Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200281 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200281.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcov: 1/ Združenie Slatinka, so sídlom A. Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, IČO: 31936105, 2/ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov, so sídlom Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 422256713, 3/ Klub Slovenských Turistov, so sídlom Záborského 33, 831 03 Bratislava, IČO: 00688312, 4/ V. Q., bytom B. XX/XX, G. K. - V., 5/ V. M., bytom B. XX/XX, G. K. - V., 6/ V. K., bytom B. XX/X, G. K. - V., 7/ X. O., bytom B. XXX, XXX XX G. K., 8/ Z. O., bytom B. XXX, XXX XX G. K., 9/ V. N., bytom B. XX/XX, G. K., všetci zastúpení Evou Kováčechovou, advokátkou, Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, Nám. Matice Slovenskej č. 1, 965 01 Žiar nad Hronom, za účasti ďalších účastníkov: 1. ZUS servis s.r.o., Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, zast. JUDr. Rastislavom Paučom, advokátom, Nad plážou 33, 974 01 Banská Bystrica a 2. SVP š.p., OZ Banská Bystrica, Partizánska cesta 69, 974 98 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZH-OSZP-2014/008765-N zo dňa 17.12.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. OU-ZH-OSZP-2014/008765-N zo dňa 17.12.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 2.626,252 €, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 2.556,252 € a iné trovy žalobcu vo výške 70,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne žalobcov. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZH-OSZP-2014/008765-N zo dňa 17.12.2014 (ďalej „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) a žiadali, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovia v žalobe opísali priebeh správneho konania a uviedli, že spoločnosť ZUS servis s.r.o. Žiar nad Hronom (ďalej aj „žiadateľ“ alebo „ďalší účastník 1.“) podala 27.04.2014 na Obec Trnavá Hora (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane prírody“) na udelenie súhlasu na výrub 502 ks drevín a 1713 m2 kríkov, ktorá bola odôvodnená „výstavbou malej vodnej elektrárne“. Obec Trnavá Hora ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 288/2014 s tým, že nevydal súhlas na výrub predmetných drevín. Proti tomuto rozhodnutiu žiadateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán dňa 03.07.2014 rozhodnutím č. OU- ZH-OSZP-2014/008765, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie Obce Trnavá Hora a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán opakovane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 462/2014 zo dňa 18.08.2014 tak, že opätovne nevydal súhlas na výrub drevín. Voči tomuto rozhodnutiu žiadateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.12.2014 tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie Obce Trnavá Hora č. 462/2014 zo dňa 18.08.2014 a A/ vydal súhlas podľa § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody žiadateľovi na výrub 447 ks drevín s obvodom kmeňa nad 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a krovité porasty o výmere 1155 m2, ktoré rastú na pozemkoch E-KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X v k. ú. V. podľa špecifikácie uvedenej v bode A.1 (špecifikácia drevín), v bode A.2 v súlade s § 82 ods. 12 Zákona o ochrane prírody určil podrobnejšie podmienky vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny (o.i. v bode A.2.1 uložil podmienku, že žiadateľ môže vykonať výrub drevín až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu „MVE Jalná“, ktorého podkladom bude povolenie podľa § 23 ods. 1 písm. a/ zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách). Ďalej v bode A.3 výroku v súlade s § 48 ods. 1 zákona uložil povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu za vyrúbané dreviny na predmetných pozemkoch v kat. úz. V. podľa špecifikácie uvedenej v tejto časti rozhodnutia a v bode B výroku zamietol podľa § 82 ods. 11 Zákona o ochrane prírody a krajiny žiadosť žiadateľa o vydanie súhlasu na výrub 55 ks drevín s obvodom kmeňa nad 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a krovité porasty o výmere 550 m2 rastúcich na pozemkoch E-KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X v kat. úz. V., ktoré ostanú zachované, podľa špecifikácie v bode B.1 (špecifikácia drevín). Žalobcovia v žalobe uviedli, že jediným dôvodom na výrub drevín má byť podľa žiadateľa výstavba malej vodnej elektrárne Jalná, na ktorú vodnú stavbu vydal stavebný úrad Obec Pitelová dňa 06.07.2012 územné rozhodnutie č. 40/2012, ktoré územné rozhodnutie zrušil Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 24S/65/2014 rozhodnutím zo dňa 12.12.2014 spolu s rozhodnutím druhostupňového orgánu Okresného úradu Banská Bystrica č. OU- BB-OVBP2-2014/07368SA zo dňa 10.04.2014, pričom rozhodnutie krajského súdu nenadobudlo ešte právoplatnosť, keďže voči nemu podal žiadateľ o vydanie územného rozhodnutia odvolanie. Žalobcovia v žalobe uviedli, že boli účastníkmi správneho konania o vydanie súhlasu na výrub drevín podľa § 47 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Tvrdili, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a jeho vydaním boli ukrátení na svojich právach: ústavného práva na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy SR, na procesných právach ako účastníkov správneho konania vyplývajúcich zo zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), základného práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, pričom poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR týkajúcu sa podmienok uplatňovania vyššie uvedených ústavných práv. Žalobcovia v žalobe namietali, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z nasledovných dôvodov: 1./ Žalovaný sa neriadil ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku a na zmenu prvostupňového rozhodnutia nebol daný dôvod. Žalobcovia poukázali na to, že prvým rozhodnutím o odvolaní, v ktorom žalovaný zrušil prvé prvostupňové rozhodnutie o neudelení súhlasu na výrub a vec vrátil na nové konanie a prejednanie, žalovaný vytýkal prvostupňovému orgánu postup v rozpore s ust. § 3 ods. 4 a 5 a § 46 Správneho poriadku /nedostatočne zistený skutkový stav, keď nevzal do úvahy stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 24/2006 Z.z.“)/, odchýlenie sa od vydaného súhlasného vyjadrenia obce v danej veci a skutočnosť, že nebola uskutočnená miestna ohliadka. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na odôvodnenie prvého rozhodnutia žalovaného o odvolaní zo dňa 03.07.2004 č. OU-ZH-OSZP-2014/008765-N, ktoré sa podľa žalobcov má nachádzať v administratívnom spise. Žalobcovia tvrdili, že uvedené nedostatky bol v novom konaní prvostupňového orgánu odstránené. Žalovaný však napadnutým rozhodnutím rozhodnutie obce zmenil tak, ako žalobcovia uviedli v popise skutkového stavu, pričom prvostupňovému orgánu bol vytknutý rozpor s ust. § 3, § 34, § 46 a § 59 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj ust. § 38 zák. č. 24/2006 Z.z. Jednotlivé dôvody na zmenu prvostupňového rozhodnutia sú podľa žalobcov nedôvodné, alebo boli konaním obce po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie o prvostupňovom rozhodnutí už odstránené. Pokiaľ žalovaný vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie pre výstavbu Malej vodnej elektrárne Jalná, žalobcovia poukázali na to, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia obce sú uvedené dôvody, prečo prvostupňový správny orgán neakceptoval uvedené záverečné stanovisko, z čoho vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa záverečným stanoviskom zaoberal, ale neakceptoval ho. Žalobcovia s poukazom na ust. § 38 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 uviedli, že správny orgán musí na záverečné stanovisko prihliadať, t.j. musí sa ním zaoberať, avšak v rámci svojej správnej úvahy môže uvážiť, nakoľko akceptuje závery v ňom uvedené. Keďže zistenia záverečného stanoviska boli v rozpore s odborným stanoviskom Štátnej ochrany prírody, Správy CHKO Banská Štiavnica, ktorá vydala nesúhlasné odborné stanovisko č. 532/2014/RP z 21.02.2014 k výrubu predmetných drevín, nie je podľa žalobcu dôvod na konštatovanie, že neakceptovanie záverečného stanoviska je neodôvodnené. Žalobcovia poukázali na postavenie Štátnej ochrany prírody v zmysle § 65a Zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom sa jedná o odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá je zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov a podľa § 65a ods. 2 písm. v/ cit. zákona spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Podľa žalobcov je rozhodnutie prvostupňového orgánu odôvodnené a navyše prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s názorom odbornej organizácie štátu, ktorá bola zriadená na zabezpečovanie úloh na úseku ochrany prírody a krajiny. Z uvedeného je nepochybné, že prvostupňový orgán výsledok posudzovania vplyvov na životné prostredie danej stavby neignoroval, ale jednoznačne uviedol, z akých dôvodov ho neakceptoval. Žalobcovia ďalej s poukazom na § 38 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z.z. vyslovili názor, že povoľovacím konaním predmetnej činnosti je povoľovacie konanie týkajúce sa výstavby MVE Jalná, ide o rozhodnutie, ktorým sa povoľuje priamo MVE Jalná - povolenie v územnom konaní podľa Stavebného zákona, resp. povolenie vydané vo vodoprávnom konaní podľa zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách. Žalobcovia vyslovili názor, že súhlas na výrub drevín nie je v zmysle § 38 zák. č. 24/2006 Z.z. povolením činnosti, a preto je poukaz na jeho porušovanie zo strany žalovaného bezpredmetný. Pokiaľ žalovaný vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že vo svojom rozhodovaní nevzal do úvahy „vyjadrenie k projektovej dokumentácii pre územné konanie - doplnok č. 1 Malá vodná elektráreň Jalná“ podľa § 9 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré vydal Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici pod č. C/2012/00398-ZH-NOH zo 16.03.2012, žalobcovia uviedli, že toto vyjadrenie bolo vydané k územnému konaniu na umiestnenie stavby, ktoré viedol iný orgán (stavebný úrad obce Pitelová), nebolo súčasťou administratívneho spisu v tomto prípade, prvostupňový správny orgán na takéto vyjadrenie v priebehu konania nebol upozornený a nemal o ňom vedomosť, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva dôvod, pre ktorý by malo byť toto vyjadrenie v konaní o výrube drevín brané do úvahy. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené. Predmetné vyjadrenie nebolo súčasťou administratívneho spisu v danom konaní a účastníci konania sa k tomuto vyjadreniu nemohli vyjadriť, čím zároveň bolo porušené ich právo uvedené v § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako jeden z podkladov svojho rozhodnutia a zároveň v rámci vytýkaných zistených vád v prvostupňovom konaní uviedol, že prvostupňový správny orgán sa neriadil ustanoveniami zák. č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami, ako aj ust. § 23 ods. 1 a 2 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a zároveň nezohľadnil povinnosti správcu vodného toku, žalobcovia v žalobe namietali, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo odvolací orgán bral uvedené ustanovenia do úvahy, keďže predmetom konania nie je činnosť správcu vodného toku, nejde o konanie podľa Zákona o vodách, ani podľa Zákona o ochrane pred povodňami. Žiadosť o súhlas na výrub drevín je odôvodnená výstavbou MVE, nie protipovodňovou ochranou, ani činnosťami súvisiacimi so správou vodného toku. Predmetné ustanovenia vyššie uvedených zákonov s predmetom konania nesúvisia, žalovaný ich v napadnutom rozhodnutí použil účelovo a v rozpore s § 32 Správneho poriadku. Rozhodnutie navyše nie je dostatočne odôvodnené vo vzťahu k ich aplikácii na predmetné konanie. Pokiaľ žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že prvostupňové rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu s tým, že ako podklad svojho rozhodnutia použil žalovaný Dendrologický posudok R.. T. L., Ekospol zo dňa 16.03.2012, ktorý bol vypracovaný k vyššie uvedenému územnému konaniu, ku ktorému žalovaný nechal spracovať doplnok, ktorý mu bol doručený 28.10.2014 a ktorý slúžil ako podklad napadnutého rozhodnutia, žalobcovia uviedli, že prvostupňový správny orgán mal k výrubu drevín doložené odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR - Správy CHKO Štiavnické vrchy, ako štátnej organizácie zriadenej na tento účel, v ktorom bolo vyjadrené nesúhlasné stanovisko s výrubom drevín. Skutkový stav bol podľa žalobcov prvostupňovým správnym orgánom zistený dostatočne a žiadateľ predmetné stanovisko v prvostupňovom konaní ani nepredložil ako podklad k rozhodnutiu. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré prvostupňový orgán nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy (skutočnosť, že predmetná MVE je zaradená do Prílohy č. 2 a 3 Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030 a že vo vzťahu k podmienkam vyplývajúcim zo Zákona o ochrane prírody a krajiny je výstavba MVE možná, ak sú splnené podmienky vo vzťahu k ekologickému systému územnej stability), žalobcovia uviedli, že nie je zrejmé, ako uvedené skutočnosti súvisia s konaním o výrube drevín a prečo by bolo potrebné na uvedené skutočnosti v tomto konaní prihliadať. Pokiaľ tieto skutočnosti uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nijakým spôsobom ich nespája s výrubom drevín, ale s povolením MVE, čo však nie je predmetom tohto konania. Podmienky výrubu drevín sú uvedené v § 47 a § 48 Zákona o ochrane prírody a krajiny a v § 17 vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu (vyhl. č. 24/2003 Z.z.), žalovaný však uvádzané skutočnosti s týmito ustanoveniami zákona nijakým spôsobom nespojil, neuvádzal žiadnu logickú súvislosť s uvedenými pre predmetné konanie zásadnými ustanoveniami. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k názoru, že pre výstavbu malej vodnej elektrárne je postačujúce zabezpečiť územný systém ekologickej stability, k tomuto tvrdeniu chýba akákoľvek úvaha a interpretácia príslušných ustanovení Zákona o ochrane prírody, čo spôsobuje nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Uvedené dôvody na zmenu prvostupňového rozhodnutia považujú preto žalobcovia za zavádzajúce, účelové a nesúvisiace s predmetom konania. Žalobcovia v žalobe vyslovili názor, že ak jediným dôvodom na výrub drevín je výstavba Malej vodnej elektrárne Jalná, žalovaný mal tento dôvod konfrontovať s dôvodmi, ktoré v zmysle § 47 Zákona o ochrane prírody umožňujú dreviny vyrúbať. Zároveň mal zvažovať, či verejný záujem na ochrane životného prostredia (konkretizovaný v podobe ochrany drevín) má ustúpiť súkromnému záujmu na výstavbe malej vodnej elektrárne. Takáto úvaha sa v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádza. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia tvrdili, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom a bezdôvodne nezmenil prvostupňové rozhodnutie. 2./ Žalobcovia namietali, že rozhodnutie žalovaného o výrube drevín absolútne nezdôvodňuje, ako boli splnené zákonné podmienky na vydanie súhlasu na výrub drevín. Žalobcovia s poukazom na § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a § 17 ods. 10 a 11 vykonávacej vyhl. č. 24/2003 Z.z. poukázali na podmienky, za ktorých môže byť vydaný súhlas na výrub drevín, a to v odôvodnených prípadoch po posúdení skutočností uvedených v cit. ustanoveniach, pričom až na základe zistenia zdravotného stavu dreviny, jeho druhu a posúdenia ekologických a estetických funkcií je možné posúdiť, či sa dreviny vyrúbu, vyčísliť spoločenskú hodnotu drevín určených na výrub, vydať rozhodnutie o ich výrube a určiť primeranú náhradnú výsadbu. Správny orgán má povinnosť vysvetliť, ako aplikoval správnu úvahu, čo vyplýva z § 47 ods. 3 Správneho poriadku, avšak žalovaný v rozhodnutí o výrube drevín podľa § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody uvedené ust. § 47 ods. 3 cit. zákona v celom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani raz neuviedol a nevysvetlil, či boli splnené podmienky na vydanie súhlasu s výrubom drevín, či ide o odôvodnený prípad a či záujem na výrube drevín prevažuje nad ekologickými a estetickými funkciami dreviny a jej vplyvmi na zdravie človeka. Zákon správnemu orgánu dovoľuje tzv. správnu úvahu, ktorú však musí správny orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetliť. Z rozhodnutia však vôbec nie je zrejmé, ako správny orgán posúdil vyššie uvedené skutočnosti a rozhodnutie absolútne nezdôvodňuje, ako boli splnené zákonné podmienky na vydanie súhlasu na výrub drevín. Žalobcovia pritom zdôraznili, že ide o dreviny, pre ktoré bola vypočítaná hodnota v celkovej výške 896.642,17 Eur. Poukázali na funkcie drevín, ktoré by mali byť vykompenzované inými spoločenskými prínosmi malej vodnej elektrárne, aby z nej činili odôvodnený prípad pre výrub predmetných drevín z hľadiska Zákona o ochrane prírody. V napadnutom rozhodnutí takáto úvaha úplne absentuje. Je pritom nepochybné, že ide predovšetkým o súkromný (komerčný) záujem investora, ktorý by mal prevážiť nad verejným záujmom na ochrane prírody, ktorý je navyše premietnutý do ústavného práva na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy SR. Podľa názoru žalobcov nie je možné vydať rozhodnutie o výrube drevín iba z dôvodu „výstavby MVE“, ako to požaduje žiadateľ a žalovaný vo svojom rozhodnutí potvrdzuje, ak nie je preukázané, že boli preskúmané všetky možnosti ponechania drevín na mieste ich rastu. Podľa Zákona o ochrane prírody je možné vydať súhlas na výrub iba tých drevín, kde bude jasne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná odôvodnenosť ich výrubu. Navyše zákonnosť rozhodnutia o umiestnení malej vodnej elektrárne je predmetom súdneho prieskumu, čo výrazne spochybňuje odôvodnenosť výrubu drevín. Žalobcovia poukázali na ustanovenia zák. č. 114/1992 Sb. o ochrane přírody a krajiny, ktorá obsahuje ustanovenie rovnakého významu, ako ustanovenie slovenského Zákona o ochrane prírody (v § 8 ods. 1 českého zákona) a vo vzťahu k aplikácii cit. ustanovenia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR (napr. rozsudok č. 4As 20/2008). Žalobcovia namietali, že žalovaný správny orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia nezistil spoľahlivo a úplne skutkový stav veci a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, teda bolo vydané v rozpore s § 3 ods. 4, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 3./ Žalobcovia s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku namietali, že rozhodnutie žalovaného je úplne nedostatočne odôvodnené, je chaotické, nemá logické usporiadanie, jeho jednotlivé pasáže na seba nenadväzujú a uvádzané skutočnosti a podklady, ktoré pri svojom rozhodovaní žalovaný použil, sú uvádzané bez akéhokoľvek kontextu. Žalobcovia poukázali na to, že k odvolaniu sa písomne vyjadrili účastníci konania žalobcovia v 1. až 5. rade a žalobca v 8. rade, ako aj Štátna ochrana prírody SR - Správa CHKO Štiavnické vrchy, pričom všetky tieto vyjadrenia boli nesúhlasné. Z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že žalovaný sa týmito vyjadreniami vôbec nezaoberal a s výnimkou popisu skutkového stavu ich ani vôbec neuvádza v namietanom rozhodnutí. Žalovaný sa rovnako nezaoberal a nevysporiadal s písomnými námietkami účastníkov konania doručenými po uskutočnení miestnej ohliadky dňa 12.11.2014, napriek tomu, že ich v odôvodnení vymenúva. Žalovaný teda nepostupoval podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože v odôvodnení jasne a logicky neuviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa žalobcov je obzvlášť závažná ignorácia odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR - Správy CHKO Štiavnické vrchy, ktoré jednoznačne vyslovilo nesúhlas s výrubom drevín pre predmetnú stavbu. Štátna ochrana prírody SR je odbornou organizáciu štátu na úseku ochrany prírody a krajiny, pričom pre účely správnych konaní vypracúva svoje odborné stanoviská ako podklad