Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/28/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200158 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200158.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky O. N., rod. H., nar. XX.F. XXXX, bytom N. P. XXXX/X, D. D. - N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6.novembra 2014 o priznaní starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6.novembra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke od 24.júla 2013 starobný dôchodok vo výške 465,10 € mesačne s poukazom na zákonné ust. § 65, § 293z, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a od 1.januára 2014 ho na základe zákonnej valorizácie zvýšila na 473,90 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia bol konkretizovaný spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky s tým, že dôchodkový vek navrhovateľky bol určený dňom 22.novembra 2004, ku ktorému získala 14 664 dní dôchodkového poistenia, tj. 40 rokov a 64 dní. Suma jej starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pri určení priemerného osobného mzdového bodu vychádzala odporkyňa z rozhodujúceho obdobia 10 kalendárnych rokov, z ktorých bolo možné zistiť osobný mzdový bod pred rokom 2004. Konštatovala, že v rozhodujúcom období navrhovateľka získala 3 268 dní dôchodkového poistenia a úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky tohto obdobia bol 7,6893. Podielom úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období zistila jej priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,8589, ktorý podľa § 63 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení zvýšila o 17 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu na 0,8829. Pre výpočet jej starobného dôchodku však použila priemerný osobný mzdový bod v hodnote 0,8975, z ktorého bol vypočítaný skôr priznaný invalidný dôchodok, pretože jeho hodnota bola vyššia. Uplatnila aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú v čase vzniku nároku navrhovateľky na výplatu starobného dôchodku, tj. v roku 2013 vo výške 10,0098 €. K sume starobného dôchodku, patriacej za obdobie jej dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 361,- € mesačne pripočítala 18,71031 a 74,06100 € mesačne, tj. sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia navrhovateľky po vzniku nároku na starobný dôchodok a takto určenú sumu starobného dôchodku vo výške 453.90 € mesačne valorizovala za rok 2013 o 11,20 € od 1.januára 2014 o 8,80 € mesačne na celkovú sumu 473,90 € mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a namietala, že bol nesprávne zistený priemerný osobný mzdový bod, z ktorého odporkyňa pri výpočte jej starobného dôchodku vychádzala. Žiadala, aby bolo aplikované zákonné ust. § 79 zákona o sociálnom poistení a aby jej osobný mzdový bod bol vypočítaný z rokov 1984 - 1993. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Uviedla, že pri výpočte starobného dôchodku bolo vychádzané z rokov 1989 -1993, v ktorých však dosiahla nižší osobný mzdový bod, než pred rokom 1989, preto nebola suma jej starobného dôchodku správne určená. Žiadala, aby bol jej starobný dôchodok prepočítaný tak, že do úvahy budú zobrané zárobky, ktoré dosahovala pred priznaním invalidného dôchodku, tj. 10 rokov spätne od roku 1994. Žiadala tiež, aby jej bol starobný dôchodok priznaný 3 roky spätne, odkedy oň požiadala. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Pridržiavala sa obsahu písomného vyjadrenia z 23.januára 2015, v ktorom boli zopakované skutkové a právne dôvody obsiahnuté aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila, že pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľky bol zobratý do úvahy jej vyšší priemerný osobný mzdový bod, ktorý bol použitý aj pri výpočte jej invalidného dôchodku a poukazom na právnu úpravu odôvodnila jeho určenie. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku z 10.októbra 2014, s predchádzajúcimi žiadosťami o priznanie čiastočného invalidného a invalidného dôchodku, s osobnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľky, s potvrdeniami o jej evidovanej nezamestnanosti, s osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia, s rozhodnutím odporkyne o priznaní invalidného dôchodku a o priznaní čiastočného invalidného dôchodku a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie čiastočného invalidného dôchodku od 11.októbra 1994 a jej čiastočná invalidita bola uznaná od 6.decembra 1993 podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Rozhodnutím z 28.septembra 1994 jej bol od 6.decembra 1993 priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Bol vymeraný z III. pracovnej kategórie z jej čistého priemerného mesačného zárobku zisteného z rokov 1989-1993, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku činil 2 827,- Sk. Žiadosťou z 12.decembra 2001 požiadala o priznanie invalidného dôchodku. Dňom 4.decembra 2001 bola uznaná invalidnou podľa § 29 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení a invalidný dôchodok jej bol priznaný rozhodnutím odporkyne z 10.januára 2002. Bol vypočítaný z rovnakého priemerného mesačného zárobku, lebo bol pre navrhovateľku výhodnejší. Po priznaní čiastočného invalidného dôchodku do vzniku jej invalidity nedosiahla vyšší priemerný mesačný zárobok. 10.októbra 2014 navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku a žiadala ho priznať od 24.júla 2013. Z prehľadu dôb zamestnania, poistenia aj iných činností, ktorý bol súčasťou podanej žiadosti vyplynulo, že navrhovateľka bola nepretržite zamestnaná od 18.júla 1967 do 30.septembra 1987. V októbri 1987 nepracovala, následne bola zamestnaná od 1.novembra 1987 do 31.októbra 1993, od 1.februára 2006 do 28.februára 2009, od 22.mája 2013 do 23.júla 2013. V období od 1.novembra 1993 do 30.júna 1995 a od 26.marca 1999 do 3.apríla 2002 bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, od 23.novembra 1993 do 22.novembra 1994 bola práceneschopná a od 1.júla 1995 do 9.marca 1999 sa starala o blízku osobu. V ostatnom období bola nezamestnaná a neevidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, bola poberateľkou invalidného dôchodku. Uvedené údaje boli zhodné s potvrdeniami o trvaní jej zamestnania a o evidovanej nezamestnanosti. Súčasťou administratívneho spisu boli evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, v ktorých jednotliví zamestnávatelia navrhovateľky potvrdili dĺžku trvania jej zamestnaneckého vzťahu i zárobky, ktoré dosiahla. Tieto údaje boli v celosti a správne prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1.januárom 2008, podmienky nároku na dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31.decembri 2007 podľa zákona účinného pred 1.januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 293z zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 65 ods. 1 a 7 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.decembra 2007 vyplýva, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý sa v prípade ženy, ktorá vychovala 1 dieťa a v období od 1.januára 2004 do 31.decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta 9 kalendárnych mesiacov. Navrhovateľka sa narodila 22.februára 1948 a vychovala 1 dieťa. 56 rokov dosiahla 22.februára 2004, preto bol jej dôchodkový vek v súlade s ust. § 65 ods. 7 písm. a) zákona o sociálnom poistení správne určený tak, že k veku 56 rokov bolo pripočítaných 9 kalendárnych mesiacov, tzn., že dôchodkový vek so vznikom nároku na starobný dôchodok dosiahla 22.novembra 2004. Tento dátum bol rozhodujúci pre zistenie obdobia dôchodkového poistenia i určenie rozhodujúceho obdobia, z ktorých sa zisťoval priemerný osobný mzdový bod. Podľa § 79 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.júla 2006 sa suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal niektorú z týchto dôchodkových dávok, nesme určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než ktorý bol poistencovi určený na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky. Ak predchádzajúca dôchodková dávka bola vypočítaná podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004, určí sa osobný mzdový bod podľa § 62 (ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu) za každý kalendárny rok patriaci do 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky. S účinnosťou od 1.augusta 2006 sa stal súčasťou právneho poriadku § 79a zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. Podľa 66 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.decembra 2007 sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa ods. 