Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/114/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200486 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200486.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa D. F., nar. XX.F. XXXX, bytom T. J. XXXX/X, R. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I z 27.januára 2015 v znení rozhodnutia odporkyne totožného čísla z 13.marca 2015 o priznaní starobného dôchodku a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - II z 27.januára 2015 o súbehu nárokov na 2 dôchodkové dávky takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I z 27.januára 2015 v znení rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 13.marca 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - II. z 27.januára 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa podľa § 65, § 82 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi od 17.decembra 2014 starobný dôchodok vo výške 392,40 € a na základe zákonnej valorizácie ho od 1.januára 2015 zvýšila na 397,60 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov, dňom XX.B. U., pretože v súlade s ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a § 274 zákona o sociálnom poistení získal potrebné obdobie dôchodkového poistenia vo zvýhodnenej pracovnej kategórii so vznikom nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Pretože suma starobného dôchodku poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii nesmie byť nižšia než suma určená podľa zákona o sociálnom zabezpečení, sumu starobného dôchodku navrhovateľa pre účely porovnania vypočítala jednak podľa zákona o sociálnom poistení a tiež podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Pri určení sumy starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení vychádzala zo zisteného obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal k XX.F. XXXX v rozsahu 38 rokov a 197 dní, z priemerného osobného mzdového bodu určeného z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984-2013 po zohľadnení náhradných dôb a jeho zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení vo výške 0,9707, z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 10,2524 a sumu starobného dôchodku navrhovateľa určila ako súčin uvedených činiteľov vo výške 386,60 € mesačne. Pri výpočte sumy starobného dôchodku podľa tohto zákona aplikovala aj zákonné ust. § 79a tohto zákona a zistený priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,9707 porovnala s priemerným osobným mzdovým bodom navrhovateľa, ktorý bol určený z 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov, z ktorých bola určená suma jeho invalidného dôchodku a ktorý predstavoval po jeho úprave podľa § 63 ods. 4 zákona o sociálnom poistení hodnotu 0,7103. Pretože bol priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa určený pri aplikácii ust. § 79a zákona o sociálnom poistení nižší, než jeho priemerný osobný mzdový bod určený z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984-2013, pri určení sumy starobného dôchodku vychádzala z vyššej hodnoty jeho priemerného osobného mzdového bodu, tj. z hodnoty 0,9707. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení určila sumu starobného dôchodku navrhovateľa ako 92 % jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 135,- € zisteného z rokov 2005-2009 vrátane s tým, že započítala dobu jeho zamestnania v rozsahu 36 rokov po dovŕšení 18. roku veku. Takto bola suma starobného dôchodku navrhovateľa určená vo výške 124,20 € mesačne, ku ktorej odporkyňa pripočítala úpravy podľa zákona č. 639/2002 o 181,40 € mesačne a podľa zákona č. 222/2003 o 0,42 € mesačne na celkovú sumu 306,02 € mesačne. Pretože suma starobného dôchodku navrhovateľa, určená podľa zákona o sociálnom poistení (383,60 €) prevýšila sumu starobného dôchodku určenú podľa zákona o sociálnom zabezpečení (306,02 € mesačne) priznala navrhovateľovi starobný dôchodok vo výške určenej podľa zákona o sociálnom poistení a následne ho na základe jednotlivých, v odôvodnení rozhodnutia citovaných valorizačných zvýšení upravila ku dňu priznania na sumu 392,40 € mesačne a od 1.januára 2015 na 397,60 € mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa, preukázané prvotnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli potvrdené jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľa ohľadom konkrétnej doby trvania jeho zamestnania, práceneschopnosti i zárobkov, ktoré dosiahol. Obsahoval tiež údaje o náhradných dobách, či už z titulu poberania invalidného dôchodku, doby inej vojenskej služby, či prípravy na jeho budúce povolanie. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal. Poukázal na to, že od 10.augusta 2009 bol poberateľom invalidného dôchodku, pri priznávaní ktorého bol určený jeho priemerný osobný mzdový bod vo výške 1,0515, preto žiadal, aby bol tento priemerný osobný mzdový bod použitý aj pri výpočte sumy jeho starobného dôchodku v zmysle § 79 zákona o sociálnom poistení. Zároveň uviedol, že v rozhodnutí odporkyňa neuviedla porovnávací výpočet s použitím pôvodného priemerného osobného mzdového bodu. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Namietal nesprávne určený priemerný osobný mzdový bod z ktorého odporkyňa pri určení sumy starobného dôchodku vychádzala a tiež určenie rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu, pretože 28 rokov pracoval v bani v 3-smennej prevádzke a vtedy dosahoval najvyššie zárobky počas svojho pracovného obdobia. Vyjadril presvedčenie, že pri výpočte sumy jeho starobného dôchodku mali byť zobraté do úvahy zárobky, ktoré dosahoval v čase výkonu jeho zamestnania v bani. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia z 31.marca 2015. V ňom zopakovala skutkové a právne dôvody svojho rozhodnutia, ktoré boli obsahom aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ohľadom námietky navrhovateľa, dotýkajúcej sa použitého priemerného osobného mzdového bodu uviedla, že pri výpočte sumy jeho starobného dôchodku nemohol byť použitý priemerný osobný mzdový bod vo výške 1,01515, pretože suma jeho invalidného dôchodku bola priznaná vo výške určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože prevýšila sumu invalidného dôchodku určenú postupom vyplývajúcim zo zákona o sociálnom poistení. To znamená, že invalidný dôchodok navrhovateľa bol určený z priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,7103, zisteného z 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov, z ktorých mu bola priznaná suma invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s jeho žiadosťou o priznanie starobného dôchodku, s potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, s osobným listom dôchodkového poistenia vypracovaným k tomuto rozhodnutiu, s kontrolnou zostavou vypracovanou odporkyňou, s rozhodnutím o súbehu nárokov na výplatu 2 dôchodkových dávok, s potvrdením o evidencii navrhovateľa ako uchádzača o zamestnanie, s potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne z 27.januára 2015 v znení jeho zmeny rozhodnutím z 13.marca 2015 o priznaní starobného dôchodku je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) a d) O.s.p., pretože bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, vychádzalo zo skutkového stavu, ktorý bol v rozpore s obsahom spisov a pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie odporkyne o súbehu nárokov na výplatu 2 dôchodkových dávok z 27.januára 2015 krajský súd zrušil ako súvisiace a podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Z ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 a 2 cit. zákona sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.decembra 2023. Suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa ods. 1 nesmie nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 a to vrátane úpravy dôchodku a jeho zvýšenia podľa osobitného predpisu. Podľa § 21 ods. 1 písm. a - c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do 31.decembra 2003 vyplýva, že občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach alebo aspoň 20 rokov v ostatných zamestnaniach v baníctve vykonávaných pod zemou v hlbinných baniach alebo v zamestnaní pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom. V prípade, že bol z takého zamestnania prevedený alebo uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení alebo preto, že stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu, pre vznik nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom fyzickom veku 55 rokov postačoval výkon zamestnania v baníctve pod zemou v hlbinných baniach v rozsahu najmenej 15 rokov. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný invalidným od 10.augusta 2009 so 60 % poklesom jeho pracovnej schopnosti a rozhodnutím odporkyne z 24.augusta 2009 mu bol podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznaný od 10.augusta 2009 invalidný dôchodok vo výške 327,40 € mesačne. Suma invalidného dôchodku navrhovateľa bola postupom podľa § 274 zákona o sociálnom poistení vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože navrhovateľ vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, v dôsledku čoho nesmela byť suma jeho invalidného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení nižšia, než suma invalidného dôchodku určená postupom podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa zákona o sociálnom poistení určila odporkyňa sumu jeho invalidného dôchodku ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému bolo pripočítané obdobie jeho dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa bol určený z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984-2008 s tým, že v rozhodujúcom období navrhovateľ získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 24,3754 rokov a úhrn osobných mzdových bodov v rozhodujúcom období činil 25,6295. Podielom uvedených činiteľov bol zistený priemerný osobný mzdový bod vo výške 1,0515, celkové obdobie dôchodkového poistenia bolo zistené v rozsahu 38,6220 rokov a aktuálna dôchodková hodnota platná v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok činila 8,9955 €. Uvedeným postupom bola suma invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení určená vo výške 219,20 € mesačne. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení bola suma invalidného dôchodku určená z jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 135,- € zisteného z rokov 2002, 2003, 2006-2008 vrátane s tým, že bola započítaná celková doba zamestnania v rozsahu 36 rokov po dovŕšení 18. roku veku. Invalidný dôchodok činil 92 % jeho priemerného mesačného zárobku, tj. 124,20 € mesačne a po jeho zvýšení podľa zákona č. 306/2002 o 181,40 € mesačne a o 0,42 € mesačne podľa zákona č. 222/2003 Z.z. bol určený sumou 306,02 € mesačne s tým, že toto bola maximálna suma invalidného dôchodku, ktorú bolo možné podľa zákona o sociálnom zabezpečení priznať. Suma invalidného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom zabezpečení (306,02 € mesačne) prevýšila sumu invalidného dôchodku určenú podľa zákona o sociálnom poistení (219,20 € mesačne), preto bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok vo výške zodpovedajúcej zákonu o sociálnom zabezpečení a na základe zákonnej valorizácie bol zvýšený na priznanú sumu 327,40 € mesačne. Porovnaním osobných listov dôchodkového poistenia, ktoré boli vypracované jednak k rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku a jednak k napadnutému rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku krajský súd zistil, že obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa v roku 2004 bolo odporkyňou započítané rozdielne. Pri priznávaní invalidného dôchodku mu bolo v roku 2004 započítaných 214 dní dôchodkového poistenia - od 1.júna do 31.decembra, avšak pri priznávaní starobného dôchodku mu bolo započítané v tomto roku obdobie dôchodkového poistenia len v rozsahu 184 dní, od 1.júla do 31.decembra. Z listu odporkyne z 27.januára 2015, ktorý bol adresovaný navrhovateľovi vyplynulo, že obdobie jeho vedenia v evidencii nezamestnaných občanov od 1.januára do 30.júna 2004 a od 1.februára do 24.apríla 2005, od 1.februára do 27.augusta 2013 nebolo pre dôchodkové účely zhodnotené, pretože uvedené obdobie nie je podľa § 60 zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia. Z potvrdenia pobočky Sociálnej poisťovne z 12.augusta 2009 vyplynulo, že navrhovateľ mal počas jeho evidovanej nezamestnanosti v júni 2014 vyplatenú dávku v nezamestnanosti vo výške 5 883,- Sk. Z evidenčného listu dôchodkového poistenia potvrdeného zamestnávateľom navrhovateľa F. P. vyplynulo, že navrhovateľ bol u tohto zamestnávateľa zamestnaný od 1.júna 2004 do 31.januára 2005, tj. aj počas sporného obdobia jeho dôchodkového poistenia od 1.do 30.júna 2004. Z potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 28.júla 2009 vyplynulo, že navrhovateľ bol ako uchádzač o zamestnanie evidovaný od 1.februára do 24.apríla 2005 a v predchádzajúcom období od 1.novembra 2003 do 30.mája 2004. Z uvedeného je zrejmé, že v roku 2004 navrhovateľ získal obdobie dôchodkového poistenia od 1.júna do konca tohto roku z titulu jeho zamestnania v F. P., preto odporkyňa pre účely priznania starobného dôchodku nesprávne v tomto období zhodnotila obdobie jeho dôchodkového poistenia v rozsahu 184 dní, pretože správne získal v tomto roku obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 214 dní. V konečnom dôsledku z uvedeného vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa nebolo pre účely priznania jeho starobného dôchodku správne určené. Nesprávne zistený rozsah dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorý je podstatným činiteľom pre určenie výšky dôchodkovej dávky bol dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmeny podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p., pretože vo vzťahu k zistenému obdobiu dôchodkového poistenia navrhovateľa vychádzalo rozhodnutie odporkyne zo skutkového stavu veci, ktorý bol v rozpore s obsahom spisu. Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, ktoré boli obsahom administratívneho spisu bolo nesporne zistené, že navrhovateľ vykonával zamestnanie vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii od roku 1978 až do roku 1999, tj. viac ako 20 rokov, čo medzi účastníkmi v konaní nebolo sporné. Podľa § 24 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení bola najvyššia možná výmera starobného dôchodku vrátane zvýšenia za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok 9 219,- Sk mesačne, čo po prepočte na Euromenu predstavuje 306,02 € mesačne. Z ust. § 12 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva určenie rozhodného obdobia pre zistenie priemerného mesačného zárobku. Môže ním byť obdobie 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, alebo aj iné obdobie, ktoré súvisí s výkonom zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v určenom rozhodnom období sa zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky. Určenie rozhodného obdobia pre zistenie priemerného mesačného zárobku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom zabezpečení odporkyňa nijakým spôsobom nezdôvodnila, čo navrhovateľ v konaní namietal, pretože vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a počas tohto zamestnania dosahoval najvyššie zárobky. Domáhal sa preto určenia rozhodného obdobia pre určenie jeho priemerného mesačného zárobku s ohľadom na výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Absencia zdôvodnenia určenia rozhodného obdobia pre výpočet priemerného mesačného zárobku podľa zákona o sociálnom zabezpečení s následným určením sumy jeho starobného dôchodku podľa tejto právnej normy bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. V rozhodnutí absentuje aj spôsob výpočtu priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľa, z ktorého bol určený invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení, čo navrhovateľ taktiež dôvodne namietal. Zásadným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. bolo nesprávne