Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/79/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200338 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200338.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky O. J., nar. X.O. XXXX, bytom W. XXXX/XX, D. D. - I., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I z 30.marca 2015 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení a o priznaní nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - II z 30.marca 2015 o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X -II z 30.marca 2015 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I z 30.marca 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozhodnutím - II) odporkyňa podľa § 112 zákona o sociálnom poistení zrušila svoje rozhodnutie z 12.novembra 2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku s tým, že jej opravnému prostriedku vyhovuje, pretože po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu došlo k navýšeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti z pôvodných 50 % pri vzniku jej invalidity na aktuálnych 60 %. Vyššie označeným rozhodnutím - I) odporkyňa podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 29 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení jej od 6.februára 2015 priznala invalidný dôchodok vo výške 214,- € mesačne a podľa § 263a ods. 5 cit. zákona rozhodla o zániku nároku na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok dňom 6.februára 2015, pretože jeho suma bola nižšia, než suma novo-priznaného invalidného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že na základe žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení bol posudzovaný jej zdravotný stav podľa zákona o sociálnom poistení aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení s výsledkom, že podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení nedošlo k vzniku jej invalidity a bola konštatovaná jej čiastočná invalidita naďalej. Podľa zákona o sociálnom poistení bol dňom 6.februára 2015 konštatovaný vznik jej invalidity so 60 % poklesom jej pracovnej schopnosti a okrem uvedeného splnila aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že pred vznikom invalidity získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia, ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok ani nesplnila podmienky na priznanie starobného dôchodku. Konkretizovala spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky a vykonala porovnanie jej sumy s doposiaľ vyplácaným čiastočným invalidným dôchodok (považovaným za invalidný dôchodok). Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré získala pred vznikom invalidity i zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období a odborný posudok o invalidite z 5.marca 2015, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľka sa odvolala voči pôvodne vydanému rozhodnutiu z 12.novembra 2014, s tým, že priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 50 % nepovažovala za dostatočný. Nesúhlasila s posudkovými závermi o tom, že jej zdravotný stav je nezmenený a namietala, že bol nesprávne a nedostatočne posúdený. Uviedla, že k základnému ochoreniu sa pridružili aj gynekologické a následne urologické komplikácie, došlo k zhoršeniu jej imunodeficientného stavu a zvýraznili sa bolesti hrudnej a krčnej chrbtice s následnými bolesťami zažívacieho ústrojenstva v dôsledku užívania liekov. Zdôraznila, že jej zdravotný stav jej neumožňuje vykonávať prácu ani v chránenej dielni. Na odvolaní zotrvala aj po vydaní rozhodnutia - I) z 30.marca 2015. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že jej zohľadnené zdravotné ťažkosti posudkovým lekárom boli popísané v súlade so skutočnosťou. Namietala, že posudkový lekár nezohľadnil všetky jej zdravotné ťažkosti, preto považovala posúdenie svojho zdravotného stavu za neúplné a nesprávne. Okrem zohľadnených zdravotných ťažkostí trpí aj následkami po gynekologickej operácii riešenej v roku 2012 s následnými urologickými ťažkosťami a vyvolanou ťažkou alergickou reakciou na lieky. Uvedené sa diagnosticky doriešilo až v roku 2014-2015, kedy bolo zistené, že aplikované lieky v čase operácie neboli pre ňu vhodné. V súčasnosti už má odbornými kožnými nálezmi potvrdenú alergiu na analgetiká aj na antibiotiká. V dôsledku uvedeného napriek tomu, že má v tele stály zápal, nie je možné ju liečiť a aj minimálny kontakt s vonkajším prostredím u nej vyvoláva chorobu. Žiadne ďalšie odborné lekárske nálezy nepredložila s tým, že napriek návštevám lekárov títo nie sú schopní jej pomôcť. Odporkyňa sa na pojednávanie pred krajským súdom nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. V písomnom vyjadrení zotrvala na vecnej správnosti rozhodnutia - II) z 30.marca 2015 a žiadala ho ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že po podaní odvolania boli zohľadnené zmeny v jej zdravotnom stave a percentuálna miera jej zníženej pracovnej schopnosti bola navýšená. Spôsob určenia sumy priznanej dôchodkovej dávky navrhovateľka nenamietala. Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, s jej žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových komisií sociálneho zabezpečenia, v rámci ktorých bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky v čase vzniku jej čiastočnej invalidity, v nasledujúcom období i na základe aktuálne podanej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že označené rozhodnutie - II) bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a označené rozhodnutie -I) zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Z ust. § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vyplýva, že občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, alebo c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky. Podľa § 29 ods. 3 cit. zákona je občan invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok. Z ust. § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Z ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa § 209 ods. 1-4 cit. zákona musí byť rozhodnutie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Podľa § 195 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona je organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia povinná postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci má objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci (§ 196 ods. 1 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly VI., odd. A, pol. 7, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažkú formu rozstrúsenej mozgomiechovej sklerózy s poruchou motoriky a zníženou výkonnosťou organizmu (KURTZKÉHO škála 4) vyjadriť v rozpätí 50 - 60 %. Konkrétne percento sa určí podľa neurologického nálezu (KURTZKÉHO škála), aktivity procesu a klinického priebehu ochorenia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná čiastočne invalidnou podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobite uľahčených pracovných podmienok a to od 12.septembra 2002. V tom čase bola ako posudkovo významná zohľadnená od roku 1994 preukázaná diseminovaná neurologická symptomatológia v popredí s cereberálnym syndrómom. Suponovaná SM potvrdená nebola ale kompletné vyšetrenie potvrdilo chronický malabsorpčný syndróm typu celiakie s významne izolovane postihnutým cerebella. Jej postihnutie progredovalo a znižovalo podstatne jej pracovný potenciál, ktorý bol v tom čase konštatovaný na úrovni 40 %. Bolo vyslovené, že môže vykonávať svoju doterajšiu prácu na skrátený pracovný úväzok 4-5 hod. Na základe uvedeného jej bol rozhodnutím odporkyne z 11.decembra 2002 od 16.novembra 2002, po ukončení výplaty nemocenského, priznaný čiastočný invalidný dôchodok. 21.marca 2005 bol zdravotný stav navrhovateľky po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení opätovne posudzovaný a to podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a bol konštatovaný 50 % pokles jej pracovnej schopnosti s tým, že jej invalidita trvá. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená cerebellárna ataxia pri stredne ťažkej forme celiakie s poruchou motoriky a zníženou výkonnosťou organizmu porovnávacím spôsobom podľa kapitoly VI., odd. A, pol. 10, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Naďalej bola poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku. 19.mája 2008 bol jej zdravotný stav opätovne posudzovaný v súlade s nálezom Ústavného súdu SR uverejneným v Zbierke zákonov pod č. 460/2006 Z.z. a to podľa kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého bola uznaná za čiastočne invalidnú a bolo konštatované trvanie jej čiastočnej invalidity naďalej. V posudku bolo uvedené, že u navrhovateľky nedošlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu. V klinickom neurologickom náleze pretrvávala diseminovaná symptomatológia, v popredí s cerebellárnym syndrómom, generalizovaná polyneuropatia pri celiakii, dyplopia, dychové ťažkosti, ktorých pľúcny pôvod bol vylúčený. Zvýraznené boli bolesti chrbtice, ktoré boli v súlade s nálezom viacpočetných hernií diskov chrbtice v tom čase na konzervatívnej liečbe. Rovnaký stav bol konštatovaný aj pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 13.júna 2011. 25.augusta 2014 navrhovateľka požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu, pretože došlo k jeho zhoršeniu a zároveň o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bolo vykonané aktuálne preskúmavané konanie Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo 6.októbra 2014 vyhodnotil aktuálny zdravotný stav navrhovateľky podľa zákona o sociálnom zabezpečení aj podľa zákona o sociálnom poistení. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z gastroenterologických, neurologických, alergoimunologických, hematologických vyšetrení a z MR vyšetrenia Th a C chrbtice z roku 2014 a konštatoval trvanie čiastočnej invalidity navrhovateľky naďalej s tým, že je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Zároveň dňom 26.augusta 2014 konštatoval vznik jej invalidity podľa zákona o sociálnom poistení s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti, keď za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil cerebellárnu ataxiu v.s. pri celiakii, tj. ochorenie nervového systému v zmysle kapitoly VI., odd. A, pol. 7, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že bola vykonaná kontrola zdravotného stavu 50-ročnej navrhovateľky na jej žiadosť pre udávané zhoršenie. Je v liečbe viacerých odborných lekárov pre funikulárnu myelózu, ktorá je podmienená nízkou hladinou vitamínu B12, s klinickým obrazom spinálnej ataxie, generalizovanej polyneuropatie, s neuropatickou bolesťou, s celiakiou a zistenou polyvalentnou alergiou. Táto je aktuálne v štádiu testovania. Výsledkom uvedeného je trvajúca porucha výživy s kachexiou. Stav navrhovateľky je komplikovaný aj vertebrogénnymi ťažkosťami, liečba je vzhľadom na zažívacie ťažkosti problematická. Funkčný nález na chrbtici je mierneho stupňa. Ostatné klinické prejavy od posledného posudzovania jej zdravotného stavu neboli závažne zhoršené. Konštatoval, že jej pracovný potenciál je aj naďalej poklesnutý na úroveň čiastočnej invalidity. Ku konštatovaniu vzniku jej invalidity podľa zákona o sociálnom poistení pristúpil dňom podania žiadosti. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne zmenené ani po podaní odvolania, bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity a navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 5.marca 2015 popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky zohľadnil posudkový lekár totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené gastroenterologické, neurologické, imunologické, denzitometrické, reumatologické a endokrinologické nálezy z roku 2015 a tak ako prvoposudzovateľ konštatoval trvanie čiastočnej invalidity navrhovateľky podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a dňom 6.februára 2015 konštatoval zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky z pôvodných 50 % pri vzniku jej invalidity podľa zákona o sociálnom poistení dňom 26.augusta 2014 na aktuálnych 60 %. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil ochorenie nervového systému v zmysle kapitoly VI., odd. A, pol. 7, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a 10 % navýšením jej zníženej pracovnej schopnosti zohľadnil jej pridružené zdravotné ťažkosti a to chronickú malnutríciu , Raynaudov syndróm, dorzalgie, polyneuropatiu dolných končatín, osteoporózu, či počínajúcu poruchu farbocitu oboch očí. V posudku uviedol, že v popredí klinického obrazu posudzovanej navrhovateľky je naďalej cerebrállna ataxia pri funikulárnej myelóze ale aj progredujúci nález polyneuropatie, dokumentovaný posledným EMG vyšetrením. Prítomná je chronická periférna neurogénna lézia s izolovaným výskytom ložiskovej myogénnej lézie. Stav je komplikoaný aj dlhoročnými vertebrogénnymi ťažkosťami pri degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách ako aj pri zistenej osteoporóze s T skóre 2,3 nad hlavicou bedrového kĺbu a s T skóre -3 nad krčkom bedrového kĺbu. Polyneuropatia dolných končatín bola hodnotená ako stredne ťažkého stupňa. Konštatoval, že jej pracovný potenciál je naďalej znížený na úroveň čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Ďalej uviedol, že navrhovateľka je naďalej invalidná aj podľa zákona o sociálnom poistení pre poruchu nervového systému - cerebrálnu ataxiu s polyneuropatiou, ktorá je pravdepodobne podmienená celiakiou s malnutričným syndrómom a nedostatkom vitamínu B12, čomu zodpovedá 50 % pokles pracovnej schopnosti so zohľadnením jej vzdelania a práce, ktorú v minulosti vykonávala. Uvedené navýšil o 10 % pre pomerne závažnú osteoporózu a poruchy imunity závažnejšieho stupňa ako aj pre poruchu funkcie hrudnej a driekovej chrbtice pri degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách. K zmene miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky z 50 % na 60 % pristúpil dňom denzitometrického vyšetrenia, ktoré potvrdilo závažnú osteoporózu kombinovaného pôvodu. Konštatoval, že môže vykonávať prácu v chránenej dielni pri výrobe a balení drobných predmetov, v administratívne s tým, že aj práca účtovníčky na skrátený pracovný úväzok je vyhovujúca. Podľa judikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má účastník právo a nie povinnosť poznať svoj zdravotný stav. Údaje o zdravotnom stave sú osobnými údajmi, preto sa ich konkrétny výpočet, charakteristika a posudkové vyhodnotenie neuvádzajú v odôvodnení rozhodnutia o dôchodkovej dávke ale v prílohe rozhodnutia, ktorým je odborný posudok posudkového lekára, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané. Vzhľadom na zákonnú požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia musí lekárska správa a posudok posudkového lekára, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané, obsahovať všetky relevantné údaje o zdravotnom stave poistenca a ich vplyve na jeho pracovnú schopnosť a to vyčerpávajúcim, konkrétnym, zrozumiteľným, presvedčivým a logickým spôsobom tak, aby bolo možné jeho skutkové závery, týkajúce sa závažnosti zdravotných ťažkostí poistenca preskúmať. Jeho posudkový záver musí byť podložený výsledkami odborných vyšetrení. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka bola pôvodne uznaná za čiastočne invalidnú preto, že bola schopná vykonávať svoje dovtedajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré boli konkrétne stanovené vykonávacím všeobecne záväzným právnym predpisom. U čiastočne invalidného občana sa predpokladá jeho ďalšia pracovná činnosť, tzn. taká, ktorú by občan vykonával s určitou pravidelnosťou a jeho zárobok by bol stálym zdrojom jeho príjmov s účasťou na nemocenskom poistení. Medicínske chápanie invalidity vychádza zo súvislosti medzi chorobou a možnosťami jej liečenia. Pri konštatovaní plnej invalidity poistenca sa už nepredpokladá jeho ďalšia pracovná činnosť. Medicínske a zákonné kritéria invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého navrhovateľka bola uznaná za čiastočne invalidnú a podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý vstúpil do účinnosti od 1.januára 2004 nie sú totožné. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení sa pre konštatovanie invalidity, resp. čiastočnej invalidity poistenca vyhodnocuje celkový zdravotný stav poistenca resp. také jeho zhoršenie, ktoré ho obmedzuje v schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne ju celkom vylučuje, alebo ktoré vyžaduje zmenu, uľahčenie pracovných podmienok alebo špeciálnu úpravu pracoviska. Zdravotný stav sa vyhodnocuje s ohľadom na všetky zdravotné postihnutia poistenca vo vzájomných súvislostiach. Zákon o sociálnom poistení vychádza z inej definície invalidity, keď sa zdravotné ťažkosti navrhovateľa posudzujú z hľadiska jeho rozhodujúceho (najzávažnejšieho) zdravotného postihnutia a všetky ďalšie zdravotné ťažkosti možno zohľadniť maximálne 10 % navýšením jeho zníženej pracovnej schopnosti. V preskúmavanej veci bolo medzi účastníkmi sporné vyhodnotenie aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky v porovnaní so vznikom jej čiastočnej invalidity jednak vo vzťahu k úplnosti zistenia zdravotných ťažkostí navrhovateľky a jednak vo vzťahu k vyhodnoteniu ich vplyvu na jej zostávajúcu pracovnú schopnosť. Posudky posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, ktoré boli vydané v rámci preskúmaného konania neobsahujú komplexné vyhodnotenie zdravotných ťažkostí navrhovateľky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to zákon o sociálnom zabezpečení vyžaduje s konkrétnym a zrozumiteľným zhodnotením vplyvu celkového poškodenia zdravia poistenca na jeho pracovnú schopnosť. Dostatočne posudkovo zhodnotené neboli pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky ani podľa zákona o sociálnom poistení, pretože posudkoví lekári nevyhodnotili možný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti pre jej ďalšie zdravotné ťažkosti tak, aby bolo možné preskúmať, či bolo správne stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutia navrhovateľky tj. či iné ochorenia neprevyšovali možné percentuálne vyjadrenie jej zníženej pracovnej schopnosti. Predpokladom zmeny čiastočnej invalidity na invaliditu, prípadne navýšenia percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti je objektívne preukázaná taká nepriaznivá zmena v zdravotnom stave poistenca, ktorá uvedené z hľadiska medicínskych a zákonných predpokladov podľa obidvoch uplatnených právnych noriem odôvodňuje. Už v čase vzniku čiastočnej invalidity navrhovateľky bol jej zostávajúci pracovný potenciál konštatovaný na úrovni 40 %, čo zodpovedalo čiastočnej invalidite, pretože tá predpokladala pokles pracovného potenciálu poistenca v rozpätí medzi 50 - 80 % , zostávajúci pracovný potenciál na úrovni do 20 % už predpokladal plnú invalidizáciu poistenca. Od vzniku čiastočnej invalidity navrhovateľky však došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. MR vyšetrením C chrbtice bolo preukázané zvýraznenie dovtedy zistených degeneratívnych zmien i ich rozšírenie o chondrózu intervertebrálneho disku C4,5, bola preukázaná chronická periférna neurogénna lézia v n.tibiális stredného stupňa, v priebehu rokov progredujúca, polytopný recidivujúci vertebrogénny algický syndróm, pretrvávanie zníženej imunity navrhovateľky s preukázanou poruchou