Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/67/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200524 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200524.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozef Zlocha v právnej veci žalobcu V.. S. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, XXX XX V., zastúpeného advokátom Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad proti žalovanému Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor, Hostinského 4, 979 01 Rimavská Sobota za účasti ďalších účastníkov 1/ Poľovnícke združenie „Argali", 980 32 Blhovce 12, 2/ B. V., O. XXX/XX, XXX XX V., 3/ Y. H., T. XXX/XX, XXX XX V., 4/ R.. V. E., XXX XX V. č. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-RS- PLO-007079/2015 zo dňa 17. marca 2015 takto r o z h o d o l : Opatrenie žalovaného č. OU-RS-PLO-007079/2015 zo dňa 17. marca 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O. s. p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zástupenia 750,50 Eur a zaplatiť ich zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania a zrušenia opatrenia, ktorým žalovaný zaevidoval nájomnú zmluvu o užívaní poľovníckeho revíru Drňa č. OU-RS- PLO-007079/2015 zo dňa 17. marca 2015. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom 53,9517 ha pozemkov zahrnutých v Poľovnom revíri Drňa. Tento poľovný revír bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu v Rimavskej Sobote č. 389/31/11194 zo dňa 20.10.1994 v spojení s rozhodnutím Obvodného lesného úradu Zvolen č. 318/32/1994 zo dňa 8.2.1995, pričom má výmeru 1 809,86 ha. 6.3.2015 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov včlenených do Poľovného revíru Drňa za účelom rozhodnutia o využití práva poľovníctva podľa § 11 a na rozhodnutie o zmene hraníc tohto poľovného revíru podľa § 10 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Zhromaždenie zvolali B. V. a Y. H.. O priebehu bola spísaná notárska zápisnica. V tejto notárskej zápisnici sú rozpory, pretože podľa nej sa jej zúčastnil aj E. H., ktorý sa však osobne nezúčastnil, ale konal prostredníctvom povereného V.. X. V.. V.. X. V. však medzi prítomnými uvedený nie je. Ďalej Slovenský pozemkový fond nie je vlastníkom 220,2648 ha poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Tento subjekt má v správe a nakladá s pozemkami o rozlohe 142,6724 ha, čo nie je 12,2% z celkovej výmery ale 7,8%. Táto výmera vyplýva z podkladov vypracovaných geodetickou kanceláriou, ktorá je prílohou žaloby. Podľa žalobcu z dôvodu nesprávnej výmery pozemkov Slovenského pozemkového fondu bol nesprávne percentuálne určený podiel, a teda nesprávne vyhodnotené hlasovanie počas celého zhromaždenia. Žalobca ďalej videl pochybenia v priebehu zhromaždenia v postupe R.. X., ktorý dal hlasovať o návrhu V.. V. na doplnenie žalobcu k navrhnutým splnomocnencom až potom, ako ho na to upozornil zástupca SPF. Ďalej poukázal na to, že z notárskej zápisnice nevyplynulo, že R.. X. bol poverený za predsedujúceho zhromaždenia. Žalobca ďalej uviedol, že spochybňuje hlasovanie zachytené v notárskej zápisnici a jeho výsledku v celom rozsahu. Žalovaný bol povinný skúmať subjekty, ktoré zmluvu uzatvorili a za tým účelom posúdiť, či došlo k splneniu požadovaných zákonných podmienok na evidenciu zmluvy. Musí skúmať kto je vlastníkom pozemkov v poľovnom revíri a aké majú vlastníci výmery pozemkov. Len na základe takéhoto dokazovania môže zistiť skutočný podiel hlasov vlastníkov a to jednak tých, ktorí boli na zhromaždení osobne, ako aj tých, ktorí boli prostredníctvom zástupcov. Ak sa takýmito skutočnosťami nezaoberá, nemôže dospieť k záveru o tom, či sa na zhromaždení zúčastnili osoby, ktoré mali nadpolovičnú väčšinu hlasov a či boli jednotlivé uznesenia schválené. Žalobca ďalej poukázal na časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Nitre 11S/26/2013 zo dňa 8.10.2013, ktorým