právne posúdenie veci a to v súvislosti s výkladom zákonného ust. § 79a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa tohto zákonného ustanovenia sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma jeho invalidného dôchodku. Kým odporkyňa obsah právnej úpravy v časti „z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku“ vyložila tak, že je potrebné vychádzať z priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého bola suma invalidného dôchodku priznaná, krajský súd dospel na základe gramatického, logického a teleologického výkladu k záveru, že v prípade aplikácie tohto zákonného ustanovenia v spojení s ust. § 274 zákona o sociálnom poistení je potrebné postupovať tak, že sa porovná priemerný osobný mzdový bod, ktorý bol zistený pri výpočte predchádzajúcej dôchodkovej dávky (invalidného dôchodku) podľa totožnej právnej normy. To znamená, že priemerný osobný mzdový bod, z ktorého bola určená suma invalidného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení je potrebné porovnať s priemerným osobným mzdovým bodom, ktorý bol zistený podľa zákona o sociálnom poistení pre účely zistenia sumy starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení. Účelom tohto zákonného ustanovenia bolo, aby poistenec, ktorý sa v dôsledku poškodenia svojho zdravia stal invalidným a buď došlo k zníženiu jeho príjmu v dôsledku invalidity alebo už nemal žiadny príjem, nebol poškodený pri priznávaní starobného dôchodku tým, že by boli do úvahy brané jeho nižšie zárobky. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby bol starobný dôchodok poistenca vypočítaný minimálne s ohľadom na tie zárobky, ktoré dosiahol pred invalidizáciou. Pri odporkyňou realizovanom výklade tohto zákonného ustanovenia stráca svoj právny význam, pretože nebol naplnený jeho zámer. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie navrhovateľa v časti namietaného priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého odporkyňa pri výpočte sumy jeho starobného dôchodku vychádzala, bolo dôvodné. Odporkyňa bude v ďalšom konaní vo veci postupovať tak, že správne zistí obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa (rok 2004) a pri výpočte sumy jeho starobného dôchodku bude z hľadiska aplikácie zákonného ustanovenia § 79a zákona o sociálnom poistení porovnávať výšku priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol zistený pri priznaní invalidného dôchodku buď podľa zákona o sociálnom poistení navzájom alebo podľa zákona o sociálnom zabezpečení navzájom. Napriek tomu, že výška invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení bola obmedzená najvyššou výmerou, pre určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa zákona o sociálnom zabezpečení je rozhodujúce správne určenie rozhodného obdobia pre zistenie 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov. Z osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktorý bol vypracovaný k rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku a tiež k rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku vyplýva, že navrhovateľ v posledných 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokoch pred rokom, v ktorom mu vznikol nárok na invalidný dôchodok, tj. v rokoch 2008 - 1999 dosiahol najvyššie zárobky čiastočne v iných kalendárnych rokoch, než ktoré boli zobrané do úvahy pre zistenie priemerného mesačného zárobku. Uvedené by mohlo ovplyvniť výšku jeho priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého by odporkyňa mala pri výpočte sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vychádzať. V novom konaní a rozhodnutí odporkyňa zohľadní vyššie uvedený právny názor krajského súdu ohľadom výkladu zákonného ust. § 79a zákona o sociálnom poistení, odstráni vytknuté nedostatky a sumu starobného dôchodku navrhovateľa opätovne určí tak, že bude vychádzať zo správne určeného a správne porovnaného vyššieho priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľa po správne určenom a zdôvodnenom rozhodujúcom (rozhodnom) období. Svoje rozhodnutie podrobne zdôvodní tak, aby bola výška starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona o sociálnom poistení aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení náležite zdôvodnená s poukazom na aplikáciu príslušných zákonných ustanovení a konkrétny matematický výpočet. Rozhodnutie odporkyne musí byť zrozumiteľným podkladom pre možnosť posúdenia správnosti priznanej sumy starobného dôchodku pre účastníka konania aj pre účely preskúmania zákonnosti jej rozhodnutia preskúmavacím súdom. Rozhodnutie odporkyne č. 591 217 6512 0 - II z 27.januára 2015 o súbehu nárokov na výplatu 2 dôchodkových dávok krajský súd zrušil ako súvisiace s rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku. Pokiaľ nebola suma starobného dôchodku navrhovateľa napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny určená správne, nebolo možné považovať za správne ani rozhodnutie o súbehu nárokov na 2 dôchodkové dávky. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal napriek tomu, že bol v konaní úspešný, pretože si žiadne trovy neuplatnil, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Voči rozhodnutiu v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. ako aj voči výroku o náhrade trov konania sa možno odvolať. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.