celulárnej imunity a so znížením IgA, ktoré bolo v predchádzajúcom období v norme, tak ako aj Igg a IgM. Novo zistená bola závažná osteoporóza so spontánnou zlomeninou, novo zistené bolo endokrinologické ochorenie a tiež Raynaudov syndróm horných končatín na úrovni stredne ťažkého až ťažkého stupňa. K zmene v zdravotnom stave navrhovateľky došlo aj v prejavoch jej malnutrície vyplývajúcej z ochorenia zažívacieho traktu, ktorá je už v súčasnosti odborným lekárom vyhodnotená ako závažná a tiež progredujúca generalizovaná polyneuropatia. Novo zistená bola tiež polyvalentná alergia na potraviny a lieky, čo má u navrhovateľky podstatný vplyv na možnosti jej liečby, pričom uvedené je tiež podstatnou okolnosťou pre zhodnotenie jej zostávajúceho pracovného potenciálu. Rozhodnutie odporkyne - I) ktoré bolo založené na takýchto nedostatočných posudkoch posudkových lekárov považuje krajský súd za nepreskúmateľné. Podrobnosti o zdravotnom stave navrhovateľky a o jeho vývoji v porovnaní s časom jej čiastočnej invalidizácie neboli uvedené, hoci pre rozhodnutie o jej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku (priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení) je podstatná práve vedomosť o stave a vývoji jednotlivých ochorení a ich vplyve na pracovnú schopnosť poistenca. Tieto zistenia, týkajúce sa charakteru, rozsahu a závažnosti zdravotných ťažkostí poistenca s vyhodnoteným vplyvom na jeho pracovnú schopnosť musia vyplývať z odborných posudkových záverov tak, aby bolo rozhodnutie odporkyne s poukazom na pripojený posudok posudkového lekára spôsobilým predmetom preskúmania pre krajský súd a dostatočným zdrojom informácii pre účastníka tak, aby mohol posúdiť jeho správnosť a prípadne sa domáhať jeho nápravy prostredníctvom argumentačne podloženého opravného prostriedku. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne postupovať a opätovne vo veci rozhodnúť pri dodržaní zásad administratívneho konania, článku 39, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia č. 102. Rozhodnutie je potrebné skutkovo a právne zdôvodniť tak, ako to Sociálnej poisťovni ukladá zákonné ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, aby neboli pochybnosti o úplnom a správnom zistení zdravotného stavu navrhovateľky a ich správnom právnom vyhodnotení vo vzťahu k zamietnutiu žiadosti o zvýšenie jej invalidného dôchodku na základe zmeny jej čiastočnej invalidity na invaliditu podľa zákona o sociálnom zabezpečení i vo vzťahu k určeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Rozhodnutie odporkyne - II) z 30.marca 2015 krajský súd potvrdil ako súladné so zákonom, pretože po zistení, že u navrhovateľky boli splnené podmienky pre vyplácanie invalidného dôchodku vo vyššej sume odporkyňa v rámci autoremedúry, predpokladanej v ust. § 217 ods. 1 zákona o sociálnom poistení svoje skôr vydané rozhodnutie z 12.novembra 2014 ako nesprávne vydané zrušila. Rozhodnutím z 12.novembra 2014 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku, priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože posudkový lekár konštatoval trvanie jej čiastočnej invalidity naďalej, zároveň rozhodla o priznaní invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení od 26.augusta 2014 vo výške 176,20 € mesačne, pričom táto suma bola určená okrem iného aj s ohľadom na priznaný 50 % pokles jej pracovnej schopnosti pri vzniku jej invalidity konštatovanej dňom 26.augusta 2014. Pri takto určenej sume invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom poistení však u navrhovateľky nedošlo k zmene vo výške vyplácaného invalidného dôchodku, pretože novo priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení bol nižší (176,20 € mesačne) než dovtedy vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok (považovaný za invalidný dôchodok) vo výške 189,- € mesačne. Po zmene rozhodnutia rozhodnutím odporkyne z 30.marca 2015 (-I) a navýšení percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti z 50 % na 60 % podľa zákona o sociálnom poistení došlo k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku navrhovateľky oproti predchádzajúcemu obdobiu, pretože novo priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení (214,- € mesačne) prevýšil sumu dovtedy vyplácaného čiastočného invalidného dôchodku (191,70 € mesačne) ku dňu vzniku súbehu týchto dôchodkových nárokov, tj. k 6.februáru 2015. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal napriek jej úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy neuplatnila postupujúc v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Voči rozhodnutiu odporkyne z 30.marca 2015 - I nie je možné podať odvolanie v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. Voči rozhodnutiu odporkyne z 30.marca 2015 - II a proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.