Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/82/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200345 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200345.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa G. M., nar. X.N. XXXX, bytom F. ul. č. XX, R. R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30.januára 2015 o priznaní starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30. januára 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 65, § 274, § 293z a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi od 4.septembra 2010 starobný dôchodok vo výške 38,10 € mesačne. Podľa § 82 cit. zákona a príslušných opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky sumu starobného dôchodku navrhovateľa zvýšila od 1.januára 2015 až na 65,30 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a starobný dôchodok navrhovateľa vypočítala postupom, vyplývajúcim zo zákona o sociálnom poistení ale aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože navrhovateľ vykonával zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do zvýhodnenej kategórie funkcií. Starobný dôchodok mu priznala vo výške určenej postupom podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a to 3 roky spätne od podanej žiadosti. Pri výpočte sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení vychádzala z obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré získal k X.N. XXXX, kedy dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov v súlade s ust. § 65 ods. 2, § 274 zákona o sociálnom poistení s použitím ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v rozsahu 39 rokov a 103 dní, z priemerného osobného mzdového bodu vo výške 1,6892, ktorý určila z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1994-2003 a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2010, kedy mu vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku vo výške 9,2246 €. Uvedené činitele navzájom vynásobila a dospela k sume starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku vo výške 612,20 € mesačne. Za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok od 3.-31.decembra 2004, počas ktorého starobný dôchodok nepoberal sumu jeho starobného dôchodku zvýšila na 613,51266 € mesačne. Zohľadnila celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, tj. aj to, ktoré získal výkonom služby a zamestnania, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhového dôchodku a určenú sumu starobného dôchodku vo výške 613,51266 € mesačne krátila o 576,70193107 €, tj. o sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedala obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré už bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhového dôchodku za celé roky a ktorá bola určená ako súčin sumy starobného dôchodku navrhovateľa 613,51266 € a koeficientu 0,94000005 určeného ako podiel obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktorým bolo obdobie jeho dôchodkového poistenia zhodnotené pre určenie sumy výsluhového dôchodku (37 rokov) a úhrnu obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely určenia sumy starobného dôchodku (39,3617 rokov). Takto dospela k sume starobného dôchodku navrhovateľa určeného podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 36,90 € mesačne (38,10 po započítaní zvýšenia za rok 2004) a po zistení, že prevyšuje sumu starobného dôchodku určenú postupom podľa zákona o sociálnom zabezpečení, tj. patrí navrhovateľovi ako vyššia dôchodková dávka, ju ďalej na základe jednotlivých, v odôvodnení rozhodnutia cit. valorizačných úprav zvýšila tak, ako to z výroku vyplynulo. Sumu starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení určila z priemerného mesačného zárobku navrhovateľa zisteného z rokov 2000-2004 vo výške 135,- € s tým, že starobný dôchodok predstavoval 94 % tejto sumy, tj. 129,90 € mesačne do vzniku nároku na starobný dôchodok. Započítaná bola doba zamestnania v rozsahu 37 rokov, pretože na dobu zamestnania pred 18 rokom veku sa neprihliada. Za 29 dní zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok k zvýšeniu sumy starobného dôchodku nedošlo. K uvedenej sume pripočítala zvýšenie o 179,12 € mesačne podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. na 306,02 € mesačne s tým, že starobný dôchodok bol upravený tak, aby jeho suma nepresiahla sumu 306,02 € mesačne. Z vyššie uvedeného dôvodu pristúpila ku kráteniu aj takto určenej sumy starobného dôchodku a zistila, že suma starobného dôchodku vo výške 306,02 € mesačne zodpovedá zamestnaniu, ktorým bola doba služby a zamestnania zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku za celé roky (37 rokov) a bola určená ako súčin sumy starobného dôchodku 306,02 € mesačne (zodpovedajúcej celej dobe dôchodkového poistenia) a koeficientu 1,00 určeného ako podiel zamestnania, ktorým bola doba služby a zamestnania zhodnotená pre určenie sumy výsluhového dôchodku (37 rokov) a úhrnu zamestnania vrátane doby služby, ktoré bolo hodnotené pre určenie sumy starobného dôchodku (37 rokov). Dospela k výslednej sume starobného dôchodku vo výške 0,- € mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa a zárobky, dosiahnuté v rozhodujúcom období, z ktorých odporkyňa vychádzala. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože ho považoval za vydané v rozpore so zákonom. Namietal aplikáciu ust. § 63 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení pre výpočet jeho priemerného osobného mzdového bodu v znení do 30.júna 2005, v dôsledku čoho odporkyňa vychádzala z nesprávneho rozhodujúceho obdobia 10-ich, namiesto 22 rokov, čim v jeho neprospech ovplyvnila výšku dôchodkovej dávky. Poukázal na ust. § 293d zákona o sociálnom poistení, ktorý s účinnosťou od 1.júla 2005 vylúčil aplikáciu § 63 ods. 7 a 8 v dovtedajšom znení. Po vyjadrení odporkyne k jeho odvolaniu doplnil, že konanie o jeho starobnom dôchodku začalo podaním žiadosti zo 4.septembra 2013, preto tento dátum by mal byť rozhodujúcim pre aplikáciu príslušných zákonných ustanovení. Iný postup, z hľadiska určenia aktuálnej dôchodkovej hodnoty, či priemerného osobného mzdového bodu považoval za rozporný so zákonom. Zdôraznil, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol už 3.decembra 2004. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Zopakovala skutkové a právne dôvody, ktoré boli súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a trvala na správnej aplikácii ust. § 63 ods. 7, 8 zákona o sociálnom poistení pri určení rozhodujúceho obdobia, z ktorého vychádzala pri určení priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľa. Uviedla, že navrhovateľ podmienky nároku na starobný dôchodok splnil k 3.decembru 2004, preto bolo rozhodujúce obdobie pre výpočet jeho priemerného osobného mzdového bodu určené podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku nároku na starobný dôchodok. Ustanovenie § 63 ods. 7, 8 zákona o sociálnom poistení v znení od 1.júla 2005 nebolo k 3.decembru 2004 účinné, preto ho nebolo možné pre účely výpočtu priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľa aplikovať. Na pojednávanie pred krajským súdom sa ani jeden z účastníkov nedostavili, obidvaja svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., v neprítomnosti účastníkov podľa § 250g ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s potvrdením o dobe jeho zamestnania a služobného pomeru, ktoré bolo vypracované Generálnym riaditeľstvom Q. H. a C. E. z 26.novembra 2014, s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia vypracovaným totožným subjektom, s rozhodnutím tohto orgánu o priznaní výsluhového dôchodku navrhovateľovi od 1.januára 2005, s jeho rozhodnutím o zvýšení výsluhového dôchodku, s prvotným podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo 4.septembra 2013 a žiadal ho priznať od 4.septembra 2010. Z prehľadu dôb zamestnania, poistenia a iných činností, ktoré boli súčasťou podanej žiadosti súd zistil, že navrhovateľ sa štúdiom pripravoval na budúce povolanie v období od 1.septembra 1967 do 19.júna 1969, od 1.septembra 1969 do 30.septembra 1969 bol nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 30.septembra do 30.decembra 1971 pracoval v D. strojárňach v R. R. a od 1.januára 1972 do 31.decembra 2004 bol v služobnom pomere príslušníka Q. U. R., neskôr Q. H. a C. E.. Od 1.januára 2005 trvá jeho neevidovaná nezamestnanosť, je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný Útvarom sociálneho Q. I. A. Q. H. a C. stráže rozhodnutím z 24.januára 2005 od 1.januára 2005 podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov... vo výške 16 420,- Sk mesačne. Rozhodnutím totožného orgánu z 30.júna 2013 bola suma jeho výsluhového dôchodku od 1.júla 2013 zvýšená na 794,40 € mesačne. Ku dňu skončenia služobného pomeru tento trval 35 rokov, pre účely priznania výsluhového dôchodku mu bolo zohľadnených od 18 roku veku 37 rokov, z toho 26 rokov v I. kategórii funkcií, 4 roky v II. kategórii funkcií a 7 rokov v III. pracovnej kategórii a to výkon základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií od 1.októbra 1969 do 30.septembra 1971, zamestnanie v III. pracovnej kategórii od 1.októbra do 31.decembra 1971, výkon služby príslušníka Q. U. R. od 1.januára do 31.decembra 1972 v I. kategórii funkcií, výkon služby príslušníka Q. H. a C. E. od 1.januára 1973 do 31.decembra 1977 a od 1.mája 1981 do 31.decembra 1999 v I. kategórii funkcií a výkon služby príslušníka Q. H. a C. E. v II. kategórii funkcií od 1.januára 1978 do 30.apríla 1981. Od 1. januára 