Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2Scud/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200173 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200173.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: BUDĚJOVICKÝ MĚŠŤANSKÝ PIVOVAR a.s., Lidická 458/51, 370 54 České Budějovice, Česká republika, zast. advokátom JUDr. Svetozárom Juranom, Dúbravská cesta č. 9, P.O.Box 107, 840 05 Bratislava proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: Budějovický Budvar, národní podnik, Karolíny Světlé 4, 370 21 České Budějovice, Česká republika, zast. advokátkou JUDr. Andreou Považanovou, Elišky Peškové 15/735, 150 00 Praha 5, Česká republika o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. POZ 3380-95/OZ202347II/147-2014 zo dňa 24.11.2014 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Úrad priemyselného vlastníctva SR, Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. POZ 3380-95/OZ202347-I/112-2013 z 25.09.2013 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol o návrhu navrhovateľa Budějovický Budvar, národní podnik, České Budějovice (ďalej aj „navrhovateľ“ alebo „ďalší účastník“) na zrušenie ochrannej známky č. XXXXXX „M. Z. Z.“ majiteľa Budějovický Měšťanský Pivovar a.s., České Budějovice (ďalej aj „majiteľ“ alebo „žalobca“) s poukazom na § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“ alebo „zák. č. 506/2009 Z.z.“) tak, že napadnutú ochrannú známku zrušil s účinnosťou od 19.04.2012. Navrhovateľ (ďalší účastník) podal dňa 19.04.2012 návrh na zrušenie ochrannej známky č. 202347 „M. Z. Z.“ (ďalej len „napadnutá ochranná známka“) podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z., ktorý sa týkal všetkých zapísaných tovarov. Návrh odôvodnil tým, že napadnutá ochranná známka nebola na území SR v posledných 5 rokoch predchádzajúcich začatiu tohto konania používaná pre výrobky, pre ktoré je zapísaná a na jej nepoužívanie neexistujú oprávnené dôvody. K predmetnému návrhu sa na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu z 18.06.2012 vyjadril majiteľ napadnutej ochrannej známky (žalobca), ktorý vo vyjadrení uviedol, že vzhľadom na zásadnú zmenu vlastníckej štruktúry majiteľa mal sťažené možnosti na predloženie dôkazov o používaní napadnutej ochrannej známky. Poukázal na to, že v zmysle zaužívanej praxe úradu nie je nevyhnutné, aby na preukázanie riadneho používania v rozhodnom období majiteľ ochrannú známku používal kontinuálne, opakovane, pretože je postačujúce, pokiaľ majiteľ preukáže v konaní akékoľvek riadne používanie v rozhodnom období. Preto podľa majiteľa aj v prípade, že preukáže, že predal len obmedzené množstvo tovarov, môže to byť uznané ako riadne používanie ochrannej známky, pričom ako dôkazy preukazujúce používanie ochrannej známky môžu byť aj faktúry, ponukové listy a ďalšie dôkazy, z ktorých vyplýva, že pod daným označením boli tovary majiteľa uvádzané na trh. Majiteľ predložil v konaní dôkazy, ktoré mali preukázať používanie napadnutej ochrannej známky (fotografie produktov M. Z. pivo, etikety piva, reklamných predmetov, pivných tácok, prepraviek, ktoré obsahujú dominantné prvky napadnutej ochrannej známky, čestné prehlásenie dizajnéra pivovaru M. a.s. a zamestnankyne majiteľa, výtlačky z webových stránok, príklady používania značky M., faktúry o dovoze piva na Slovensku). Z predložených dôkazov podľa majiteľa malo vyplývať, že napadnutá ochranná známka bola a je používaná v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola zapísaná, odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť, teda že bola riadne používaná. Uviedol, že faktúry spolu s etiketami a s ostatnými dôkazmi preukazujú používanie napadnutej ochrannej známky, pričom jej dominantnými prvkami sú slovný prvok M., v grafike, erb, fontána a studňa, pričom slovné prvky „Z. Z.“ v dolnej časti etikety nemôžu byť považované za dominantné prvky, pretože tieto plnia iba druhotnú funkciu a sú umiestnené v spodnej časti etikety a napísané malým písmom. Poukázal tiež na fakt, že Slováci obľubujú české pivá a táto skutočnosť vplýva na formuláciu priemerného spotrebiteľa, jeho informovanosť a znalosť všetkých domácich a českých značiek piva, ktorú je podľa majiteľa nutné predpokladať. Majiteľ preto navrhol, aby prvostupňový správny orgán návrh na zrušenie napadnutej ochrannej známky zamietol. Prvostupňový správny orgán v konaní o návrhu na zrušenie kombinovanej ochrannej známky č. XXXXXX „M. Z. Z.“ zistil, že napadnutá ochranná známka majiteľa Budějovický Měšťanský Pivovar a.s., České Budějovice s právom prednosti od 27.11.1995 bola 31.03.2003 zapísaná do registra ochranných známok pre tovary „B.“ v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Návrh na zrušenie napadnutej ochrannej známky bol podaný 19.04.2012, z čoho vyplýva, že od registrácie napadnutej ochrannej známky na území SR uplynulo v čase podania návrhu viac ako 5 rokov. V príde uplatneného návrhu je rozhodným obdobím na preukázanie skutočného používania napadnutej ochrannej známky obdobie 5 rokov predchádzajúcich podaniu návrhu na zrušenie, teda začína plynúť od 19.04.2007. V súvislosti s návrhom na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. prvostupňový správny orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že bremeno dokazovania používania napadnutej ochrannej známky je na majiteľovi, pričom v prípade jej nepoužívania na našom území mu uvedené zákonné ustanovenia umožňuje odôvodniť jej nepoužívanie a v prípade, že má na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, úrad ochrannú známku nezruší. V súvislosti s konkrétnou formou preukázania používania ochrannej známky prvostupňový správny orgán konštatoval, že majiteľ musí preukázať skutočné používanie ochrannej známky na trhu vo vzťahu k všetkým napadnutým tovarom a službám a v podobe, V akej je zapísaná v registri ochranných známok, prípadne v podobe odlišujúcej sa len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť. Používanie ochrannej známky sa posudzuje v zmysle územného princípu, teda musí byť viazané k územiu SR. Prvostupňový správny orgán poukázal na definíciu „skutočného používania“ ochrannej známky v európskej judikatúre v oblasti ochranných známok, konkrétne na rozsudok ESD vo veci C-40/01 Ansul BV vs. Ajax BrandbeveIliging BV. Ďalej prvostupňový správny orgán označil dôkazy, ktoré majiteľ napadnutej ochrannej známky v konaní predložil s tým, že podľa priložených fotografií 1-5, 7-10 konštatoval, že sú na nich zobrazené fľaše piva M. s etiketami, resp. pivové poháre, podtácky, či prepravky, na ktorých je napadnutá ochranná známka zobrazená s rôznymi obmenami (napr. v nápise Z. Z. namiesto ktorého je v označení nápis v českom jazyku Budějovické pivo, resp. Premium LAGER aus Budweis, České Budějovice, v zobrazení sa tiež nachádzajú malé odchýlky v celkovom rozmiestnení prvkov. Na fotografiách prepraviek je napadnutá ochranná známka zobrazená buď bez vrchného obrazového prvku dvoch levov alebo bez fontány pod písmenom „S“. K dôkazom ďalej uviedol, že sa na nich nenachádza žiadny údaj, ktorý by svedčil o tom, kedy boli takto označené výrobky vyrobené, či plnené, teda či boli na výrobkoch používané v rozhodnom období (až na fotografiu príloha č. 3, kde je na jednej fľaši uvedený dátum 17.6.1997, teda 10 rokov pred začatím plynutia relevantného obdobia) a tiež nepreukazujú žiadny vzťah k územiu SR (až na etiketu zobrazenú v prílohe č. 4, ktorá síce poukazuje na použitie takto označeného výrobku na území SR, pretože je na nej uvedený údaj o importérovi na Slovensku, avšak nie je možné identifikovať, kedy bola etiketa vyrobená, či bola skutočne použitá na výrobku, či jej výroba, resp. použitie spadá do relevantného obdobia a ani to, či bol takto označený výrobok aj skutočne prítomný na trhu v SR). V neprospech tohto dôkazu, ako aj v neprospech dôkazov v prílohe 1 aj 3 navyše svedčia údaje uvedené na etikete označujúce ako výrobcu Jihočeské pivovary a.s., t.j. pôvodné obchodné meno majiteľa, ktoré však bolo zmenené už v r. 2001, t.j. 6 rokov pred začatím plynutia rozhodného obdobia na preukázanie používania napadnutej ochrannej známky. Rovnako na niektorých prepravkách je uvedené pôvodné obchodné meno majiteľa. Predložené čestné prehlásenie R.. F.. W. nepreukazuje používanie napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k územiu SR, a preto ho prvostupňový správny orgán vyhodnotil pre účely preukázania používania napadnutej ochrannej známky na Slovensku ako irelevantný. Z výtlačkov z webových stránok Z. mV. B. (príloha č. 11 a 12) o pivných táckach a českých pivovaroch je možné zistiť, že český pivovar (majiteľ) mal v r. 2008 v ponuke svojich výrobkov pivo s názvom M., podľa obrázkov v prílohe č. 11 sa napadnutá ochranná známka nachádza na podložkách pod pivo, avšak je opäť zobrazená s menším rozdielom a s iným nápisom (nie Z. Z.), t.j. v preklade (Z. W. B.), ale „Z. B.