Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/122/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200522 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200522.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa: O. U., nar. XX. O. XXXX, bytom L. S. č. XXXX/XX, I. K., zast. JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, Ul. B.. XX, XXX XX I.J., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. marca 2015 a rozhodnutie odporkyne rovnakého čísla zo dňa 24. novembra 2015 o zamietnutí žiadosti o priznaní starobného dôchodku z r u š u j e podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Rudolfa Fajbíka, advokáta, vedeného vo K. a.s. Z. I. K. č. S.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 376,74 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 12.03.2015 podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení /ďalej len zsp / a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ku dňu 03.02.2012. Odporkyňa v odôvodnení citovala § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a. II pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal 4 279 dní t. j. 11 rokov a 264 dní, z toho zamestnaní postavenom na roveň uránovej bane 2 818 dní t. j. 7 rokov a 263 dní, nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nevznikol. Na základe oznámenia Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 27.7.2012 možno za zamestnanie postavené na roveň Q. I. u zamestnávateľa S. I. s.r.o. G. - G. považovať len zamestnanie od 13.2.1995 do 31.12.1995. Obdobie od 1.1.1996 do 31.12.1999 sa nepokladá za zamestnanie postavené na roveň Q. I.. Na záver rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dovŕšením XX roku veku dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom namietol nepriznanie zaradenia zamestnania v spoločnosti G. s.r.o. od 01.07.1992 do 31.12.1993 do I. AA pracovnej kategórie, pretože išlo o prácu I. v Z. G. I.. Navrhovateľ poukázal aj na príslušnú judikatúru, ktorá riešila otázku zaraďovania zamestnaní do pracovných kategórií aj v spoločnosti G. s.r.o. a nakoniec bol ustálený názor, že ide o prácu v I. AA kategórie. Navrhovateľ zdôraznil, že pracoval viac ako 9 rokov v podmienkach U.U. v Z. G. I. a splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v zmysle § 21 ods. 1 písm. a/ a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Ako I. v Z. pracoval od 1.6.1985 do 31.3.1992 pre zamestnávateľa X. I. š.p. I. I. a v období od 1.7.1992 do 31.12.1993 pre zamestnávateľa G. s.r.o. na pracoviskách v I. K., pre ktoré bolo vyhlásené kontrolované pásmo a v zmysle odborného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva SR je takéto zamestnanie na úrovni práci v Q. I.. Navrhovateľ pracoval následne v Z. G. I. na pracoviskách G. G. od 1.1.1996 do 30.6.2001, pre ktoré bolo tak isto vyhlásené kontrolné pásmo. Na záver žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, nakoľko sú splnené dôvody v zmysle § 250j ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Na základe opravného prostriedku odporkyňa vydala ďalšie rozhodnutie zo dňa 24.11.2015, ktorým zmenila svoje rozhodnutie zo dňa 12.03.2015 v časti odôvodnenie a opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ku dňu 03.02.2012. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedla, že navrhovateľ v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal 4 828 dní t. j. 13 rokov a 83 dní, z toho zamestnaní postavenom na roveň Q. I. 3 367 dní t. j. 9 rokov a 82 dní, nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nevznikol. Na základe oznámenia Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 27.7.2012 možno za zamestnanie postavené na roveň Q. I. u zamestnávateľa S. I. s.r.o. G. - G. považovať len zamestnanie od 13.2.1995 do 31.12.1995. Obdobie od 1.1.1996 do 31.12.1999 sa nepokladá za zamestnanie postavené na roveň Q. I.. Na záver rozhodnutia odporkyňa uviedla, že podľa § 174 ods.1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením XX rokov veku dňa XX.XX.XXXX. Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 17.12.2015 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 17.02.2016 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v podanom opravnom prostriedku. Tiež sa vyjadril k rozhodnutiu odporkyne zo dňa 24.11.2015 označenom ako zmenové, pretože podľa jeho názoru nejde o zmenové rozhodnutie, pretože výrok sa nezmenil, zmenila sa len časť odôvodnenia. Právny zástupca navrhovateľa považuje takúto interpretáciu a aplikáciu práva za šikanóznu, pretože odporkyňa sa drží striktne dátumu, ku ktorému navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku, pričom v odôvodnení rozhodnutia uvádza dátum vzniku nároku na starobný dôchodok deň XX.XX.XXXX, ale opätovne zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Podľa zsp pre vznik nároku na starobný dôchodok sú potrebné tri záležitosti, vzniknutý nárok na dávku, nárok na výplatu dávky a žiadosť. V danom prípade si navrhovateľ podal žiadosť a je v kompetencii SP, aby rozhodla, ku ktorému dátumu starobný dôchodok mu prizná. V danom prípade ak zistila, že nárok mu vznikol XX.X.XXXX, tak mu mala tento nárok priznať a nie opätovne mu zamietnuť ďalším rozhodnutím a trvať na tom, aby si podal novú žiadosť. Ústavný súd takýto postup nazýva, že ide o prepiaty formalizmus. V prípade, že súd sa stotožní s jeho právnym názorom žiadame napadnuté rozhodnutia a aj rozhodnutie z 24.11.2015 zrušiť a vrátiť vec SP s týmto právnym názorom. Pre prípad úspechu si uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčísli do 3 dní. Odporkyňa na pojednávaní sa plne pridržiavala písomného stanoviska SP zo dňa 17.12.2015 a žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.3.2015 spolu so zmenovým rozhodnutím zo dňa 24.11.2015 potvrdiť ako vecne správne. Podľa ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 259 ods. 1 cit. zákona v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia , ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v Q. I.. Podľa § 14 ods. 1 prvá veta cit. zák. zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v spojení so zmenovým rozhodnutím zistil, že aj podľa názoru odporkyne navrhovateľ splnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku dovŕšením XX rokov veku ku dňa XX.XX.XXXX. Odporkyňa napriek tomuto konštatovaniu opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ku dňu 03.02.2012 t.j. ku dňu, ktorý navrhovateľ uviedol v žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Podľa § 109 ods. 2 zsp nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. V konaní mal súdu preukázané, že navrhovateľ si podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku, podľa názoru odporkyne splnil podmienky na jeho priznanie aj výplatu, ale k inému dátumu ako žiadal. Súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že je v kompetencii odporkyne na základe žiadosti posúdiť podmienky priznania a vyplácania dávky a podľa tohto rozhodnúť. Dátum, ku ktorému navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok nie je dátumom, ktorý právne zaväzuje odporkyňu v tom zmysle, že ak zistí, že navrhovateľ splnil podmienky k inému dátumu tak musí túto žiadosť zamietnuť. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie zo dňa 24.11.2015 považuje za zmenové, pretože na základe opravného prostriedku došlo ďalšiemu zisťovaniu skutkového stavu a tým k zmene odôvodnenia pôvodného rozhodnutia a tiež k zmene dátumu vzniku navrhovateľovi na starobný dôchodok. Skutočnosť, že nedošlo k zmene vo výroku rozhodnutia nebráni tomu, aby rozhodnutie bolo považované za zmenové, pretože sa zmenili skutkové okolnosti, ktoré spôsobili zmenu odôvodnenia, ktoré je tiež právne relevantnou súčasťou rozhodnutia. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd zistil, že odporkyňa v danej veci z dodatočne zisteného správneho skutkového stavu veci vyvodila nesprávne právne závery. Z uvedeného dôvodu súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom posúdi navrhovateľov nárok na starobný dôchodok ku dňu XX.XX.XXXX. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k OSP, navrhovateľ v konaní bol úspešný a preto mu súd priznal náhradu trov konania podľa § 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnych služieb: - odmena za 3 úkony po 64,53 EUR (prevzatie zastupovania, vyhotovenie návrhu, účasť pri výsluchu svedkov 20.10.2015) a za jeden úkon 66,00 EUR (zastupovanie na pojednávaní 17.2.2016, spolu 259,59 EUR - režijný paušál za 3 úkony po 8,39 EUR a za jeden úkon 8,58 EUR spolu 33,75 EUR - náhrada za premeškaný čas dňa 17.5.2016 za 4 polhodiny po 14,30 EUR, spolu 57,20 EUR - cestovné za cestu I.J. - Banská Bystrica a späť (2 x 50 km) dňa 17.2.2016 vo výške 26,20 EUR (základná sadzba 0,183 EUR/km, spotreba PHM 0,079 EUR /km). Trovy právneho zastúpenia spolu 376,74 EUR. Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.