2000 do 31.decembra 2004 bola zhodnotená doba jeho zamestnania v III. pracovnej kategórii. Navrhovateľ sa narodil 3.decembra 1949, vek 18 rokov dosiahol 3.decembra 1967. Pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení mu bola zhodnotená aj doba prípravy na jeho budúce povolanie pred dovŕšením fyzického veku 18 rokov, pre účely priznania starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení bola hodnotená doba po dovŕšení 18.roku veku. Medzi účastníkmi konania nebol sporný dátum vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov, tj. X.N. XXXX, za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Nebol sporný ani výkon jeho pracovnej činnosti vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, tj. aplikácia zákonného ust. § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, s určením sumy starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb., ktorý bol účinný do 31.decembra 2003. Sporný nebol ani postup krátenia priznaného starobného dôchodku z dôvodu poberania výsluhovej dávky z osobitného systému dôchodkového poistenia ani zistené celkové obdobie dôchodkového poistenia, ani výpočet starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Sporný bol výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k spôsobu určenia jeho priemerného osobného mzdového bodu a aplikovanej hodnoty aktuálnej dôchodkovej hodnoty, keď navrhovateľ za rozhodujúci okamih pre aplikáciu relevantných činiteľov pre určenie výšky jeho starobného dôchodku považoval deň podania jeho žiadosti, tj. 4.september 2013. Pre účely zistenia priemerného osobného mzdového bodu odporkyňa vychádzala z právnej úpravy účinnej v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. k 3.decembru 2004 a aplikovala aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú v čase vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku, tj. v roku 2010. Z ust. § 109 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na dôchodkovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanoveným týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Podľa § 112 ods. 1 cit. zákona dávka sa prizná odo dňa, od ktorého dávka patrí, najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. Nárok na výplatu dávky sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka patrila (§ 114 ods. 1). Podľa § 293z, ktoré je prechodným ustanovením zákona o sociálnom poistení k úpravám účinným od 1.januára 2008, ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1.januárom 2008, podmienky nároku na dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31.decembri 2007 podľa zákona účinného pred 1.januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.júna 2005, tj. v čase vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok (dovŕšením fyzického veku 55 rokov) sú rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1.januárom 1994, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 8 ak v rozhodujúcom období nie je najmenej 10 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1994 postupne tak, aby v ňom bolo 10 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Z uvedeného vyplýva, že pri určení priemerného osobného mzdového bodu poistenca, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok do 30.júna 2005 bolo rozhodujúcim obdobím 10 kalendárnych rokov. Od 1.júla 2005 došlo k zmene ust. § 63 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení a rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu bolo určené ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1.januárom 1984 s tým, že ak v tomto rozhodujúcom období nebolo najmenej 22 kalendárnych rokov, za ktoré bolo možné určiť osobné mzdové body, rozhodujúce obdobie sa predlžuje pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Z uvedeného vyplýva, že od 1.júla 2005 bolo rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu 22 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom boli podmienky nároku na dôchodkovú dávku splnené. Z prechodného ust. § 293d zákona o sociálnom poistení k úprave účinnej od 1.júla 2005 vyplýva, že na dôchodkové dávky právoplatne priznané do 30.júna 2005 a na dôchodkové dávky, o ktorých konanie začaté pred 1.júlom 2005 nebolo právoplatne skončené do 30.júna 2005, sa ust. § 63 v znení účinnom od 1.júla 2005 nepoužije. Keďže nárok na dôchodkovú dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom, splnenie týchto podmienok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase ich splnenia. Na starobný dôchodok má poistenec nárok , ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek (§ 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek pri zohľadnení výkonu jeho pracovnej činnosti vo zvýhodnenej kategórii funkcií (§ 274 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení) dovŕšením