Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/100/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200417 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200417.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky G. O., nar. XX.O. XXXX, bytom L. XXX/X N., M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29.októbra 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29.októbra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 20.októbra 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 35 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa odvolala voči rozhodnutiu s tým, že ju bolí chrbtica, preto nevládze robiť a ani psychicky to už nezvláda. Svoju neúčasť na pojednávaní pred krajským súdom ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože navrhovateľka nebola ani po opakovanom posúdení jej zdravotného stavu uznaná invalidnou a vyslovený posudkový záver bol v posudkoch posudkových lekárov náležite zdôvodnený. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 250 g ods. 2 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažké formy porúch nálad (manické, depresívne, periodické) vyjadriť v rozpätí 35 - 45 %. Prihliada sa na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 22.októbra 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 22.októbra 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z psychiatrického, ortopedického a očného vyšetrenia z roku 2013-2014 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil recidivujúcu depresívnu poruchu s terajšou stredne ťažkou epizódou so zaradením pod kapitolu V., pol. 3, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že 52- ročná navrhovateľka je dlhodobo sledovaná psychiatrom pre recidivujúcu depresívnu poruchu, ktorá je hodnotená ako stredne ťažká s tým, že podľa psychiatra je zdravotný stav stabilizovaný, len s občasnými auditívnymi pseudohalucináciami, čo podstatne jej možnosti pracovného uplatnenia neobmedzuje, preto jej priznal pokles pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Poškodenie pohybového aparátu, či sekundárny glaukóm ľavého oka nepovažoval za posudkovo významné. Svoje stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie zdravotného stavu bolo podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože na pobočke Sociálnej poisťovne nebolo navrhovateľke vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 24.marca 2015 posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené psychiatrické a ortopedické nálezy z roku 2014 a 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že navrhovateľka bola v minulosti sledovaná pre psychické zmeny, od septembra 2011 do júla 2013 psychiatricky liečená nebola, neužívala žiadne lieky. Od leta 2013 sa pravidelne podrobuje ambulantným psychiatrickým kontrolám pre rekurentnú depresívnu poruchu v stredne ťažkej fáze, ktorá je na liečbe uspokojivo kompenzovaná. Uvedenému stavu zodpovedá pokles pracovnej schopnosti na úrovni 35 %. V nálezoch bola tiež uvádzaná nešpecifikovaná mentálna retardácia, ktorá ale nebola objektivizovaná IQ vyšetrením. Jej intelektová úroveň zodpovedá v minulosti vykonávaným prácam. Pridružené ochorenia nepovažoval za posudkovo významné, pretože pri glaukóme ľavého oka má len ľahko znížené videnie, ktoré je korigované okuliarmi, zhoršenie sluchu na ľavom uchu pri úplne normálnom kontakte aj bez načúvacieho aparátu so zistenou CSS podľa Fowlera na úrovni 24,4 % taktiež nepovažoval za posudkovo významné, pretože uvedený stav neznižuje pokles jej pracovnej schopnosti na zákonom stanovenú hranicu. Viac rokov udávané bolesti chrbtice doposiaľ nevyžadovali pravidelnú odbornú neurologickú liečbu, prípadnú hospitalizáciu či rehabilitáciu. Vykonané vyšetrenia preukázali nevýrazné degeneratívne zmeny, ktoré vyhodnotil ako zodpovedajúce dosiahnutému veku s minimálnym funkčným obmedzením. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ochorenie, ktoré s ohľadom na jeho závažnosť a konkrétne prejavy správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami správne odôvodnil stabilizáciou zdravotného stavu, bez nutnosti intenzívnejšej liečby a bez podstatného vplyvu na ňou doposiaľ vykonávané práce. Správne nepovažoval za posudkovo významné jej pridružené zdravotné ťažkosti, bolesť chrbta, sekundárny glaukóm ľavého oka, ľahkú nedoslýchavosť, či koxartrózu a gonartrózu I. stupňa obojstranne, pretože uvedené ochorenia nedosahovali taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla v dôsledku jej zhoršeného zdravotného stavu o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože základnou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, ktorá u navrhovateľky zistená nebola. Správne preto napadnutým rozhodnutím žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.