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na aplikovanú právnu úpravu dospel krajský súd k presvedčeniu, že odporkyňa priznala starobný dôchodok navrhovateľke v správnej výške. Podľa cit. ust. § 66 správne určila osobný mzdový bod navrhovateľky z kalendárnych rokov, z ktorých bolo možné zistiť jej osobný vymeriavací základ v období pred vznikom nároku na starobný dôchodok (vytlačené tučným písmom v osobnom liste dôchodkového poistenia). Prehľad zárobkov, ktoré navrhovateľka dosiahla v týchto rokoch bol uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia pod označením osobný vymeriavací základ. Hodnota všeobecného vymeriavacieho základu je pre ten-ktorý rok určená právnym predpisom. Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľky správne určila ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období a správne takto zistený priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,8589 navýšila podľa príslušného zákonného ustanovenia, uvedeného v odôvodnení rozhodnutia na hodnotu 0,8829. Keďže predchádzajúca dôchodková dávka bola navrhovateľke vypočítaná z priemerného osobného mzdového bodu 0,8975, ktorý prevýšil novo určený priemerný osobný mzdový bod, správne odporkyňa aplikovala zák. ust. § 79 a sumu starobného dôchodku vypočítala z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. Hodnota vyššieho priemerného osobného mzdového bodu bola v súlade s cit. ust. § 79 ods.1,2 zistená ako podiel súčtu osobných mzdových bodov 4,3769 (ktoré boli zistené z 5 zárobkovo najlepších rokov, z ktorých bol zistený priemerný mesačný zárobok) a rokov dôchodkového poistenia v týchto kalendárnych rokoch, čo činilo 5,0028. Aj takto zistený priemerný osobný mzdový bod bol zvýšený tak ako to z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo a dosiahol hodnotu 0,8975. Pri aplikovaní vyššieho priemerného osobného mzdového bodu bola suma starobného dôchodku navrhovateľky správne určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2013 vo výške 10,0098 €. K takto určenej sume starobného dôchodku do vzniku nároku naň vo výške 361,- € mesačne bola správne pripočítaná suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov (správne uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia) za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. od 1.februára 2006 do 23.júla 2013 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (1,8692x10,0098=18,71031 € mesačne) a o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového postenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez jeho poberania, tj. za 1 187 dní správne sumu starobného dôchodku navrhovateľky zvýšila o 19,5 %, tj. o 74,06100 €. Priznanú sumu starobného dôchodku tak správne určila ako súčet súm 361,- , 18,71031 a 74,06100 €. Správne pristúpila tiež k valorizácii starobného dôchodku podľa § 82 a 293ce zákona o sociálnom poistení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 a 329/2013 tak, ako to bolo v odôvodnení rozhodnutia konkretizované o 11,20 € a 8,80 € mesačne. Námietky navrhovateľky neboli dôvodné, pokiaľ sa domáhala zistenia jej priemerného osobného mzdového bodu z obdobia pred rokom 1989, pretože pred rokom 1989 dosahovala nižšie zárobky než v rokoch 1989 -1993. Prehľad zárobkov navrhovateľky v rokoch 1989 -1993 bol obsiahnutý v osobnom liste dôchodkového poistenia v časti osobný vymeriavací základ, takisto jej zárobky v rokoch 1987 a 1986. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v roku 1984 dosiahla navrhovateľka zárobok 35 299,- Sk a v roku 1985 35 407,- Sk, tj. nižšie sumy, než v rokoch, ktoré boli zohľadnené. Nedôvodne namietala, že pri určení výšky jej starobného dôchodku nebolo aplikované zákonné ust. § 79 zákona o sociálnom poistení, pretože odporkyňa ho aplikovala a na základe neho vychádzala z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu, tj. z toho, ktorý bol použitý pri výpočte jej predchádzajúcej dôchodkovej dávky (čiastočného invalidného aj invalidného dôchodku). Nemohol vyhovieť ani jej požiadavke na priznanie starobného dôchodku spätne 3 roky od podanej žiadosti, pretože súd nie je príslušný na rozhodovanie o uplatnených dôchodkových nárokoch poistencov. Do jeho kompetencie patrí len preskúmať, či rozhodnutie vydané odporkyňou zodpovedá zákonu. Navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 24. júla 2013 a v súlade so žiadosťou bolo rozhodnuté. Predpokladom priznania uplatnenej dôchodkovej dávky je splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku a podanie žiadosti. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.