KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica13. 4. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/91/2015 z 13. 4. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. apríla 2016, sp. zn. 26Sd/91/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015200369.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/91/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200369
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200369.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky Z. A.,
nar. XX.H. XXXX, bytom M. XXX/XX, F. - B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom
v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X - I zo 17.februára 2015 o zrušení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku z 27.novembra 2014 a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X - II zo 17.februára 2015 o zamietnutí
žiadosti o priznanie invalidného dôchodku , takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I zo 17. februára 2015 potvrdzuje.
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - II z 17. februára 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozhodnutím I) odporkyňa v rámci autoremedúry zrušila svoje skôr vydané rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 27.novembra 2014, pretože
pri konštatovanej 35 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou nebola posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej
nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Uvedené rozhodnutie odporkyňa vydala 27.novembra 2014
a navrhovateľka ho napadla opravným prostriedkom s poukazom na zhoršenie svojho zdravotného
stavu, v dôsledku ktorého nie je schopná pravidelne sústavne pracovať. Konkretizovala, že jej zdravotné
ťažkosti spočívajú v bolestiach chrbtice, vyžarujúcich do horných aj dolných končatín, s obmedzením
hybnosti v krížovej a krčnej oblasti. Okrem uvedeného má oslabený aj sluch a trpí depresiami a úzkosťou.

Označeným rozhodnutím II) zo 17.februára 2015 odporkyňa opätovne zamietla žiadosť navrhovateľky
o priznanie invalidného dôchodku napriek tomu, že po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu bola
uznaná invalidnou dňom 6.novembra 2014 so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti, nesplnila však
ďalšiu zákonnú podmienku pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že nezískala potrebných
15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, ale len 13 rokov a 90 dní.

Na pojednávaní pred krajským súdom navrhovateľka zotrvala na podanom odvolaní. Nenamietala
skutočnosť, že nezískala potrebné obdobie dôchodkového poistenia, avšak poukázala na svoju
nepriaznivú sociálno-ekonomickú situáciu, v dôsledku ktorej nemá z čoho žiť a nemá finančné
prostriedky na dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie. Zdôraznila, že nemohla byť
zamestnaná potrebnú dobu, pretože bola chorá.

Odporkyňa navrhla rozhodnutie odporkyne zo 17.februára 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože napriek vzniku invalidity



navrhovateľka nesplnila podmienky pre možnosť priznania invalidného dôchodku, pretože nezískala
potrebné obdobie dôchodkového poistenia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v
súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami,
s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného
dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so
zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými podkladmi relevantnými pre zistenie obdobia jej
dôchodkového poistenia, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že označené rozhodnutia
boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa § 70 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. g), ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia v rozsahu
15 rokov (vo veku nad 45 rokov) a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný
dôchodok ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Počet rokov dôchodkového poistenia
na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3,
písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri
degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v
postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné
postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej
schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia,
prípadne súvislosť s úrazom.

Pre obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť (80 % podľa Fowlera) možno pokles pracovnej schopnosti
poistenca vyjadriť v rozpätí 35-45 %, čo vyplýva z kapitoly VII., odd. B, pol. 4, prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 3.novembra 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval
jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku
z 3.novembra 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacej
správy z neurologického oddelenia z marca 2014, z neurologického vyšetrenia z júla 2014 a z ORL
vyšetrenia z októbra 2014. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil bolesť chrbta - dorzalgiu,
tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu zodpovedajúc zaradeniu pod kapitolu XV., odd. E,
pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že 54-ročná
navrhovateľka je sledovaná najmä neurológom pre bolestivý syndróm chrbtice v LS a C oblasti chrbtice,
bez výraznejšieho koreňového dráždenia, bez postihnutia motoriky, preto nemá obmedzené možnosti
pracovného uplatnenia a pokles jej pracovnej schopnosti zodpovedá 35 %. Pridruženú poruchu sluchu



nepovažoval za posudkovo významnú. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo
podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne z 27.novembra 2014, ktorým bola žiadosť navrhovateľky
o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá, pretože nevznikla jej invalidita.

Po podaní odvolania posudzoval zdravotný stav navrhovateľky opätovne posudkový lekár pobočky
Sociálnej poisťovne, ktorý v posudku z 29.januára 2015 dospel k inému posudkovému záveru na základe
ORL vyšetrenia zo 6.novembra 2014, ktorým bola zistená celková strata sluchu u navrhovateľky podľa
Fowlera na úrovni 77,27 %. Okrem uvedeného vyšetrenia zohľadnil aj psychiatrické a ortopedické
vyšetrenie z novembra 2014. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky naďalej označil
ochorenie podporného a pohybového aparátu s 35 % poklesom jej pracovnej schopnosti v zmysle
kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, posudkovo zohľadnil
aj obojstrannú hranične ťažkú nedoslýchavosť v zmysle kapitoly VII., odd. B, pol. 4 prílohy č. 4 k
zákonu o sociálnom poistení, pre ktorú percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti navýšil o 10 %, na
celkových 45 % a dátum vzniku jej invalidity konštatoval odo dňa ORL vyšetrenia, ktoré dokumentovalo
stratu sluchu navrhovateľky v posudkovo významnom stupni. Na základe tohto posúdenia zdravotného
stavu navrhovateľky vydala odporkyňa vyššie označené rozhodnutie I), ktorým v rámci autoremedúry,
predpokladanej v ust. § 217 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zrušila skôr vydané rozhodnutie, pretože
boli preukázané nové skutkové okolnosti a to vznik invalidity navrhovateľky. Uvedené zhodnotenie
zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky bolo potvrdené aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej
poisťovne, pobočka v Banskej Bystrici v posudku z 12.marca 2015. Posudkový lekár ústredia Sociálnej
poisťovne po dodatočnom posudkovom vyhodnotení psychiatrického a endokrinologického nálezu
v posudku doplnil, že klinickými aj zobrazovacími vyšetreniami driekovej a krčnej chrbtice boli u
navrhovateľky preukázané degeneratívne zmeny, avšak bez útlaku na okolie, tj. nešlo o degeneratívne
zmeny závažného charakteru. Klinickými nálezmi bolo preukázané obmedzenie pohyblivosti v šiji
terminálnych (krajných) polohách, horné končatiny boli bez patológie, reflexy na dolných končatinách
výbavné, symetrické. Prítomná bola znížená neurčitá citlivosť obojstranne, Lasseque bol pozitívny od
80o, postoj a chôdza v norme. Uzavrel, že uvedenému stavu zodpovedá pokles pracovnej schopnosti
max. na úrovni 35 % s ohľadom na mierne funkčné postihnutie s prejavmi nervového a svalového
dráždenia len intermitentne, s ľahkým obmedzením pohybu v postihnutom úseku.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo
i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie.
Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu
označeniu jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré s ohľadom na jeho stupeň závažnosti
a zistenú poruchu funkcie správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho
rozpätia. Správne posudkovo zohľadnil aj dodatočne preukázanú stratu sluchu na úrovni obojstrannej
ťažkej nedoslýchavosti, pretože aj uvedené zdravotné postihnutie malo vplyv na výkon jej pracovnej
činnosti. Rozsah celkovej straty sluchu bol zistený na hranici pre obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť,
ktorú príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení definuje až pri celkovej strate sluchu na úrovni 80
% podľa Fowlera, čomu by zodpovedal maximálne 35 % pokles jej pracovnej schopnosti, preto ani



uvedené zdravotné postihnutie by svojou závažnosťou a možným percentuálnym zhodnotením zníženej
pracovnej schopnosti neprevýšilo označené rozhodujúce zdravotné postihnutie. Uvedeným spôsobom
boli zdravotné ťažkosti navrhovateľky zhodnotené podľa zákonných a posudkových kritérií maximálne.

Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky
dospela odporkyňa v priebehu konania k správnemu zisteniu, že jej invalidita vznikla, preto správne
v rámci autoremedúry zrušila svoje skôr vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o
priznanie invalidného dôchodku z dôvodu nezistenej invalidity. Krajský súd preto rozhodnutie odporkyne,
označené vo výroku - I) ako zákonné a vecne správne potvrdil. Potvrdil tiež druhé vydané rozhodnutie -
II), ktorým bola žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku opätovne zamietnutá, napriek
vzniku jej invalidity preto, že nezískala potrebné obdobie dôchodkového poistenia. Odporkyňa v konaní
správne konštatovala, že podmienkou pre priznanie invalidného dôchodku bolo v prípade navrhovateľky,
ktorá v čase vzniku invalidity už dosiahla fyzický vek 45 rokov obdobia jej dôchodkového poistenia v
rozsahu 15 rokov. Zistila ho z prvotných podkladov, tj. z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia,
v ktorých jednotliví zamestnávatelia navrhovateľky potvrdili trvanie jej zamestnania i zárobky, ktoré
dosiahla a do obdobia jej dôchodkového poistenia započítala aj obdobie evidovanej nezamestnanosti,
ktoré bolo do konca roku 2000 obdobím dôchodkového poistenia. Zistené obdobie dôchodkového
poistenia, ktoré bolo potvrdené aj Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny z hľadiska evidencie
navrhovateľky ako uchádzačky o zamestnanie odporkyňa v celosti a správne preniesla do osobného listu
dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Zo správnych zistení odporkyne
vyplynulo, že do dňa vzniku invalidity navrhovateľka získala len 13 rokov a 90 dní dôchodkového
poistenia, čím nesplnila druhú zákonnú podmienku pre možnosť priznania invalidného dôchodku,
preto odporkyňa zmenovým rozhodnutím zo 17.februára 2015 (-II) správne žiadosť navrhovateľky o
priznanie invalidného dôchodku opätovne zamietla a to napriek vzniku jej invalidity. Krajský súd preto jej
rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil, pretože popri vzniku invalidity musia byť splnené súčasne
aj ďalšie zákonné podmienky pre možnosť priznania invalidného dôchodku, ktoré vyplývajú z ust. § 70
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, čo v prípade navrhovateľky naplnené nebolo, pretože pred vznikom
invalidity nezískala potrebné obdobie dôchodkového poistenia.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná v súlade
s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.