Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/81/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200344 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200344.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa R.. W. B., nar. XX.F. XXXX, bytom B. Q. XXXX/X K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 20.novembra 2014 v znení rozhodnutia totožného čísla z 9.februára 2015 o znížení starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 20.novembra 2014 v znení rozhodnutia totožného čísla z 9.februára 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa s poukazom na zákonné ust. § 21 zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1, § 82 a § 112 ods. 3 a 6 zákona o sociálnom poistení znížila sumu starobného dôchodku navrhovateľa od 18.februára 2015 na 169,80 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že na základe žiadosti navrhovateľa o prepočet starobného dôchodku z 3.apríla 2014 zosúladila svoju rozhodovaciu prax s judikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 7So 138/2011 z 15.augusta 2012 a sumu starobného dôchodku navrhovateľa novo určila tak, že sumu jeho starobného dôchodku určenú s prihliadnutím na dobu výkonu služby krátila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o pomernú časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedala obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktorým bola doba jeho služby zhodnotená pre určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Poukázala aj na zákonné ust. § 132, § 175, § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení a § 274 ods. 1 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a sumu starobného dôchodku navrhovateľa novo určila podľa právnych predpisov účinných do 31.decembra 2003, tj. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože navrhovateľ získal najmenej 20 rokov doby výkonu služby v I. a II. kategórii funkcií, v dôsledku čoho dosiahol dôchodkový vek vo veku 57 rokov, XX.F. XXXX. K uvedenému dňu získal 42 rokov doby zamestnania, pre účely určenia sumy starobného dôchodku bolo rozhodných 38 rokov s tým, že na dobu zamestnania pred 18. rokom veku neprihliadala. Uviedla tiež, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave zo 16.januára 2001 priznaný od 1.januára 2001 výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, preto s poukazom na zákonné ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. hodnotila ako zamestnanie zaradené do I. (II) pracovnej kategórie aj dobu služby získanú pred 1.januárom 2000 a zaradenú do I. (II.) kategórie funkcií, pretože navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol. Konkretizovala spôsob výpočtu starobného dôchodku do vzniku nároku naň i s ohľadom na obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok i spôsob jeho krátenia. Konkretizovala tiež jednotlivé valorizačné zvýšenia určené v tom ktorom roku právnym predpisom. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože s ním nesúhlasil a žiadal o jeho preskúmanie. Uviedol, že svoju žiadosť o prepočet dôchodku podal v dobrej viere, že dôjde k zvýšeniu jeho starobného dôchodku, preto ostal nemilo prekvapený, keď došlo k jeho zníženiu. Doplnil, že prvú žiadosť o starobný dôchodok podal v roku 2007, bola zamietnutá s tým, že nespĺňa podmienky uvedené v § 273 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na základe následne podanej žiadosti mu bolo vyhovené a rozhodnutím odporkyne z 12.decembra 2007 mu bol priznaný starobný dôchodok od 1.januára 2005. Pôvodne priznaná suma starobného dôchodku bola napadnutým rozhodnutím znížená o 69,30 € mesačne. Zdôraznil, že v civilnom sektore odpracoval 16 rokov a 168 dní. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že starobný dôchodok mu bol priznaný z doby dôchodkového poistenia, ktorú získal v civilnom zamestnaní a bol vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie určilo sumu jeho starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný len do konca roku 2003. Namietal tiež, že pre účely určenia sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení mu bolo započítaných len 38 rokov, on však pracoval až do 31.decembra 2012. Poukázal tiež na ust. § 293k zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého suma jeho starobného dôchodku už mala byť vypočítaná z neobmedzeného priemerného mesačného zárobku. Odporkyňa sa na pojednávanie pred krajským súdom nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila zdravotnými dôvodmi a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. V písomnom vyjadrení z 9.marca 2015 zotrvala na vecnej správnosti označeného rozhodnutia v znení jeho zmeny s tým, že konkrétne námietky voči novo určenej sume starobného