Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200421 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200421.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: mal. S. E., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom Z. XXX/X, XXX XX T. K., zastúpený matkou C. E., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX T. K., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Evou Háberovou, Advokátska kancelária Trhová 1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2015/303/VAL zo dňa 19.01.2015 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou 27.03.2015 sa maloletý žalobca zastúpený zákonnou zástupkyňou (matkou) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2015/303/VAL zo dňa 19.01.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Zvolen (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. ZV1/SOC/2014/38749-0006 zo dňa 29.09.2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým nebol maloletému žalobcovi priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Žalobca namietal, že napadnutým rozhodnutím žalovaného a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného s poukazom na § 250j ods. 2 písm. b/, c/, d/ O.s.p. zrušil. Tvrdil, že rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné, nakoľko Komplexný posudok č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2015/259/BA zo dňa 12.01.2015 (ďalej aj „Komplexný posudok z 12.01.2015, alebo „komplexný posudok“), ktorý bol v rámci tohto konania vypracovaný na maloletého neodzrkadľuje skutočný aktuálny zdravotný stav maloletého, jeho psychické a duševné zdravotné problémy a s tým súvisiace ťažkosti a správanie v spoločnosti a to napriek všetkým lekárskym správam a odborným vyjadreniam na maloletého. Žalobca poukázal v žalobe na lekárske správy Z.. C. z 22.01.2014, Z.. O. zo dňa 09.10.2014 a 09.09.2014, na správu z psychologickej ambulancie S.. M. A., S.. zo dňa 05.07.2014. Maloletý trpí závažným ochorením Aspergerovým syndrómom. Jedná sa o vývinovú poruchu, jeho správanie je nepredvídateľné, je vzdorovitý, hyperaktívny, považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca v žalobe poukázal na to, že nie je možné rozdeliť osobu maloletého, ani deň na čas, kedy maloletý asistenciu potrebuje a kedy nie. Ak maloletý potrebuje asistenciu inej osoby počas školského vyučovacieho procesu, potrebuje ju aj počas ostatných hodín dňa. Maloletý je veľmi neprispôsobivý, vzdorovitý, niekedy zúrivý, pri všetkom vyžaduje individuálny prístup. V žalobe sa poukazuje na úkony, ktoré je potrebné s maloletým vykonať pred odchodom do školy (obliekanie, raňajky, podanie liekov), pričom cesta do a zo školy s ním je veľmi problematická, nakoľko odmieta nastúpiť do dopravných prostriedkov hromadnej dopravy, odmieta do autobusu nastúpiť a v prípade, že sa nepodarí presvedčiť maloletého na nastúpenie do autobusu, bežne by zmeškal vyučovací proces. V prípade, že maloletý do autobusu nastúpi, vzniká opačný problém z autobusu vystúpiť, pričom správaním maloletého následne dochádza nielen k zmeškaniu jeho vyučovacieho procesu, ale aj k zmeškaniu nástupu do práce matky, čo je pri jej pracovnom čase od 7.15h. zložité najmä vo vzťahu k zamestnávateľovi, pričom zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu je jedinou živiteľkou rodiny. Nie je možné, aby žalobca chodil do školy pešo, pretože môže podbehnúť pod auto, opakovane sa stalo, že sa bezdôvodne rozbehol na cestu. Maloletý navyše odmieta chodiť do školy pešo. V žalobe sa uvádza, že je potrebné, aby maloletý bol v škole pod neustálym dozorom, je bitkár, mohol by niekoho bezdôvodne napadnúť a ublížiť mu. Pod neustálym dozorom musí byť tak počas vyučovacej hodiny, ako aj v priebehu prestávky. Zákonná zástupkyňa v žalobe poukázala na to, že po ukončení vyučovania maloletý žalobca zatiaľ navštevuje školskú družinu, avšak prostredie, v ktorom je okolo neho väčšie množstvo detí, neznáša dobre. Rodičia boli opakovane zo strany školského zariadenia upozornení, že v prípade pretrvávania problémov s maloletým žalobcom, nebude môcť detský klub po vyučovaní navštevovať a z tohto bude vylúčený. Keďže prognóza jeho ochorenia nie je dobrá, je pochybnosť o zlepšení jeho psychických problémov a rodina bude nútená riešiť problém voľného času po vyučovaní iným spôsobom, zabezpečením asistencie inou osobou. Maloletý po ukončení vyučovania z vyššie uvedených dôvodov potrebuje asistenciu inej osoby tak pri ceste zo školy, ako aj doma pri trávení voľného času, ako aj pri príprave do školy a písaní úloh. Matka maloletého chodí s ním na rôzne lekárske vyšetrenia, na ktoré sa musí dostaviť včas. Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu nesúhlasila so závermi posudku, ktorý bol na maloletého žalobcu vypracovaný s tým záverom, že je schopný dopravovať sa dopravnými prostriedkami hromadnej dopravy, nastupovať do nich, zdržiavať sa v nich a pod. Na takýto spôsob dopravy s maloletým je potrebné vynaložiť veľké úsilie, cestovanie je tak spojené s veľkými ťažkosťami a u neho nepredvídateľným správaním, pričom v rámci takejto prepravy na mieste určenia pri jeho správaní nie je možné zabezpečiť, aby bol na toto miesto dopravený včas. Jediným východiskom z tejto situácie je možnosť dopravovať ho osobným motorovým vozidlom. Rodičia vlastnia staré osobné motorové vozidlo, ktoré je poruchové, býva nepojazdné a v takýchto prípadoch sú rodičia nútení žiadať pomoc známych alebo susedov. Zákonná zástupkyňa poukázala na to, že rodina má obmedzené finančné prostriedky a potrebu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, pričom maloletého je potrebné voziť v dôsledku jeho ochorenia na rôzne lekárske vyšetrenia do rôznych lekárskych zariadení. Zákonná zástupkyňa poukázala na to, že v rámci odvolania poukázala aj na lekársku správu Z.. O. z 09.10.2014, ktorá vzhľadom na celoživotne nepriaznivý zdravotný stav maloletého tomuto odporúča priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a peňažných prostriedkov na osobnú asistenciu pre maloletého. Zákonná zástupkyňa zdôraznila, že je jedinou živiteľkou rodiny, pracuje ako chyžná, jej pracovný čas je 5 dní v týždni a trvá od 7.15h do 15.15h. Domov prichádza o 17.00h. Otec maloletého je ťažko chorý, je onkologickým pacientom pre