bolo obdobné opatrenie správneho orgánu o evidencii zmluvy zrušené. Ďalej namietal, že sa žalovaný nezaoberal zisťovaním reálneho stavu vlastníkov poľovných pozemkov, a preto nezistil dostatočne skutkový stav. Nevysporiadal sa s tým, či bola naplnená podmienka podľa § 14 ods. 3, písm. a) zákona, a teda či vlastníci potrebnou väčšinou určili za užívateľa revíru Poľovnícke združenie Argali a či túto zmluvu uzatvorili riadne zvolaní splnomocnenci. Namietal tiež, že bola zaevidovaná zmluva, ktorá uvádza výmeru poľovného revíru 1 809,98 ha, hoci v opatrení ktorým bola zaevidovaná sa uvádza výmera 1 809,86 ha. Aj z toho vyplýva, že sa žalovaný nezaoberal skúmaním náležitostí zmluvy v zmysle § 14 ods. 3, písm. b) zákona. Žalobca na pojednávaní uviedol, že neobstojí stanovisko žalovaného, že sa nemusí zaoberať námietkami zachytenými v notárskej zápisnici, pretože tak by neexistovala pri evidencii zmluvy iná právna ochrana pre vlastníkov poľovných pozemkov. Tvrdenie ďalších účastníkov o tom, že poľovné pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu sú vo väčšej výmere, ako bolo hlasované, nie je správne, keďže nie je podstatná výmera pozemku podľa listu vlastníctva, ale podľa hraníc revíru, ktoré spravidla nekorešpondujú s hranicami pozemku na LV. Žalobca má podklad vypracovaný Výskumným ústavom geodézie a kartografie v Bratislave, ktorý potvrdzuje, že výmera pozemkov spravovaných Slovenským pozemkovým fondom v predmetnom poľovnom revíre je 127ha. Žalobca poukázal tiež na to, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíre mal byť zvolávateľmi pripravený zoznam vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíre s uvedením mena, priezviska, adresy vlastníka a pozemkov, ktoré vlastní a ktoré sú zahrnuté v tomto poľovnom revíre s uvedením ich výmery a s percentuálnom podielom jeho poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovných pozemkov v poľovnom revíre tak, aby bolo jasné, aké má vlastník hlasovacie práva. Poukázal na to, že v notárskej zápisnici sú uvedení ako vlastníci pán H. a E., ktorí nevlastnia pozemky v poľovnom revíre. Žalovaný nedisponoval plnými mocami, ktorými sa tieto osoby mali prezentovať na zhromaždení a nemá ich ani notárka, ktorú spísala notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca síce tvrdí, že žalovaný konal v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z. z. a že hlasovanie neprebehlo v súlade so zákonom, avšak neuvádza, čo konkrétne malo byť porušené a neuviedol to ani V.. X. V. na Valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 6.3.2015, tak ako to vyplýva z notárskej zápisnice. Podľa žalovaného je tvrdenie o porušení zákona nekonkrétne. Žalovaný uviedol, že na konanie o evidencii zmluvy sa v zmysle § 79 ods. 2 zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a preto nebol povinný preskúmavať okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy, pretože všetky podstatné udalosti a okolnosti sú zachytené v notárskej zápisnici. Žalovaný pri evidencii zmluvy uplatnil zásadu zákonnosti primerane tak, že preskúmal skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z § 5, § 14 a § 16 zákona, a preto postupoval striktne podľa zákona. Zmluva, ktorá mu bola predložená obsahovala všetky náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona a bola uzatvorená s poľovníckou organizáciou v zmysle § 13 ods.1, písm. b) zákona. A na poľovný revír nebola evidovaná iná zmluva. To znamená, že žalovaný nemal dôvod nezaevidovať predloženú zmluvu uzatvorenú splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Drňa a PZ Argali. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, v tomto prípade nejde o totožný prípad a nemožno ho porovnávať. Žalovaný poukázal na stanovisko Generálnej prokuratúry č. VI/2 Gd 100/12-17 zo dňa 23. 8. 