“. K týmto pivným táckam zverejneným na webe prvostupňový správny orgán uviedol, že sa jedná o zberateľskú stránku, z ktorej nie je možné určiť, kedy sa tácky s napadnutou ochrannou známkou dostali do obehu a v akom období sa skutočne používali, teda či používanie spadá do rozhodného obdobia. Z uvedených dôkazov nie je možné zistiť ani žiadnu spojitosť s územím SR, preto ich z uvedených dôvodov nemožno pokladať za relevantné na preukázanie používania napadnutej ochrannej známky v rozhodnom období a ani vo vzťahu k územiu SR. Rovnako podľa výtlačku zo stránky beerborec.cz (príloha č. 13) vyplýva len predaj piva s názvom M. v jednej prevádzke v Českých Budějoviciach od r. 2005 až 2012, uvedený dôkaz preto nepreukazuje použitie napadnutej ochrannej známky vo forme, v akej je zapísaná a nepreukazuje ani používanie na území alebo vo vzťahu k územiu SR. Predmetné webové stránky (prílohy č. 11-13) sú české a aj napriek ich možnej dostupnosti pre slovenských spotrebiteľov len samotná informácia o produkte na webe nepreukazuje, že napadnutá ochranná známka bola skutočne používaná na dotknutých tovaroch i na Slovensku. Príklady používania ochrannej známky (príloha č. 14) poukazujú na určitý vývoj značky M., resp. v akej podobe bola prezentovaná v r. 1999 až 2000, avšak tieto dôkazy jednak nespadajú do relevantného obdobia, a jednak nepreukazujú akýkoľvek vzťah k územiu SR. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na to, že podľa predložených faktúr (príloha č. 15) bolo zistené, že majiteľ dodával svoje pivo na Slovensko odberateľovi v Poprade a to kontinuálne v rozhodnom období 2007 až 2011, pričom išlo o dodávku piva v 50 a 30 litrových sudoch, podľa údajov išlo o dostatočné množstvo tovaru a je možné považovať za preukázané, že na majiteľ na Slovensko dodával svoje pivo. Ďalej však podľa údajov v dokladoch, kde je uvedená len skratka názvu v tvare „M. Z. Z.“ možno síce predpokladať, že išlo o pivo označené M. Z. Z., ale napadnutá ochranná známka je kombinovaná, nie slovná. Na základe predmetných faktúr teda podľa prvostupňového správneho orgánu nemožno považovať za jednoznačne preukázané, že uvedené pivo bolo označované práve napadnutou ochrannou známkou a to v podobe, v akej je zapísaná v registri, resp. v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola zapísaná, odlišuje len v prvkoch, ktoré nemenia jej rozlišovaciu spôsobilosť. K čestnému prehláseniu zamestnankyne majiteľa z oddelenia expedície prvostupňový správny orgán uviedol, že informácie o používaní prepraviek s označením „M. Z. pivo“ v období od r. 1996 do r. 2012 nepreukazujú, že napadnutá ochranná známka bola skutočne používaná na zapísaných tovaroch v SR alebo vo vzťahu k SR. Po posúdení predložených dôkazných prostriedkov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach prvostupňový správny orgán konštatoval, že majiteľ preukázal, že je výrobcom piva označeného ako „M. Z. Z.“ v Čechách, pričom takto označené pivo dodával na slovenský trh, čo vyplynulo z predložených faktúr. Ďalej však konštatoval, že ani jeden dôkaz nepreukazuje použitie napadnutej kombinovanej ochrannej známky „M. Z. Z.“ na tovare pivo v relevantnom období. Všetky predložené fotografie výrobkov majiteľa predstavujú fľaškové pivo, prepravky, poháre a pivné tácky, ktoré však nemožno žiadnym spôsobom identifikovať, z časového hľadiska teda nie je možné na ich základe uviesť, kedy boli takéto výrobky na trhu dostupné, ani či boli vôbec dostupné na trhu SR. Majiteľ na územie SR dovážal pivo iba v sudoch, ktoré je určené na čapovanie v príslušných prevádzkach, avšak nebolo preukázané, či aj čapované pivo bolo nejakým spôsobom označované, resp. aspoň spojené s napadnutou ochrannou známkou. Zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že na Slovensku bola skutočne použitá napadnutá ochranná známka aj na fľaškovom pive. Na základe predložených faktúr teda nemožno považovať za preukázané, že napadnutá ochranná známka bola používaná tak, ako je zapísaná v registri, pretože neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by osvedčovali, že fakturované výrobky boli skutočne označené napadnutou ochrannou známkou, ktorá je kombinovaná a je tvorená viacerými prvkami. Aj keď majiteľ predložil rôzne fotografie svojich výrobkov, na ktorých sa napadnutá ochranná známka nachádza, tieto fotografie a výrobky na nich nie je možné jednoznačne identifikovať z časového ani územného hľadiska, teda kedy boli vyrobené, či boli skutočne dodané na trh, resp. dostupné na trhu pre slovenského spotrebiteľa. Z uvedených zistení prvostupňový správny orgán konštatoval, že predložené dôkazné materiály preukazujú jedine použitie slovných prvkov M. Z. Z. (podľa faktúr na tovare majiteľa - pive, ktoré dodal v relevantnom období na územie SR), čo však nie je dostatočné na preukázanie skutočného používania napadnutej ochrannej známky, ktorá je zapísaná ako kombinovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že majiteľ napadnutej ochrannej známky neuniesol dôkazné bremeno a relevantným spôsobom nepreukázal, že napadnutá ochranná známka bola predmetom skutočného používania vo vzťahu k tovaru „B.“ v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. a majiteľ napadnutej ochrannej známky ani nepoukázal na žiadne oprávnené dôvody jej nepoužívania. Prvostupňový správny orgán pre úplnosť uviedol, že vzhľadom na preukázaný dovoz piva majiteľa na Slovensko síce nemožno vylúčiť fakt, že slovenský spotrebiteľ pozná české pivo M., avšak v tomto konaní nebolo preukázané, že produkt majiteľa dovážaný na Slovensko bol skutočne označený napadnutou ochrannou známkou. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal v zákonnej lehote majiteľ (žalobca) rozklad, ku ktorému zároveň predložil ďalšie dôkazy, ktoré mali preukazovať používanie napadnutej ochrannej známky. V rozklade uviedol, že sudové pivo M. sa na Slovensko dováža a čapuje v rôznych pohostinských a reštauračných zariadeniach pod označením „M.“ a z predložených ponukových listov je podľa neho zrejmé, že aj fľaškové pivo M. bolo na Slovensku ponúkané v každom roku z obdobia 2007 až 2012. Webové stránky sú prístupné spotrebiteľom na celom svete, teda aj slovenským spotrebiteľom. Podľa majiteľa spolu s faktúrami za dodávku sudového piva je potrebné posúdiť aj ostatné dôkazy používané pri čapovaní a podávaní piva v pohostinstvách a reštauráciách (výdajný stojan na pulte, na ktorom je označenie piva, závesný štítok na retiazke, ktorým je označený výčapný stojan, podtácky a poháre s logom M.). Prepravky sa používajú aj po zmene mena majiteľa ochrannej známky, je na nich logo M. a tieto boli používané aj v rozhodnom období. Majiteľ uviedol, že predložil doklady o dovoze sudového piva i ponuke fľaškového piva na Slovensko, fotografie výčapných stojanov, závesného štítku, podtácok a pohárov. Podľa neho je zrejmé, že sudy, v ktorých sa pivo dovážalo a expedovalo slovenským odberateľom, sú uschované v pivnici, prípadne vo výčapných chladiacich pultoch, takže spotrebiteľ sa orientuje podľa nápojových lístkov, stojanov s označením piva, prípadne závesných štítkov na výčapných stojanoch. Na predložených fotografiách týchto predmetov je vyobrazené kombinované označenie „M.“, pričom drobné zmeny vo vyobrazeniach ochranných známok nie sú podľa majiteľa podstatné, keďže je v nich vždy obsiahnutý prvok „M.“. Prvky „Z. B.“ alebo „Z. W. B.“ sú uvedené na sekundárnej pozícii. Vzhľadom na to, že pre označenie pív sa používa veľa erbov, spotrebiteľ sa podľa nich nedokáže orientovať a nerozlišuje jednotlivé výrobky, v tomto prípade pivá, od seba na základe erbu. Podľa názoru majiteľa je nosným prvkom napadnutej ochrannej známky práve slovný prvok „M.“, pričom spotrebiteľ si pri objednávke alebo nákupe pýta pivo M. bez ďalších slovných dodatkov. Vzhľadom na uvedené je podľa majiteľa potrebné v zmysle § 9 Zákona o ochranných známkach uznať používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola zapísaná do registra, odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa názoru majiteľa tento preukázal predloženými dokladmi k návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky i k rozkladu používanie napadnutej ochrannej známky v zmysle § 9 Zákona o ochranných známkach v rozhodnom období v spojení s tovarmi, pre ktoré je zapísaná, t.j. s pivom. Z predložených dôkazov teda podľa majiteľa vyplýva, že napadnutá ochranná známka bola a je používaná v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola zapísaná do registra, odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť, a teda že napadnutá ochranná známka bola riadne používaná. Za takéto používanie je možné podľa neho považovať aj používanie nosného slovného prvku M. samostatne. Majiteľ navrhol, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené. K podanému rozkladu sa písomne vyjadril navrhovateľ (ďalší účastník), v ktorom uviedol, že používanie napadnutej ochrannej známky zo strany majiteľa, pokiaľ ide o majiteľom predložené dôkazové materiály, nepredstavuje skutočné (riadne) používanie ochrannej známky v zmysle ustanovení Zákona o ochranných známkach. K predloženým ponukovým listom slovenského distribútora uviedol, že tieto nezobrazujú napadnutú ochrannú známku v podobe, v akej je zapísaná v registri a to ani pokiaľ ide o jej slovnú časť „M. Z. Z.