pre rozhodovanie správnych orgánov a je nepochopiteľné, ak žalovaný ako príslušný štátny orgán na úseku ochrany prírody a krajiny ignoruje odborné stanovisko odbornej organizácie, ktorá na to bola priamo zákonom zriadená, navyše, ak je odborné stanovisko v rozpore s podkladmi, ktoré pre svoje rozhodovanie použil žalovaný a vyslovuje s nimi nesúhlas. Žalovaný vychádzal aj z doplnku dendrologického posudku ako jedného z podkladov svojho rozhodnutia doručeného dňa 28.10.2014, pričom aj k uvedenému doplnku vydala Správa CHKO Štiavnické vrchy nesúhlasné stanovisko. Ani týmto rozporom v podkladoch sa však žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal napriek tomu, že na tento rozpor bol účastníkmi konania výslovne upozornený. Žalobcovia v tejto súvislosti namietali, že dendrologický posudok nemožno považovať za objektívne a nezainteresované odborné stanovisko, keďže ho spracoval R.. T. L., ktorý pracuje pre spoločnosť Ekospol, ktorá vo veci MVE Jalná spolupracovala so žiadateľom na vypracovaní dokumentácie v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a priamo žiadateľ (investor MVE Jalná) teda platí služby tejto spoločnosti. Takýto dendrologický posudok teda nemôže byť objektívnym podkladom pre rozhodnutie. Ani s touto skutočnosťou sa žalovaný v odôvodnení nezaoberal, napriek tomu, že bol na túto skutočnosť účastníkmi konania upozornený. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR zásahom do ústavného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku z vyššie uvedených dôvodov, a preto je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov. 4./ Žalobcovia s poukazom na § 81 ods. 1 Zákona o ochrane prírody poukázali na to, že na uvedené konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok), čo znamená, že v rozhodnutí na výrub drevín sa musí presne a nezameniteľne označiť predmet konania, teda to, o čom sa rozhodlo. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný jasne a určite, aby mohol účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať resp. vykonať bezpečne a bez pochybností identifikovať výsledok konania. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 5Sž/66/98. Napadnuté rozhodnutie žalovaného rozhoduje o výrube drevín a náhradnej výsadbe tak, že v časti A.1 výroku je uvedený zoznam drevín, ktoré sú určené na výrub s uvedením parciel, kde sa dreviny nachádzajú. Nie je však zrejmé, ktoré konkrétne dreviny sa nachádzajú na ktorej konkrétnej parcele, chýba akákoľvek grafická informácia o umiestnení drevín určených na výrub v teréne. V časti A.2 výroku je určená náhradná výsadba a v časti B. sú určené dreviny, u ktorých súhlas na ich výrub žalovaným nebol udelený. Z časti B.2 zároveň vyplýva, že dreviny, ktoré nie je možné vyrúbať, sú označené nezameniteľným znakom. Z výroku rozhodnutia tak nie je zrejmé, ktorá konkrétna drevina sa nachádza na ktorej konkrétnej parcele, zároveň tiež nie je jasné, kde presne sú dreviny určené na výrub umiestnené v rámci jednotlivých parciel. V prípade, ak sa na uvedených parcelách nenachádzajú aj iné dreviny nezahrnuté do výroku, nie je jasné, ako budú odlíšené od drevín, ktoré sú vo výroku vymedzené. Z napadnutého rozhodnutia preto nevyplýva, či sú do rozhodnutia zahnuté všetky dreviny nachádzajúce sa na uvedených parcelách a ktorých výrub podlieha súhlasu orgánu ochrany prírody v zmysle § 47 Zákona o ochrane prírody. Z napadnutého rozhodnutie nie je zrejmé ani to, či je v teréne dostatočne odlíšená hranica pozemkov, na ktorých sa má výrub uskutočniť. Jednoznačne a nezameniteľne sú v namietanom rozhodnutí určené len tie dreviny, ktoré na výrub určené nie sú a ktoré sú vymedzené v časti B. výroku napadnutého rozhodnutia. Takéto určenie podľa žalobcov nezabezpečuje aj jednoznačné označenie drevín, ktoré sú určené na výrub, čo je v rozpore s § 47 ods. 8 Zákona o ochrane prírody. Orgán ochrany prírody v rozpore s uvedeným ustanovením neoznačil dreviny určené na výrub. Namietané rozhodnutie je natoľko neurčité, že neumožňuje označenie drevín určených na výrub v zmysle § 47 ods. 8 Zákona o ochrane prírody v teréne, keďže v bezprostrednej blízkosti drevín určených na výrub sa nachádzajú aj iné dreviny, na ktoré sa rozhodnutie nevzťahuje. Namietané rozhodnutie je preto podľa žalobcov v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, keď výrok napadnutého rozhodnutia nie je jasný a určitý a v rozpore s § 47 ods. 8 Zákona o ochrane prírody zároveň nedošlo k predpísanému označeniu drevín určených na výrub. 5./ Žalobcovia v žalobe poukázali na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že podkladom pre jeho konanie bolo aj právoplatné územné rozhodnutie Obce Pitelová č. 40/2012 zo 06.07.2012 pre umiestnenie stavby Malá vodná elektráreň Jalná, pričom z textu rozhodnutiu zároveň vyplýva, že pre svoje rozhodovanie využil aj skutočnosti uvedené v administratívnom spise k územnému konaniu. Je teda nepochybné, že uvedené územné rozhodnutie malo významný vplyv aj na jeho konanie a napadnuté rozhodnutie. Žalovaný bol pred vydaním napadnutého rozhodnutia informovaný o skutočnosti, že uvedené územné rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu a aj o tom, že územné rozhodnutie bolo pre nezákonnosť dňa 12.12.2014 zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom jedným z dôvodov pre zrušenie územného rozhodnutia bol aj nedostatočne zistený skutkový stav. Voči rozsudku bolo podané odvolanie (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/65/2014 z 12.12.2014). Vzhľadom k tomu, že územné rozhodnutie žalovaný považoval za jeden z podkladov napadnutého rozhodnutia, je nepochybné, že to pre neho predstavovalo predbežnú otázku v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku. Ignorovanie súdneho prieskumu územného rozhodnutia má za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného. Keďže jedným z dôvodov zrušenia územného rozhodnutia bol aj nedostatočne zistený skutkový stav pre umiestnenie stavby, keď stavba bola umiestnená na neexistujúcich parcelách, v prípade, ak bude rozhodnutie krajského súdu potvrdené aj v odvolacom konaní, bude to znamenať zmenu v projektovej dokumentácii stavby s ohľadom na vymedzenie jej umiestnenia, čo by sa nepochybne malo premietnuť aj do žiadosti o súhlas na výrub drevín. Ust. § 29 ods. 1 Správneho poriadku správnemu orgánu prikazuje prerušiť konanie, ak začalo konanie o predbežnej otázke. Podľa žalobcov je nepochybné, že súdny prieskum zákonnosti územného rozhodnutia je konaním o predbežnej otázke v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný mal preto svoje konanie prerušiť a rozhodnúť až potom, ako bude právoplatne rozhodnuté o predbežnej otázke a vo veci nesmel podľa žalobcov rozhodnúť. Tým, že