pokročilý nádor konečníka, pričom v čase podania žaloby v jeho zdravotnom stave došlo k radikálnemu zhoršeniu. Je poberateľom plného invalidného dôchodku. Nie je v takom stave, aby mohol zabezpečiť starostlivosť o maloletého žalobcu. Zákonná zástupkyňa žalobcu predložila lekársku správu Z.. Q. N. z 20.03.2015. Dcéra zákonnej zástupkyne žalobcu M. je študentkou 3. ročníka Gymnázia vo T., voľný čas jej zaberie príprava na vyučovanie, chce pokračovať ďalej v štúdiu a nemôže opatrovať maloletého žalobcu. Matka zákonnej zástupkyne maloletého žalobcu, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti je poberateľkou starobného dôchodku, nepracuje, pretože jej to zdravotný stav nedovoľuje (absolvovala 3 operačné zákroky). Z hľadiska jej veku a zdravotného stavu nie je možné, aby každodenne a sústavne vykonávala asistenciu pre maloletého. V doplnku a úprave žaloby na základe výzvy súdu zo 14.04.2015, ktorý doplnok bol súdu doručený 07.05.2015, právna zástupkyňa žalobcu odstránila vady podanej žaloby, pričom o.i. uviedla, že rozhodnutie a komplexný posudok vypracovaný v rámci tohto konania nie je správny vzhľadom na skutočný stav maloletého, jeho zdravotné problémy, nestotožňuje sa s ním. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je z vyššie uvedených dôvodov také, ktoré je v rozpore s obsahom spisov. Zistenie skutkového stavu je zároveň nedostačujúce na posúdenie veci vzhľadom na skutočný zdravotný stav maloletého, predložené lekárske správy a celkové pomery rodiny maloletého žalobcu. Zároveň z vyššie uvedených dôvodov je podľa právnej zástupkyne žalobcu rozhodnutie nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nedôvodné. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 23.06.2015 opísal priebeh správneho konania o žiadosti maloletého žalobcu zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou zo dňa 14.07.2014. Poukázal na obsah Komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09.09.2014, ako aj na Komplexný posudok žalovaného z 12.01.2015, podľa ktorého má maloletý žalobca mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) pre ochorenie zaradené do skupiny IV., odsek 1, písm. c/, a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 cit. zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj „ZŤP“). Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol Lekársky posudok prvostupňového správneho orgánu z 28.07.2014, Stanovisko posudkového lekára Ústredia z 02.12.2014 a Posudkový záver z 05.01.2015, pričom posudkový lekár žalovaného pri zhodnotení zdravotného stavu maloletého žalobcu vychádzal z predložených odborných vyšetrení - vyšetrenia pediatra zo 04.07.2014, psychologického vyšetrenia z 02.04.2014, psychiatrického vyšetrenia z 08.04.2014 a 04.06.2014, potvrdenia na žiadosť rodičov z 09.10.2014 a vyjadrenia pre školu ohľadom vzdelávania z oddelenia Detskej psychiatrie v E. z 22.01.2014. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy u maloletého žalobcu je Aspergerov syndróm. Jedná sa o pervazívnu vývinovú poruchu s paranoidnými a egocentrickými kvalitami, popisovaná je opozičná a vzdorovitá porucha a hyperkinetický syndróm. Bol vyšetrený aj psychológom, podľa ktorého sú záujmy a schopnosti maloletého s mierne atypickými prejavmi bez prítomnosti izolovaných nadpriemerných schopností. Žalovaný poukázal na to, že pri nástupe do základnej školy sa prejavili prejavy viac v oblasti zvládania organizácie výchovnovzdelávacieho procesu hodnotené ako sťažená adaptácia na zmeny fyzického a sociálneho prostredia a až pri ťažkostiach v školskom prostredí bolo dieťa odborne diagnostikované. Posudzovaný je emočne precitlivený, je prítomná porucha koncentrácie, pozornosti, ťažkostí v konverzácii. Psychológom bola maloletému žalobcovi doporučená rediagnostika porúch učenia so zapracovaním do individuálneho výchovného plánu s potrebou psychoterapeutického vedenia dieťaťa. Správanie maloletého je rigidnejšie, nutná je adaptácia na zmeny, neočakávané pokyny a zmeny činnosti. Podľa psychiatrického vyšetrenia z 08.04.2014 bolo odborným lekárom odporučené maloletého integrovať prostredníctvom CŠPS v bežnej základnej škole s pomocou asistenta učiteľa. Žalovaný poukázal na to, že podľa psychiatra je nutné v domácom prostredí zostaviť pravidlá, spolu s dieťaťom dohodnúť hranice a dôsledne ich dodržiavať, je nutná jednotnosť vo výchove a odborným lekárom bola odporučená zmena výchovného štýlu. Žalovaný poukázal na obsah psychiatrického vyšetrenia z 09.10.2014, v ktorom odborný lekár definuje Aspergerov syndróm s tým, že maloletý je v škole ťažko zvládnuteľný, nedokáže akceptovať zastupujúcich učiteľov, bežnou praxou je zníženie počtu vyučovacích hodín a to aj napriek tomu, že pri predchádzajúcom vyšetrení z 08.04.2014 odporučil maloletého integrovať do bežnej základnej školy. Z predložených odborných nálezov žalovaný vyvodil, že maloletý nemá preukázané poruchy mobility, orientácie, ani zmyslov, so sprievodcom je schopný sa premiestniť k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť do nich a vystúpiť z nich, ako aj v nich stráviť cestu. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, v sebaobslužných úkonoch je rovnako samostatný ako ostatné deti v jeho veku. Podkladom posudkového záveru bolo šetrenie sociálnych dôsledkov v rodinnom prostredí dňa 20.11.2014, pričom poukázal na rodinné a bytové pomery, maloletý žalobca býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a staršou sestrou, v spoločnom dvore bývajú aj starí rodičia. V čase šetrenia bola matka práceneschopná, od januára 2015 mala nastúpiť do práce. Otec maloletého sa lieči na onkologické ochorenie, v čase šetrenia si vybavoval invalidný dôchodok. Maloletý žalobca bol v čase šetrenia integrovaný v bežnej základnej škole, mal individuálny študijný plán, v škole mal asistenta učiteľa, s ktorým odmieta spolupracovať. Maloletý sa zdržiava do 14.00h v školskom klube, kvôli správaniu ho však môžu z neho vylúčiť. Maloletý žalobca sa chce učiť len s matkou, čo však nebude možné, keď nastúpi do práce, pretože robí na zmeny, prípadne celý deň. Žalobca sa pohybuje samostatne, bez opory, odmieta chodiť pešo. Z vyjadrenia matky vyplýva, že maloletý žalobca je kľudný, ak je však v jeho spoločnosti viac detí, zostáva nervózny, pri komunikácii v hlučnom prostredí kričí, ostáva agresívny, ak ho pochytí amok, nevie sa kontrolovať. Navštevuje skautský krúžok. Do školy ho prepravujú osobným motorovým vozidlom. Je nesústredený, dlho mu trvá príprava na vyučovanie, pri sebaobslužných úkonoch je samostatný. Odmieta sa obliekať, preto mu pomáha matka. Lieky mu podáva otec alebo matka, staršia dcéra v domácnosti nepomáha a nevie komunikovať s bratom. Zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu odôvodňovala tým, že potrebuje pre syna osobnú asistenciu v rozsahu 5 hodín 3 x do týždňa z dôvodu, že pracuje na zmeny. Išlo by o činnosti: prepraviť maloletého osobným motorovým vozidlom do školy, zo školy, v poobedňajších hodinách sa s ním pripraviť na vyučovanie a tráviť s ním čas do príchodu matky z práce. Tieto činnosti by mali vykonávať krstní rodičia maloletého. Žalovaný poukázal na prístup matky maloletého, ako aj správanie maloletého žalobcu v čase šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Žalovaný poukázal na nevhodný prístup a formu výchovy zo strany matky, na čo bola upozornená aj odborným lekárom. Žalovaný konštatoval, že každé dieťa vo veku maloletého potrebuje stálu starostlivosť, pomoc pri príprave na vyučovanie, ako aj vyplnenie voľného času, a teda maloletý žalobca nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu. V každej rodine je potrebná súčinnosť členov rodiny, ako aj vzájomná ochota pomáhať si. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu by v tomto prípade neplnil účel osobnej asistencie, ale predstavoval by len vylepšenie finančného zabezpečenia rodiny. Žalovaný poukázal na účel Zákona o peňažných príspevkoch č. 447/2008 Z.z. (§ 2 ods. 1, 2) a na podmienky stanovené v § 22 ods. 1 cit. zákona vo vzťahu k odkázanosti na osobnú asistenciu, vrátane definície osobnej asistencie a jej účelu (§ 20 ods. 1 a 2 cit. zákona). Zároveň poukázal na zásadu uvedenú v § 14 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Následne konštatoval, že maloletý nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko u neho je potrebné zabezpečiť pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a starostlivosť podobne ako u intaktných detí v jeho veku. Z predložených lekárskych nálezov vyplynulo, že je doporučená zmena výchovného štýlu, podľa psychiatra je potrebné v domácom prostredí zostaviť pravidlá, spolu s dieťaťom dohodnúť hranice a dôsledne ich dodržiavať, teda u maloletého nejde o problémy vyplývajúce z ochorenia, ale z nesprávneho výchovného pôsobenia. Preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu maloletému nebol v komplexnom posudku žalovaného navrhnutý. Pokiaľ žalobca, resp. jeho zákonná zástupkyňa namietala závery komplexného posudku, žalovaný uviedol, že posudkový lekár žalovaného pri zhodnotení zdravotného stavu maloletého žalobcu vychádzal z predložených odborných vyšetrení, pričom vyjadrenia odborných lekárov majú pre posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP na kompenzáciu len odporúčací charakter. Zák. č. 447/2008 Z.z. zveril kompetencie posudzovať zdravotný stav, určovať mieru funkčnej poruchy, posúdiť odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 na účely tohto zákona posudkovým lekárom príslušných orgánov, pričom posudkový lekár má objektívne zhodnotiť celkový fyzický a psychický potenciál posudzovaného v súlade so zásadami upravenými pre daný účel. V rámci odvolacieho konania nebol predložený žiadny nový lekársky nález. Žalovaný poukázal na stanovisko posudkovej lekárky z 02.12.2014, ktorým potvrdila platnosť lekárskeho posudku prvostupňového správneho orgánu z 28.07.2014. Posudkový lekár žalovaného pri posudzovaní jednotlivých druhov odkázanosti skonštatoval, že maloletý nie je odkázaný na osobnú asistenciu, v sebaobslužných úkonoch je samostatný rovnako ako ostatné deti v jeho veku. Z uvedeného dôvodu v komplexnom posudku nebol maloletému žalobcovi navrhnutý požadovaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. K obsahu žaloby a k jej úprave posudková lekárka ústredia vypracovala 18.06.2015 stanovisko, na ktorého obsah žalovaný poukázal. Žalovaný napokon poukázal na to, že pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, boli zobraté do úvahy dôvody odvolania a všetky podstatné okolnosti, rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené aj s prihliadnutím na námietky zákonnej zástupkyne žalobcu uvedené v odvolaní. Všetky aspekty zdravotného postihnutia žalobcu boli pri posudzovaní jeho odkázanosti na osobnú asistenciu žalovaným zohľadnené a všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní žalovaný vychádzal, sú uvedené v rozhodnutí, vrátane úvah, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Podľa názoru žalovaného subjektívne práva žalobcu neboli porušené a nebol ukrátený na svojich právach. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Zo stanoviska žalovaného z 18.06.2015 vyplýva záver, že maloletý nemá poruchy mobility, orientácie, ani zmyslov, so sprievodcom je schopný sa premiestniť k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť a vystúpiť z nich, ako aj v nich stráviť cestu. Nie je odkázaný na individuálnu dopravu, v sebaobslužných úkonoch je ako ostatné deti v jeho veku. V zmysle požadovanej kompenzácie sú zhodnotené všetky doložené odborné nálezy z aktuálneho obdobia predložené zákonnou zástupkyňou maloletého. Osobná asistencia nenahrádza starostlivosť pri vyučovaní detí po návrate zo školy, vzhľadom k veku maloletého je potrebná dôsledná starostlivosť, rovnako ako pri intaktných deťoch. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na dôvodoch žaloby, zistenie skutkového stavu bolo podľa nej nesprávne a nesúhlasí so závermi, ktoré vyplývajú z komplexného posudku. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Uviedla, že od podania žaloby sa zmenila situácia, otec maloletého zomrel, následkom čoho sa zdravotný stav maloletého žalobcu zhoršil, bol umiestnený aj na psychiatrickej klinike. Nesúhlasila s tým, že správny orgán uznal, že maloletý žalobca potrebuje osobnú asistenciu počas vyučovania, ale neuznal, že ju potrebuje na celý zvyšok dňa. Podľa jej názoru ju potrebuje po celý deň. Zdôraznila, že nikto iný ako matka nie je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletého v súvislosti s prípravou do školy (matka zákonnej zástupkyne žalobcu má zdravotné problémy a jeho sestra študuje) a táto by mohla byť poskytovaná formou osobnej asistencie. Až na pojednávaní zástupkyňa žalobcu na výzvu súdu uviedla, že nedostatočne zistený skutkový stav vyplýva z toho, že boli nesprávne posúdené dôsledky zdravotného postihnutia maloletého. Tieto sú podľa nej také vážne, že potrebuje celodennú osobnú asistenciu. Navrhla rozhodnutie zrušiť. Zákonná zástupkyňa žalobcu uviedla, že syn má také prejavy poruchy, ktorá sa u neho prejavuje nezvládnuteľným správaním. Vyžaduje si podľa nej asistenta na celý deň. Opísala, akým spôsobom sa poruchy u syna prejavujú a poukázala na to, že tieto prejavy pri sociálnom šetrení nebolo možné zo strany zamestnancov za pol hodinu zistiť. Nesúhlasila so závermi výsledkov sociálneho šetrenia. Osobnú asistenciu by mohla vykonávať krstná matka maloletého. Zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe, ako aj dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a s poukazom na príslušné ustanovenia zák. č. 447/2008 Z.z. vysvetlila, z akých dôvodov a ako posudzoval žalovaný žiadosť navrhovateľky s tým, že dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na priznanie príspevku. Zdôraznila, že je povinnosťou žiadateľa, aby predložil dôkazy, ktorými osvedčuje skutočnosti potrebné na priznanie príspevku. Žalovaný v tomto prípade starostlivo zvážil a prihliadol k všetkým okolnostiam, ktoré sú uvedené aj v žalobe, avšak pomery a ťažká sociálna situácia rodiny nemohla mať relevanciu na rozhodnutie. Pre rozhodnutie je rozhodujúci stav, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia, a preto skutočnosti, ktoré uviedla zákonná zástupkyňa žalobcu na pojednávaní, ako aj skutočnosť, že maloletý žalobca v súčasnosti už nenavštevuje školský klub, nemôže vziať súd do úvahy. Poukázala na to, že osobná asistencia nemá nahrádzať rodičovskú starostlivosť po skončení školského vyučovania, pretože takéto povinnosti musia zabezpečovať rodičia aj intaktným deťom. Maloletý má osobného asistenta v škole, tento je pre účely vzdelávacie procesu a je to asistent učiteľa, nie asistent maloletého. Stupeň odkázanosti žiadateľa na osobnú asistenciu vyhodnotil a posudzoval správny orgán podľa zákonom stanovených podmienok a to na základe predložených lekárskych správ a lekárskeho posudku, v ktorom lekár vyhodnotil postihnutie maloletého žalobcu - Aspergerov syndróm, ktorý je síce z autistického spektra, ale považuje sa za ľahšie poruchy a stav maloletého sa môže zlepšiť vhodnou výchovou. Stav maloletého, ktorý vyplýva z jeho postihnutia, porovnávali s deťmi v rovnakom veku bez postihnutia a dospeli k záveru, že maloletý nie je odkázaný na osobnú asistenciu, pretože stupeň odkázanosti nedosahuje takú intenzitu, ktorá by bola rozdielna od detí rovnakého veku bez postihnutia. Odkázanosť musí správny orgán vyhodnocovať objektívne, na základe odborných lekárskych posudkov, nemôže vychádzať z názorov, resp. subjektívneho pohľadu matky. Navrhla žalobu zamietnuť. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Z administratívneho spisu vyplýva, že zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu požiadala dňa 14.07.2014 o poskytnutie o.i. peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 09.09.2014 Komplexný posudok so záverom, že žalobcovi nebola navrhnutá žiadna forma kompenzácie. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok a posudkový záver. Posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu vypracoval Lekársky posudok zo dňa 28.07.2014 na základe lekárskeho nálezu Z.. G. Z. zo 04.07.2014, psychiatrického vyšetrenia Z.. M. O. z 08.04.2014, psychologického vyšetrenia PhDr. A. z 02.04.2014. Podľa tohto lekárskeho posudku bola miera funkčnej poruchy u maloletého žalobcu stanovená na 50 % (bod IV.1 c prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z.) v dôsledku zdravotného postihnutia: Aspergerov syndróm (poruchy psychického vývoja detí), a preto sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ŤZP. V časti II. predmetného lekárskeho posudku sa konštatuje, že posudzované dieťa má diagnostikovaný Aspergerov syndróm, kde záujmy a schopnosti dieťaťa sú s mierne atypickými prejavmi, ale bez prítomnosti izolovaných nadpriemerných schopností. Jedná sa o osobnosť s pervazívnou vývinovou poruchou s paranoidnými a egocentrickými kvalitami, čomu zodpovedá MIERA FUNKčNEJ PORUCHY (ďalej aj „MFP“) 50 %. Dieťa má opozičnú vzdorovitú poruchu a hyperkinetický syndróm. Navštevovalo bežnú materskú školu a psychológom bolo doporučené cestou CŠPS integrovať ho v bežnej základnej škole s doporučením osobného asistenta. Dieťa nemá poruchy mobility, so sprievodcom zvládne prepravu v nich, nie je odkázaná na individuálnu dopravu. Stupeň odkázanosti v sebaobslužných úkonoch je ako u detí jeho veku v zmysle § 14 ods. 2 - osobná asistencia nie je potrebná. Podľa psychiatra je doma nutné zostaviť pravidlá, dohodnúť hranice a dôsledne ich dodržiavať. Doporučená je zmena výchovného štýlu. Dieťa nemá poruchy orientácie ani zmyslov, nespĺňa podmienky prílohy č. 5 - diéta, č. 6 - hygiena, ani č. 7 - náročná pomôcka. Z Komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu z 09.09.2014 vyplýva, že na základe lekárskeho posudku a po posúdení individuálnych predpokladov, rodinného prostredia a prostredia ovplyvňujúceho začlenenie fyzickej osoby s ŤZP do spoločnosti bolo zistené, že maloletému žalobcovi vyplývajú z ŤZP nasledovné sociálne dôsledky: v oblasti mobility a orientácie má obmedzenú schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia duševných funkcií, s pomocou inej fyzickej osoby je schopný premiestniť sa k vozidlám verejnej dopravy osôb a späť, zvládnuť úkony nastupovania a vystupovania do a z vozidiel verejnej dopravy osôb, ako aj situáciu v nich, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečení pohybu a orientácie v spoločenskom prostredí, pričom potrebnú pomoc mu zabezpečujú rodičia, nebol navrhnutý žiadny druh kompenzácie; v oblasti komunikácie má narušenú schopnosť komunikácie v dôsledku narušenia duševných funkcií a je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri dorozumievaní sa so spoločenským prostredím a pri sprístupnení informácií, potrebná pomoc mu je zabezpečovaná rodičmi, nebol navrhnutý žiadny druh kompenzácie. V oblasti zvýšených výdavkov ťažké zdravotné postihnutie maloletého žalobcu nespôsobuje zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prostriedkov bežnej osobnej hygieny a hygieny v domácnosti podľa prílohy č. 6 k cit. zákonu, zvýšené výdavky v dôsledku pravidelných zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia podľa prílohy č. 7 k cit. zákonu, ani zvýšené výdavky v dôsledku pravidelných zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V oblasti sebaobsluhy neboli zistené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, nebol navrhnutý žiadny druh kompenzácie. Z uvedených dôvodov bol vyslovený záver, že maloletému žalobcovi ako fyzickej osobe s ŤZP nebolo navrhnuté sociálne dôsledky ŤZP kompenzovať žiadnym druhom peňažného príspevku na kompenzáciu ŤZP. Maloletý žalobca z dôvodu ŤZP je odkázaný na sprievodcu a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe vyjadrenia posudkového lekára osobná asistencia nie je potrebná vychádzajúc z psychiatrického nálezu bola rodičom maloletého odporučená zmena jeho výchovného štýlu, pozitívne výchovné vedenie, zameranie sa na úspechy a posilňovanie pozitívneho správania. Dôležité je určiť pravidlá a spolu s dieťaťom určiť hranice správania a dôsledne ich dodržiavať. Za neprimerané správanie je nevyhnutné určiť následky. Podľa posudkového lekára je maloletý odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobslužných činnostiach, starostlivosti o domácnosť, ako aj pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Podľa vyjadrenia psychiatra je potrebné zabezpečiť maloletému asistenciu prostredníctvom asistencie pri vzdelávacom procese v školskom zariadení, čo je v kompetencii školského zariadenia. Na základe uvedeného peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol navrhnutý. Vychádzajúc z predmetného komplexného posudku prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.09.2014 nepriznal maloletému žalobcovi peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že maloletý žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ŤZP s mierou funkčnej poruchy 50 % a to na základe skutočnosti, že u maloletého sa jedná o Aspergerov syndróm. Prvostupňový správny orgán s poukazom na § 20 ods. 2 a § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. poukázal na diagnózu a prejavy správania maloletého žalobcu, pričom sa jedná o osobnosť s pervazívnou vývinovou poruchou s paranoidnými a egocentrickými kvalitami, má opozičnú vzdorovitú poruchu a hyperkinetický syndróm. Matka maloletého žalobcu odôvodnila potrebu osobnej asistencie tým, že v súčasnosti je na výchovu maloletého žalobcu sama, nakoľko otec dieťaťa má dlhodobé zdravotné problémy, v dôsledku čoho jeho intervencia pri výchove chýba. Matka maloletého je zamestnaná a pomoc osobného asistenta by bola vhodná hlavne v čase, keď sa maloletý žalobca vráti zo školy do návratu matky z práce, aby mu pomohol s prípravou na vyučovanie a robil maloletému spoločnosť pri hre a trávení voľného času mimo domáceho prostredia. Na základe vyjadrenia posudkového lekára osobná asistencia nie je potrebná. Podľa vyjadrenia psychiatra je potrebné zabezpečiť maloletému S. asistenciu prostredníctvom asistenta pri vzdelávacom procese v školskom zariadení, čo je v kompetencii školského zariadenia. Na základe uvedeného mu v komplexnom posudku nebol peňažný príspevok navrhnutý, a preto sa mu peňažný príspevok na osobnú asistenciu nepriznal. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podala zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu odvolanie, v ktorom poukázala na to, že otec maloletého je ťažko chorý, nedokáže sa venovať maloletému synovi, ani zabezpečovať dozor pri učení, pri hre, ani pri sociálnych aktivitách. Zákonná zástupkyňa žalobcu je zamestnaná, nemôže synovi poskytnúť adekvátnu starostlivosť pri odvoze do školy a zo školy, pri voľnočasových a záujmových aktivitách. Žiadala o prehodnotenie žiadosti. V odvolacom konaní bol vyhotovený Komplexný posudok zo dňa 12.01.2015, z ktorého vyplýva, že u maloletého žalobcu je miera funkčnej poruchy 50 %, a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. považuje za fyzickú osobu s ŤZP. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok prvostupňového správneho orgánu z 28.07.2014, stanovisko posudkového lekára žalovaného z 02.12.2014 a posudkový záver z 05.01.2015, pričom posudkový lekár pri zhodnotení zdravotného stavu maloletého žalobcu vychádzal z predložených odborných vyšetrení, ktoré predložila matka maloletého žalobcu. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy u maloletého žalobcu je Aspergerov syndróm. Ide o pervazívnu vývinovú poruchu s paranoidnými a egocentrickými kvalitami. Popisovaná je opozičná vzdorovitá porucha a hyperkinetický syndróm. Bol vyšetrený aj psychológom, podľa ktorého záujmy a schopnosti maloletého sú s mierne atypickými prejavmi bez prítomnosti izolovaných nadpriemerných schopností. Navštevoval bežnú materskú školu. Pri nástupe do základnej školy sa prejavili problémy viac v oblasti zvládania organizácie výchovnovzdelávacieho procesu hodnotené ako sťažená adaptácia na zmeny fyzického a sociálneho prostredia. Posudzovaný je emočne precitlivený, prítomná je porucha koncentrácia pozornosti, ťažkosti v konverzácii, osobnosť je detská, vo vývine. Psychológom bola maloletému žalobcovi doporučená rediagnostika porúch učenia so zapracovaním do individuálneho výchovného plánu. Potrebné je psychoterapeutické vedenie dieťaťa, podľa psychiatrického vyšetrenia z 08.04.2014 bolo odborným lekárom odporučené maloletého integrovať prostredníctvom CŠP v bežnej základnej škole s pomocou asistenta učiteľa. Podľa psychiatra je nutné doma zostaviť pravidlá, spolu s dieťaťom dohodnúť hranice a dôsledne ich dodržiavať. Je nutné byť vo výchove jednotní. Odborným lekárom bola odporučená zmena výchovného štýlu. Podľa psychiatrického vyšetrenia z 09.10.2014 odborný lekár uviedol, že maloletý je v škole ťažko zvládnuteľný, nedokáže akceptovať zastupujúcich učiteľov a bežnou praxou je zníženie počtu vyučujúcich hodín. Vychádzajúc z predložených odborných nálezov posudzovaný nemá preukázané poruchy mobility, orientácie, ani zmyslov. V sebaobslužných úkonoch je porovnateľný deťom v rovnakom veku. V komplexnom posudku sa odkazuje na výsledky sociálneho šetrenia sociálnych dôsledkov v rodinnom prostredí s tým, že matka maloletého od januára nastúpi do práce, otec maloletého sa lieči na onkologické ochorenie. Maloletý je integrovaný v bežnej základnej škole, má individuálny študijný plán, v škole má asistenta, s ktorým odmieta spolupracovať. Po vyučovaní navštevuje školský klub, matka však vyjadrila obavy, že kvôli správaniu ho z neho vylúčia. Rovnako uviedla, že učiť sa chce maloletý len s ňou. Keď je sám, je kľudný, ak je v spoločnosti viac detí, je nervózny. Pri komunikácii v hlučnom prostredí kričí, ostáva agresívny, nevie sa kontrolovať. Je nesústredený a dlho mu trvá príprava na vyučovanie. Pri sebaobslužných úkonoch je samostatný, odmieta sa obliekať, preto mu matka pri tomto úkone pomáha. Lieky mu podáva otec alebo matka. Osobnú asistenciu matka žiadala v rozsahu 5 hodín 3x do týždňa z dôvodu, že pracuje na zmeny, požadovanou činnosťou by bola preprava maloletého osobným motorovým vozidlom do školy, zo školy, v poobedňajších hodinách príprava na vyučovanie a trávenie času do príchodu matky z práce. Z komplexného posudku vyplýva, že rešpektujúc zásadu uvedené v § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. mal. S. E. nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko u posudzovaného je potrebné zabezpečiť pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a starostlivosť podobne, ako u intaktných detí v jeho veku. Z predložených lekárskych nálezov vyplýva, že je doporučená zmena výchovného štýlu, podľa psychiatra je potrebné v domácom prostredí zostaviť pravidlá a spolu s dieťaťom dohodnúť hranice a dôsledne ich dodržiavať. Z uvedených dôvodov nebol navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Vychádzal pritom z Komplexného posudku žalovaného z 12.01.2015, podľa ktorého má maloletý žalobca mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. pre ochorenie zaradené do skupiny IV. ods. 1 písm. c, a preto sa podľa § 2 ods. 3 cit. zákona považuje za fyzickú osobu s ŤZP. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok prvostupňového správneho orgánu z 28.07.2014, stanovisko posudkového lekára žalovaného z 02.12.2014 a posudkový záver z 05.01.2015, pričom posudkový lekár žalovaného pri zhodnotení zdravotného stavu maloletého vychádzal z predložených odborných vyšetrení (vyšetrenie pediatra, psychologické vyšetrenie, psychiatrické vyšetrenie, z potvrdenia vydaného na žiadosť rodičov z 09.10.2014 a vyjadrenia pre školu ohľadom vzdelávania z oddelenia Detskej psychiatrie v Kremnici z 22.01.2014). Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy u maloletého je Aspergerov syndróm. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na vyhodnotenie zdravotného stavu posudkovým lekárom s tým, že vychádzajúc z predložených odborných nálezov posudzovaný nemá preukázané poruchy mobility, orientácie, ani zmyslov. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a v sebaobslužných úkonoch je ako ostatné deti v jeho veku. Žalovaný ďalej poukázal na obsah posudkového záveru šetrenia sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia žalobcu v rodinnom prostredí, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný poukázal na ustanovenia zák. č. 447/2008 Z.z. upravujúce účel osobnej asistencie, na podmienky, za ktorých je možné považovať fyzickú osobu za odkázanú na osobnú asistenciu a na podmienky, za ktorých možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Súčasne poukázal na ust. § 14 ods. 3 a § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z. z. s tým, že maloletý žalobca nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko u posudzovaného je potrebné zabezpečiť pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a starostlivosť podobne, ako u intaktných detí v jeho veku. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v zmysle cit. ust. § 14 ods.2 zák. č. 447/2008 Z. z. sa pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. V sebaobslužných úkonoch je samostatný rovnako ako ostatné deti v jeho veku. Z predložených lekárskych nálezov vyplýva, že je doporučená zmena výchovného štýlu, podľa psychiatra je potrebné v domácom prostredí zostaviť pravidlá, spolu s dieťaťom dohodnúť hranice a dôsledne ich dodržiavať. Z uvedených dôvodov peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol v komplexnom posudku žalovaného navrhnutý, a preto žalovaný prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým maloletému žalobcovi nebol tento príspevok priznaný, potvrdil. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. (4) O žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu vo veciach vyvlastnenia podľa osobitného zákona rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov od podania návrhu. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) (2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) V oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu 9) a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. (2) Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ zák. č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 11 ods. 2, 3 zák. č. 447/2008 Z.z. (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Podľa § 11 ods. 11, 12 zák. č. 447/2008 Z.z. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (12) Na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. Podľa § 12 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. (2) Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Podľa § 13 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. Podľa § 14 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 9a) (2) Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z.z. peňažné príspevky na kompenzáciu sú peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Podľa § 20 ods. 1, 2 zák. č. 447/2008 Z.z. (1) Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. (2) Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 ods. 1 veta prvá zák. č. 447/2008 Z.z. konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Podľa § 55 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo o preukaz alebo o parkovací preukaz, dátum jej narodenia, adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, doklad o tom, že ide o účastníka právnych vzťahov podľa § 3, jej rodné číslo, ak je pridelené. Súčasťou žiadosti je aj aktuálny lekársky nález okrem prípadov uvedených v § 11 ods. 7 a 8. Žiadosť o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu musí obsahovať aj potvrdenie o jej príjme za predchádzajúci kalendárny rok pred podaním žiadosti a vyhlásenie o majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie musí obsahovať aj potvrdenie o príjme fyzickej osoby zo zamestnania za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť. Na výzvu príslušného orgánu je fyzická osoba povinná predložiť aj iné doklady, ktoré sú podkladom na rozhodnutie. Zákonná zástupkyňa žalobcu v žalobe namietala, že rozhodnutie žalovaného i komplexný posudok vypracovaný žalovaným nepovažuje za správny vzhľadom na skutočný zdravotný stav maloletého, jeho zdravotné problémy a nestotožňuje sa s ním. Z tohto dôvodu považuje zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, za také, ktoré je v rozpore s obsahom spisov. S poukazom na skutočný zdravotný stav maloletého, lekárske správy a celkové pomery rodiny maloletého žalobcu, ktoré v žalobe opisuje, má za to, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nedôvodné. Pokiaľ zákonná zástupkyňa žalobcu namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že Komplexný posudok vypracovaný žalovaným dňa 12.01.2015 je nesprávny, pretože neodzrkadľuje skutočný aktuálny zdravotný stav maloletého, jeho psychické a duševné zdravotné problémy a s tým súvisiace ťažkosti a správanie v spoločnosti, a to napriek všetkým lekárskym správam a odborným vyjadreniam, z takto všeobecne uplatneného žalobného dôvodu nie je možné konštatovať, že rozhodnutie je nezákonné. Zákonná zástupkyňa žalobcu všeobecne, bez konkretizácie z akých dôvodov, v čom konkrétne a ktoré závery uvedené v komplexnom posudku napáda (vzhľadom na obsah komplexného posudku v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z.). Zákonná zástupkyňa žalobcu v žalobe len poukazuje na úkony, ktoré je potrebné so žalobcom vykonať pred nástupom do školy, ďalej popisuje okolnosti cestovania s maloletým do školy a zo školy, správanie maloletého žalobcu a potrebu jeho neustáleho dozoru tak počas vyučovania, kde má prideleného asistenta, ako aj po vyučovaní (problémy v školskom klube) a pri voľnočasových aktivitách. Zo skutočnosti, že maloletý potrebuje asistenciu inej osoby počas školského vyučovacieho procesu, vyvodzuje zákonná zástupkyňa žalobcu názor, že osobnú asistenciu potrebuje aj počas ostaných hodín dňa, keďže maloletý žalobca si vyžaduje individuálny prístup. Zo žaloby však nie je zrejmé, z ktorých skutočností zákonná zástupkyňa žalobcu vyvodzuje, že sú splnené podmienky na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Pokiaľ v žalobe uvádza, že nesúhlasí so závermi posudku, z ktorého vyplýva, že maloletý je schopný sa prepravovať prostriedkami verejnej dopravy, táto námietka nesmeruje proti rozhodnutiu, ktoré je preskúmavané v tomto konaní (predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia, ktorým nebol priznaný maloletému žalobcovi peňažný príspevok na osobnú asistenciu). S poukazom na predpokladané zhoršenie zdravotného stavu maloletého, zástupkyňa žalobcu uvádza, že v budúcnosti bude nútená riešiť problém voľného času po vyučovaní iným spôsobom, než návštevou školského klubu (v prípade, ak bude maloletý z neho vylúčený), čo bude vyžadovať zabezpečenie asistencie inou osobou. Z uvedených skutočností odvodzuje potrebu asistencie inej osoby pri ceste do a zo školy, ako aj v domácom prostredí pri trávení voľného času, ako aj počas prípravy do školy. Zástupkyňa žalobcu poukázala na lekársky nález MUDr. O. z 09.10.2014, v ktorom odporúča priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre maloletého. Zákonná zástupkyňa žalobcu napokon opisuje pomery v rodine s tým, že ona sama pracuje, otec maloletého je ťažko chorý, sestra maloletého študuje a stará matka maloletého má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý jej nedovoľuje opatrovať maloletého. Správny súd v konaní podľa V. časti O.s.p. preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného výlučne z dôvodov a v rozsahu uvedených v žalobe, pričom tieto dôvody je žalobca povinný v žalobe konkretizovať. Súd nie je oprávnený (ani povinný) za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti vyhľadávať, tieto dopĺňať alebo konkretizovať. Súd teda nemohol za žalobcu zisťovať konkrétne dôvody, v čom nebol zistený skutkový stav v predmetnej veci riadne, resp. dostatočne a aký by takéto zistenie skutkového stavu malo mať potom dôsledok na závery, ktoré boli vyslovené v komplexnom posudku. Samotný nesúhlas žalobcu so závermi komplexného posudku nepostačuje na to, aby súd vyslovil záver, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Zákonná zástupkyňa žalobcu v žalobe v podstate uvádza dôvody, pre ktoré podľa jej názoru maloletý žalobca potrebuje osobu, ktorá zabezpečí jeho dozor v čase neprítomnosti matky (cesta do školy, zo školy, vo voľnom čase, pri písaní úloh). Neuvádza však žiadne dôvody, pre ktoré považuje za nezákonné rozhodnutie žalovaného, resp. jeho postup pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na priznanie predmetného príspevku (v tomto prípade splnenia podmienok odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4), neuvádza ani, ktoré konkrétne skutočnosti správny orgán nesprávne vyhodnotil. Rovnako námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov bez toho, aby žalobca konkretizoval, ktoré skutkové zistenia alebo závery sú v rozpore s konkrétnou listinou nachádzajúcou sa v administratívnom spise, ktorá tvorila podklad rozhodnutia žalovaného, nie je spôsobilá napadnúť zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Z rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vyplýva, ako správne orgány postupovali od doručenia žiadosti zákonnej zástupkyne žalobcu, ktorou požiadala o priznanie peňažného príspevku v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z., pričom v tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že žiadateľ (zákonná zástupkyňa žiadateľa) je povinný k žiadosti predložiť listiny, ktorými preukazuje, že sú splnené podmienky na priznanie peňažného príspevku. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány vychádzali v predmetnom konaní z listinných dôkazov predložených zákonnou zástupkyňou žiadateľa (matkou maloletého), bola vykonaná lekárska posudková činnosť (§ 11 zák. č. 447/2008 Z.z.) a sociálna posudková činnosť (§ 13 cit. zákona), výsledkom ktorých bol lekársky posudok a posudkový záver, ktoré tvorili podklady pre vypracovanie komplexného posudku, ktorý obsahoval všetky náležitosti v zmysle § 15 zák. č. 447/2008 Z.z. V komplexnom posudku bola určená miera funkčnej poruchy maloletého žalobcu vo výške 50 %, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ŤZP, pričom rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy je Aspergerov syndróm. Ide o pervazívnu vývinovú poruchu s paranoidnými a egocentrickými kvalitami. Popisovaná je opozičná a vzdorovitá porucha a hyperkinetický syndróm. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. V komplexnom posudku sú uvedené aj sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie so záverom, že maloletému sa nenavrhuje žiadna forma kompenzácie. Žalovaný vychádzajúc z komplexného posudku ako podkladu pre vydanie rozhodnutia (§ 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z.) napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 20 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 cit. zákona. Ďalej poukázal na § 14 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého fyzická osoba s ŤZP je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel stanovený v § 20 ods. 2. V zmysle cit. ustanovenia účelom osobnej asistencie je aktivácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ŤZP a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Rešpektujúc zásadu uvedenú v § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. žalovaný uzavrel, že mal. S. E. nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko u posudzovaného je potrebné zabezpečiť pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č.4 a starostlivosť podobne ako u intaktných detí v jeho veku. Z predložených lekárskych nálezov vyplýva, že je doporučená zmena výchovného štýlu, podľa psychiatra je potrebné v domácom prostredí zostaviť pravidlá, spolu s dieťaťom dohodnúť hranice a dôsledne ich dodržiavať. Z uvedených dôvodov peňažný príspevok na osobnú asistenciu v komplexnom posudku nebol navrhnutý, a preto peňažný príspevok nebol priznaný. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Pokiaľ teda zákonná zástupkyňa žalobe všeobecne (t.j. bez konkretizácie) namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo, vrátane postupu správneho orgánu v medziach a z dôvodov uvedených v žalobe, súd dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia, pretože správne orgány pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, postupovali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zák. č. 447/2008 Z.z. Neboli zistené pochybenia pri vydávaní posudku prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu, tieto vychádzali zo zisteného zdravotného stavu podľa lekárskych nálezov, ktoré predložila zákonná zástupkyňa žalobcu, ako aj zo šetrenia sociálnych dôsledkov, posudzovania individuálnych predpokladov, posudzovania rodinného prostredia, ako aj posudzovania prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie žalobcu do spoločnosti. Posudky žalovaného i prvostupňového správneho orgánu súd považoval za vydané v súlade so zákonom. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli vyhodnotené po medicínskej stránke v komplexnom posudku, medicínske závery súd v zmysle § 248 písm. b/ O.s.p. nepreskúmava, preskúmava len správnosť postupu pri vydávaní posudku vrátane toho, či posudok zahŕňa vyhodnotenie všetkých podstatných lekárskych nálezov a zistení potrebných pre jeho vydanie. Zároveň musí ísť o posudok, ktorého závery boli vyslovené v súlade so zákonom a na základe logického vyhodnotenia všetkých zistených skutočností. V preskúmavanom prípade súd považoval komplexný posudok žalovaného za vecne správny, ktorý bol vydaný na základe lekárskych správ - nálezov predložených samotnou žalobkyňou, ako aj zo skutočností vyplývajúcich z vlastného zisťovania správneho orgánu a z výsledkov šetrenia sociálnych dôsledkov v rodinnom prostredí, a preto pokiaľ v komplexnom posudku nebol navrhnutý požadovaný peňažný príspevok a správny orgán v napadnutom rozhodnutí vychádzal z predmetného komplexného posudku, dospel k záveru, že maloletý žalobca nie je fyzickou osobou s ŤZP, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, pretože z vykonaného dokazovania, lekárskej posudkovej činnosti a sociálneho šetrenia, bolo zistené, že u posudzovaného je potrebné zabezpečiť pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a starostlivosť podobne ako u intaktných detí v jeho veku, a preto aplikujúc ust. § 14 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. žalovaný pri posudzovaní odkázanosti mal. žalobcu ako neplnoletej fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby neprihliadol na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizácii základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v čase vykonávania šetrenia a rozhodovania mal žiadateľ ( maloletý žalobca) 8 rokov. Pokiaľ teda žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol o potvrdení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní príspevku, postupoval v súlade so zákonom. Pokiaľ zákonná zástupkyňa žalobcu na pojednávaní poukázala na zmenu pomerov od podania žaloby (úmrtie otca maloletého, zhoršenie zdravotného stavu) ako aj na skutočnosť, že maloletý žalobca už nenavštevuje školský klub, súd k týmto skutočnostiam nemohol prihliadnuť s poukazom na § 250i ods. 1 O.s.p., keďže uvedené okolnosti nastali až po dátume vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade zmenených pomerov je možné podať novú žiadosť, ktorou zákonná zástupkyňa žalobcu môže požiadať o priznanie príspevku na osobnú asistenciu na základe opätovného posúdenia podmienok na priznanie predmetného príspevku stanovených v cit. zákone. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozhodnutie s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.