“. Rovnako ani jedna z piatich faktúr, ktorými v rozhodnom období preukazoval používanie ochrannej známky, neobsahuje napadnutú ochrannú známku. Vo vzťahu k predloženým fotografiám výčapných stojanov a závesných štítkov na výčapný stojan, ako aj k ostatným dôkazom uviedol, že tieto dôkazy nie sú datované a nie je možné určiť, k akému časovému obdobiu sa vzťahujú a rovnako neuvádzajú ani miesto použitia v nich zobrazených označení. Rovnako k výtlačkom z českých internetových stránok majiteľa navrhovateľ uviedol, že nejde o doklad vzťahujúci sa bezprostredne k územiu SR a nie je ani jasné, z akého obdobia pochádzajú a ani nezobrazujú napadnutú ochrannú známku v jej zapísanej podobe. Jediným označením, ktoré je na stránkach obsiahnuté, je slovné označenie Samson, ktoré však nezodpovedá ani plnému zneniu slovných prvkov napadnutej ochrannej známky, tým menej jej celkovej zapísanej podobe, vrátane grafických prvkov. Navrhovateľ konštatoval, že majiteľovi sa ani v podanom rozklade nepodarilo preukázať skutočné používanie napadnutej ochrannej známky na území SR v priebehu nepretržitých 5 rokov, a to s ohľadom na absenciu geografickej a časovej identifikácie predložených dokumentov, ich pomernej stručnosti a nízkeho počtu, ale predovšetkým v dôsledku toho, že ani jediný z predložených dokumentov nepreukázal používanie napadnutej ochrannej známky v jej zapísanej podobe. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením majiteľa, ktorý považoval zmeny v používanej forme napadnutej ochrannej známky za drobné a nepodstatné. Podľa navrhovateľa prítomnosť slovného prvku M. nie je v tomto smere sama o sebe dostačujúca na konštatovanie skutočného používania napadnutej ochrannej známky, keďže jej zapísaná podoba obsahuje mnoho ďalších slovných i obrazových prvkov, medzi inými aj slovné spojenie „Z. Z.“ a obrazové prvky erbu a fontány. Hoci by bolo možné súhlasiť s tým, že slovný prvok M. zastáva v napadnutej ochrannej známke dominantnú pozíciu, nie je jediným prvkom, ktorý by určujúcim spôsobom vytváral celkový dojem z napadnutej ochrannej známky. Dominantnými prvkami napadnutej ochrannej známky je aj slovný prvok „Z. Z.“ a grafické prvky predstavujúce erb, fontánu a studňu, ako aj zvláštna grafika slovného prvku M.. K argumentu majiteľa, že uvedené slovné i obrazové prvky sú obsiahnuté na časti ponukových listov a na fotografiách navrhovateľ uviedol, že s takýmto konštatovaním nesúhlasí, nakoľko žiadny z predložených dokladov tieto prvky neobsahuje v ich spoločnej zapísanej kompozícii. Navrhovateľ žiadal, aby bol podaný rozklad zamietnutý. O podanom rozklade rozhodol predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. POZ 3380-95/OZ 202347 II/147-2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré bola prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu na základe návrhu navrhovateľa zrušená napadnutá kombinovaná ochranná známka č. XXXXXX, ako aj dôvody uvedené majiteľom v rozklade, v ktorom sa majiteľ nestotožnil s prvostupňovým rozhodnutím a podrobne poukázal na majiteľom predložené dôkazy, ktorými preukazoval skutočné používanie napadnutej ochrannej známky, ktorá bola vyobrazená tak v prvostupňovom rozhodnutí i napadnutom rozhodnutí žalovaného, na území SR v rozhodnom období. Žalovaný poukázal na európsku judikatúru v oblasti ochranných známok týkajúcu sa výkladu pojmu „skutočné používanie ochrannej známky“. V prípade podania návrhu na zrušenie ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach je potrebné dôkazovými prostriedkami preukázať, že ochranná známka, ktorej sa návrh týka, bola v rozhodnom období majiteľom, resp. treťou osobou s jeho súhlasom používaná. V súvislosti s konkrétnou formou preukázania používania ochrannej známky žalovaný konštatoval, že ochranná známka musí byť používaná v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré je zapísaná a v podobe, v akej je zapísaná v registri ochranných známok, prípadne v podobe líšiacej sa v nepodstatných detailoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť. Používanie ochrannej známky sa posudzuje v zmysle územného princípu, musí byť viazané k územiu SR a musí spadať do rozhodného časového obdobia. Zákon umožňuje aplikáciu tohto dôvodu na zrušenie ochrannej známky len v prípade, že majiteľ nepoužívanie ochrannej známky riadne neodôvodní. Žalovaný ďalej v odôvodnení poukázal na argumentáciu majiteľa napadnutej známky a konštatoval, zhodne s prvostupňovým správnym orgánom, že majiteľ preukázal, že je výrobcom piva označeného ako „M. Z. Z.“ a takto označené pivo dodával na slovenský trh. Prvostupňovým orgánom však bolo namietané, že majiteľ v rozhodnom 5 ročnom období v spojitosti s územím SR nepreukázal označovanie svojho tovaru ochrannou známkou v takej podobe, ako je zapísaná v registri ochranných známok, na základe čoho bolo konštatované nepreukázanie jej skutočného používania. Žalovaný poukázal na to, že majiteľ napadnutej ochrannej známky predložil množstvo dôkazov a to jednak k vyjadreniu k návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky a jednak k podanému rozkladu. K dokladom predložených spolu s vyjadrením k návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky označených ako prílohy 1-5 a 7-10 žalovaný uviedol, že ide o rôzne vyobrazenia fliaš piva, pivových pohárov, etikiet, podložiek pod pivo, prepraviek na pivo, reklamného pútača, či viečka na točku s reklamnou potlačou, na ktorých je umiestnené označenie „M.“ zobrazené s rôznymi obmenami. Spolu so slovným prvkom „M.“ sú na týchto materiáloch obsiahnuté rôzne slovné a obrazové prvky, rôzne formy orámovania, rôzne podoby erbu, ktoré slovo M. dopĺňajú a vytvárajú spolu s ním kombinované označenie, z ktorých však ani jedno nie je totožné s napadnutou ochrannou známkou. Okrem prílohy č. 3, na ktorej možno nájsť rok 1997, t.j. rok netýkajúci sa posudzovaného rozhodného obdobia, ani jeden z uvedených dokladov nie je datovaný, resp. nie je z neho zrejmé, kedy sa v tej ktorej podobe jednotlivé označenia používali. Doklad označený ako príloha č. 6 (čestné prehlásenie R.. F.. W.) nepreukazuje podobu, v akej boli jednotlivé označenia používané a ani vzťah k územiu Slovenska. Toto sa týka aj dokladu označenému ako príloha č. 11 (obrázky množstva podložiek pod pivo), kde slovný prvok M. spolu s ďalšími slovnými a obrazovými prvkami je zobrazené v rôznych obmenách, pričom ani v jednom prípade nie je na podložke na pivo zobrazená napadnutá ochranná známka v podobe, v akej je zapísaná v registri, resp. v podobe, ktorá by nemenila jej rozlišovaciu spôsobilosť. Z tohto dôkazového materiálu nie je zrejmý ani časový údaj, kedy sa dané podložky používali. Zo zoznamu českých pivovarov a ich pív z r. 2008 (príloha č. 12) podľa žalovaného vyplýva len to, že majiteľ vyrábal okrem piva označeného ako M. aj pivo s označením Z. Z.. Akú konečnú podobu mali tieto označenia z uvedeného dokladu nie je zrejmé. Prezentovaná slovná podoba je však podstatne odlišná od napadnutej ochrannej známky. Dôkaz č. 13 poukazuje na predaj piva M., avšak nepreukazuje používanie vo vzťahu k SR. Dôkazy predložené v prílohe č. 14 predstavujú 20 kópií s rôznym označením M., nie všetky sú datované a nepreukazujú miesto, kde sa spotrebiteľ mohol stretnúť s takto označenými výrobkami. Označenie v podobe blízkej napadnutej ochrannej známke (slovný prvok M., S. nad týmto slovom, J. v B. B. X. B.) je zobrazená na 1. strane týchto dokladov, konkrétne na podložke na pivo pochádzajúcej z r. 1995, t.j. pred rozhodným obdobím, v ktorom sa skúma používanie napadnutej ochrannej známky. Ostatné vyobrazenia v tejto prílohe sú podstatne odlišné od napadnutej ochrannej známky, nakoľko obsahujú úplne iný obrazový prvok. Z faktúr z r. 2007 až 2011 (príloha č. 15) v počte 15 ks je zrejmé, že v rozhodnom 5 ročnom období majiteľ dovážal na Slovensko pivo označené ako M. Z. Z., podoba, ako toto pivo bolo označované, však nie je zrejmá a predložené faktúry sami o sebe bez ďalších relevantných dôkazových materiálov podľa žalovaného nemôžu preukázať skutočné používanie napadnutej ochrannej známky. Čestné prehlásenie zamestnankyne majiteľa pivovaru týkajúcej sa používania prepraviek na pivo žalovaný vyhodnotil ako nerelevantné, keďže nepreukazuje používanie prepraviek na Slovensku a ani predložené obrázky prepraviek nepreukazujú používanie napadnutej ochrannej známky v podobe zapísanej do registra. Na obrázku je označenie M. Z. pivo s obsiahnutým zobrazením fontány, ale bez erbu a slovného spojenia Z. Z., ktoré sú neprehliadnuteľnou súčasťou napadnutej ochrannej známky. Druhý obrázok prepravky zobrazuje označenie M. s erbom, ale bez fontány a slovného spojenia Z. Z.. Vo vzťahu k dôkazom predloženým k rozkladu žalovaný uviedol, že ponukové listy slovenského distribútora Pilsberg s.r.o. spolu so siedmymi faktúrami z obdobia rokov 2007 až 2012 síce preukazujú dodávanie piva „M.“ na slovenský trh, no z týchto dokladov nevyplýva používanie označenia totožného alebo aspoň podobného napadnutej ochrannej známke. Označenie prezentované na týchto dokladoch sa vo viacerých podstatných prvkoch odlišuje od podoby napadnutej ochrannej známky. Aj keď na ponukových listoch sú zobrazené 3 možné variácie kombinovaného označenia, pričom majiteľ dal do pozornosti etiketu označenú ako M. Z. Z., žalovaný konštatoval, že toto označenie je podstatne odlišné od napadnutej ochrannej známky, má inú grafiku a iný obrazový prvok. K zobrazeniu výčapných stojanov s označením M. a vyobrazeniu závesného štítku na výčapný stojan s označením „M.