s ľavým ramenom. Vyjadrila presvedčenie, že posudkový lekár jej zdravotné ťažkosti správne nevyhodnotil. Od 1.marca 2015 už nepracuje. Predložila množstvo odborných lekárskych nálezov, ktorými dokumentovala zhoršenie svojho zdravotného stavu od posledného posúdenia posudkovým lekárom, ktoré boli dodatočne posudkovo vyhodnotené.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s tým, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože ani po opakovanom posúdení jej zdravotných ťažkostí nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru. Naďalej bol konštatovaný 70 % pokles jej pracovnej schopnosti pri trvajúcej invalidite.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zistenie obdobia dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona.
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ťažké formy porúch nálad (manické, depresívne, periodické) vyjadriť v rozpätí 50-80 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.
Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 7,8 zákona o sociálnom poistení).
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná čiastočne invalidnou od 16.marca 1986 pre ochorenie pohybovo-oporného aparátu a pre neurastenický syndróm s tým, že v tom čase jej telesné alebo duševné schopnosti pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dosahovali polovicu schopností zdravých občanov na výkon sústavného zamestnania. Čiastočný invalidný dôchodok jej bol odňatý od 20.apríla 2000, po zániku jej čiastočnej invalidity dňom 19.novembra 1999, pretože v tom čase boli jej telesné alebo duševné schopnosti dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania bez osobitne uľahčených pracovných podmienok a nemala ani značne sťažené všeobecné životné podmienky. Následne si podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku od 26.mája 2010 žiadosťou z 18.mája 2010. Bola uznaná invalidnou od 26.mája 2010 so 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená recidivujúca depresívna porucha, ťažká forma bez psychotických príznakov v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pre uvedené ochorenie jej bol priznaný 50 % pokles pracovnej schopnosti, ktorý bol navýšený o 10 % pre ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. c) cit. prílohy. V posudku bolo konštatované, že navrhovateľka trpí ťažkou formou depresívnej poruchy s poruchami pozornosti, s prežívaním smútku, pesimizmu, so stratou radosti, záujmov, energie, so zvýšenou chorobnou únavou, s pocitmi viny, potrestania a bezcennosti, so znížením frustračnej
tolerancie. Boli prítomné sui myšlienky, bez tendencie k ich realizácii. Psychotické príznaky ochorenia neboli prítomné. Na poklese jej pracovnej schopnosti sa podieľali aj chronická bolesť krčnej a krížovej chrbtice s recidivujúcou koreňovou symptomatológiou. Na základe tohto posúdenia jej zdravotného stavu jej bol rozhodnutím odporkyne z 25.júna 2010 priznaný od 1.júna 2010 invalidný dôchodok vo výške 140,80 €, ktorého výška bola odvodená aj zo 60 % miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Pri vzniku invalidity bol zistený jej priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,5727 a obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 43,0987 rokov.
Aktuálne požiadala navrhovateľka o prehodnotenie zdravotného stavu 20.augusta 2014 z dôvodu jeho zhoršenia. Žiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Na základe tejto žiadosti bol posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom. V posudku z 20.augusta 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacej správy z hospitalizácie na ortopedickom oddelení z apríla 2014 a z opakovaných psychiatrických, psychologických, hematologických, neurologických, ortopedických, pľúcnych, kardiologických, neurochirurgických vyšetrení a zo zobrazovacích vyšetrení chrbtice a hypofýzy z priebehu rokov 2013 a 2014 a konštatoval zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky pri trvajúcej invalidite dňom 20.augusta 2014 z pôvodných 60 % na aktuálnych 70 %. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil ťažkú formu recidivujúcej depresívnej poruchy bez psychotických príznakov v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré jej priznal 60 % pokles pracovnej schopnosti a uvedené navýšil o 10 % pre ochorenie podporného a pohybového aparátu so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) cit. prílohy. V posudku uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie nie je sprevádzané psychotickými príznakmi ochorenia, prítomné suicidálne myšlienky sú bez tendencie k realizácii. Pokles jej pracovnej schopnosti ovplyvňuje chronická bolesť krčnej aj krížovej chrbtice a tiež bolesť ľavého pleca ako následok chronickej burzitídy a adhezívnej kapsulitídy. Svoj posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a po zohľadnení novopredložených výsledkov z odborných neurologických, ortopedických a psychiatrických vyšetrení a z MR vyšetrenia ramena z októbra 2014 a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože na pobočke Sociálnej poisťovne nebolo navrhovateľke vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. Zdravotné ťažkosti navrhovateľky na základe opakovane predkladaných aktuálnych odborných lekárskych nálezov vyhodnocoval 3.decembra 2014, 21.októbra a 15.decembra 2015. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že 51-ročná navrhovateľka so základným vzdelaním vykonávajúca prácu predavačky bola uznaná invalidnou so 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti v roku 2010 pre ťažkú depresívnu poruchu a ochorenie chrbtice. Na základe podanej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a na základe aktuálnych odborných lekárskych nálezov konštatoval, že u navrhovateľky naďalej pretrváva recidivujúca depresívna porucha, hodnotená psychiatrom ako ťažká epizóda bez psychotických príznakov. Stav je dlhodobo nezmenený, stabilizovaný, napriek tomu psychiater uvádza zhoršenie stavu, čo odôvodňuje 60 % pokles jej pracovnej schopnosti. Hornú hranicu percentuálneho rozpätia pri danom ochorení nebolo možné stanoviť, pretože v klinickom obraze neboli prítomné halucinácie, perzekučné obsahy, bludy, depresívny supor, či nihilizmus. Ochorenie chrbtice hodnotené ako vertebrogénny algický syndróm bol aktuálne bez prejavov koreňového dráždenia v krčnej aj driekovej chrbtici, intermitentne sa prejavy koreňového dráždenia objavujú, vyžadujú hospitalizačnú liečbu. Uvedené ochorenie navyšuje pokles jej pracovnej schopnosti o 10 %. Chronické bolesti hlavy dlhodobo v liečbe majú kombinovaný pôvod, spôsobené sú jednak bolesťami z krčnej chrbtice pri cervikokraniálnom algickom syndróme a môžu mať tiež cievny a hormonálny pôvod. Astma bronchiále je v kľude, bez výraznejších prejavov dýchavice, nález na pľúcach je negatívny. Pre pretrvávajúce migrenózne bolesti hlavy jej bola doporučená operácia krčnej chrbtice, ktorá bola vykonaná v marci 2015. Operačný výkon bol bez komplikácií, pooperačný priebeh primeraný. Došlo k ústupu tŕpnutia a mravenčenia prstov horných končatín a tiež k zmierneniu bolestí chrbtice. Pri kontrolných vyšetreniach neurológ stav popísal ako primeraný s dobrým postavením náhrady. V neurologickom náleze zo septembra 2015 bolo opäť popísané tŕpnutie horných končatín, výraznejšie v ľavej hornej končatine a pridružené bolesti v driekovej oblasti pod obrazom lumboischiadického syndrómu. Uzavrel, že stav po operácii krčnej chrbtice nie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, pretože by nepodmieňoval vyššiu mieru poklesu jej pracovnej schopnosti, než recidivujúca depresívna porucha ťažkého stupňa. Vyhodnotil aj aktuálne psychologické
vyšetrenie a neurologické vyšetrenie z októbra 2015 s tým, že v psychologickom vyšetrení bola popísaná ťažká depresívna porucha a zvýšené prejavy úzkosti, ktoré jej spôsobujú nesústredenosť a zhoršenú vštiepivosť pamäti. Neurológ vyhodnotil poruchu dynamiky krčnej a driekovej chrbtice ako stredne ťažkého stupňa so spazmom paravertebrálneho svalstva a s prejavmi pseudoradikulárneho dráždenia vľavo pod obrazom cervikobrachiálneho syndrómu. Zotrval na označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pre ktorú priznal navrhovateľke 60 % pokles pracovnej schopnosti, tj. strednú hranicu možného percentuálneho rozpätia vzhľadom k tomu, že psychológ nepopisoval vo vyšetrení bludy s paranoidným, perzekučným obsahom, nihilizmus a ani depresívny stupor. V popredí boli neurotické prejavy a prejavy úzkosti.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o aktuálnom poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými aktuálnymi zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe aktuálne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky, ich závažnosti, resp. funkčných prejavov považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ochorenie, ktoré podmieňovalo vyšší percentuálny pokles pracovnej schopnosti, než ochorenie pohybovo-oporného aparátu. Pokles pracovnej schopnosti priznaný pre toto ochorenie v strede možného percentuálneho rozpätia odôvodnil konkrétnymi prejavmi tohto ochorenia tak, ako to bolo vyššie konkretizované. Správne posudkovo zohľadnil aj pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky, najmä ochorenie podporného a pohybového aparátu, ktoré sa s ohľadom na jeho funkčné prejavy podieľa na znížení jej pracovnej schopnosti. Ich posudkové zohľadnenie bolo možné len 10 % navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, čo bolo realizované správne.
Na základe takto správne a úplne zisteného stavu aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že došlo vzhľadom na priebeh, trvanie ochorenia a jeho prejavy k výraznejšiemu obmedzeniu jej pracovnej schopnosti pre jej duševné ochorenie, ktoré sa správne prejavilo navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie z pôvodných 50 % na 60 %. Rovnako ako v minulosti boli maximálne možným 10 % navýšením zohľadnené jej pridružené zdravotné ťažkosti. Tým, že došlo k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky, došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky dôchodkovej dávky, preto odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne pristúpila k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku navrhovateľky. Suma jeho zvýšenia bola realizovaná v súlade so zákonom tak, že odporkyňa vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu a z obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo u navrhovateľky zistené už v čase vzniku invalidity a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej v roku 2014, kedy došlo k navýšeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti a z aktuálneho percentuálneho poklesu jej pracovnej schopnosti na úrovni 70 %. Uvedené činitele boli navzájom vynásobené a tak bola zistená aktuálna suma jej invalidného dôchodku. Navrhovateľka nevzniesla žiadne relevantné výhrady voči výške zvýšenej dôchodkovej dávky a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia v jej určení, preto považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne aj pokiaľ išlo o výšku dôchodkovej dávky. Napadnuté rozhodnutie preto ako zákonné a vecne správne potvrdil.
Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.