dôchodku navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol. Zopakovala skutkové a právne dôvody svojho rozhodnutia, ktoré boli obsahom aj odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p. v neprítomnosti odporkyne podľa § 250g ods. 2 O.s.p., vypočul navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho aj súdneho spisu, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo 7.augusta a 13.novembra 2007, s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o priznaní výsluhového dôchodku, so žiadosťou navrhovateľa o prepočet starobného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku z 12.decembra 2007, s osobným listom dôchodkového poistenia vydaným k tomuto rozhodnutiu, s rozhodnutím odporkyne o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku z 31.októbra 2007, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, s osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý bol vypracovaný k napadnutému rozhodnutiu, s potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o služobnom pomere navrhovateľa, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal prvýkrát o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo 7.augusta 2007 a žiadal ho priznať od 7.augusta 2004. Jeho žiadosť bola rozhodnutím odporkyne z 31.októbra 2007 zamietnutá s tým, že nesplnil podmienky upravené v ust. § 273 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podmienku potrebného veku na vznik nároku na starobný dôchodok navrhovateľ splnil 19.apríla 2002, tj. pred 1.januárom 2004, nebol však dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov, preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Do obdobia jeho dôchodkového poistenia nezapočítala dobu výkonu jeho služby vojaka z povolania od 1.apríla 1974 do 31.decembra 2000. Ďalšiu žiadosť o priznanie starobného dôchodku navrhovateľ podal 13.novembra 2007 a žiadal ho priznať od 1.januára 2005. Bolo mu vyhovené rozhodnutím odporkyne z 12.decembra 2007, ktorým mu bol podľa § 273 ods. 5 zákona o sociálnom poistení priznaný od 1.januára 2005 starobný dôchodok vo výške 4 314,- Sk mesačne, následne valorizovaný až k 1.júlu 2007 na 5 287,- Sk mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že vek potrebný na nárok na starobný dôchodok dosiahol navrhovateľ dovŕšením fyzického veku 60 rokov, XX.F. XXXX podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Do 31.decembra 2004 však nezískal potrebný počet rokov doby zamestnania, tj. 25 rokov v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Nárok na starobný dôchodok mu preto vznikol až od 1.januára 2005 s tým, že 62 rokov veku dosiahol XX. F. XXXX. Do obdobia jeho dôchodkového poistenia nebola započítaná doba služby vojaka z povolania ale len obdobie civilného zamestnania a prípravy na budúce povolanie celkom v rozsahu 8,1261 rokov. Na základe tohto rozhodnutia navrhovateľ starobný dôchodok poberal aj ku dňu podania žiadosti o prepočet výšky starobného dôchodku z 1.apríla 2014. O prepočet výšky starobného dôchodku požiadal preto, že okrem odpracovaných rokov v civilnom sektore odslúžil roky v službe vojaka z povolania, preto mal nárok ísť do dôchodku vo veku 58 rokov, tj. XX.F. XXXX. Výsluhový dôchodok mu bol priznaný od 1.januára 2001 a starobný dôchodok len od 1.januára 2005. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65311005019108/2-VÚSZ/DO1 zo 16.januára 2001 bol navrhovateľovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný od 1.januára 2001 výsluhový dôchodok vo výške 9 813,- Sk mesačne. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že zo služobného pomeru bol prepustený dňom 31.decembra 2000 a službu vykonával 27 ukončených rokov. Základom pre výpočet výsluhového dôchodku bol súhrn služobného príjmu a osobitných príplatkov a odmien za rok 2000 po vydelení počtom dní vo výške 23 903,10 Sk , po úprave 14017,43 Sk. Výsluhový dôchodok činil 70 % z uvedenej sumy. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku priznaného podľa zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorí sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona a na jeho výplatu je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Pre účely jeho priznania mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby a služobný pomer vojaka z povolania v celkovom rozsahu 27 ukončených rokov a to od 25.augusta 1967 do 26.augusta 1968 základná vojenská služba v II. kategórii funkcií, od 1.apríla 1974 do 31.decembra 1992 služobný pomer vojaka z povolania v II. kategórii funkcií, od 1.januára 1993 do 31.decembra 1999 služobný pomer vojaka z povolania v I. kategórii funkcií a od 1.januára do 31.decembra 2000 služobný pomer vojaka z povolania v III. pracovnej kategórii. Navrhovateľ sa narodil XX.apríla XXXX. Službu vojaka z povolania zaradenú do I. a II. kategórii funkcií i v III. pracovnej kategórii vykonával ku dňu skončenia služobného pomeru 27 ukončených rokov. Podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch (tj. nielen výlučne v I. kategórii funkcií). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 57 rokov - XX.apríla XXXX. Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.1.2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 129 zákona o sociálnom zabezpečení pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti, platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona o sociálnom zabezpečení a dávkach sociálneho zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o vojakov z povolania Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek XX.F. XXXX, tj. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý v V. časti obsahoval osobitnú úpravu sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania. Táto časť zákona ako špeciálna právna úprava mala prednosť pred ostatným všeobecnými časťami, ktoré bolo možné aplikovať len v prípade, pokiaľ v V. časti tohto zákona nebolo ustanovené inak. Navrhovateľ splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tj. podľa V. časti zákona o sociálnom zabezpečení, pretože dôchodkový vek dovŕšil XX.F. XXXX. Podľa § 94 ods. 1 a 2 cit. zákona nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom a nárok na výplatu vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Uvedeným bola v zmysle § 142 ods. 4 písm. a) založená vecná príslušnosť na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, ktorá bola zverená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení s poukazom na cit. právnu úpravu dospel krajský súd k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny je nezákonné, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho krajský súd zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Nesprávne právne závery odporkyne spočívajú v jej konštatovaní, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Na základe tohto nesprávneho právneho posúdenia veci sa odporkyňa zaoberala žiadosťou navrhovateľa o prepočet sumy jeho starobného dôchodku, hoci na konanie o starobnom dôchodku navrhovateľa a prípadných zmenách jeho výšky nebola vecne príslušná. Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku dôchodkového zabezpečenia je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a rozhodnutia vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o znížení sumy starobného dôchodku navrhovateľa je vecným hmotno-právnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný orgán vydať. Ak tak urobí, jeho rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané hmotno-právne následky. Odporkyňa rozhodnutím o znížení sumy starobného dôchodku navrhovateľa vychádzala z nesprávneho a nezákonného východiska, tj. z jej rozhodnutia z 12.decembra 2007, ktorým navrhovateľovi starobný dôchodok prvýkrát, od 1.januára 2005 priznala. Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie sa vzťahoval už k prvotne podanej žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, na rozhodnutie o nej nebola Sociálna poisťovňa vecne príslušná. Pretože navrhovateľovi voči Sociálnej poisťovni nárok na starobný dôchodok z vyššie uvedených dôvodov nevznikol, nebolo možné považovať za zákonné ani preskúmavané rozhodnutie v znení jeho zmeny, ktorým bola suma jeho starobného dôchodku upravovaná. Krajský súd preto napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny ako nezákonné zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V rámci neho sa odporkyňa bude zaoberať svojou vecnou príslušnosťou vo vzťahu k nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho prípadný prepočet v zmysle § 132, § 94 i § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Z týchto hľadísk by mala posúdiť aj svoje rozhodnutie z 12.decembra 2007 v zmysle § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, tj. či nejde o dávku, ktorá bola priznaná neprávom. Vo veci starobného dôchodku navrhovateľa môže s ohľadom na vecnú príslušnosť založenú V. časťou zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v spojení s dátumom dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľa konať a rozhodovať len Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Preto odporkyňa žiadosti navrhovateľa, týkajúce sa jeho nároku na starobný dôchodok postúpi vecne príslušnému orgánu, tj. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Vo vyššie uvedených súvislostiach nemali žiadne námietky navrhovateľa obsiahnuté v jeho opravnom prostriedku právny význam, preto sa nimi krajský súd nezaoberal. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.