“, žalovaný uviedol, že ani z jedného dokladu nie je zrejmé datovanie, a teda ani obdobie, v ktorom bolo predmetné označenie používané a ani v jednom vyobrazení nie je označenie v podobe napadnutej ochrannej známky. Dôkazy nie sú datované. Výtlačky predložených internetových stránok síce časovo spadajú do rozhodného 5 ročného obdobia, avšak označenia prezentované na týchto dokladoch sa vo viacerých podstatných prvkoch odlišujú od podoby napadnutej ochrannej známky a z dokladov nie je tiež zrejmé používanie označenia na Slovensku. Výtlačok internetovej stránky Wikipédia vypovedá len o tom, že M. je značka českého piva vyrábaného majiteľom, avšak podoba napadnutej ochrannej známky z tohto dokladu nie je zrejmá. Rovnako výtlačky internetovej stránky www.N..sk a www.S..sk vypovedá len o tom, že M. je značka českého piva vyrábaného majiteľom, podoba napadnutej ochrannej známky z týchto dokladov nie je zrejmá a nie je zrejmé ani časové obdobie používania označenia. Výtlačok jedálneho a nápojového lístka F. L. zo M. www.T..sk nie je datovaný a ani napadnutá ochranná známka nie je na ňom vyobrazená. Rovnako výtlačok internetovej stránky www.E..sk nie je datovaný a podoba označenia prezentovaného na tomto doklade je podstatne odlišná od napadnutej ochrannej známky. Doklady predložené spolu s rozkladom boli žalovaným zhodnotené na základe toho, že ide o podobný typ dokladov, ktoré už boli vyhodnotené prvostupňovým orgánom, pričom ani tieto doklady nepreukázali nové skutočnosti, na základe ktorých by mohlo byť konštatované používanie napadnutej ochrannej známky na území SR v rozhodnom 5 ročnom období. Na základe celkového zhodnotenia predložených dôkazových materiálov, ktoré sú v danom prípade relevantné jednak z časového hľadiska, ako aj z hľadiska vzťahu k územiu SR je možné konštatovať, že majiteľ preukázal, že v rozhodnom 5 ročnom období uvádza na trh v SR pivo pod označením M.. Žalovaný však uzavrel, že majiteľ dokladmi predloženými spolu s vyjadrením k návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky, ani dokladmi predloženými spolu s rozkladom, hodnotenými jednak jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, nepreukázal skutočné používanie napadnutej ochrannej známky podobe, v akej ja zapísaná v registri, v spojitosti s pivom a na území SR v rozhodnom 5 ročnom období. Z predložených dokladov je zrejmé, že majiteľ používal rôzne označenia na svoje výrobky, pričom najčastejším spoločným prvkom na týchto označeniach je slovo M.. Ostatné slovné alebo obrazové prvky sa v jednotlivých označeniach menili, dopĺňali alebo vynechávali. Podoba napadnutej ochrannej známky však nie je ani na jednom z predložených relevantných dokladov. K argumentácii majiteľa, že dominantným prvkom jednotlivých používaných označení a napadnutej ochrannej známky je slovný prvok M., pričom ostatné prvky sú takého charakteru, že podstatne nemenia celkový dojem, resp. rozlišovaciu spôsobilosť napadnutej ochrannej známky, žalovaný uviedol, že napadnutá ochranná známka ja zapísaná ako kombinované označenie s viacerými dominantnými prvkami. Okrem slova M. je to erb nad týmto slovom a slovné spojenie Z. Z. pod ním. Zreteľné je aj vyobrazenie fontány v pozadí prvých dvoch písmen slovného prvku M.. Všetky uvedené prvky sú v napadnutej ochrannej známke dostatočne výrazné, majú v nej svoje miesto a ako celok vytvárajú jedinečný charakter napadnutej ochrannej známky. Pri vynechaní, pridaní alebo zámene takto veľkého prvku v celkovej kompozícii nie je možné uvažovať o tom, že sa nezmení celkový charakter ochrannej známky, resp. jej rozlišovacia spôsobilosť, ako to tvrdil majiteľ. Žalovaný konštatoval, že majiteľ v preskúmavanom prípade neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil také dôkazové materiály, ktoré by preukázali skutočné používanie napadnutej ochrannej známky v podobe, v akej je zaregistrovaná, resp. v podobe nemeniacej jej rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k tovaru „B.“ v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach. Len na základe používania jednotlivých prvkov obsiahnutých v napadnutej ochrannej známke samostatne, resp. v spojení s inými prvkami, nie je možné dospieť k záveru o používaní napadnutej ochrannej známky. Používanie napadnutej ochrannej známky v inej ako zapísanej podobe môže byť na účely preukázania skutočného používania relevantné len vtedy, pokiaľ sa táto variácia odlišuje len v prvkoch nemeniacich rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, pričom prípustnosť variácií je vždy potrebné posudzovať individuálne v každom jednotlivom prípade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný uzavrel, že prvostupňové rozhodnutie o zrušení napadnutej ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach je potrebné považovať za správne. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.02.2015 domáhal, aby súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v stručnosti poukázal na priebeh správneho konania, na podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu i druhostupňového správneho orgánu. Poukázal na to, že žalovaný výslovne uznal, že majiteľ napadnutej ochrannej známky doložil užívanie piva v obchodnom styku pod značkou M. na slovenskom trhu v rozhodnom období. Žalovaný však nevyvodil príslušné dôsledky vyplývajúce z týchto zistení a neuznal, že boli predložené dôkazy o používaní ochrannej známky v modifikovanej podobe, ktorá sa líši iba v prvkoch nemeniacich rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky a že bolo doložené dostatočné používanie registrovanej ochrannej známky. Rozhodol tak z dôvodu, že predložené materiály nepreukazujú jej používanie vo forme, ktorá úplne zodpovedá registrovanej podobe so zahrnutím všetkých prvkov tvoriacich ochrannú známku, a preto ochranná známka musí byť zrušená. Takýto prístup podľa žalobcu nezodpovedá § 9 ods. 3 písm. b/ Zákona o ochranných známkach a čl. 10 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Smernice EÚ 2008/95/EC o harmonizovaní práv členských štátov vzťahujúceho sa k ochranným známkam, ktoré jasne stanovuje, že ochranná známka je dostatočne používaná aj vtedy, ak je užívaná v podobe odlišnej od registrovanej podoby, pokiaľ sa líši v prvkoch, ktoré nemenia jej rozlišovaciu spôsobilosť. Vo svetle dostatočných dôkazov o používaní označenia M. pre pivá majiteľom napadnutej ochrannej známky na Slovensku (zahrňujúcom aj kombináciu s Z. Z. a Z. pivo) registrovaná ochranná známka nemôže byť podľa žalobcu zrušená, pretože dominantný prvok napadnutej ochrannej známky je presne M., pre ktorý boli predložené dostatočné materiály preukazujúce jeho používanie na Slovensku. Žalovaný pri posudzovaní dôkazov predložených majiteľom napadnutej ochrannej známky nepostupoval podľa ustanovení § 52 ods. 2 a 3 Zákona o ochranných známkach, čo malo za následok ich nesprávne vyhodnotenie a vydanie rozhodnutí, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Žalobca poukázal na judikatúru týkajúcu sa zásad posudzovania používania ochranných známok v prípadoch, kedy ochranná známka nebola použitá presne tak, ako je zapísaná v registri ochranných známok. Judikatúra Európskej únie uznala podľa žalobcu v mnohých prípadoch, že používanie ochrannej známky v modifikovanej forme musí byť akceptované ako dostatočné použitie registrovanej ochrannej známky, pokiaľ dominantné prvky ochrannej známky boli používané a ostatné druhotné prvky použité neboli. Žalobca poukázal na rozsudok C-234/06PII Ponte Finanziaria SpA. S poukazom na rozsudky C-149/11 Onel, C-40/01 Minimas žalobca uviedol, že používanie ochrannej známky Spoločenstva musí byť také, aby bolo vytvorené skutočné obchodné využitie ochrannej známky, kedy je cieľom používania udržať alebo vytvoriť podiel na trhu pre výrobky alebo služby chránené ochrannou známkou. Použitie ochrannej známky vyžaduje skutočnú prítomnosť tovaru a služieb na trhu tak, aby ochranná známka mohla vykonávať svoju základnú funkciu, teda označovať obchodný pôvod tovarov a služieb. Na takéto používanie boli doklady, najmä faktúry a propagačné predmety v konaní doložené. Žalobca poukázal na rozhodnutie OHIM R 1015/2012-2 „Albis“, kde boli ako dôkaz o používaní predložené faktúry, na ktorých nebola ochranná známka ( ALCOLOR,S.A.) v podobe, v ktorej bola registrovaná a napriek tomu boli tieto dôkazy uznané ako dostatočné na preukázanie používania na trhu. Konkrétne na faktúrach nebol umiestnený grafický prvok, ani sprievodné slovné prvky, ktoré sú súčasťou registrácie. Podľa žalobcu toto rozhodnutie podporuje argumentáciu majiteľa napadnutej ochrannej známky a dostatočné dôkazy preukazujúce používanie slovného prvku M. musia byť akceptované ako používanie registrovanej ochrannej známky. Ďalej poukázal na rozhodnutie T 135/04 „Online Bus“, kde bolo podľa žalobcu judikované, že pokiaľ je ochranná známka zložená s viacero prvkov a jeden alebo viacero nie je dominantných a v používaní označenia chýba, alebo je nahradený iným prvkom, toto nemení rozlišovaciu spôsobilosť označenia ako celku. Ďalej poukázal na prípad T-543/12, kde tribunál zdôraznil, že používanie registrovanej ochrannej známky kombinovanej so slovným prvkom „Z.“ s grafickým prvkom a ďalšími slovnými prvkami, bolo doložené dokladmi o používaní prvku „Z.“ bez ďalších slovných a grafických prvkov, t.j. podľa žalobcu tribunál položil zásadný dôraz na fakt, že použitie dominantného slovného prvku „Z.