2012, kde je uvedené, že pokiaľ správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru vychádza z obsahu predloženej notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, zahrnutých v uznanom poľovnom revíri, a následne pred jej zaevidovaním preskúma jednak náležitosti predloženej zmluvy, ako aj podmienky pre jej zaevidovanie (§14 ods.3, § 16 ods. 1,2 vyššie citovaného zákona), nepostupuje v rozpore so zákonom, pokiaľ predloženú zmluvu zaeviduje, ak nie je predložený iný doklad, ktorý by spochybnil notárom osvedčený priebeh zhromaždenia. Pokiaľ žalobca vidí pochybenia vo vyhotovení zápisnice z valného zhromaždenia, je potrebné, aby podal žalobu nie na správny orgán, ale na vyhotoviteľa zápisnice. Tiež poukázal na § 3 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. O osvedčení právne významných skutočností notár vyhotovuje notársku zápisnicu, ktorá poskytuje dôkaz o tom, že ide o zistenie vykonané notárom a že to, čo je osvedčené alebo potvrdené, ak nie je dokázaný opak, sa zakladá na pravde. Význam osvedčenia vykonaného notárom v zmysle § 64 tohto zákona o notároch a notárskej činnosti spočíva v tom, že notár podáva vo verejnej listine dôkaz o skutočnosti, vyhlásení, ktoré sa pred nim uskutočnilo. S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru vychádza z obsahu predloženej notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zahrnutých v uznanom poľovnom revíri a následne pred jej zaevidovaním správny orgán preskúmal jednak náležitosti predloženej zmluvy v zmysle ust. § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve ako aj podmienky pre zaevidovanie zmluvy upravené v § 16 ods. 1,2 zákona o poľovníctve, nepostupoval v rozpore so zákonom, keď zmluvu zaevidoval. Žalovanému nebol predložený žiadny doklad, z ktorého by mal pochybnosti o notárom osvedčenom priebehu zhromaždenia vlastníkov. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobcom predkladané podklady vypracované geodetickou kanceláriou a výskumný ústavom geodézie a kartografie sú vypracované mimo oprávnenia týchto subjektov, a preto ani nemôžu byť opatrené okrúhlou pečiatkou. Žalovaný pred tým, ako zmluvu zaevidoval, preveroval námietky obsiahnuté v notárskej zápisnici. Prostredníctvom počítačových programov vytvorených Národným lesníckym centrom, ktoré je organizáciou zriadenou Ministerstvom pôdohospodárstva a to LGIS a N., ktorú sú viacúrovňové s grafickou a písomnou časťou. Poľovný revír Drňa zahŕňa poľovné pozemky ale je nepoľovné pozemky, pričom podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve hlasujú len vlastníci poľovných pozemkov. Po kontrole cez tieto programy žalovaný zistil, že výmera poľovných pozemkov v poľovnom revíre Drňa v správe Slovenského pozemkového fondu je 238ha. Podľa žalovaného žalobcom predkladané podklady sú výsledkom chyby na strane zhotoviteľov (je si tým istý, pretože sa aj on pri kontrole vykonanej prvýkrát takisto pomýlil), keď vychádzali pri svojej meraniach len z grafickej časti. Ďalej uviedol, že podkladom evidencie bola interná zápisnica s plnými mocami, ktorú priniesli žiadatelia o evidenciu, táto ale bola vrátená žiadateľom, pretože zákon hovorí, čo je podkladom evidencie a tiež preto, že bol predpoklad vedenia sporov vzhľadom na námietky obsiahnuté v zápisnici. Ďalší účastníci vo svojom vyjadrení k žalobe namietali žalobcovu legitimáciu na podanie žaloby, pretože napadnutým opatrením nebolo rozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach žalobcu. Z toho podľa ďalších účastníkov vyplýva, že ním nemôže byť ani ukrátený ani dotknutý na svojich právach. Žalobca v žalobe len tvrdí, že došlo k porušeniu jeho chránených záujmov bez uvedenia, akým spôsobom. Žalobca vlastní poľovné pozemky, ktorých výmera je 3% výmery poľovného revíru. Preto sa nemohol uchádzať o užívanie poľovného revíru podľa § 13 ods. 1, písm. c) zákona o poľovníctve. Nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy podľa § 12 zákona o poľovníctve, a