Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/125/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200550 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200550.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa R. U., nar. X.A. XXXX, bytom W. XXXX/XX, U. U., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23. marca 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23. marca 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa z 26.februára 2015 o priznanie starobného dôchodku od 26.februára 2012. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľovi nevznikol nárok na pomerný starobný dôchodok profesionálneho vojaka, pretože mimo výkonu základnej vojenskej služby, ďalšej služby vo vojenskej škole a služby vojaka z povolania vykonávanej v I., resp. v II. kategórii funkcií v období od 1.novembra 1960 do 31.decembra 1998 získal dobu zamestnania len v rozsahu 4 rokov a 10 dní, čím neboli splnené podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok. Doba dôchodkového poistenia v I. a II. kategórii funkcií mu bola zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý mu bol priznaný od 1.januára 1999 a podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s tým, že mu nárok na starobný dôchodok vznikol a mal mu byť priznaný. Poukázal na zákonné ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. kategórie funkcií priznávajú do 31.decembra 2023. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení sa ako zamestnanie zaradené do I., resp. II. pracovnej kategórie za dobu pred 1.januárom 2000 hodnotí aj doba služby zaradená do I. a II. kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa V. časti tohto zákona. Pretože získal 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol vo veku 55 rokov dňom X.A. XXXX, preto malo byť o jeho nároku na starobný dôchodok v súlade s ust. § 259 zákona o sociálnom poistení rozhodnuté podľa právnych predpisov účinných do 31.decembra 2003. Do vzniku nároku na starobný dôchodok odpracoval 38 rokov a 2 mesiace. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní s tým, že napadnutým rozhodnutím odporkyňa porušila Ústavu SR, najmä jej článok 7 ods. 5 a čl. 154c, podľa ktorého by jeho dôchodkové nároky mali byť zachované aj v súvislosti s Dohovorom o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý má prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia z 15.júna 2015. V ňom zopakovala skutkové a právne dôvody, ktoré boli obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznila, že do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný dôchodok nebolo možné započítať profesionálnu službu, ak túto poistenec vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Bez započítania tejto doby dôchodkového poistenia navrhovateľ nesplnil podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania pre možnosť priznania pomerného starobného dôchodku, pretože vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia získal dobu zamestnania len v rozsahu 4 roky a 10 dní. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom súdneho aj administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo 16.septembra 2013, z 26.februára 2015, s potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Banskej Bystrici o evidovaní navrhovateľa ako uchádzača o zamestnanie, s predchádzajúcim rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 18.decembra 2013, s potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o trvaní služobného pomeru navrhovateľa a o priznaní výsluhového dôchodku, s rozhodnutím tohto orgánu o priznaní výsluhového dôchodku, s dokladmi o ukončenom vzdelaní navrhovateľa, s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o zvýšení výsluhového dôchodku, s kontrolnou zostavou pre výpočet dôchodku, vypracovanou odporkyňou a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a podľa ods. 3 cit. zákonného ust. vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ požiadal odporkyňu prvýkrát o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo 16.septembra 2013 a žiadal ho priznať od 16.septembra 2010. Jeho žiadosť bola rozhodnutím odporkyne z 18.decembra 2013 zamietnutá s tým, že nezískal potrebnú dobu civilného zamestnania pre vznik nároku na pomerný starobný dôchodok v zmysle § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Odvolanie podané navrhovateľom bolo odmietnuté ako oneskorene podané. Ďalšiu žiadosť o priznanie starobného dôchodku podal navrhovateľ u odporkyne 26.februára 2015 a žiadal ho priznať od 26.februára 2012. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65301008335309-VUSZ/DO-2 z 21.januára 1999 bol navrhovateľovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 1.januára 1999 vo výške 10 717,- Sk mesačne s tým, že zo služobného pomeru bol prepustený dňom 31.decembra 1998 a službu vykonával 38 ukončených rokov. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba dôchodkového poistenia od 1.novembra 1960 do 30.októbra 1962 v I. kategórii funkcií ako základná služba vo vojenskej škole, od 1.novembra 1962 do 31.júla 1993 ďalšia služba vo vojenskej škole v I. kategórii funkcií, od 1.augusta 1963 do 31.októbra 1977 služba vojaka z povolania v I. kategórii funkcií, od 1.novembra 1977 do 31.decembra 1992 služba vojaka z povolania v II. kategórii funkcií a od 1.januára 1993 do 31.decembra 1998 služba vojaka z povolania v I. kategórii funkcií. Podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa priznaný výsluhový dôchodok od 1.júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Od 1.januára 1999 do 9.januára 2000 bol navrhovateľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Navrhovateľ sa narodil X.A. XXXX a vek 55 rokov dosiahol X.A. XXXX. Podanou žiadosťou sa domáhal priznania starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s uplatnením nárokov vyplývajúcich z výkonu služby v I. a II. kategórii funkcií. V zmysle ust. § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.decembra 2004 v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.decembra 2023. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu vojaka v rozsahu viac ako 20 rokov a po ukončení služobného pomeru dňom 31.decembra 1998 mu bol od 1.januára 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení, pričom pri priznaní výsluhového dôchodku sa na kategórie funkcií neprihliadalo. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dňom 3.februára 1998, kedy dovŕšil fyzický vek 55 rokov, tj. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov (1.mája 1998). Podľa § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dovŕšením fyzického veku 55 rokov, tj. X.A. XXXX a podľa § 175 cit. zákona v spojení s ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mu zostal zachovaný. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o vojakov z povolania československej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Uvedené vyplýva aj z ust. § 174 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 149/1988 Zb., podľa ktorého orgány Federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a Ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia tiež, ak vojak z povolania v dobe služby v ozbrojených silách splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že na rozhodnutie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok je vecne príslušný rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citovanú právnu úpravu nebolo možné považovať vydané rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom. Nárok na starobný dôchodok má prednosť pred nárokom na pomerný starobný dôchodok čo znamená, že pokiaľ má poistenec nárok na starobný dôchodok, nemôže mu vzniknúť nárok na pomerný starobný dôchodok. Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 132 ods. 1 písm. a), pretože zvýhodnený dôchodkový vek s ohľadom na výkon služby v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov dosiahol dňom X.A. XXXX, tj. za účinnosti tejto právnej úpravy. Rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a určiť jeho výšku patrila a s poukazom na ust. § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení stále patrí do právomoci Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Podanou žiadosťou sa navrhovateľ domáhal priznania starobného dôchodku so zohľadnením výkonu jeho služby v I. a II. kategórii funkcií vo zvýhodnenom fyzickom veku 55 rokov. S ohľadom na zistený skutkový stav veci však o tejto žiadosti nebola vecne príslušná rozhodnúť Sociálna poisťovňa, preto mala podanú žiadosť navrhovateľa postúpiť vecne príslušnému orgánu na rozhodnutie, tj. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ sa napriek nedostatku svojej vecnej príslušnosti podanou žiadosťou navrhovateľa zaoberala, vychádzalo jej rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho krajský súd ako nezákonné zrušil. Keďže navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a je stále zachovaný, nemohol mu vzniknúť nárok na pomerný starobný dôchodok, o ktorom by bola vecne príslušná rozhodovať Sociálna poisťovňa. V ďalšom konaní sa odporkyňa bude riadiť vysloveným právne záväzným názorom krajského súdu a žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku postúpi vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie o ňom, tj. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia (riešením vecnej nepríslušnosti odporkyne v obdobných prípadoch sa opakovane zaoberal aj Najvyšší súd SR, napr. 9So 41/2008, 10So 120/2014, 10So 81/2014). O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal napriek jeho úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.