“ bolo preukázané a že považuje opomenutie ďalších prvkov za bezvýznamné. Žalobca napokon poukázal na rozsudok T-353/07 COLORIS, v ktorom súd potvrdil, že pri hodnotení používania ochrannej známky, musí byť urobené jej celkové zhodnotenie z hľadiska dominantných a dištinktívnych prvkov pri zohľadnení ich relatívnej pozície pri používaní v obchodnom styku, ich prípadnej opisnosti, či umiestnenia mimovizuálne najvýznamnejšiu časť ochrannej známky. Žalobca argumentoval, že dominantným a rozlišujúcim prvkom napadnutej ochrannej známky je slovný prvok M., ktorý bude tým prvkom, ktorý si spotrebitelia zapamätajú. Prvok fontány je druhotným prvkom dekoratívneho charakteru, predstavuje fontánu na námestí v Českých Budějoviciach, na ktorej je vyobrazený hrdina M. a ktorá je ľudovo nazývaná „M.“. Podľa tejto fontány ako symbolu mesta České Budějovice je pomenované pivo M.. Slovné prvky Z. Z. je potrebné v celkovom kontexte ochrannej známky považovať vo svojom dôsledku za zemepisnú informáciu pre slovenských spotrebiteľov, pretože ho budú chápať ako referenciu na mesto, kde sú tovary - pivo M. vyrobené. Žalobca poukázal na to, že Z. W. O./Z. Z. je registrované označenie pôvodu podľa Lisabonskej dohody. Rôzne predložené doklady dokazujú také užívanie iných termínov, ktoré sú zásadne ekvivalentné pre slovenských spotrebiteľov za účelom informovania o zemepisnom pôvodne ako Z. Z. a Budějovické pivo. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutím druhej inštancie OHIM R 282/2000-4 bolo dodatočne uznané používanie portugalskej ochrannej známky Z. B., iba v podobe Z., bez ďalšieho slovného prvku. T. takéto používanie ako dostatočné uznal najmä s odkazom, že informácia, ktorá bola v ňom obsiahnutá, je zemepisný údaj. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na to, že žalovaný svojím rozhodnutím o zamietnutí rozkladu podľa žalobcu správne nerozhodol o predložených dôkazoch a na základe toho nesprávne odôvodnil, prečo napadnutú ochrannú známku zrušil, žalobca navrhol rozhodnutie prvostupňové i druhostupňové zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 05.03.2015 poukázal na prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie a dôvody, pre ktoré bola podľa § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach zrušená kombinovaná ochranná známka č. XXXXXX. S dôvodmi, na základe ktorých bola žaloba podaná, sa žalovaný nestotožnil, napadnuté rozhodnutie považuje za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade so zákonom. V posudzovanom prípade žalovaný zistil skutkový stav spoľahlivo a rozhodol v medziach ust. § 52 Zákona o ochranných známkach. Vo vyjadrení sa vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam. K žalobnej námietke nesprávneho posúdenia predložených dôkazov za účelom preukázania skutočného používania ochrannej známky žalovaný uviedol, že v prípade podania návrhu na zrušenie ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach majiteľ napadnutej ochrannej známky dôkaznými prostriedkami preukazuje, že ochranná známka, ktorej sa návrh týka, ním bola skutočne používaná a to v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré bola zapísaná v podobe, v akej bola zapísaná v registri ochranných známok, resp. v podobe líšiacej sa v prvkoch nemeniacich rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky. Uvedené používanie sa posudzuje v zmysle územného princípu, t.j. musí byť viazané k územie SR a musí spadať do rozhodného obdobia (obdobia 5 rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu návrhu na zrušenie). Podľa § 52 ods. 2 Zákona o ochranných známkach sa pri hodnotení dôkazov v konaniach o ochranných známkach uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade so zákonom a predložené dôkazy zvážil a vyhodnotil každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že predložené dôkazy boli posúdené s ohľadom na požiadavku datovania dôkazných prostriedkov v rozhodnom období, pričom z ďalšieho posúdenia boli vylúčené dôkazy, ktoré uvedenú požiadavku nespĺňali. Žalovaný taktiež neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli relevantné z hľadiska ich vzťahu k územiu SR. Na základe celkového zhodnotenia predložených relevantných dôkazových materiálov žalovaný konštatoval, že majiteľ preukázal, že v rozhodnom období uvádzal na trh SR pivo pod označením M., avšak nepreukázal skutočné používanie napadnutej ochrannej známky v podobe, v akej bola zapísaná v registri, ani v podobe líšiacej sa v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť. Žalovaný poukázal na nepresnosť a neopodstatnenosť použitej žalobnej argumentácie, v zmysle ktorej mal podľa žalobcu žalovaný rozhodnúť, že ochranná známka musí byť zrušená, pretože predložené materiály nepreukazujú jej používanie vo forme, ktorá úplne zodpovedá registrovanej podobe so zahrnutím všetkých prvkov tvoriacich ochrannú známku. Z dokladov, ktoré žalobca v konaní predložil, je podľa žalovaného zrejmé, že majiteľ používal rôzne označenia na svoje výrobky, pričom najčastejším spoločným prvkom na týchto označeniach bol slovný prvok M.. Ostatné slovné alebo obrazové prvky sa v jednotlivých označeniach menili, dopĺňali alebo vynechávali. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s argumentáciou žalobcu o dominantnom postavení slovného prvku M. a o charaktere ďalších prvkov ochrannej známky, ktoré podľa žalobcu podstatne nemenia celkový dojem, resp. rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky. Žalobný dôvod spočívajúci v nesprávnom posúdení dôkazových materiálov žalovaný považuje za neopodstatnený, keďže z obsahu spisu nesporne vyplýva, že aj predložené doklady boli zhodnotené v súlade so zákonom a ich zhodnotenie bolo správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené. K žalobnej námietke o používaní ochrannej známky v „modifikovanej podobe“ žalovaný poukázal na § 9 ods. 3 Zákona o ochranných známkach a na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa používania ochrannej známky v podobe, ktorá sa líši od podoby, v akej bola zapísaná v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že z ním predložených dôkazov vyplýva, že ochranná známka bola na území SR používaná a to konkrétne v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola zapísaná, odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť, s takouto argumentáciou žalovaný nesúhlasil, pretože napadnutá ochranná známka je ochrannou známkou kombinovanou, ktorá pozostáva z viacerých dominantných a dištinktívnych prvkov, či už slovných alebo aj grafických. Žalovaný poukázal na odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia, kde poukázal na to, že okrem slova M. je takýmto prvkom aj výrazný obrázok erbu nad týmto slovom a slovné spojenie Z. Z. pod ním. Vizuálne zreteľné je aj vyobrazenie fontány v pozadí prvých dvoch písmen slovného prvku M.. Všetky uvedené prvky sú v napadnutej ochrannej známke dostatočne výrazné a viditeľné, majú v nej svoje neopomenuteľné miesto a ako celok vytvárajú jedinečný charakter napadnutej ochrannej známky. Pri pohľade na reprodukciu napadnutej ochrannej známky je podľa žalovaného potrebné zdôrazniť, že len na základe používania jednotlivých prvkov obsiahnutých v tejto ochrannej známke používaných samostatne, resp. v spojení s inými prvkami, nie je možné dospieť k záveru o skutočnom používaní napadnutej ochrannej známky. Používanie ochrannej známky v inej ako zapísanej podobe, môže byť na účely preukázania jej skutočného používania relevantné len vtedy, pokiaľ sa táto variácia, resp. modifikácia odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť, pričom prípustnosť variácií je vždy potrebné posudzovať individuálne v každom jednotlivom prípade. Žalobca podľa žalovaného predloženými dôkaznými prostriedkami nepreukázal relevantné používanie napadnutej ochrannej známky. To, čo preukazuje používanie označení, ktorých podoba je odlišná od podoby, v akej bola zapísaná napadnutá ochranná známka a to v prvkoch meniacich jej celkový dištinktívny charakter. Preukázal teda používanie rôznych označení, ktorých najčastejším spoločným prvkom je slovný prvok M., avšak nepreukázal skutočné používanie napadnutej ochrannej známky, za ktoré sa v zmysle § 9 ods. 3 písm. a/ Zákona o ochranných známkach považuje aj jej používanie v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola ochranná známka zapísaná, odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť. Preto boli splnené podmienky na zrušenie napadnutej ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach. V súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a rozhodnutiami T., na ktoré žalobca poukázal v žalobe, žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzané rozhodnutia sa síce týkajú preukazovania skutočného používania ochranných známok, avšak označenia, resp. ochranné známky, ktoré boli predmetom týchto sporov, sú svojím charakterom odlišné od napadnutej ochrannej známky. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že pokiaľ je preukázané používanie dominantných a dištinktívnych prvkov tvoriacich zapísanú ochrannú známku, potom opomenutie jej ďalších inak bezvýznamných prvkov (prvkov bez rozlišovacej spôsobilosti), ktoré sú súčasťou podoby, v akej bola ochranná známka zapísaná, nemení jej rozlišovaciu spôsobilosť. S týmto záverom žalobca súhlasil a s týmto záverom nie je v rozpore ani záver žalovaného, že napadnutá ochranná známka je tvorená viacerými prvkami (okrem slovných „M.