teda žalobca nemohol participovať na užívaní poľovného revíru vlastníkmi . Jedinou alternatívou zostalo poberať odplatu za užívanie poľovného revíru. Na základe zaevidovanej zmluvy žalobca odplatu poberá. Zrušením evidencie sa jeho postavenie nemôže zlepšiť, ale len zhoršiť, pretože stratí nárok na odplatu. Ďalší účastníci k ďalším žalobným dôvodom, že notárska zápisnica nemá vytýkané nedostatky. Vyplýva z nej zo strany 2 a z listiny prítomných, že E. H. sa zúčastnil prostredníctvom zástupcu V.. X. V.. Námietka neoprávnenej výmery Slovenského pozemkového fondu bola ďalšími účastníkmi preverená tak, že požiadali geodeta o identifikáciu poľovných pozemkov Slovenského pozemkového fondu. Ten zistil, že výmera nie je 220ha ako bolo prezentované na zhromaždení ale 231ha 9187m2, čo je 12,84%. Ďalšie námietky podľa ďalších účastníkov boli také, že nemohli mať vplyv na evidenciu zmluvy. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k priebehu zhromaždenia uviedli, že zákon neukladá žalovanému vykonať kontrolu vlastníckych vzťahov. Ďalší účastníci predložili správnemu orgánu aj internú zápisnicu s plnými mocami. Žalovaný im ju vrátil s tým, že nie je podkladom žiadosti o evidenciu v zmysle zákona. Ďalší účastníci žiadali žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnili náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že vec nie je možné preskúmať pre neúplnosť správneho spisu. Zo správneho spisu súd zistil, že tento obsahuje podanie splnomocnencov vlastníkov poľovného revíru Drňa označené ako „Predloženie zmluvy o užívanie poľovného revíru Drňa č. 2513 na zaevidovanie v zmysle § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a návrh poľovného hospodára“, ktorého prílohou bol odpis notárskej zápisnice č. 119/2015, Zmluva o užívaní poľovného revíru Drňa, fotokópia rozhodnutia č. Poľov 389/1994 zo dňa 20.10.1994 vydaného Lesným úradom v Rimavskej Sobote a rozhodnutia Oblastného úradu Zvolen, sídlo Sliač č. 318/32/1994 zo dňa 8.2.1995. Išlo o rozhodnutie o uznaní poľovného revíru vydaného na základe žiadosti pána S. Y. zo dňa 29.6.1994 a o zmene výroku tohto rozhodnutia a zmene v popise hranice, ktorého prílohu tvorí mapová príloha. Ďalej fotokópia vysvedčenia o skúške poľovného hospodára pre Y. H.. Ďalej sa v spise nachádza výpis z registra organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky pre Poľovnícke združenie Argali a opatrenie - Evidencia nájomnej zmluvy o užívaní poľovného revíru Drňa. Podľa obsahu tohto opatrenia č. OU-RS- PLO-007079/2015 zo dňa 17.3.2015 žalovaný zaevidoval v zmysle § 16 zákona o poľovníctve zmluvu o užívaní poľovného revíru Drňa, uzavretú podľa § 13 ods. 1, písm. b) zákona o poľovníctve, ktorá obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 14 ods. 3 o užívaní poľovného revíru Drňa, ktorý bol uznaný orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva rozhodnutím č. Poľov 389/31/1994 zo dňa 20.10.1994 a č. 318/32/1994 zo dňa 8.2.1995 s dodatkom 118/81/1995. Ďalej sa v tomto opatrení uvádza, že žalovaný preskúmal notársku zápisnicu NCRls 8646/2015 z valného zhromaždenia konaného dňa 6.3.2015, pričom zistil že zhromaždenie vlastníkov zvolala viac ako 1/3 - na vlastníkov poľovných pozemkov, počítaných podľa výmery z poľovného revíru Drňa, v zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve. Ďalej orgán štátnej správy zistil, že zhromaždenia sa zúčastnili vlastníci disponujúci 86,58% výmery z celkovej výmery 1 809,86 ha, čím bolo zhromaždenie uznášania schopné. Ďalej pokračoval, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Drňa zvolilo splnomocnencov v počte traja a to B. V., Y. H., R.. V. E. s uvedením ich rodného mena, dátumu narodenia, rodného čísla a bydliska. Konštatoval, že splnomocnenci majú právo dojednať podmienky Zmluvy a podpísať jej dodatky a sú splnomocnení na všetky právne úkony vyplývajúce zo zákona č. 