Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200138 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200138.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. decembra 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z 29. decembra 2014 potvrdzuje.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 40 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s tým, že odporkyňa vec nesprávne právne posúdila tým, že nedostatočne zistila skutkový stav a nesprávne nepoužila ustanovenie § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, pretože v čase relevantnom pre jeho posúdenie trpel viacerými zdravotnými problémami, ktoré posudková komisia nezohľadnila v odbornom posudku o invalidite. Ako dôkaz predložil oznámenie o ambulantnej psychiatrickej liečbe u G.. K. R. zo dňa 27. januára 2015.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na opätovné posúdenie zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia dňa 24. februára 2015 a 31. marca 2015, v ktorých posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko má mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej uviedla, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul navrhovateľa a odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V, pol. 6, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca, ktorý trpí ľahkou mentálnou retardáciou (horné, stredné a dolné pásmo, IQ 50 - 69) vyjadriť v rozpätí 40-60 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúca sociálna prispôsobivosť.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 09. decembra 2014. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci dňa 9. decembra 2014. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal z lekárskych vyšetrení - z psychologického vyšetrenia zo dňa 05. septembra 2014, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 30. júla 2014 a z EEG vyšetrenia zo dňa 15. mája 2014. Na základe podkladov zo zdravotnej dokumentácie a vlastného vyšetrenia dospel k záveru, že navrhovateľ nie je invalidný. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie označil zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly V. - Duševné choroby a poruchy správania, pod položkou 6 - Mentálna retardácia, písmeno a) - ľahká mentálna retardácia , v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť určil vo výške 40% , čo je dolná hranica z daného percentuálneho rozpätia 40-60% s ohľadom na zistené IQ. Na ostatné ochorenia, ktoré neboli rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa a svojou podstatou neovplyvňovali funkčný stav jeho organizmu, posudkový lekár neprihliadol, pričom išlo o opakované v minulosti prekonané infekty dýchacích ciest, salmonelózu a opakované bolesti hlavy bez zistenia organickej príčiny.
K rovnakým záverom dospel posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci aj pri opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa dňa 24. februára 2015 po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.
Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, posudzoval jeho zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 31. marca 2015, dospel k rovnakému posudkovému záveru, a to že miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je 40%. Posudkový lekár vychádzal z vlastného klinického vyšetrenia ako aj z lekárskych vyšetrení, a to z psychiatrických vyšetrení zo dňa 30. júla 2014, 17. septembra 2014 a 26. marca 2015, z vyjadrenia psychiatra zo dňa 27. januára 2015, zo psychologického vyšetrenia zo dňa 05. septembra 2014, EEG vyšetrenia zo dňa 15. mája 2014, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 17. apríla 2014 a neurologických vyšetrení zo dňa 07. mája 2014 a 06. júna 2014. Uviedol, že u navrhovateľa ide o ľahkú mentálnu retardáciu, bez psychotickej alterácie, s oslabenou pozornosťou a celkovým spomalením, bez poruchy myslenia a vnímania, intelekt bol hodnotený ako ľahká duševná zaostalosť s IQ 67 u simplexnej osobnosti s nízkym sebaovládaním a adaptačnými problémami. Výsledku IQ 67 zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 40% (ľahká mentálna retardácia s IQ 50-69), čo je v korelácii s dosiahnutým vzdelaním a možnosťou vykonávať jednoduché pomocné práce. Uvedené ochorenie považoval aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne za rozhodujúce, pričom ostané navrhovateľom uvádzané ochorenia
neodôvodňovali percentuálne navýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože neovplyvňovali jeho pracovnú schopnosť.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože vznik invalidity poistenca predpokladá podľa platnej právnej úpravy pokles jeho pracovnej schopnosti pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre konkrétne zhodnotenie miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ochorenie - ľahkú mentálnu retardáciu, s IQ 67. Ďalšie navrhovateľom uvádzané ochorenia - opakované infekty dýchacích ciest a hnačkovité ochorenia - tieto boli navrhovateľom prekonané v minulosti bez toho, aby sa následky týchto ochorení prejavovali na jeho zdravotnom stave aj v súčasnosti, teda nešlo o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by trval dlhšie ako rok a mal vplyv na mieru pracovnej schopnosti navrhovateľa. Pokiaľ ide o uvádzané bolesti hlavy a chrbtice, výsledky neurologických a ortopedických vyšetrení nepreukázali, že by u navrhovateľa išlo o neurologické alebo ortopedické ochorenie, preto súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sociálneho poistenia tieto ďalšie navrhovateľom uvádzané ochorenia vyhodnotili správne. Ani v rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľ nepreukázal, že by u neho došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu oproti tomu, ktorý bol v čase vyhodnocovania posudkovými lekármi.
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľa, z ktorého vyplynulo, že jeho invalidita nevznikla, rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím v súlade so zákonom, keď jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez vzniku invalidity poistencovi nárok na invalidný dôchodok nevzniká. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil.
Odvolaniu navrhovateľa nebolo možné priznať v konaní úspech, pretože napriek ďalším uvádzaným zdravotným ťažkostiam nepreukázal také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by menilo správnosť a aktuálnosť záverov uvádzaných odporkyňou v preskúmavanom rozhodnutí. Správnosť posúdenia jeho zdravotných ťažkostí s konštatovaním 40 % miery jeho zníženej pracovnej schopnosti bola odvodená z posudkových a zákonných kritérií, ktoré boli vyššie uvedené a navrhovateľovi sa správnosť ich aplikácie nepodarilo spochybniť.
Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.