vydal napadnuté rozhodnutie, postupoval podľa žalobcov v rozpore s § 29 Správneho poriadku. Uvedené vyplýva aj z logiky veci, keďže ak je jediným dôvodom výrubu drevín výstavba malej vodnej elektrárne, pri ktorej územné rozhodnutie o jej umiestnení bolo neprávoplatne zrušené, mal by žalovaný so svojím rozhodnutím počkať a konanie o výrube prerušiť, pretože ak bude územné rozhodnutie pre nezákonnosť zrušené, rozhodnutie o výrube drevín bude zbytočné. Z tohto hľadiska je napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného zjavne v rozpore so zásadou hospodárnosti správneho konania, ako aj s princípom právnej istoty. Žalobcovia napokon v žalobe navrhli odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. O predmetnom návrhu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/35/2015-72 zo dňa 20.11.2015, pričom s poukazom na § 250c ods. 1 O.s.p. vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného zo 17.12.2014 odložil až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 24S/35/2015. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.04.2015 vyjadril k jednotlivým bodom žaloby, pričom k bodu III.1 uviedol, že prvostupňové rozhodnutie zmenil oprávnene, keďže v predmetnej veci už o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu obce rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie prvostupňovému orgánu, avšak nedostatky vytknuté prvostupňovému správnemu orgánu neboli odstránené ani v novo vydanom napadnutom rozhodnutí prvostupňového orgánu napriek skutočnosti, že správny orgán bol právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Prvostupňový orgán neakceptoval rozhodnutie druhostupňového orgánu, preto žalovaný preskúmal súlad postupu konania a vydania rozhodnutia sám, a to vo vzťahu k platným právnym predpisom, najmä Zákonu o ochrane prírody a krajiny, Zákonu o vodách, Zákonu o ochrane pred povodňami a ustanoveniami Zákona o správnom konaní. Po preskúmaní žalovaný zistil, že pri vydaní prvostupňového rozhodnutia obcou boli porušené ustanovenia § 3, § 34, § 46, § 59 ods. 3 Správneho poriadku a § 38 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a preto v súlade s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie, doterajšie konanie prvostupňového orgánu doplnil, zistené vady odstránil a aj z dôvodu hospodárnosti prvostupňové rozhodnutie zmenil. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový orgán sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal ust. § 38 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a žalovaný v tomto smere považoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za nepostačujúce, keďže záverečné stanovisko je podľa žalovaného jedným z najdôležitejších podkladov pri vydávaní rozhodovania povoľujúcich orgánov. Poukázal na Záverečné stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici z 12.12.2011 k navrhovanej činnosti, z ktorého vyplýva, že navrhovanou činnosťou sa nezasahuje do sústavy chránených území prírody a krajiny na národnej ani európskej úrovni. Ďalej poukázal na to, že pri rozhodovaní odvolacieho orgánu obec nebrala na zreteľ vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici zo 16.03.2012, ktoré bolo vydané k projektovej dokumentácii pre územné konanie „Doplnok č. 1 Malá vodná elektráreň Jalná“ a ktoré bolo súhlasné. Poukázal na to, že súčasťou bolo aj právoplatné územné rozhodnutie vydané obcou Pitelová. Skutočnosť, že záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie predmetnej stavby bolo vydané v rozpore s odborným stanoviskom Štátnej ochrany prírody Správy CHKO Banská Štiavnica, ktorá vydala nesúhlasné odborné stanovisko 21.02.2014 k výrubu predmetných drevín, nie je podľa žalovaného dôvodom na konštatovanie, že neakceptovanie záverečného stanoviska je odôvodnené. Pre povoľujúci orgán pri povoľovaní výrubu drevín na činnosť, ktorá bola posudzovaná podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, podľa žalovaného neprináleží posudzovať súlad alebo nesúlad stanovísk a vyjadrení doložených v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, dôležité je rozhodnutie z procesu posudzovania, ktoré má odporúčací charakter a ktoré sa má akceptovať pri povoľovaní posudzovanej činnosti, resp. sa odôvodnene vysporiadať s podmienkami rozhodnutia. Prvostupňovému správnemu orgánu, ani žalovanému neprináleží neakceptovať toto rozhodnutie. Žaloba je preto v tejto časti podľa žalovaného nedôvodná. Žalovaný ďalej poukázal na to, že prvostupňový orgán sa neoboznámil a nevysporiadal so záverečným stanoviskom z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, nezaoberal sa ani vyjadrením orgánu ochrany prírody a krajiny k vypracovanej dokumentácii pre územné konanie a nie je pravdou, že by prvostupňový správny orgán nemal vedomosť o podkladoch pre vydanie územného rozhodnutia, aj keď toto územné konanie viedol iný orgán a nebolo súčasťou administratívneho spisu, keďže obec (ako prvostupňový orgán), ako aj žalobcovia boli v územnom konaní účastníkmi správneho konania, kde boli oboznámení s podkladmi územného rozhodnutia. Žalovaný zároveň poukázal na to, že obec v októbri 2013 vydala kladné vyjadrenie k výrubu podľa § 9 Zákona o ochrane prírody pre účely stavebného konania. Žalovaný uviedol, že posúdil predmetný výrub so Zákonom o ochrane pred povodňami, pretože v danej lokalite je do istej miery poškodený brehový porast (vyschnuté a vyvrátené stromy) aj so značným množstvom stromov rastúcich, resp. zasahujúcich do prietočného profilu vodného toku Hron. Vo vzťahu k prehodnoteniu dendrologického posudku predloženému v prvostupňovom konaní, na základe čoho bol vypracovaný doplnok k posudku (doručený žalovanému 28.10.2014) žalovaný uviedol, že tento doklad bol jedným z podkladov odvolacieho orgánu pri vydávaní žalobcom napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého bol prehodnotený počet stromov určený na výrub znížený o 55 stromov a o 560 m2 krovitých porastov. Ďalej poukázal na to, že obec je v predmetnom konaní povinná chrániť záujmy štátu a spoločnosti, ktorým je aj „Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do r. 2030“ schválená uznesením Vlády SR, pričom tento záujem spoločnosti podriadila pod neodôvodnené záujmy niekoľkých zrejme trvalo nespokojných jednotlivcov a združení. Rozhodnutie o výrube drevín je jedným z množstva podkladov pre povoľujúci orgán o povolení MVE, pričom napadnuté rozhodnutie je vykonateľné až po právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby MVE, ktoré doteraz nebolo vydané. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa v dostatočnej miere zaoberá ustanoveniami § 47 a § 48 Zákona o ochrane prírody a krajiny v nadväznosti na § 17 vykonávacej vyhlášky. Žalovaný po preskúmaní jemu dostupných podkladov pre vydanie rozhodnutia predmetný výrub drevín konfrontoval s dôvodmi verejného záujmu na ochranu životného prostredia a súvislosťami, ktoré umožňujú dreviny vyrúbať na základe § 17 Zákona o ochrane prírody a krajiny s maximálnym dôrazom, ktoré dreviny a krovité porasty môžu byť zachované na pozemkoch dotknutých výstavbou MVE Jalná. Žalovaný postupoval v súlade s § 3, § 5 a § 7 Správneho zákona, poukázal na obsah pôvodného dendrologického posudku, ako aj doplnok k tomuto posudku, na základe ktorého zvolal doplnkové konanie s miestnou ohliadkou, ktorej cieľom bolo urobiť si priamy poznatok a úsudok o dôležitých skutočnostiach, ktoré sú pokladom pre rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že oboznámil účastníkov s predmetom odvolania a so všetkými dostupnými podkladmi vydanými úradmi i úradom životného prostredia, orgánom ochrany prírody a krajiny a ním vydané vyjadrenia ako príslušným orgánom na posudzovanie predmetnej činnosti z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie. Preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, postupoval v súlade s § 59 Správneho poriadku a nakoľko žalovaný ako odvolací orgán už raz zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu v predmetnej veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o odvolaní proti novému rozhodnutiu rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil aj vzhľadom na skutočnosť, že obec pri opakovanom konaní vo veci neakceptovala právny názor odvolacieho orgánu, čím porušila § 59 ods. 3 Správneho zákona a túto skutočnosť relevantne neodôvodnila. V žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný zhodnotil ekologickú a estetickú funkciu predmetného porastu s poukazom na § 17 vykonávacej vyhlášky a zhodnotil aj vplyv a ochranu územia z hľadiska povodňovej ochrany a určil podrobnejšie podmienky vykonávania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a uložil žiadateľovi povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu pôvodných druhov drevín za vyrúbané dreviny po ukončení výstavby na tých istých pozemkoch, na ktorých majú byť dreviny odstránené, čím bude zabezpečený len dočasný vplyv výrubu na životné prostredie a zamedzí sa trvalému vplyvu výrubu na okolitú krajinu. V tejto časti považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú. Vykonanie dôkazu ohliadkou žalovaným bolo dôležitým a rozhodujúcim dôkazom vo vzťahu k určeniu rozsahu výrubu. Žalovaný súčasne poukázal na to, že rozhodnutie o umiestnení MVE je právoplatné. Vo vzťahu k časti žaloby, v ktorej žalobcovia poukazujú na právnu úpravu v ČR, uviedol, že táto je pre predmetný prípad irelevantná. Vo vzťahu k námietke o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a žalobcami namietaného porušenia ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že samotné odôvodnenie obsahuje všetky potrebné náležitosti rozpracované na 8 a pol stranách, pričom sa žalovaný venoval všetkým skutočnostiam obsiahnutým v zápisniciach z konaní ( zo dňa 12.11.2014 a zo dňa 11.12.2014, ktoré sú súčasťou spisu), pričom dal dostatočný časový priestor pre všetkých účastníkov správneho konania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam uvedeným v procese správneho konania vedeného žalovaným. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s námietkami jednotlivých účastníkov správneho konania, žalovaný uviedol, že s námietkami účastníkov správneho konania sa vysporiadal po uskutočnenej ohliadke z miestneho konania na mieste samom a následne aj v dvoch zápisniciach, ktoré boli vyhotovené v konaní. Zároveň žalovaný na ústnom pojednávaní 11.12.2014 oboznámil účastníkov správneho konania so všetkými podkladmi rozhodnutia odvolacieho orgánu. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že žalovaný sa nevysporiadal s vyjadrením Štátnej ochrany prírody, Správa CHKO, Štiavnické vrchy z 21.02.2014, v ktorom nesúhlasila s výrubom drevín, ani s vyjadrením z 02.12.2014, vydaným po doplnení dendrologického posudku, v ktorom sa tento orgán nevyjadril ani okrajovo k odbornému spracovaniu dendrologického posudku, žalovaný uviedol, že dendrologický posudok bol vypracovaný už v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a zároveň tým istým spracovateľom, odborne spôsobilou osobou, bol vypracovaný aj doplnok č. 1 k projektovej dokumentácii pre územné konanie MVE Jalná, ku ktorému vydal Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici rozhodnutie zo 16.03.2012. Ani v časti námietky žalobcov o zaujatosti spracovateľa doplnku dendrologického posudku nepovažuje žalovaný žalobu za dôvodnú. Napokon žalobca ako odborne spôsobilá osoba mohol vypracovať odborný posudok sám, alebo prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Žalovaný pri vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi i s ústavou, ako aj v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto považuje žalobu za nedôvodnú. Nedôvodná je podľa žalovaného žaloba aj v časti, v ktorej žalobcovia namietajú neurčitosť a nezrozumiteľnosť výrokovej časti rozhodnutia, pričom poukázal na obsah výrokovej časti, v ktorej je zoznam drevín a krovín určených na výrub, ako aj zoznam drevín a krovín, z ktorých výrubom žalovaný nesúhlasil, pričom súčasťou žurnalizovaného spisu je dendrologický posudok vrátane grafickej mapy so zakreslením drevín určených na výrub, pričom dreviny boli vyznačené aj v teréne. Predmetom rozhodnutia sú len dreviny nachádzajúce sa na stavebných pozemkoch, ktoré boli predmetom rozhodnutia o umiestnení stavby podľa projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie. V týchto hraniciach sa vyznačili dreviny a dreviny za hranicou stavebných pozemkov sa nevyznačovali, lebo neboli predmetom konania. Výrub je podmienený platným stavebným povolením, podľa Stavebného zákona musí stavebník vytýčiť stavebné pozemky, výrub je povolený len na stavebných pozemkoch. Označenie drevín vo výroku rozhodnutia, ako aj vyznačenie stromov určených na výrub bolo vykonané v súlade so zákonom. Vo vzťahu k námietke žalobcov o potrebe prerušenia konania podľa § 29 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že územné rozhodnutie na umiestnenie stavby MVE Jalná v čase konania vedeného žalovaným bolo právoplatné a nemal dôvod prerušiť konanie o predbežnej otázke. Napriek tomu, že bolo zrušené krajským súdom už vydané právoplatné územné rozhodnutie, nebolo doteraz právoplatne o odvolaní rozhodnuté, preto je toto územné rozhodnutie stále právoplatné. Zákon o ochrane prírody a krajiny nepodmieňuje vydanie súhlasu na výrub drevín konaním ani vyjadrením stavebného úradu, preto platnosť alebo neplatnosť územného rozhodnutia nemohla byť v predmetnom odvolacom konaní predbežnou otázkou. Žalovaný nesúhlasil s tým, aby bol povolený odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Keďže odvolací orgán podmienil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia právoplatnosťou stavebného povolenia, pretože napadnuté rozhodnutie tvorí podklad pre vydanie stavebného povolenia príslušným stavebným úradom, považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za rozhodnutie predbežnej povahy. Nejde o rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti a ani o rozhodnutie, ktorým môžu byť práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Napadnuté rozhodnutie preto podľa žalovaného nespĺňa podmienku podľa § 244 O.s.p. a ide o rozhodnutie vyňaté z prieskumu v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu, nakoľko je vo všetkých častiach nedôvodná a účelová. V celom rozsahu sa týka skutočností, ktoré boli dostatočne zdôvodnené v konaní vedenom správnym orgánom a je predbežnej povahy. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 250 ods. 1 O.s.p. zároveň uznesením č.k. 24S/35/2015-71 zo dňa 20.11.2015 pribral do súdneho konania ďalších účastníkov 1. ZUS servis s.r.o., Žiar nad Hronom a 2. SVP š.p., OZ Banská Bystrica, ktorí boli účastníkmi správneho konania, ktorí sa nestali účastníkmi súdneho konania na základe podanej žaloby, avšak ktorých práva a povinnosti by mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia správneho orgánu dotknuté. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. prejednal vec na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Podľa § 250d ods. 1 O.s.p. žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1.640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd žalovaného písomným podaním zo dňa 12.03.2015, doručeným žalovanému 16.03.2015 vyzval, aby s poukazom na § 250d ods. 1 O.s.p. súdu predložil v origináli žurnalizované spisy týkajúce sa tejto veci spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný v súdom stanovenej lehote, ani do dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia, kompletný administratívny spis súdu nepredložil. Žalovaný dňa 17.04.2015 doručil súdu zväzok listín, ktoré boli označené v písomnom vyjadrení k žalobe ako príloha: spis č. OU-ZH-OUZP-2014/008765-N zo dňa 17.12.2014, pričom tento zväzok obsahoval listiny uvedené v spisovom prehľade pod por. č. 1-29, z ktorých niektoré boli vyhotovené vo fotokópiách, pričom niektoré z listín predložených vo fotokópiách boli adresované Obecnému úradu Trnavá Hora v r. 2014, z čoho vyplýva, že sa jedná o fotokópie listín vyhotovených zo spisu prvostupňového správneho orgánu. Samotný žurnalizovaný originálny administratívny spis prvostupňového správneho orgánu súdu nebol napriek výzve súdu predložený. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p.). Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal jednak zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, ako aj z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 8Sžo/18/2011, 8Sžf/41/2011, 9So/68/2009, 3Sžo/7/2012) pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R66/1998). Z ust. § 250d ods. 1 O.s.p. vyplýva povinnosť žalovaného, aby súdu predložil v lehote súdom určenej svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takomto prípade chýbajú základné informácie napr. o začatí správneho konania, prípadne o prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj o informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania, ďalej informácie o obsahu vydaných rozhodnutí v prvostupňovom, resp. odvolacom konaní, prípadne informácie o tom, či podklady, z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal, sú súčasťou správneho spisu, resp. správnych spisov a aký majú obsah. Za takejto situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu, resp. jeho časti, rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné a prichádza do úvahy postup podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Zákonná povinnosť žalovaného správneho orgánu bez meškania predložiť administratívny spis spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa je upravená v § 250d ods. 1 O.s.p. a pri predkladaní administratívneho spisu je potrebné uvedené rešpektovať, pretože úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál vo veci zlepšuje procesné podmienky pre efektívne vedenie súdneho preskúmavacieho konania. Nepredloženie administratívneho spisu, predloženie neúplného administratívneho spisu alebo predloženie fotokópie administratívneho spisu alebo jeho časti zákonodarca sankcionuje okrem peňažných pokút (§ 250d ods. 1 O.s.p.) zrušením napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250d ods. 3 O.s.p.). V preskúmavanom prípade súd zistil, že jeho výzve zo dňa 12.03.2015 bolo vyhovené len čiastočne a súdu bol predložený neúplný a nežurnalizovaný administratívny spis druhostupňového správneho orgánu, pričom niektoré listiny boli predložené len vo fotokópiách. Administratívny spis prvostupňového správneho orgánu súdu nebol vôbec predložený. Za týchto okolností vzhľadom na to, že súdu nebol predložený v originály úplný administratívny spis ako podklad potrebný pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, nebolo možné posúdiť zákonnosť týchto rozhodnutí, ani postupu správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a z dôvodov, resp. v kontexte námietok žalobcov uvedených v žalobe. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že súdu nebol predložený úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál prvostupňového správneho orgánu a z uvedeného dôvodu teda absentuje oznámenie o začatí správneho konania po podaní žiadosti žiadateľa o výrub stromov v apríli 2014 (ďalší účastník 1), absentuje prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.07.2014, vrátane originálu doručenky, odvolanie žiadateľa, prvé rozhodnutie žalovaného vrátane doručenky, ktorým žalovaný zrušil prvé prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (obce) a z tohto dôvodu nebolo možné zistiť, z akých dôvodov bolo prvé prvostupňové rozhodnutie Obce Trnavá Hora, ktorým nebol povolený výrub stromov na základe žiadosti žiadateľa doručenej v apríly 2014, žalovaným zrušené, a to vo vzťahu k preskúmaniu žalobnej námietky žalobcov, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalovaný sa neriadil ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku a námietky, že neboli splnené podmienky na zmenu prvostupňového rozhodnutia. Nebolo preto možné preskúmať, či nedostatky, ktoré boli žalovaným prvému prvostupňovému rozhodnutiu a postupu v konaní prvostupňového správneho orgánu vytýkané, boli alebo neboli prvostupňovým správnym orgánom v novom rozhodnutí odstránené. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že tieto nedostatky boli v novom prvostupňovom rozhodnutí odstránené. Zároveň nebolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného v kontexte námietky, že nebol dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia, pretože obec ako prvostupňový správny orgán v konaní po vrátení veci na nové prejednanie vydala nové rozhodnutie, v ktorom uviedla dôvody, prečo neakceptovala Záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006 Z.z., resp. ako ho posúdila, keďže toto Záverečné stanovisko nie je súčasťou administratívneho spisu napriek tomu, že podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného toto Záverečné stanovisko bolo jedným z podkladov vydaného rozhodnutia žalovaného, pričom žalobcovia túto skutočnosť v žalobe namietali a súčasne namietali nezákonný postup žalovaného a v tejto súvislosti aj porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže sa v konaní k tomuto podkladu nemohli vyjadriť. Ďalej sa v administratívnom spise nenachádza ani vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici zo 16.03.2012 k projektovej dokumentácii pre územné konanie - doplnok č. 1 („MVE Jalná“) podľa § 9 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochrane prírody a krajiny, na ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkazuje, pričom žalobcovia v žalobe namietali, že toto vyjadrenie (vydané v inom konaní - v konaní o umiestnení stavby, výsledkom ktorého bolo vydané územné rozhodnutie stavebným úradom Obec Pitelová), nebolo súčasťou administratívneho spisu. Ďalej pokiaľ žalovaný v konaní prihliadal ako k jednému z podkladov rozhodnutia k právoplatnému rozhodnutiu Obce Pitelová o umiestnení stavby, ani toto rozhodnutie, na ktorého podmienky žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkazuje, nie je súčasťou administratívneho spisu. Samozrejme súdu je známa skutočnosť, keďže rozhodoval v konaní o preskúmanie predmetného územného rozhodnutia, že toto územné rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/65/2014 zo dňa 12.12.2014 zrušené, pričom voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie a o tomto odvolaní zatiaľ nebolo odvolacím súdom (Najvyšší súd SR) rozhodnuté, t.j. predmetné zrušujúce rozhodnutie nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenie súdu, že správny spis predložený žalovaným je neúplný, nakoľko neobsahuje administratívny spis prvostupňového správneho orgánu a vyššie uvedené listiny, ktoré tvorili podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom časť predložených listín je predložená vo fotokópiách, súd postupujúc podľa § 250j ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak má žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo zrušené pre nepredloženie úplného správneho spisu, súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania žalobcov tak, že zaviazal žalovaného, aby žalobcom nahradil ich trovy konania. Žalobcovia boli zastúpení v konaní advokátkou Mgr. Evou Kováčechovou na základe udelených plných mocí predložených súdu. Právna zástupkyňa žalobcov vyúčtovala trovy zastúpenia za 4 úkony právnej služby ako 9 násobok 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) nasledovne: - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientmi (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky) vo výške 69,915 € x 9 žalobcov, t.j. vo výške 629,235 €, - písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 02.03.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) vo výške 69,915 € x 9 žalobcov, t.j. vo výške 629,235 € a paušálna náhrada vo výške 151,02 € (8,39 € x 2 x 9) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ( režijný paušál), - replika k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.03.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) vo výške 71,50 € x 9 žalobcov, t.j. vo výške 643,50 €, - konanie pred súdom dňa 24.03.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky) vo výške 71,50 € x 9 žalobcov, t.j. vo výške 643,50 € a paušálna náhrada vo výške 154,44 € (8,58 € x 2 x 9) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál), vrátane 20 % DPH vo výške 570,186 € (zo sumy 2.850,93 €), t.j. spolu trovy právneho zastúpenia vyčíslila vo výške 3.421,12 €. Súd žalobcom priznal náhradu trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie práva v celkovej výške 2.626,25 € a ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- € a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.556,252 €. Za trovy právneho zastúpenia potrebné na účelné uplatňovanie práva v tomto konaní súd považoval odmenu advokátky za zastupovanie 9 žalobcov za 3 úkony právnej služby a to: - príprava a prevzatie zastúpenia vo výške 629,235 € (69,915 € x 9 žalobcov) podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky v spojení s § 11 ods. 4 a § 13 ods. 2 vyhlášky, - podanie žaloby na súd (02.03.2015) vo výške 629,235 € (69,915 € x 9 žalobcov) podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky v spojení s § 11 ods. 4 a § 13 ods. 2 vyhlášky, - účasť na pojednávaní (24.03.2016) vo výške 643,50 € (71,50 € x 9 žalobcov) podľa § 13a ods. 1 písm. d vyhlášky v spojení s § 11 ods. 4 a § 13 ods. 2 vyhlášky, - náhrada paušálnych výdavkov - režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky spolu vo výške 228,28 € [75,51 € (8,39 € x 9) + 75,51 € (8,39 € x 9) + 77,22 € (8,58 x 9)], vrátane 20 % DPH zo sumy 2.130,21 €, t.j. vo výške 426,042 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže zástupkyňa žalobcu je platiteľkou DPH (IČ DPH SK1043397751). Ďalší úkon vyúčtovaný zástupkyňou žalobcov - replika k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.03.2016 vo výške 643,50 € (71,50 € x 9 žalobcov) + režijný paušál vo výške 77,22 € (8,58 € x 9 žalobcov) súd nepovažoval za úkon nevyhnutný pre účelné uplatňovanie práva, keďže súd na takýto úkon (vyjadrenie) právnu zástupkyňu žalobcov nevyzval a TENTO Úkon ani nebol potrebný na účelné uplatňovanie práva, keďže súd preskúmava napadnuté rozhodnutie výlučne z dôvodov uvedených v žalobe, pričom relevantné pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia sú dôvody uvedené žalovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nie dôvody uvedené vo vyjadrení žalovaného k žalobe. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie práva, spolu vo výške 2.626,252 € a ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 70,- € a z trov právneho zastúpenia, vrátane 20 % DPH, vo výške 2.556,252 €. Žalovaný je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť žalobcom trovy konania na účet ich právnej zástupkyne. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 250ja ods.1 O.s.p.).