“ a „Z. Z.“ sú tu aj grafické vyobrazenia erbu a fontány), ktoré sú z hľadiska celkovej kompozície tejto ochrannej známky vizuálne a dištinktívne rovnocenné, a teda ich vynechanie, či nahradenie inými prvkami mení rozlišujúci charakter napadnutej ochrannej známky. Žalovaný zdôraznil nutnosť individuálneho posudzovania konkrétnych okolností prípadu, o čom svedčí aj časť odôvodnenia žalobcom uvádzaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ T-135/04 „Online Bus“. Medzi žalobcom a žalovaným primárne zostáva sporná iba otázka, ktoré prvky napadnutej ochrannej známky sú dištinktívne a dominantné. Žalovaný zdôraznil, že názor žalobcu, ktorý za dominantný a rozlišujúci prvok napadnutej ochrannej známky považuje len slovný prvok M., nie je správny. Takéto hodnotenie žalobcu vníma žalovaný ako účelovo zavádzajúce a v rozpore so základnými princípmi hodnotenia rozlišovacej spôsobilosti ochranných známok. Žalovaný postupoval v konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o ochranných známkach, pričom správne vyhodnotil predložené dôkazy aplikujúc primeranú interpretáciu pojmu „skutočné používanie ochrannej známky“ a dospel k správnemu posúdeniu predmetnej veci. Druhostupňové rozhodnutie náležite a logicky v rámci svojej voľnej úvahy odôvodnil, pričom skutkový stav v posudzovanom prípade zistil spoľahlivo tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku a v medziach § 52 Zákona o ochranných známkach. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd podľa § 250 ods. 1 O.s.p. uznesením č.k. 2Scud/1/2015-29 zo dňa 17.12.2015 pribral do konania ako ďalšieho účastníka spoločnosť Budějovický Budvar, národní podnik, České Budějovice, Česká republika, ktorý bol účastníkom správneho konania (podal návrh na zrušenie ochrannej známky č. XXXXXX) a ktorého práva a povinnosti ako účastníka správneho konania by mohli byť v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia dotknuté. Ďalší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 09.03.2016 uviedol, že nesúhlasí so žalobou a v plnom rozsahu odkázal na napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho vyjadrenie k žalobe, ktoré považuje za vecne správne. Poukázal na to, že napadnuté označenie je sofistikované prepojenie slovných a grafických prvkov do jedného celku, ktoré je tak originálne a jedinečné pre chránené výrobky. Ide tak trochu o archaické vyobrazenie - až umelecké dielo, ktoré sa viac-menej používalo v minulosti a v dnešnej dobe už nezodpovedá štandardno-modernej dynamickej etikety/loga. Z tohto dôvodu žalobca modernizoval vyobrazenie svojho výrobku a obalu/etikety s cieľom osloviť/pritiahnuť nové mladé skupiny zákazníkov. Žalobcom aktuálne používané logo má moderný dizajn, kde slovný prvok M. je zvýraznený a skutočne dominantný, perfektne čitateľný, t.j. nie je „utopený“ v množstve ďalších grafických a slovných prvkoch. Porovnajúc obe vyobrazenia, t.j. napadnutú ochrannú známku a aktuálne používané logo, sú tvrdenia žalobcu o tom, že napadnutá ochranná známka je používaná v podobe, ktorá nemení rozlišovaciu spôsobilosť, podľa ďalšieho účastníka neopodstatnené a účelové. Napadnutá ochranná známka je diametrálne odlišná od aktuálnej podoby, ktorá sa v súčasnosti používa. Jediným prvkom, ktorý je zhodný, je slovný prvok M., ktorý má novú vizualizáciu. Podľa žalobcu je neprítomnosť všetkých týchto grafických a slovných prvkov s výnimkou slova M. podobou, ktorá nemení rozlišovaciu spôsobilosť napadnutej ochrannej známky. Toto podľa ďalšieho účastníka nie je pravdivé, pretože aktuálne používané logo je na prvý pohľad úplne rozdielne od napadnutej ochrannej známky a prítomnosť jediného zhodného slovného prvku M. nemôže zabezpečiť, že podoba registrovanej známky sa nezmenila od podoby, ktorá bola alebo je užívaná. To, že žalobca si je tejto skutočnosti vedomý, dokazuje podľa ďalšieho účastníka aj fakt, že žalobca podal novú prihlášku ochrannej známky POZ XXXX-XXXX, ktorá bola podaná 04.12.2015 a zverejnená dňa 02.02.2016. Žalobca tak podal novú prihlášku ochrannej známky, ktorá je identická so známkou, ktorú žalovaný zrušil pre neužívanie. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazuje na potrebu aplikácie európskej judikatúry, ktorá sa týka možnosti používania ochrannej známky v podobe, ktorá nemení jej rozlišovaciu spôsobilosť, ďalší účastník poukázal na to, že žalobca často vytrháva jednotlivé vety bez toho, aby skutkové okolnosti odkazovaného rozhodnutia dal do kontextu so skutkovými okolnosťami tohto návrhu na zrušenie ochrannej známky. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení prezentoval a rozobral jednotlivé rozhodnutia, na ktoré žalobca odkazuje so záverom, že vo veci C-234/06/PII Ponte Finanzaria SpA sa v celom rozhodnutí neuvádza to, čo tvrdí žalobca, práve naopak. K rozsudku Súdneho dvora EÚ C-149/11 „Onel“ a C-40/01 „Minimas“ ďalší účastník uviedol, že rozsudok C-149/11 sa zaoberal prejudiciálnou otázkou, ktorá sa týkala územného rozsahu používania zapísanej ochrannej známky, t.j. či používanie ochrannej známky je dostatočné v jednom členskom štáte pre udržanie zápisu, pričom Súdny dvor v rámci posúdenia riadneho používania národných ochranných známok v už citovaných rozsudkoch Ansul a Sunrider/ÚHVT podal výklad pojmu „riadne používanie“, pričom z judikatúry vyplýva, že ochranná známka je predmetom „riadneho používania“, ak sa používa v súlade s jej základnou funkciou zaručiť označenie pôvodu tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, aby pre tieto tovary a služby vytvárala alebo zachovávala odbyt, z výnimkou symbolického používania, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky. Posúdenie riadnej povahy používania ochrannej známky musí spočívať na súhrne skutočností a okolností týkajúcich sa určenia jej skutočného obchodného používania v obchodnom styku, najmä na tom, či jej používanie v príslušnom ekonomickom odvetví možno považovať za dostačujúce na udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou, na povahe týchto tovarov a služieb, vlastnostiach trhu, rozsahu a frekvencií používania ochrannej známky. Skutočné užívanie ochrannej známky nezahrňuje symbolické užívanie len za účelom udržať práva z ochrannej známky. Pokiaľ ide o rozhodnutie OHIM R 1015/2012-2 „ALCOLOR“ žalobca podľa ďalšieho účastníka zavádzajúco interpretuje toto rozhodnutie, keďže opomenul uviesť, že v tomto konaní o zrušenie ochrannej známky spoločenstva, boli predložené doklady, ktoré obsahovali vyobrazenie napadnutej ochrannej známky, i keď nie všetky doklady toto vyobrazenie zobrazovali, najmä niektoré faktúry. Preto nie je pravdou, čo uvádza žalobca, že OHIM uznal užívanie len na základe faktúr, ktoré neobsahovali logo, ale len slovný prvok. Takéto tvrdenia žalobcu považuje účastník za krajne účelové. Citoval pritom čl. 32, 33 a 35 citovaného rozhodnutia. Rovnako rozhodnutie Tribunálu EÚ T-135/04 „Online Bus“, na ktoré žalobca odkazuje, opätovne nie je dostatočne presne citované žalobcom. Ďalší účastník poukázal na vyobrazenie uvedených ochranných známok, pričom z porovnania vyobrazení týchto známok vyplýva, že ide naozaj o drobné zmeny vo figurácii ochrannej známky, preto záver Tribunálu o tom, že používaná podoba ochrannej známky nevykazuje odlišnosti, ktoré by mohli zhoršiť rozlišovaciu spôsobilosť, je správny. Pokiaľ žalobca cituje ďalšie rozhodnutia Súdu prvej inštancie a OHIM-u, ktorých uplatnenia sa dovoláva, pričom uvádza, že tieto rozhodnutia potvrdzujú, že niektoré chýbajúce grafické alebo slovné prvky v podobe, ktorú majiteľ používa, nemenia rozlišovaciu spôsobilosť zapísanej ochrannej známky, ďalší účastník uviedol, že skutkové okolnosti posudzovaných prípadov sú odlišné od skutkových okolností tohto sporu. Spoločným znakom týchto rozhodnutí je to, že minimálna zmena zapísanej ochrannej známky, ktorá skutočne nemení jej rozlišovaciu spôsobilosť, je akceptovateľná pre účely udržania zápisu ochrannej známky. Každé takéto posúdenie sa musí robiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti všetkých predložených dôkazov. V danom prípade podľa ďalšieho účastníka žalobca vykonal viac než minimálnu zmenu, ktorá by nemenila rozlišovaciu spôsobilosť, preto nie je možné akceptovať doklady týkajúce sa užívanej podoby označenia pre účely udržania zápisu ochrannej známky. Žalobca zmenil a odstránil podstatné a dominantné znaky zapísanej ochrannej známky, t.j. erb, sochu na podstavci, ďalšie slovné prvky. Tieto slovné a grafické prvky sú rovnakej, prípadne väčšej veľkosti ako samotný slovný prvok M.. Preto nemožno hovoriť o tom, že podoba, akú používa, nemení rozlišovaciu spôsobilosť zapísanej ochrannej známky. Ďalší účastník preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňovému správnemu orgánu bol dňa 19.04.2012 doručený návrh ďalšieho účastníka na zrušenie ochrannej známky č. XXXXXX „M. Z. Z.“ podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z., ktorý sa týkal všetkých zapísaných tovarov. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že napadnutá ochranná známka nebola na území SR v posledných piatich rokoch predchádzajúcich začatiu tohto konania používaná pre výrobky, pre ktoré je zapísaná a na jej nepoužívanie neexistujú oprávnené dôvody. Majiteľ ochrannej známky v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že z dokladov, ktoré predložil k vyjadreniu vyplýva, že napadnutá ochranná známka bola a je používaná v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola zapísaná odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť, teda že napadnutú ochrannú známku riadne používal. V podrobnostiach poukázal na listinné dôkazy, ktoré podľa neho preukazujú používanie ochrannej známky v rozhodnom období na území SR. Navrhol, aby prvostupňový správny orgán návrh na zrušenie napadnutej ochrannej známky zamietol. O návrhu na zrušenie ochrannej známky bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 25.09.2013 tak, že prvostupňový správny orgán ochrannú známku č. XXXXXX zrušil podľa § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach s účinnosťou od 19.04.2012. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca ako majiteľ napadnutej ochrannej známky rozklad, prílohou ktorého boli listiny, ktoré mali preukazovať skutočné používanie ochrannej známky. O podanom rozklade rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím s odôvodnením tak, ako sa uvádza na č.l. 7-11 tohto rozsudku. Podľa § 51 ods. 5 zák. č. 506/2009 Z.z. na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 27) s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa § 52 ods. 2 zák. č. 506/2009 Z.z. úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Podľa § 52 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. úrad na návrh tretej osoby zruší ochrannú známku, ak na území Slovenskej republiky nebola skutočne používaná pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky nepreukáže opak alebo nemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, platí, že ochranná známka sa na území Slovenskej republiky nepoužívala počas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku nezruší, ak sa ochranná známka medzi uplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej zrušenie začala skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky, ktoré sa začalo alebo obnovilo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej známky, pričom táto lehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však neprihliada, ak prípravy na toto používanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel, že môže byť podaný návrh na jej zrušenie. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. používaním ochrannej známky je používanie jej majiteľom v spojení s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná. Podľa § 9 ods. 3 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. za používanie ochrannej známky podľa odseku 1 sa považuje aj používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola ochranná známka zapísaná, odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a žiadal ho zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Namietal teda nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia s tým, že žalovaný správne nerozhodol o predložených dôkazoch a na základe toho nesprávne odôvodnil zrušenie napadnutej ochrannej známky. Takýto žalobný dôvod súd považoval za nedôvodný a odporujúci obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené aj na č.l. 7-11 tohto rozsudku, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, ako aj všetky skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté (podklady rozhodnutia), úvahy žalovaného, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, správnu úvahu, ktorú použil pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a to, ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania uvedenými v rozklade. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené, alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absolútne absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia však nespôsobuje to, že účastník konania nesúhlasí s dôvodmi, alebo ak považuje rozhodnutie za „nesprávne odôvodnené“. Musí ísť o vady v skutkových zisteniach, a to buď, že rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zistené, alebo na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom. Takýmito vadami však napadnuté rozhodnutie netrpí. Súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia je obsiahnutá aj úvaha, ktorou sa žalovaný spravoval pri hodnotení podstatných skutočností rozhodných pre posúdenie splnenia podmienok na zrušenie napadnutej ochrannej známky podľa § 34 ods.1 písm. a/ v spojení s § 9 Zákona o ochranných známkach. Predmetná úvaha je výsledkom logického uvažovania a súd nezistil žiadne vybočenie zo zákonnej úpravy. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že žalovaný pri posudzovaní dôkazov predložených majiteľom napadnutej ochrannej známky (tak v prvostupňovom i druhostupňovom konaní) nepostupoval podľa ustanovení § 52 ods. 2 a 3 Zákona o ochranných známkach, čo podľa neho malo za následok ich nesprávne vyhodnotenie a vydanie nezákonného rozhodnutia. Takto uplatnený žalobný dôvod nie je dostatočne konkrétny, resp. je všeobecný. Žalobca v žalobe nekonkretizoval, ktoré dôkazy žalovaný nesprávne vyhodnotil a prečo. Súd za žalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, tieto nekonkretizuje, ani nedopĺňa. Samotný (všeobecný) nesúhlas s vyhodnotením dôkazov žalovaným nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd predovšetkým považuje za potrebné poukázať na to, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalovaný rozhodol o zrušení napadnutej ochrannej známky, pretože „predložené materiály nepreukazujú jej používanie vo forme, ktorá úplne zodpovedá registrovanej podobe so zahrnutím všetkých prvkov tvoriacich ochrannú známku a takýto prístup nezodpovedá § 9 ods. 3 písm. b/ Zákona o ochranných známkach a čl. 10 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Smernice EÚ 2008/95/EC“ nezodpovedá, resp. nekorešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe celkového zhodnotenia predložených dôkazových materiálov, ktoré boli relevantné z časového hľadiska, ako aj z hľadiska vzťahu k územiu SR (v rozhodnutí žalovaného označené ako dôkazy č. 6, 12, 15, 17, 18, 22 a 23) žalovaný dospel k záveru, že majiteľ preukázal, že v rozhodnom 5 ročnom období uvádzal na trh v SR pivo pod označením „Samson“. Majiteľ však dokladmi predloženými k vyjadreniu k návrhu na zrušenie ochrannej známky, ani dokladmi predloženými s rozkladom, hodnotenými jednotlivo aj všetky vo vzájomných súvislostiach, nepreukázal skutočné používanie napadnutej ochrannej známky v podobe, v akej je zapísaná v registri, resp. v podobe nemeniacej jej rozlišovaciu spôsobilosť, v spojitosti s tovarom (pivom) a na území SR v rozhodnom 5 ročnom období. Žalovaný zároveň konštatoval, že len na základe používania jednotlivých prvkov obsiahnutých v napadnutej ochrannej známke samostatne, resp. v spojení s inými prvkami, nie je možné dospieť k záveru o používaní napadnutej ochrannej známky. Vo vzťahu k všeobecnej, resp. nekonkrétnej námietke žalobcu o nesprávnom posúdení dôkazových materiálov predložených žalobcom v správnom konaní žalovaným súd pre úplnosť uvádza, že v konaní začatom na základe návrhu na zrušenie ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach majiteľ ochrannej známky dôkaznými prostriedkami preukazuje, že ochranná známka, ktorej sa návrh týka, bola majiteľom skutočne používaná (resp. že bola používaná tretími osobami s jeho súhlasom), a to v súvislosti s tovarmi (alebo službami), pre ktoré bola zapísaná a to v podobe, v akej bola zapísaná v registri ochranných známok, resp. v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola ochranná známka zapísaná, odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť. Uvedené používanie sa posudzuje v zmysle územného princípu, t.j. používanie musí byť viazané k územiu SR a súčasne musí byť preukázané používanie tejto ochrannej známky v rozhodnom období, za ktoré sa považuje obdobie 5 rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu návrhu na zrušenie ochrannej známky. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, i prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali podľa § 52 ods. 2 Zákona o ochranných známkach a žalobcom (majiteľom ochrannej známky) predložené dôkazy vyhodnotili v súlade s citovaným ustanovením, t.j. vyhodnotili každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný prvostupňový správny orgán pritom predložené dôkazy posúdili s ohľadom na požiadavku relevantnosti jednotlivých dôkazov vo vzťahu k používaniu napadnutej ochrannej známky na území SR a to v rozhodnom období od 19.04.2007 do 19.04.2012, pričom správne neprihliadli k dôkazom, ktoré vyššie uvedené atribúty (územný princíp a rozhodné obdobie) nespĺňali. Následne žalovaný správne a v súlade so zásadami logického uvažovania vyhodnotil relevantné dôkazy so záverom, že žalobca (majiteľ ochrannej známky) predloženými dokladmi nepreukázal skutočné používanie napadnutej ochrannej známky v podobe, v akej bola zapísaná v registri, ani v podobe líšiacej sa v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť (str. 8-9 rozhodnutia žalovaného a č.l. 7-11 tohto rozsudku). Konštatoval, že z predložených dokladov je zrejmé, že žalobca (majiteľ ochrannej známky) používal na svoje výrobky rôzne označenia, pričom najčastejším spoločným prvkom na týchto označeniach bol slovný prvok „M.