Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/38/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200187 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200187.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky O. F., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom: G. XXX, XXX XX C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 02. októbra 2014 o priznaní invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 02. októbra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 09. septembra 2014 invalidný dôchodok vo výške 110,30 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľka splnila zákonné predpoklady pre priznanie invalidného dôchodku, pretože bola uznaná invalidnou dňom 09.septembra 2014 so 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti, získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia, konkrétne 2 roky a 311 dní pred vznikom invalidity a nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Sumu invalidného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť. Jej priemerný osobný mzdový bol zistený z rozhodujúceho obdobia 2007-2013. Hodnotu priemerného osobného mzdového bodu určila po úprave vyplývajúcej z § 63 ods.4 písm. b) zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na hodnotu 0,4455. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2014, tj. v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky vo výške 10,2524 €. Takto určenú sumu invalidného dôchodku navrhovateľky vo výške 105,80 € mesačne zvýšila na základe zákonného zvýšenia, ktoré bolo v odôvodnení rozhodnutia konkretizované, na priznanú sumu. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté započítané obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala. Žiadala o zvýšenie invalidného dôchodku (opätovné posúdenie invalidity) vzhľadom na jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jeho prejavy. Okrem uvedeného poukázala aj na pridružené psychické, gynekologické a kožné zdravotné ťažkosti. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že nenamieta priznaný percentuálny pokles jej zníženej pracovnej schopnosti, ale chcela by dosiahnuť to, aby jej suma invalidného dôchodku bola priznaná minimálne vo výške životného minima. Ochorela už v 15 rokoch, následne po skončení školy sa pre svoje zdravotné ťažkosti nemohla zamestnať a nestihla si na invalidný dôchodok vyrobiť. Pred konštatovaným vznikom invalidity mala zdravotné ťažkosti, najmä časté hnačky. Až po vykonanej operácii bola jej invalidita uznaná. Na Sociálnej poisťovni bola informovaná o tom, že jej zdravotný stav podmieňuje invaliditu len v tom štádiu, v akom je v súčasnosti preukázaný. Bola opakovane zamestnaná na dohodu, ale akonáhle získa nejaký príjem aj z uvedeného titulu, tak sú jej sociálne dávky odňaté a nemá dostatok finančných prostriedkov na pokrytie svojich životných potrieb. Podľa jej názoru údaje o jej osobnom vymeriavacom základe na osobnom liste dôchodkového poistenia nezodpovedajú skutočnosti. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na skutočnosť, že invalidný dôchodok bol priznaný navrhovateľke od požadovaného dňa. Navrhovateľka nikdy v konaní pred odporkyňou nepožiadala o priznanie invalidného dôchodku z mladosti a zdravotný stav navrhovateľky (aj podľa jej vyjadrenia na pojednávaní) v tom čase nepodmieňoval viac ako 40% pokles jej pracovnej schopnosti. Ak by sa jednalo o invalidný dôchodok z mladosti, jeho výška by bola nižšia vzhľadom na určený priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,3, ktorý je nižší ako navrhovateľka aktuálne dosiahla. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly X, odd. C, pol.2, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ulceróznu kolitídu, idiopatickú proktokolitídu, Crohnovu chorobu vo floridnom štádiu s komplikáciami (tvorba vredov a polypov, ťažká malnutrícia, fistula, perforácia, poruchy črevnej pasáže s podstatným znížením výkonnosti organizmu) vyjadriť v rozpätí 60-70%. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku od 09. septembra 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Rimavskej Sobote. V posudku z 09.septembra 2014 vychádzal z prepúšťacích správ z hospitalizácie na chirurgickom oddelení z júla a augusta 2013, z augusta 2014 a z kolonoskopických, gastroenterologických, transplantačno-chirurgických a chirurgických lekárskych nálezov. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil choroby tráviacej sústavy, choroby tenkého a hrubého čreva, ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba, floridné štádium s komplikáciami, pre ktoré jej priznal 60 % pokles pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že 26-ročná navrhovateľka s 10 ročnou anamnézou Crohnovej choroby je v gastroenterologickej liečbe pre recidivujúce bolesti brucha, so sprievodnými hnačkami, zvracaním a chudnutím, slabosťou. Je plánovaná biologická liečba. Pre interminentné poruchy pasáže a neprospievanie bola indikovaná na MS CT vyšetrenie, kde bola verifikovaná tesná stenóza terminálneho illea až do 2 mm, stav bol indikovaný na operačné riešenie. Dňa 29.07.2014 bola operovaná, bola u nej vykonaná illeocekálna resekcia. Zostáva naďalej v liečbe gastroenterológa. Na vyslovenom posudkovom závere zotrval aj po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 03. februára 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ, doplnených o gastroenterologické lekárske nálezy z októbra, decembra 2014 a januára 2015, a gynekologické, očné a psychiatrické lekárske nálezy. V posudku uviedol, že u navrhovateľky sú v popredí zažívacie ťažkosti trvajúce niekoľko rokov. V priebehu dlhoročnej liečby s kolísavým priebehom nastala remisia začiatkom roka 2014. Po zhoršení zdravotného stavu pri zistenej tesnej stenóze terminálneho ilea s prestenotickou dilatáciou bolo v júli 2014 nutné operačné riešenie- bola vykonaná resekcia tenkého čreva. Pooperačný stav je bez komplikácií a pri následnej biologickej liečbe (od októbra 2014) bola dosiahnutá (klinicky aj laboratórne) remisia ochorenia (podľa ostatného gastroenterologického vyšetrenia). Stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici (60%) je potrebné u navrhovateľky považovať za zodpovedajúcu floridnému štádiu s komplikáciami s podstatným znížením výkonnosti organizmu. Pridružené ochorenia nemajú vplyv na jej pracovnú schopnosť, vzhľadom na svoju závažnosť i dĺžku liečby. Psychiatrické nálezy dokumentujú ľahkú formu depresie bez nutnosti pravidelnej liečby a kontrol. Z gynekologických nálezov vyplýva opakované preliečenie. Alergia na slnko nepredstavuje dôvod pre percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Mierne zvýšený bilirubín bez preukázanej poruchy funkcie pečene treba hodnotiť ako benígny s nutnosťou sledovania. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože zákon pre vznik invalidity predpokladá pokles pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie, tj. na konkrétne zhodnotenie miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Pri objektívne zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie- Crohnovu chorobu, ktorú s ohľadom na pretrvávajúce následky, funkčné postihnutie a vplyv na výkonnosť organizmu správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Iné posudkové zhodnotenie do úvahy neprichádzalo, pretože pri Crohnovej chorobe bola u navrhovateľky po operácii liečbou dosiahnutá remisia ochorenia. Správne nebola využitá zákonná možnosť percentuálneho navýšenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky aj pre ďalšie ochorenia ktorými trpí, pretože nebol zistený taký stupeň ich závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Na základe takto správne zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu záveru, že pre jej existujúce dlhodobé zdravotné ťažkosti poklesla jej pracovná schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 60 %, tzn., že vznikla jej invalidita. Túto skutočnosť však samotná navrhovateľka v konaní nenamietala. V nadväznosti na uvedené, po splnení aj ďalších zákonných predpokladov správne napadnutým rozhodnutím priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od vzniku jej invalidity. Odporkyňa výšku invalidného dôchodku navrhovateľky odvodila od príslušných zákonných kritérií pre jeho výpočet, obsiahnutých v zákone o sociálnom poistení. Vo všeobecnosti pre výpočet (výšky) invalidného dôchodku poistenca nemôže predstavovať žiadne kritérium výška životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov tak, ako na to poukázala navrhovateľka. Ak navrhovateľka v odvolaní voči rozhodnutiu odporkyne poukazovala na svoje zdravotné ťažkosti v súvislosti s jej zdravotným stavom po operácii a žiadala o zvýšenie priznaného invalidného dôchodku, je potrebné uviesť, že operácia pre stenózu terminálneho illea u nej bola vykonaná dňa 29.07.2014, teda ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok- 09.09.2014 a rozhodnutím odporkyne o jeho priznaní navrhovateľke- 02.10.2014. To znamená, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky vyplývajúce z jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia boli odporkyňou v konaní pri vydávaní napadnutého rozhodnutia objektívne zhodnotené, pričom ani samotná navrhovateľka do pojednávania pred krajským súdom nepredložila lekárske nálezy, ktoré by dokumentovali iné, resp. podstatné zhoršenie jej zdravotného stavu. Krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri určení výšky priznanej dôchodkovej dávky. Obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky bolo do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia správne prenesené z prvotných podkladov, obsiahnutých (po doplnení zo strany odporkyne) v administratívnom spise v súvislosti s preukázaným obdobím jej zamestnania, evidovanou nezamestnanosťou, náhradnými dobami, ktoré získala a správne boli zistené aj zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahla. Námietky navrhovateľky o nepravdivosti údajov o jej osobnom vymeriavacom základe v osobnom liste dôchodkového poistenia, krajský súd porovnaním s osobnými vymeriavacími základmi v jednotlivých evidenčných listoch dôchodkového poistenia (o ktoré bol spisový materiál doplnený) vyhodnotil ako neopodstatnené. Na základe zhromaždených údajov bola správne matematicky určená aj výška priznaného invalidného dôchodku. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na konkrétny matematický výpočet invalidného dôchodku navrhovateľky, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný v súlade so správne aplikovanou právnou úpravou a správnym matematickým postupom. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.