274/2009 Z. z. a na zastupovanie vlastníkov pred orgánmi štátnej správy. Konštatoval, že zmluvu na zaevidovanie predložili tieto osoby plus Poľovnícke združenie Argali Blhovce 12. Uzavrel, že zmluvu zaevidoval po splnení všetkých zákonných podmienok na jej zaevidovanie dňa 17.3.2015 pod evidenčným číslom OU-RS-PLO-10/2015. Podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve 1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie"). (2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. (3) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. (4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. (5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných. (6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. (7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve (1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. Podľa § 14 ods. 1, 3 zákona o poľovníctve (1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (3) Zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. Podľa citovaného § 11 ods. 1 a § 16 ods. 1,2 zákona o poľovníctve podmienkami, za splnenia ktorých je možné evidovať zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru sú: 1/ na predmetný poľovný revír nie je zaevidovaná žiadna zmluva, 2/ o využití práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri rozhodli jeho vlastníci postupom podľa § 5, 3/ ide o zmluvu uzatvorenú medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru na jednej strane a osobou uvedenou pod písmenom a) alebo b) alebo c) alebo d) v § 13 ods.1, na strane druhej. 4/ Ide o zmluvu, ktorú za vlastníkov spoločného poľovného revíru podpísali vlastníci vlastniaci viac ako polovicu výmery poľovných pozemkov v revíre prostredníctvom zástupcov splnomocnených na uzatvorenie zmluvy na zhromaždení vlastníkov podľa § 5. 5/ Zmluva má náležitosti uvedené v § 14 ods. 3. 6/ Žiadosť o evidenciu zmluvy obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia, pričom notárska zápisnica obsahuje prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v citovanom § 5 ods. 5. Z uvedeného vyplýva, že samotná zmluva a notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru, nedávajú vyčerpávajúcu odpoveď na to, či boli vyššie uvedené zákonom stanovené podmienky pre evidenciu zmluvy splnené. Správny orgán sa pri zisťovaní, či boli splnené všetky podmienky, za ktorých je povinný zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru, neriadi správnym poriadkom. Skutočnosť, že sa pritom neriadi správnym poriadkom neznamená, že by mohol rozhodnúť bez toho, aby si zadovážil podklady, z ktorých zistí splnenie zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy. Je preto úlohou žalovaného zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli podmienky evidencie splnené. To znamená, či prebehlo zhromaždenie vlastníkov podľa citovaného § 5 zákona o poľovníctve. Notár v notárskej zápisnici osvedčuje priebeh zhromaždenia. Zostáva teda v kompetencii žalovaného zisťovať, či bolo zvolané oprávnenou osobou a či boli splnené podmienky zvolania ako aj to, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili, sú alebo nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a tiež to, akým počtom hlasov disponujú. Žalovaný je povinný v prvom rade posúdiť, či mu boli predložené listiny podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. To znamená, či mu bola predložená zmluva medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru na jednej strane a organizáciou, ktorá môže byť užívateľom poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 na druhej strane. Ďalej, či mu bola predložená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia - celý priebeh zhromaždenia a či má táto notárska zápisnica ako prílohu listinu prítomných s náležitosťami podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. V prípade, že mu boli predložené k evidencii