Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/109/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200454 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200454.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa F. T., nar. XX.T. XXXX, bytom Z.. J. XXXX/X E., v konaní zastúpeného JUDr. Dominikom Okenicom, advokátom, Advokátska kancelária Okenica Šula & Co. s.r.o. so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 7074/30, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 12.decembra 2014 o priznaní invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 12. decembra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 6.októbra 2014 invalidný dôchodok vo výške 121,10 € mesačne a podľa § 82 cit. zákona ho na základe valorizácie zvýšila od 1.januára 2015 na 123,80 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ bol uznaný invalidným dňom 6.októbra 2014 so 45 % poklesom jeho pracovnej schopnosti a okrem uvedeného splnil aj ďalšie podmienky pre možnosť priznania invalidného dôchodku tým, že získal potrebných minimálne 8 rokov dôchodkového poistenia (celkom 25 rokov a 29 dní) a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky na starobný dôchodok ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Sumu invalidného dôchodku navrhovateľa určila ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku invalidity spolu s pripočítaným obdobím od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku, percentuálneho poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod určila vo výške 0,5270 z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1989 - 2013, po zohľadnení náhradnej doby a zvýšení priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Aktuálnu dôchodkovú hodnotu určila v súlade s platnou právnou úpravou vo výške 10,2524 a celkové obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa zistila v rozsahu 47,9535 rokov. Prílohou napadnutého rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté zistené obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa i zárobky, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období. Pripojená bola aj lekárska správa posudkového lekára, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odvolal a namietal percentuálne vyjadrenie jeho zníženej pracovnej schopnosti, pretože má čiastočne odumretú kosť, stav nevyhnutne vyžaduje operáciu s dobou liečenia 6-8 mesiacov, bez predpokladu úplného vyliečenia. Navrhol v konaní ako svedka vypočuť jeho operatéra MUDr. X. U.. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Vyjadril presvedčenie, že percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti je vyšší než 45 % a to minimálne v období od prvej operácie až do 1.novembra 2015. V tomto období nebol vôbec schopný zabezpečiť si svoje živobytie v dôsledku toho, že prvá operácia nebola vykonaná správne a uvedené vyvolalo ďalšie komplikácie, potrebu ďalšieho operačného riešenia, dlhodobé hojenie. Vyjadril presvedčenie, že posudkový lekár neposudzoval jeho skutočný zdravotný stav ale vychádzal len zo zdravotnej dokumentácie a nezaoberal sa tým, či zhoršenie jeho zdravotného stavu je dôsledkom nesprávnej liečby. Posudkový lekár mal v percentuálnom vyjadrení jeho zníženej pracovnej schopnosti zohľadniť priebeh ochorenia aj jeho liečbu, pretože v jeho prípade nebol tento stav a priebeh štandardný. Jeho zdravotné ťažkosti boli z dôvodu rodinných väzieb medzi posudkovým lekárom a prvým operatérom zľahčené. Namietal spôsob posudzovania jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti o invalidný dôchodok i vo vzťahu k trvaniu jeho práceneschopnosti a tiež nesprávnosť vykonania prvej operácie nohy, nesprávnosť liečebných postupov a zápisy ošetrujúceho operatéra v odborných lekárskych nálezoch, ktoré nezodpovedali skutočnosti. Vyjadril presvedčenie, že posudkový lekár mal v konaní posúdiť, či stanovená diagnóza bola správne určená a z toho mal vychádzať pri posudzovaní miery poklesu jeho pracovnej schopnosti. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s tým, že zdravotné ťažkosti navrhovateľa pri objektívne zistenom zdravotnom postihnutí boli v rámci zákonných možností zhodnotené maximálne, priznaním 45 % miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Zdôraznil, že posudkový lekár nemá kompetenciu posudzovať alebo vyhodnocovať správnosť, vhodnosť, či chybovosť operačných zákrokov. Posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne boli pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa zobrané do úvahy aj aktuálne, ním predložené odborné lekárske nálezy. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, resp. ich zástupcov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, tj. s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, s osobným listom dôchodkového poistenia, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. G, pol. 56, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu v nepriaznivom postavení vyjadriť v rozpätí 35 - 45 %. Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti sa určí podľa rozsahu zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 6.októbra 2014, žiadosťou z 11.novembra 2014. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. V posudku z 11.novembra 2014 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z prepúšťacej správy z hospitalizácie na oddelení ortopédie a úrazovej chirurgie z októbra 2013 a z apríla 2014 a z opakovaných traumatologických, neurologických vyšetrení, z CT pravého členka z priebehu roku 2014 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil artrózu členkového kĺbu a nohy po zlomenine pätovej kosti so zaradením pod kapitolu XV., odd. G, pol. 56, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, 45 %. Uviedol, že 39-ročný navrhovateľ bez významnejšieho predchorobia utrpel v októbri 2013 po páde z výšky trieštivú dislokovanú zlomeninu pravej päty, ktorá bola riešená operačne. Bola komplikovaná následnou osteomyelitídiou, Sudekovým syndrómom a postupne sa rozvíjajúcou artrózou horného aj dolného členkového kĺbu. Podľa objektívnych vyšetrení došlo k zlyhaniu osteosyntetického materiálu, Bohlerov uhol je nulový. Vznik jeho invalidity určil dňom skončenia podporného obdobia. Posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania a uvedené posúdenie jeho zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý zdravotné ťažkosti navrhovateľa vyhodnotil v posudku z 27.marca 2015 a následne, na žiadosť krajského súdu po predložení ďalších odborných lekárskych nálezov navrhovateľom aj dňa 30.marca 2016. Vykonal vlastné klinické vyšetrenie navrhovateľa a zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené zobrazovacie vyšetrenia (CT pravého členka, RTG C chrbtice, RTG pravého členka), ORL vyšetrenia, prepúšťaciu správu z hospitalizácie na traumatológii, aktuálne traumatologické, neurologické, ortopedické vyšetrenia z priebehu rokov 2015 - 2016 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzvoateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že po utrpení úrazu, trieštivej zlomenine pravej päty bol stav navrhovateľa riešený operačne v októbri 2014, vykonaná bola repozícia a osteosyntéza. Hojenie bolo protrahované, v apríli 2014 bol vykonaný ďalší operačný zákrok. Per operačne bolo vyslovené podozrenie na osteomyelitídu, ktoré nebolo potvrdené, nevylúčený zostal rozvoj pseudoartrózy pri insuficiencii osteosyntetického materiálu. Histologicky bola potvrdená mierna chronická zápalová aktivita riešená okrem drenáže aj celkovým ATB preliečením. Na základe RTG aj CT kontroly v júni 2014 neboli zistené prejavy kostnej lýzy, verifikované boli sekundárne artrotické zmeny v kĺbnom spojení pravej nohy. Pri pretrvávajúcich subjektívnych ťažkostiach v zmysle bolestí s opúchaním a instabilitou bola indikovaná subtalárna artrodéza vpravo, ktorá bola vykonaná v máji 2015. Dosiahnuté bolo stuhnutie sledovaného kĺbu, čo zodpovedá zaradeniu pod kapitolu XV., odd. G, pol. 56, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s maximálnym možným zhodnotením zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa na úrovni 45 %. Takýmto spôsobom bol stav jeho zdravotných ťažkostí vyhodnotený aj pred vykonanou dézou členkového kĺbu na základe porovnávajúceho zhodnotenia s tým, že v prípade vyhodnotenia poklesu jeho pracovnej schopnosti ako stav po zlomenine pätnej kosti s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa by bolo možné v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 57, písm. a) priznať maximálne 40 %. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľa dospela odporkyňa k jeho správnemu zaradeniu pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadrila na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pri preukázanom stuhnutí horného a dolného členkového kĺbu v nepriaznivom postavení. Iné zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa pri jeho zdravotnom postihnutí nebolo v rámci platnej právnej úpravy možné. Pre účely invalidizácie poistenca sa vyhodnocuje pokles jeho pracovných schopností v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, v prípade zdravotného postihnutia navrhovateľa sa vyhodnocujú zostávajúce následky po vykonanej operácii - talo-calvaneárnej dézy. Aj pred týmto operačným riešením boli zdravotné ťažkosti navrhovateľa vyhodnotené porovnavacím spôsobom v rámci tejto položky prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pretože umožňovalo vyššie percentuálne zhodnotenie jeho zníženej pracovnej schopnosti než stav po zlomenine pätnej kosti s ťažkou deformáciou, poruchou chôdze ťažkého stupňa, s postihnutím jednej končatiny (max. 40 %). Invalidizáciou poistenca sa riešia zostávajúce následky po utrpených úrazoch, vykonaných operáciách, zostávajúce poruchy funkcie alebo iné poškodenia zdravia, ktoré zostali zachované napriek aplikovanej dostupnej liečbe, preto požiadavky navrhovateľa, aby v percentuálnom vyjadrení jeho zníženej pracovnej schopnosti bol zohľadnený aj priebeh a komplikácie liečby, prípadne nesprávnosť liečebných postupov neboli opodstatnené a nebolo možné na ne prihliadať. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd zistený skutkový stav veci, ktorý sa dotýkal aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa za správne a úplne zistený so správnym skutkovým záverom, že jeho pracovná schopnosť bola znížená o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou tak, ako to pri jeho zdravotnom postihnutí zákon maximálne umožňuje. Odporkyňa preto správne, po zistení, že navrhovateľ splnil aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku napadnutým rozhodnutím navrhovateľovi invalidný dôchodok priznala. Samotná výška invalidného dôchodku nebola navrhovateľom namietaná a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri jej určení. Odporkyňa vychádzala zo správne zisteného obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo podložené prvotnými evidenčnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, v ktorých jednotliví zamestnávatelia navrhovateľa potvrdili trvanie jeho pracovného pomeru i zárobky, ktoré počas neho dosiahol, potvrdili aj trvanie jeho práceneschopnosti, obdobie jeho dôchodkového poistenia bolo zistené aj z potvrdení o jeho evidovanej nezamestnanosti, o výkone inej vojenskej služby a správne bolo zohľadnené aj obdobie jeho dôchodkového poistenia z titulu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti tak ako vyplynuli z evidenčných podkladov odporkyne. Odporkyňa správne vychádzala aj z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej v čase vzniku invalidity navrhovateľa a určenej zákonom a správne sumu jeho invalidného dôchodku určila ako súčin jeho celkového obdobia dôchodkového poistenia, percentuálneho poklesu jeho zníženej pracovnej schopnosti, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a priemerného osobného mzdového bodu. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na konkrétny výpočet sumy invalidného dôchodku, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný na základe správne aplikovaných relevantných zákonných ustanovení a správnym matematickým postupom. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.