“. Ostatné slovné alebo obrazové prvky sa v jednotlivých označeniach menili, dopĺňali alebo boli vynechané. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj s argumentáciou žalobcu o dominantnom postavení slovného prvku „M.“ a o charaktere ďalších prvkov ochrannej známky, ktoré podľa žalobcu nemenia rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu v prejednávanom prípade spočíva v preskúmaní otázky skutočného používania napadnutej ochrannej známky majiteľom v súvislosti s tovarom (pivo), pre ktorý bola ochranná známka zapísaná a v podobe, v akej bola zapísaná v registri ochranných známok, resp. v podobe líšiacej sa v prvkoch nemeniacich rozlišovaciu spôsobilosť v rozhodnom období (v období 5 rokov) vo vzťahu k územiu SR. Posúdenie tejto otázky patrí do správnej úvahy žalovaného. Súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny orgán je kompetentný urobiť si úsudok o skutočnom používaní napadnutej ochrannej známky majiteľom v rozhodnom období vo vzťahu k územiu SR na základe správnej úvahy, ktorú je povinný podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Relevantnými pre zrušenie rozhodnutia súdom by boli len zistené zjavné logické rozpory v úsudku správneho orgánu, alebo porušenie základných pravidiel správneho konania. Súd v konaní podľa 5. časti O.s.p. nemôže nahrádzať správne uváženie, na základe ktorého rozhodol správny orgán. Zameriava sa len na to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené zákonným procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom, či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy logické a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné. Hodnotenie skutkových otázok sa realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe obmedzil na posúdenie, či úsudok žalovaného je logickým možným záverom vychádzajúcim z premís, ktoré boli nastolené. Súd súčasne zameral svoj prieskum aj na zistenie, či žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite odôvodnené a to s dôrazom na aplikovaný inštitút správnej úvahy. Zároveň preskúmal hodnotenie dôkazov vykonaných správnym orgánom, ako aj aplikovanie zásad pri postupe hodnotenia a vyvodenia záverov správneho orgánu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj prvostupňového správneho orgánu) vyplýva, že správny orgán podrobne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj aspekty významné pre posúdenie otázky skutočného používania napadnutej ochrannej známky v intenciách ust. § 34 ods. 1 písm. a/ a v spojení s § 9 Zákona o ochranných známkach. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal jednotlivými dôkazmi predloženými žalobcom a vyhodnotil ich a pokiaľ žalobca takéto hodnotenie v súdnom konaní namieta, musel by presne uviesť, s ktorým konkrétnym vyhodnotením, ktorého konkrétneho dôkazu nesúhlasí a v čom vidí nesprávnosť úvahy správneho orgánu, alebo v akom smere je úvaha správneho orgánu v rozpore so zásadami logického uvažovania. Takéto dôvody však v žalobe uvedené neboli. Podľa názoru súdu žalovaný (ako aj prvostupňový správny orgán) vyhodnotili žalobcom predložené dôkazy v súlade so zákonom a so zásadami logického uvažovania a to tak vo vzťahu k posúdeniu otázky „skutočného používania ochrannej známky“ v rozhodnom období vo vzťahu k územiu SR, ako aj vo vzťahu k posúdeniu otázky „používania ochrannej známky v modifikovanej podobe“, t.j. v podobe, ktorá sa líši od podoby, v akej bola zapísaná v prvkoch, ktoré nemenia jej rozlišovaciu spôsobilosť. V tejto súvislosti bola medzi účastníkmi konania sporná otázka, ktoré prvky napadnutej ochrannej známky sú dištinktívne a dominantné. Žalobca tvrdil, že z ním predložených dôkazov vyplýva, že ochranná známka bola v rozhodnom období na území SR používaná v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola zapísaná, odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť s argumentáciou, že spoločným dominantným a rozlišujúcim prvkom jednotlivých používaných označení v napadnutej ochrannej známke je slovný prvok „M.“, pričom ostatné prvky sú podľa žalobcu takého charakteru, že nemenia podstatne celkový dojem, resp. rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky. Žalovaný naopak argumentoval, že ochranná známka je známkou kombinovanou, ktorá pozostáva z viacerých dominantných a dištinktívnych prvkov, a to slovných aj grafických. V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozobral s poukazom na vyobrazenie predmetnej ochrannej známky, že okrem slova „M.“ je dištinktívnym a dominantným prvkom aj výrazný obrázok erbu nad slovom „M.“ a slovné spojenie „Z. Z.“ pod ním. Vizuálne zreteľné je aj vyobrazenie fontány v pozadí prvých dvoch písmen slovného prvku „M.“. Všetky uvedené prvky sú v napadnutej ochrannej známke dostatočne výrazné a viditeľné, majú svoje neopomenuteľné miesto a ako celok vytvárajú jedinečný charakter napadnutej ochrannej známky. Súd sa stotožnil so závermi žalovaného, že pri vynechaní, pridaní alebo zámene takto veľkého prvku v celkovej kompozícii nie je možné dospieť k tomu, že sa nezmení celkový charakter ochrannej známky, resp. jej rozlišovacia spôsobilosť. Len na základe používania jednotlivých prvkov obsiahnutých v napadnutej ochrannej známke samostatne, resp. s inými prvkami, nie je možné dospieť k záveru o používaní napadnutej ochrannej známky. Používanie napadnutej ochrannej známky v inej ako zapísanej podobe, môže byť na účely preukázania skutočného používania relevantné len vtedy, pokiaľ sa táto variácia odlišuje len v prvkoch nemeniacich rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky. O takýto prípad sa však podľa názoru súdu v preskúmavanej veci nejedná. Pokiaľ teda žalovaný uzavrel, že žalobca predloženými dôkaznými prostriedkami nepreukázal relevantné používanie napadnutej ochrannej známky v zmysle vyššie uvedenej úvahy správneho orgánu, tento záver logicky vyplýva z vykonaného dokazovania. Pokiaľ žalobca poukázal v žalobe na judikatúru Súdneho dvora EÚ a rozhodnutia OHIM-u, týkajúcu sa zásad posudzovania a preukazovania skutočného používania ochranných známok, resp. možnosti používania ochrannej známky v podobe, ktorá nemení jej rozlišovaciu spôsobilosť, súd zhodne s vyjadreniami žalovaného i ďalšieho účastníka uvádza, že označenia, resp. ochranné známky, ktoré boli predmetom žalobcom označených rozsudkov, sú svojím charakterom odlišné od napadnutej ochrannej známky. Žalobca zdôraznil jednotlivé časti s ním citovaných rozhodnutí bez toho, aby skutkové okolnosti predmetných rozhodnutí dal do kontextu so skutkovými okolnosťami návrhu na zrušenie ochrannej známky, ktorá je predmetom preskúmavacieho konania, resp. v predmetných rozhodnutiach sa neuvádzajú tvrdenia, ktoré žalobca v žalobe uviedol (napr. citácia rozhodnutia C-234/06PII Ponte Finanzaria SpA), rozhodnutia o používaní zapísanej ochrannej známky (v prípadoch rozsudkov C-149/11 „Onel“ a C-40/01 „Minimas“) sa týkajú územného rozsahu používania zapísanej ochrannej známky, resp. rozhodnutie R 1015/2012-2 „ALCOLOR“ žalobca interpretuje zavádzajúco. Ďalšie rozhodnutie žalobca nepresne cituje ( T-135/04 „Online BUS“, pričom v tomto prípade sa jedná len o drobné zmeny vo figurácii ochrannej známky) a ďalšie citované rozhodnutia, na ktoré žalobca odkazuje (T-415/09, T-543/12, T-353/07 a R282/2000-4) sa týkajú prípadov, ktorých skutkové okolnosti sú odlišné od skutkových okolností v preskúmavanej veci. Spoločným znakom týchto rozhodnutí je, že minimálna zmena zapísanej ochrannej známky, ktorá skutočne nemení jej rozlišovaciu spôsobilosť, je akceptovateľná pre účely udržania zápisu ochrannej známky, avšak každé takéto posúdenie sa musí urobiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti všetkých predložených dôkazov. Aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je možné stotožniť sa so záverom žalovaného, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal používanie napadnutej ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 9 ods. 3 Zákona o ochranných známkach. Žalovaný i prvostupňový správny orgán posudzovali konkrétne okolnosti konkrétneho prípadu v intenciách Zákona o ochranných známkach, ako aj v intenciách judikatúry Súdneho dvora EÚ a OHIM-u s tým, že súd zhodne s argumentáciou žalovaného poukazuje na bod 36 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ T-135/04 „Online BUS“, že „posúdenie rozlišovacej spôsobilosti a dominovanie jednej alebo viacerých zložiek zloženej ochrannej známky treba založiť na skutočných kvalitách každej z jej zložiek, ako aj umiestnení jednotlivých zložiek v rámci konfigurácie ochrannej známky“. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaný náležite a logicky v rámci svojej voľnej úvahy odôvodnil, v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Zákona o ochranných známkach, pričom správne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy a aplikujúc primeranú interpretáciu pojmu „skutočné používanie ochrannej známky“ vec správne právne posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Námietky žalobcu uvedené v žalobe neboli spôsobilé privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.