fyzického veku 55 rokov, tj. X.N. XXXX, čo bolo určené v súlade so zákonom a nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Odchýliť sa od právnej úpravy, účinnej v čase vzniku nároku je možné len v prípade, že tak ustanovuje zákon - napr. pri zmene právnej úpravy, čo je riešené v rámci prechodných ustanovení. Odo dňa vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok do dňa podania žiadosti o jeho priznanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku došlo k zmene znenia zákonného ust. § 63 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení, preto bolo potrebné výkladom vyššie označených prechodných ustanovení vyriešiť, či na zistenie priemerného osobného mzdového bodu pre účely určenia výšky starobného dôchodku malo byť aplikované zákonné ustanovenie § 63 ods. 7 a 8 v znení účinnom do 30.júna 2005 alebo v znení účinnom od 1.júla 2005. Hoci podľa zákonného ust. § 293z, účinného od 1.januára 2008 sa na nárok na dôchodkovú dávku, ktorý vznikol pred 1.januárom 2008 má aplikovať zákon o sociálnom poistení v znení účinnom pred 1.januárom 2008, kedy už bolo súčasťou právneho poriadku aj zákonné ust. § 293d, nebolo možné dospieť k záveru, že ust. § 63 zákona o sociálnom poistení sa v znení účinnom od 1.júla 2005 má aplikovať pre účely priznania starobného dôchodku navrhovateľovi, tj. že sa jeho priemerný osobný mzdový bod má zisťovať z rozhodujúceho obdobia 22 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok. Podľa ust. § 293d sa na tie dôchodkové dávky, ktoré boli právoplatne priznané do 30.júna 2005, čo nebol prípad navrhovateľa a na dôchodkové dávky, o ktorých konanie začaté pred 1.júlom 2005, nebolo právoplatné skončené do 30.júna 2005, čo takisto nebol prípad navrhovateľa, ani po 30.júni 2005 nemalo aplikovať ust. § 63 v znení účinnom od 1.júla 2005. Výkladom tohto zákonného ustanovenia dospel krajský súd k presvedčeniu, že na rozhodnutie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, ktorý mu vznikol 3.decembra 2004 a konanie o ňom nebolo začaté ani právoplatne skončené pred 1.júlom 2005, ho nie je možné aplikovať. Ust. § 63 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 1.júla 2005 je možné aplikovať len na tie dôchodkové nároky, ktoré vznikli po 30.júni 2005. Na podporu svojho záveru krajský súd uvádza, že pokiaľ nemal zákonodarca pri zmene ust. § 63 ods. 7 a 8 dňom 1.júla 2005 úmysel, aby sa vzťahovalo na už priznané dôchodkové nároky do uvedeného dňa, a najmä na tie dôchodkové nároky, o ktorých sa k uvedenému dňu konalo, nebolo jeho úmyslom vzťahovať novelizované ust. § 63 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení na tie dôchodkové nároky, ktoré vznikli pred 1.júlom 2005. Takýto úmysel zákonodarcu sa u neho neprejavil ani neskôr, pri prijatí prechodného ust. § 293z zákona o sociálnom poistení, čo vyplynulo z jeho znenia. Ak by taký úmysel mal, muselo by sa to prejaviť legislatívnym znením tohto zákonného ustanovenia „...podľa zákona účinného pred 1.januárom 2008, v znení účinnom do 31.decembra 2007“... Z uvedeného krajský súd vyvodil, že výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení bol z hľadiska aplikácie ust. § 63 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.júna 2005 realizovaný v súlade so zákonom. Správne bola aplikovaná aj aktuálna dôchodková hodnota, platná v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky, pretože podľa § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je aktuálna dôchodková hodnota tá dôchodková hodnota (určená podľa ods. 1-5), ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Súd považoval za správne aj konštatovanie Sociálnej poisťovne, že starobný dôchodok navrhovateľa určený podľa zákona o sociálnom poistení prevýšil sumu starobného dôchodku, priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Takto určenú sumu starobného dôchodku navrhovateľ ani nenamietal a súd nezistil také pochybenia odporkyne v jeho výpočte, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie odporkyne za vydané na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a pri aplikácii relevantných zákonných ustanovení, preto ho ako vecne správne potvrdil. V podrobnostiach poukazuje na výpočet sumy starobného dôchodku, ktorý bol navrhovateľovi priznaný a ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný v súlade so zákonom na základe správne zisteného obdobia dôchodkového poistenia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty i priemerného osobného mzdového bodu po správnom krátení jeho sumy. Správne boli vykonané aj jednotlivé valorizácie starobného dôchodku odo dňa priznania nároku na jeho výplatu až do 1.januára 2015 tak, ako boli konkretizované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.