takéto listiny, musí ďalej skúmať, či notárska zápisnica osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, t. j. či boli splnené podmienky zvolania. Ďalej musí skúmať, či vlastníci spoločného poľovného revíru na zhromaždení rozhodli o postúpení užívania poľovného revíru nadpolovičnou väčšinou hlasov zodpovedajúcej nadpolovičnej väčšine z výmery poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíri. Takéto zisťovanie si vyžaduje zabezpečenie podkladov, z ktorých je možných zistiť výmeru poľovných pozemkov v poľovnom revíri vo vlastníctve osôb hlasujúcich za využitie, ktoré je predmetom zmluvy a hlasujúcich za zvolenie osôb na jej uzatvorenie, a teda splnomocňujúce tieto osoby na uzatvorenie zmluvy. Vychádzajúc z toho, že výmera poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri je určená v rozhodnutí o uznaní revíra, stačí vykonať zisťovanie ohľadom vyššie uvedeného. V preskúmavanom prípade obsahom správneho spisu neboli žiadne podklady, ktoré si žalovaný za účelom vykonania predmetného zisťovania zadovážil tak, ako to tvrdil súdu na pojednávaní. Nedostatok podkladov, z ktorých žalovaný vychádzal, keď zisťoval skutočnosti podstatné pre evidenciu zmluvy, bránili preskúmaniu zákonnosti opatrenia, ktorým bola zmluva zaevidovaná. Súd preto napadnuté opatrenie zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Neobstojí námietka ďalších účastníkov o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, pretože právo domáhať sa súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený. Podľa § 247 ods. 1 súd preskúma zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby, v ktorej fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola nezákonnosťou rozhodnutia na svojich právach ukrátená. Podmienkou na podanie žaloby nie je, aby žalobca preukázal alebo aspoň bližšie špecifikoval, o ktoré konkrétne jeho právo ide. Žalobca ako vlastník poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Drňa, a teda spoluvlastník spoločného Poľovného revíru Drňa, je zmluvnou stranou zmluvy, ktorá bola napadnutým opatrením zaevidovaná. Je zrejmé, že opatrenie evidencia zmluvy sa dotýka práv a povinností zmluvných strán, a teda aj žalobcových. Zmluva totiž nadobúda účinnosť v zmysle § 14 ods. 3 písm. g/ zákona č. 47/2009 Z. z. o poľovníctve až opatrením žalovaného, ktorým zmluvu zaeviduje. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca bol v konaní plne úspešný, nakoľko preskúmavané opatrenie bolo zrušené. Súd mu preto priznal náhradu trov konania v súlade s jeho vyčíslením. Žalobca si uplatnil náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, z toho dva v roku 2015 prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby po 139,83 Eur a jeden v roku 2016 - účasť na pojednávaní vo výške 143.-Eur, režijný paušál v roku 2015 2x8,39 Eur a režijný paušál v roku 2016 8,58 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 448,02 Eur. Ďalej cestovné náhrady vo výške 63.-Eur pozostávajúce z cestovného osobným motorovým vozidlom za prejedených 236 km pri základnej náhrade 0,183Eur na jeden kilometer plus spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 8,6 litra na 100km a cene 0,976 Eur na jeden liter. Cestovné náhrady spolu 63.-Eur. Náhrada za stratu času za 8 začatých polhodín po 14,30 Eur, spolu 114,40 Eur. Odmena plus náhrady spolu 625,42 Eur zvýšené o DPH 125,08 Eur, trovy zastúpenia celkom 750,50 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca si vyúčtoval trovy v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi nahradiť trovy vo výške 750,50 Eur a zaplatil ich zástupcovi žalobcu. Žalobca vo svojom vyčíslení trov uviedol, že náhradu trov žiada zaplatiť na číslo účtu 2626214333/1100. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 246c ods. 1 a § 250ja ods. 1 O.s.p.). Proti rozhodnutiu o trovách konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR.