Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/36/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200181 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200181.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa M. P., nar. XX.Y. XXXX, trvale bytom R. č. XXX/X, M. Q. F., prechodne bytom Z. O. XXXX/XX, U. - N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14.októbra 2014 o odňatí invalidného dôchodku, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14.októbra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa odňala invalidný dôchodok navrhovateľovi od 20.novembra 2014, pretože mu nárok naň zanikol 26.septembra 2014, odkedy posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval, že už nie je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. K odňatiu čiastočného invalidného dôchodku pristúpila odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už bol vyplatený. Prílohou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite z 26.septembra 2014.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a žiadal, aby bol posudok o jeho invalidite preskúmaný. Namietal zaujatosť posudkového lekára s tým, že sa necíti lepšie.
Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto postupoval krajský súd v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v jeho neprítomnosti. Pri rozhodovaní prihliadol na ostatné vykonané dôkazy.
Odporkyňa písomným podaním z 19.februára 2015 i na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť jeho správnosť a aj po opätovnom posúdení jeho zdravotného stavu v odvolacom správnom konaní bol vyslovený rovnaký posudkový záver o aktuálnom 20 % poklese jeho pracovnej schopnosti, čo jeho invaliditu nepodmieňuje s tým, že došlo aj k zániku jeho čiastočnej invalidity podľa medicínskych kritérií upravených v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s ostatným relevantným
obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Zákonným predpokladom pre vznik nároku občana na čiastočný invalidný dôchodok je jeho čiastočná invalidita a zamestnanie trvajúce po potrebnú dobu (§ 37 ods.1 písm. a) cit. zákona).
Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení čiastočný invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004 sa považuje po 31.decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patril k 31.decembru 2003 a vypláca sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinným do 31.decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa. § 112 ods. 2 a 6 citovaného zákona sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly X., odd. D, pol. 9, písm. b) , možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre chronické ochorenie podžalúdkovej žľazy podľa účinku na celkový stav organizmu, s častejšími hnačkami, poruchami výživy, dispeptickými ťažkosťami a občasnými bolesťami vyjadriť v rozpätí 20-25 %. Rozhodujúci je rozsah funkčného postihnutia, stav výživy a nutnosť dodržiavania diétneho režimu.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným dôchodcom podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok a to od 1.júla 2003 pre algickú formu chronickej pankreatitídy, chronický depresívny syndróm s psychotickými príznakmi v anamnéze, v tom čase pri liečbe kompenzovaný a abúzus etylus v anamnéze. V tom čase mal hmotnosť 45 kg, trpel chronickou bolesťou brucha, hnačkami, nechutenstvom a zvracaním bez ovplyvnenia analgetikami. Bolo nutné dodržiavať prísny diétny režim a abstinenciu etylu. Rozhodnutím odporkyne z 24.februára 2004 mu bol od 19.augusta 2003 priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Pri ďalších kontrolných lekárskych prehliadkach bola zachovaná jeho čiastočná invalidita. Naposledy bol jeho zdravotný stav posudzovaný na základe riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky 26.septembra 2014 posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal posudkový lekár z hospitalizačnej správy z interného oddelenia z apríla 2014 a z psychiatrického vyšetrenia z februára 2014. Za jeho ochorenia označil chronickú pankreatitídu a syndróm závislosti na alkohole. Konštatoval zánik čiastočnej invalidity navrhovateľa dňom posúdenia s tým, že už nie je čiastočne invalidný, pretože jeho telesné a duševné schopnosti sú dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania bez osobitne uľahčených pracovných podmienok a nemá ani značne sťažené všeobecné životné podmienky. Uviedol, že 45-ročný navrhovateľ s
neukončeným základným vzdelaním, t.č. nezamestnaný bol uznaný čiastočne invalidným v roku 2003 pre chronickú pankreatitídu. Opakovane bol vyšetrovaný gastroenterológom od februára 2003 pre chronickú pankreatitídu, neskôr pre recidivujúce ataky bol hospitalizovaný v rokoch 2004, 2007, 2009, 2010. Je vedený ako chronicky závislý na alkohole, odporučenia s úplnou abstinenciou nedodržiava, preto zlepšenie jeho zdravotného stavu nemožno očakávať. Na odporúčané dispenzárne kontroly nechodí, pomoc vyhľadá len keď má akútny problém. Naposledy bol hospitalizačne liečený v apríli 2013 pre dyspeptický syndróm. USG vyšetrenie brucha, gastrofibroskopické vyšetrenie aj laboratórne vyšetrenia boli negatívne, z čoho vyvodil, že navrhovateľ nemá prejavy poruchy vstrebávania základných živín stenou čreva a nemá ani prejavy poruchy výživy, či prejavy krvácania do kože ani prejavy poruchy ciev v okolí pečene. Pravidelne sledovaný gastroenterológom nie je, rýchlu záchrannú službu privolá v prípade problémov so zažívaním, naposledy v apríli 2013, predtým 3 roky a po uvedenom období nebol žiadny záznam v jeho zdravotnej dokumentácii. G. po hospitalizácii z apríla 2013 doporučené kontrolné vyšetrenie neabsolvoval. Užívanie liekov posudkový lekár spochybnil, pretože tieto môže predpisovať len špecialista, gastroenterológ, ku ktorému na kontroly nechodí. Nepravidelné sledovanie a liečenie psychiatrom nepovažoval za posudkovo významné. V čase posudzovania bola preukázaná jeho hmotnosť 56 kg. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a nebolo zmenené ani po podaní jeho odvolania. V odvolacom správnom konaní posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne dodatočne posudkovo vyhodnotil gastroenterologický nález z decembra 2014 a zdravotný stav navrhovateľa vyhodnotil aj podľa posudkových a zákonných kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a konštatoval pokles jeho pracovnej schopnosti na úrovni 20 % so zaradením jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia - chronická pankreatitída - pod kapitolu X., odd. D, pol. 9, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle zachovania jeho invalidity a pokračujúce výplaty dôchodkovej dávky, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 4.septembra 2015 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného psychiatrického a gastroenterologického vyšetrenia. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným pre recidivujúci zápal podžalúdkovej žľazy s bolesťami brucha, hnačkami, nechutenstvom a hmotnostným úbytkom. Sonograficky a ERCP vyšetrením bola verifikovaná chronická difúzna pankreatitída, ktorá bola na substitučnej liečbe len čiastočne ovplyvnená, bolesti pretrvávali. Pri abúze etylu došlo k opakovaným exacerbáciám ochorenia s potrebou hospitalizácie a infúznej liečby. Pri dodržiavaní životosprávy a abstinencii navrhovateľ výraznejšie ťažkosti s trávením nemal. Posledná hospitalizácia pre zažívacie ťažkosti bola realizovaná v apríli 2013, kedy sa podrobil komplexnému vyšetreniu vrátane sonografického vyšetrenia brucha a gastrofibroskopie. Rádiológ stav nehodnotil ako chronické zápalové ochorenie podžalúdkovej žľazy len ako chronickú pankreatopatiu. Od roku XXXX je ochorenie na substitučnej liečbe enzýmami stabilizované, máva občasné hnačky a bolesti v epigastriu. Hmotnostný úbytok nemá, od roku 2003 bol zaznamenaný hmotnostný prírastok 11 kg. V laboratórnych parametroch bolo preukázané ľahko zvýšené GMT, pri abúze etylu, amylázy aj lipáza boli v norme. Gastrofibroskopickým vyšetrením bol popísaný obraz zápalu sliznice pažeráka eróziami. Uvedené vyhodnotil tak, že chronická pankreatitída navrhovateľa je stabilizovaná s čiastočným zlepšením hlavne v laboratórnych parametroch. Pretrvávajú bolesti a hnačky podľa udania navrhovateľa, avšak miernejšieho charakteru než v minulosti. Pri tomto zdravotnom postihnutí nie je jeho pracovný potenciál znížený na úroveň čiastočnej invalidity, pretože došlo k čiastočnému zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Depresívna porucha navrhovateľa je v remisii, psychiatrom je kontrolovaný len v polročných intervaloch pre emočne nestabilnú poruchu osobnosti a adaptačnú poruchu, čo v tomto štádiu nie je posudkovo významné. Podľa udania navrhovateľa abstinuje od roku 2013, preto nie je posudkovo významný ani syndróm závislosti od alkoholu, ktorý je v remisii.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
Na základe vyššie uvedených skutkových zistení dospel krajský súd k záveru, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď v rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky opakovane vyhodnocoval aktuálny stav zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich vplyv na jeho pracovnú schopnosť a to jednak podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože za čiastočne invalidného bol uznaný podľa tohto zákona a tiež podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je aktuálne účinný. Pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa vychádzal správny orgán správne z posudku posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich invalidizácie a konkrétneho zhodnotenia miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Na základe objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa, ktoré boli podložené predloženou zdravotnou dokumentáciou dospeli posudkoví lekári k záveru, že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľa oproti času, keď bol uznaný invalidným, čo bolo preukázané komplexným vyšetrením v rámci jeho hospitalizácie v apríli 2013. Zlepšenie jeho zdravotného stavu vyplynulo jednak z laboratórnych parametrov, klinického obrazu ochorenia, subjektívnych údajoch navrhovateľa o miernejších, hoci trvajúcich prejavoch ochorenia a vzostupom jeho hmotnosti od roku 2003 do roku 2013. Zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa je závislé od dodržiavania diétneho režimu a úplnej abstinencie od alkoholu, ktorá bola počas trvania jeho čiastočnej invalidity sporná, keďže navrhovateľ opakovane lekársku pomoc vyhľadal v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu pri diétnej chybe, resp. nedodržiavaní liečebného režimu. Podľa vlastného vyjadrenia od roku 2013 abstinuje, čo sa pozitívne prejavilo na zlepšení stavu jeho ochorenia tak, ako to bolo konštatované počas jeho hospitalizácie v apríli 2013. Pretrvávajúce ťažkosti navrhovateľa nedosahujú taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam, pretože neznižujú jeho pracovnú schopnosť na úroveň invalidity podľa zákona o sociálnom poistení, či zachovanie jeho čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na obsah posudkových lekárov, ktorý bol vyššie konkretizovaný.
Na základe takto správne zisteného skutkového stavu veci, dotýkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľa dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že došlo k čiastočnému zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľa oproti času, keď bol uznaný čiastočne invalidným a to na takú úroveň, ktorá naďalej čiastočnú invaliditu podľa zákona o sociálnom zabezpečení a ani invaliditu podľa zákona o sociálnom poistení už nedosahuje, preto napadnutým rozhodnutím správne navrhovateľovi invalidný dôchodok odňala, keďže došlo k zániku jeho čiastočnej invalidity. Zánikom čiastočnej invalidity navrhovateľa prestali byť splnené podmienky pre možnú pokračujúcu výplatu dôchodkovej dávky. K odňatiu dôchodkovej dávky pristúpila odporkyňa správne odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už bol čiastočný invalidný dôchodok vyplatený. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný, rozhodujúc podľa § 250k ods. X O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.