Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/372/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201615 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014201615.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 640 319 XXXX X z 02. septembra 2014 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 02. septembra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že miera poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60%. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s tým, že je sluchovo aj rečovo postihnutý, ide o obojstrannú úplnúa praktickú hluchotu podľa Fowlera 99,9% s ťažkým porušením komunikačných schopností v hovorovej reči a so sociálnou dezintegráciou. Poukázal na to, že má bolesti a hučanie hlavy, nespavosť, závraty a pocity strachu a ďalej na to, že žije sám a ani spoluobčania mu nerozumejú. Bol by ochotný vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť ale s jeho zdravotnými problémami nemá možnosť sa zamestnať. Poukázal aj na svoje finančné problémy. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši mu ponúkajú prácu 100-200 km vzdialenú od jeho bydliska s telefónnym kontaktom, hoci vedia, že je rečovo a sluchovo postihnutý. Žiadal o prehodnotenie svojho návrhu na zvýšenie invalidného dôchodku. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Veľký Krtíš zo dňa 13. augusta 2014, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, podľa ktorého bol navrhovateľ posúdený ako naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Po podaní opravného prostriedku bol navrhovateľ opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie dňa 05. decembra 2014, pričom aj pri tomto posúdení posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku. Uviedla, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. V priebehu súdneho konania navrhovateľ doplnil ďalšie lekárske správy a odborné lekárske nálezy. Na pojednávaní zotrval na svojom odvolaní a uviedol ešte, že jeho invalidný dôchodok vo výške 180,-Eur mesačne nepokrýva jeho životné náklady. Má bolesti hlavy a s jeho zdravotnými ťažkosťami nemá možnosť zamestnať sa. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., v neprítomnosti odporkyne v súlade s ust. §250g ods. 2 O.s.p., vypočul navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VII - Choroby zmyslových orgánov, oddiel B - sluch, položka 3 možno pokles pracovnej schopnosti poistenca, ktorý trpí obojstrannou úplnou alebo praktickou hluchotou s ťažkým porušením komunikačných schopností v hovorovej reči a sociálnou dezintegráciou vyjadriť v rozpätí 60 - 80%. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným a bol mu priznaný invalidný dôchodok od 26. februára 1992 rozhodnutím odporkyne č. XX XX XX XXXX zo dňa 27. marca 1992. Preskúmavané rozhodnutie odporkyne bolo vydané v nadväznosti na žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 17. júla 2014 s poukazom na zhoršenie zdravotného stavu. Za účelom rozhodnutia o jeho žiadosti posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Veľkom Krtíši dňa 13. augusta 2014. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal z lekárskych vyšetrení - z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 07. marca 2013, z ORL vyšetrenia zo dňa 05. marca 2013 a 27. marca 2013 a z prepúšťacej správy z Psychiatrického oddelenia v A. E. zo dňa 08. júla 2014. Na základe podkladov zo zdravotnej dokumentácie a vlastného vyšetrenia dospel k záveru, že miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je naďalej 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie označil zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly VII. - Choroby zmyslových orgánov, oddiel B - sluch, položka 3 - obojstranná úplná alebo praktická hluchota s ťažkým porušením komunikačných schopností v hovorovej reči a sociálnou dezintegráciou. Pri vyhodnotení zdravotného stavu navrhovateľa prihliadol na to, že tento bol nedoslýchavý od mladosti, pričom v súčasnosti ide o praktickú hluchotu pravého ucha a úplnú hluchotu ľavého ucha, vpravo má sluch korigovaný nasluchacím aparátom, sú u neho čiastočne porušené komunikačné schopnosti v hovorovej reči ale nejedná sa o hluchonemotu. Psychiatrické ochorenie - adaptačné poruchy a poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu - vyhodnotil ako ochorenie, ktoré neovplyvňuje pracovnú schopnosť navrhovateľa. K rovnakým záverom dospel posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie aj pri opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa dňa 05. decembra 2014 po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. Pri opakovanom posúdení zdravotného stavu boli posudkovým lekárom vyhodnotené aj ďalšie pridružené ochorenia navrhovateľa, a to psychické ochorenia, bolesti chrbtice a hypertenzia so záverom, že nie sú takého charakteru, aby významnou mierou ovplyvnili schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. V priebehu súdneho konania navrhovateľ predložil lekárske správy spolu s lekárskym dokumentačným materiálom, preto súd vyzval odporkyňu na ich dodatočné posudkové vyhodnotenie výzvou zo dňa 29. januára 2016. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie v posudku zo dňa 16. februára 2016 zotrval na predchádzajúcich záveroch, pričom vzal do úvahy aj navrhovateľom predložené odborné nálezy - z interného oddelenia VNsP Veľký Krtíš zo dňa 27. apríla 2015 a z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 22. októbra 2015, 24. augusta 2015 a 21. januára 2016. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie opakovane vyhodnotil ochorenie sluchu a uviedol, že navrhovateľom doplnené odborné nálezy sú zamerané na psychické problémy s rozhodujúcou diagnózou syndrómu závislosti od alkoholu so sekundárnym anxiózne depresívnym syndrómom na ambulantnej protialkoholickej liečbe. V priebehu roku 2015 nebola u navrhovateľa preukázaná trvalá abstinencia, pričom psychiatrické vyšetrenia v čase abstinencie dokumentujú primeraný psychický stav. V nálezoch nie je preukázané zhoršenie zdravotného stavu (trvalého charakteru) v porovnaní s nálezmi pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu. Pre jeho psychické fungovanie je rozhodujúce dodržiavanie životosprávy, pri ktorej môže vykonávať jednoduché práce v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním a s obmedzeniami týkajúcimi sa rozhodujúceho ochorenia. Po oboznámení s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o nezmenenom poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku opakovane posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre konkrétne zhodnotenie miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považovali posudkoví lekári správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie postihnutie sluchu, pričom toto aj správne vyhodnotili podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení zaradením do kapitoly VII, oddiel B, položka 3, podľa ktorej možno pokles pracovnej schopnosti poistenca, ktorý trpí obojstrannou úplnou alebo praktickou hluchotou s ťažkým porušením komunikačných schopností v hovorovej reči a sociálnou dezintegráciou vyjadriť v rozpätí 60 - 80%. U navrhovateľa ide o praktickú hluchotu vpravo a úplnú hluchotu vľavo s tým, že išlo o poruchu sluchu od detstva, nie o náhlu stratu sluchu a je na tento stav adaptovaný. Nejde u neho o úplnú stratu komunikácie a závažnú sociálnu dezintegráciu, pričom sluch je dlhodobo korigovaný naslúchacím aparátom. Posudkoví lekári vzali uvedené skutočnosti správne do úvahy, v dôsledku čoho bol vyhodnotený pokles navrhovateľovej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správne na dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Prihliadali aj na pridružené ochorenia, a to na psychické ochorenia - adaptačné poruchy a poruchy psychiky a správania zapríčineného užitím alkoholu, ako aj na dyslaliu a arteriálnu hypertenziu I. WHO a bolesti chrbtice, pričom tieto ochorenia správne vyhodnotili ako také, ktoré svojou závažnosťou neodôvodňovali percentuálne zvýšenie podľa podmienok stanovených v § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Odvolaniu navrhovateľa nebolo možné priznať v konaní úspech, pretože aj napriek ďalším zdravotným ťažkostiam, na ktoré poukázal v priebehu súdneho konania, nepreukázal také zhoršenie svojho zdravotného stavu, ktoré by menilo správnosť a aktuálnosť záverov uvádzaných odporkyňou v preskúmavanom rozhodnutí. Takýto záver vyplýva aj z dodatočného posudkového vyhodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa zo dňa 16. februára 2016, ktoré bolo vyhotovené na základe výzvy súdu. Správnosť posúdenia zdravotných ťažkostí navrhovateľa s konštatovaním 60 % miery jeho zníženej pracovnej schopnosti bola odvodená z posudkových a zákonných kritérií, ktoré boli vyššie uvedené a zhodne konštatované a navrhovateľovi sa správnosť ich aplikácie nepodarilo spochybniť. Z takto zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľa, vyplynulo, že nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, čo by odôvodňovalo zmenu v určení poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa preto napadnutým rozhodnutím rozhodla v súlade so zákonom, keď jeho žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.