Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/31/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200238 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200238.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: D. F., bytom K. č. XXX, XXX XX V. A., D.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Školníkom, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/553554/2014/5057 zo dňa 16.12.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/553554/2014/5057 zo dňa 16.12.2014 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9611401/5/4229842/2014/Ga zo dňa 16.09.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 610,21 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 540,21 Eur a iné trovy konania vo výške 70,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a zaplatiť ich právnemu zástupcovi žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou 20.02.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/553554/2014/5057 zo dňa 16.12.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9611401/5/4229842/2014/Ga zo dňa 16.09.2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 18.314,15 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2012, t.j. bol znížený nadmerný odpočet zo sumy 21.242,16 Eur na sumu 2.928,01 Eur. Žalobca v žalobe namietal, že sa cíti byť postupom daňových orgánov ukrátený na svojich právach, nakoľko takéto rozhodnutie považuje za nezákonné. Žalobca poukázal na podstatné dôvody rozhodnutia správcu dane, ktorým neuznal odpočet DPH vo výške 18.314,15 Eur a vyjadril sa k nim. K zisteniam týkajúcim sa spoločnosti ARANY HOLDING Kft. a jej neplnenia si povinností (nepredloženie účtovníctva a daňového priznania k DPH) uviedol, že konateľ spoločnosti je vo väzbe za ekonomickú trestnú činnosť. K spoločnosti L-Liver, s.r.o., Praha, ktorá si tiež nesplnila svoje povinnosti uviedol, že nie je chybou žalobcu, že táto spoločnosť nepriznala trojstranný obchod a nevykázala nadobudnutie tovaru intrakomunitárnou formou. Vo vzťahu k prepravnej spoločnosti Simon Tamás Fuvarozó Kft., ktorá je neexistujúcou spoločnosťou a jej prepravné autá sú vyňaté z prevádzky, je nepodstatné, že má iné IČ DPH. Žalobca súčasne objasnil v žalobe dôvody, pre ktoré boli platby za odobratý tovar realizované bezhotovostne. V žalobe žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/2/2013 a 7Sž/124/01. Namietal, že správca dane dôsledne nepostupoval v intenciách základných zásad daňového konania ustanovených v § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Správca dane mal podľa žalobcu dbať o to, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a mal využiť prostriedky exemplikatívne uvedené v § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. Poukázal na to, že žalobca nemá také možnosti na overenie obchodného partnera ako správca dane. Napriek tomu všetky možnosti, ktoré žalobca mal na overenie serióznosti a solventnosti zahraničného odberateľa, využil ešte pred uzavretím obchodu. Tvrdil, že vystavil riadne zmluvy, dodacie listy, faktúry, CMR a predložil čestné prehlásenie o realizácii obchodov. Fakt, že partner sa po čase ukázal ako neplniaci si povinnosti a porušujúci zákony nemôže byť podľa žalobcu použitý v neprospech žalobcu, ktorý si svoje povinnosti splnil. Žalobca tvrdil, že maďarský odberateľ klame a tovar odobral. Správca dane bol podľa žalobcu povinný vykonať navrhované dôkazy (výsluch pracovníkov žalobcu, resp. osôb, ktoré boli pri nakládkach pre odberateľa ARANY HOLDING Kft.) a až po úplnom zistení skutkového stavu mal vydať svoje rozhodnutie, nakoľko toto je podľa žalobcu nepreskúmateľné. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nedodržal zákonom predpísanú lehotu daňovej kontroly a s poukazom na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010 tvrdil, že protokol z takejto daňovej kontroly, ktorý bol prerokovaný 02.06.2014, hoci daňová kontrola začala 11.03.2013, a teda bol prerokovaný po uplynutí 12-mesačnej lehoty uvedenej v § 30a ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb., tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Daňové konanie je preto podľa žalobcu zaťažené vadou nezákonnosti, a tým je aj vydané rozhodnutie nezákonné. Podľa žalobcu správca dane porušil tak ust. § 30a ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb., ako aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní ustanovenú v § 2 ods. 1, 2 zák. č. 511/1992 Zb. Žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež porušenia zákona, a preto navrhol rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 30.04.2015 uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a navrhol žalobu zamietnuť, pretože po preskúmaní žalobných námietok dospel k záveru, že sa zhodujú s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a na týchto záveroch trvá. K námietke žalobcu týkajúcej sa dĺžky vykonávania daňovej kontroly uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 začala 11.03.2013 a správca dane sa v celom konaní riadil príslušnými ustanoveniami zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), nie zákonom č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorým argumentuje žalobca. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane vzťahuje § 61 Daňového poriadku. Správca dane rozhodnutím z 18.11.2013 prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a bolo potrebné získať informácie o preverovaných skutočnostiach spôsobom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (žiadosť z 18.03.2013). Správca dane žalobcovi listom zo 07.07.2014 oznámil, že 04.07.2014 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Daňová kontrola je podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Protokol z daňovej kontroly z 12.08.2014 bol žalobcovi doručený spolu s výzvou zo dňa 12.08.2014 na vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole. Tento prevzal splnomocnený zástupca žalobcu 15.08.2014 a týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Keďže daňová kontrola začala 11.03.2013, v čase od 02.12.2013 do 04.07.2014 bola prerušená ( podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú), a ukončená bola 15.08.2014, potom je zrejmé, že lehota na ukončenie daňovej kontroly bola správcom dane dodržaná. Predmetná námietka žalobcu je preto podľa žalovaného neopodstatnená. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 3 O.s.p., pričom v takomto prípade nebol rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 04.03.2013 správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za december 2012. V Oznámení o daňovej kontrole (ktoré bolo žalobcovi doručené osobne dňa 06.03.2013) bol začiatok daňovej kontroly určený na deň 11.03.2013 (§ 46 ods. 1 Daňového poriadku). Rozhodnutím č. 9611401/5/5155487/2013/Gas zo dňa 18.11.2013 bola daňová kontrola s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušená odo dňa 02.12.2013 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a z dôvodu potreby získať informácie o preverovaných skutočnostiach prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií u daňového subjektu v Maďarsku. Predmetné rozhodnutie bolo doručené žalobcovi 25.11.2013. Správca dane žalobcovi listom zo 07.07.2014 (doručeným právnemu zástupcovi žalobcu 11.07.2014) oznámil, že dňa 04.07.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane pokračuje vo výkone kontroly začatej 11.03.2013. Správca dane súčasne listom zo 07.07.2014 (doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.07.2014) predvolal žalobcu na termín 25.07.2014 na ústne pojednávanie vo veci oboznámenia sa a vyjadrenia sa kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) k zisteným skutočnostiam zisteným počas kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za december 2012. Z úradného záznamu vykonaného správcom dane 31.07.2014 vyplýva, že žalobca, ani jeho právny zástupca sa na ústne pojednávanie stanovené na deň 25.07.2014 bez ospravedlnenia nedostavili. Správca dane následne vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 9611401/5/3831144/2014/Gas zo dňa 12.08.2014, ktorý spolu s Výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku doručil žalobcovi, resp. splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 15.08.2014. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku bola daňová kontrola ukončená dňom doručenia Protokolu podľa ods. 8, t.j. daňová kontrola bola v tomto prípade ukončená dňom 05.08.2014. Žalobca sa k Protokolu z daňovej kontroly vyjadril písomným podaním doručeným správcovi dane 05.09.2014, pričom správca dane žalobcovi listom zo 16.09.2014 oznámil, že na jeho podanie sa neprihliada, keďže podanie nebolo doručené zákonným spôsobom (elektronickými prostriedkami v zmysle § 14 Daňového poriadku v spojení s § 13 ods. 7 Daňového poriadku). Zistenia správcu dane uvedené v Protokole z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na DPH za obdobie december 2012 zo dňa 12.08.2014 boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane zo dňa 16.09.2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2012 v sume 18.314,15 Eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na vykonané dokazovanie v predmetnej veci špecifikované zhodne ako v Protokole z daňovej kontroly (na ktoré súd odkazuje) so záverom, že „žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ust. § 43 ods. 1-4 do iného členského štátu a tiež podľa ust. § 43 ods. 4 písm. b/, c/, d/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, t.j. „ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou“ a „ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu“. Podľa ods. 5 písm. d/ cit. ust. § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších prepisov je platiteľ povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane „inými dokladmi ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar“. Správca dane súčasne uviedol, že doklady o vykonaných úhradách zo strany maďarského daňového subjektu a českého daňového subjektu neboli doložené žiadne. Následne správca dane citoval rozsudok ESD č. C-409/04 Teleos a konštatoval, že dodávateľ musí riadne a dôveryhodne preukázať splnenie základných podmienok nevyhnutných na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od DPH. Podmienka prepravy podľa správcu dane nebola splnená, nakoľko sa jedná o vykázaného prepravcu - neexistujúcu spoločnosť Simon Tamás Fuvarozó Kft. a autá a vozidlá vyňaté z prevádzky, ktoré neboli vhodné na vykonanie prepravy. Z titulu nepreukázania oslobodeného dodania tovaru do členských štátov EÚ odberateľom - L-Liver s.r.o. Praha, ČR a ARANY HOLDING Kft., Budapešť, Maďarsko, (pričom správca dane poukázal na to, že adresa maďarského subjektu uvedená na faktúrach nebola platná), vzniká platiteľovi povinnosť zaplatiť daň podľa § 8 a § 9 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z nasledovných faktúr: č. 25/2012 zo dňa 04.12.2012, č. 29/2012 zo dňa 18.12.2012, č. 28/2012 zo dňa 14.12.2012, č. 26/2012 zo dňa 17.12.2012 a č. 27/2012 zo dňa 11.12.2012 v celkovej výške 109.884,90 Eur, t.j. vypočítaná daňová povinnosť z uvedených faktúr je v sume 18.314,15 Eur. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný podrobne poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly, vrátane označenia a vyhodnotenia všetkých dôkazov správcom dane, pričom daňová kontrola bola vykonaná u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 podľa Zákona o DPH, počas ktorej správca dane zistil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru v tuzemsku do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a tým, že nepriznal daň vo výške 18.314,15 Eur v prípade obchodov pre českého odberateľa L-Liver s.r.o. a pre maďarského odberateľa ARANY HOLDING Kft., ktorú bol povinný platiť, porušil ust. § 69 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 8 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný následne odcitoval ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov (§ 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 1, § 43 ods. 1, § 69 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Ustanovenie § 43 ods. 5 Zákona o DPH, ktorý aplikoval na preskúmavaný prípad, odcitoval žalovaný nasledovne: „ Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v r. 2012) je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1-4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.“ Žalovaný následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení Zákona o DPH a Daňového poriadku správca dane postupoval v súlade so zákonom (zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov), keď žalobcovi znížil nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie o sumu 18.314,15 Eur, pretože žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súčasne sa žalovaný v odôvodnení vysporiadal s odvolacími námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola vykonávaná u žalobcu bola zameraná na kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2012. Správca dane i žalovaný pri vydaní svojich rozhodnutí následne konštatovali, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle podmienok stanovených v § 43 ods. 1 a § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov „v znení účinnom v r. 2012“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach vychádzali pri skúmaní splnenia podmienok oslobodenia od dane z ustanovenia § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z., ktoré ustanovenie s poznámkou, že sa jedná o zákon o DPH č. 222/2004 Z.z. (v znení účinnom v r. 2012), citovali, súd poukazuje na to, že z citácie uvedenej v predmetných rozhodnutiach vyplýva, že tak správca dane, ako aj žalovaný pri aplikácii citovaného ustanovenia Zákona o DPH vychádzali zo zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.09.2012. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ správca dane i žalovaný aplikovali na preskúmavaný prípad, v ktorom žalobca preukazoval splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zdaňovacom období december 2012 s poukazom na § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z.z., ustanovenia Zákona o DPH účinného do 30.09.2012, neaplikovali ustanovenia zákona platného a účinného v rozhodnom období (december 2012). Predmetné dodávky mali byť realizované v decembri 2012 a v súvislosti s týmito deklarovanými dodávkami vystavil žalobca faktúry pre odberateľa ARANY HOLDING Kft., Budapešť (faktúra č. 29/2012 z 18.12.2012, faktúra č. 28/2012 zo 14.12.2012, faktúra č. 26/2012 zo 17.12.2012 a faktúra č. 27/2012 z 11.12.2012), resp. faktúru č. 25/2012 zo 04.12.2012 vystavil pre odberateľa L- Liver s.r.o. Praha, pričom žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období december 2012 v Daňovom priznaní k DPH a Súhrnnom výkaze dodania tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 Zákona o DPH uviedol vyššie uvedené faktúry vo výške 109.884,90 Eur. Zákonom č. 246/2012 Z.z. bol s účinnosťou od 01.10.2012 zmenený a doplnený zák. č. 222/2004 Z.z., pričom dovtedy platné a účinné ustanovenie § 43 ods. 5 cit. zákona bolo nahradené novým znením ustanovenia § 43 ods. 5 (čl. 1 bod 17 cit. zák. č. 246/2012 Z.z.), ktoré s účinnosťou od 01.10.2012 (s poukazom na čl. 8 cit. zák. č. 246/2012 Z.z.) upravuje spôsob, akým je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 Zákona o DPH. Vzhľadom na to, že právne vzťahy, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, vrátane splnenia podmienok pre odpočet DPH, resp. oslobodenie od dane dodania tovaru vyfakturovaného dodávateľom žalobcu L-Liver s.r.o. Praha, Česká republika a ARANY HOLDING Kft., Budapešť, Maďarsko, boli realizované a uplatnené v zdaňovacom období december 2012, boli správca dane ako i žalovaný povinní spravovať sa pri posudzovaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane právnym predpisom účinným v decembri 2012, t.j. zákonom č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení zák. č. 246/2012 Z.z., konkrétne jeho ustanovením § 43 ods. 5 v znení účinnom od 01.10.2012. Správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach teda nesprávne aplikovali na predmetné právne vzťahy pri posudzovaní splnenia podmienok uplatnenia odpočtu DPH a oslobodenia od dane za mesiac december 2012 ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.09.2012. Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.09.2012 platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení zák. č. 246/2012 účinného od 01.10.2012 platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Z uvedeného dôvodu preto krajský súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil, pričom v tomto prípade nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Súd však považuje za potrebné uviesť, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane a tvrdil, že tieto sú nezákonné, avšak nie z dôvodu, že tieto boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ale z dôvodu, že správca dane i žalovaný postupovali v rozpore s ustanoveniami zák. č. 511/1992 Zb. (§ 2, § 29, § 30a) o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Žalobca teda rovnako nesprávne vychádzal pri tvrdení nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane z ustanovení neúčinného právneho predpisu, keďže zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov bol s účinnosťou od 01.01.2010 (okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2012) zrušený zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok), a to aj napriek tomu, že zo všetkých písomných podaní správcu dane počas daňovej kontroly, ako aj počas vyrubovacieho konania, v rozhodnutiach správcu dane i žalovaného vyplýva, že správca dane i žalovaný postupovali podľa Daňového poriadku, t.j. podľa zák. č. 563/2009 Z.z., nie podľa zákona č. 511/1992 Zb., ktorý bol dňom 31.12.2009 zrušený. Z uvedeného je preto možné vyvodiť, že z dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane tvrdených žalobcom v žalobe spočívajúcich v porušení ustanovení zák. č. 511/1992 Zb. nie je možné konštatovať, že rozhodnutia žalovaného i správcu dane sú nezákonné. Z takto uplatnených žalobných dôvodov by teda žalobe nebolo možné vyhovieť. Vzhľadom na to, že v prípadoch podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd nie je dôvodmi a rozsahom žaloby viazaný, po zistení, že rozhodnutie správcu dane i žalovaného boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu, súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zrušil s poukazom na § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu a priznal mu náhradu trov konania vo výške 610,21 Eur s poukazom na § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého, ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Za žalobcove účelne vynaložené trovy konania súd považoval trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh vo výške 70,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 540,21 Eur. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Školníkom na základe plnej moci zo dňa 18.02.2015, ktorý vyčíslil náhradu trov konania podaním zo dňa 19.02.2016. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za právne zastupovanie za 3 úkony právnej služby spolu vo výške 422,66 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov /ďalej len „vyhláška“/ vo výške 139,83 Eur, podanie písomnej žaloby podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky vo výške 139,83 Eur a účasť na pojednávaní dňa 19.02.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky vo výške 143,- Eur, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby bola stanovená v súlade s § 11 ods. 4 vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu), ďalej z náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 24,41 Eur v zmysle § 15 písm. a/ vyhlášky (režijný paušál 2 x 8,39 Eur + 1 x 7,63 Eur), náhrady cestovného v zmysle § 15 písm. a/ a § 16 ods. 4 vyhlášky (základná náhrada a náhrada za spotrebované pohonné hmoty) spolu vo výške 42,30 Eur (cesta motorovým vozidlom Mercedes ML 320 CDI, ev. č. VK-SSSSS z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť - 150 km, spotreba 10 litrov/100km pri cene nafty 1,- Eur/1 liter + základná náhrada 0,182 Eur/1km) a náhrady za stratu času podľa § 15 písm. b/ a § 17 ods. 1 vyhlášky, spolu vo výške 50,84 Eur (4 začaté polhodiny x 12,71 Eur, t.j. spolu 540,21 Eur). Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 250ja ods. 1O.s.p.).